«Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov»
(Kniha Sirachova 3, 11). Modlitba rodičov a ich požehnanie majú veľkú silu v očiach Božích, lebo On Sám nadelil rodičom zvláštnu moc nad deťmi. Tento skutočný príbeh je aj odpoveďou na mnohé Vaše otázky: „Prečo sa nedarí nám samým, … našim deťom, … prečo sa rozpadávajú vzťahy, … prečo všetko, do čoho sa pustíme, vzápätí nevychádza, … prečo neraz ani len smrť neprichádza, a pravdu povediac, ani vek, ani strašná choroba, uzdravenie a život nesľubujú., … akoby neviditeľný meč – kliatba viseli nad hlavou…“
Tu je odpoveď na mnohé podobné otázky. Len otvorené srdce a silu ešte zavčasu postaviť sa – kajať sa, odpúšťať, žehnať každému, aby i sám prijať požehnanie.
STRAŠNÁ SILA MATERINSKÉHO PREKLIATIA
V jednom meste začali budovať chrám na cintoríne. Základy začali kopať v najstaršej časti cintorína, kde už aj samé mohyly čas zrovnal so zemou. Pri výkopoch časom narážali na truhly, ktoré už do tla spráchniveli, takisto po telách veľa neostalo, občas nejaká kostička.
Zrazu robotníci priam zamrzli – dokopali sa k truhle, ktorá bola celá a pevná. Dostali príkaz očistiť ju a opatrne vytiahnuť na povrch. V momente, keď ju začali dvíhať, staré prehnité kliny nevydržali a veko truhly sa zosunulo. Chlapi len-len, že z úľaku nepustili truhlu. Mŕtvy ležal celý, nedotknutý, akoby ho boli len teraz pochovali. Len na jeho tvár bolo strašne pozerať – bola znetvorená strašnými mukami.
Zišlo sa mnoho národa, všetci sa prišli pozrieť, prežehnávali sa. Nikto nedokázal rozpoznať nebohého. Aj starci so šedinami bielymi ako inovať len pokyvovali plecami, a hľadiac na toho nešťastníka hovorili: „Takého človeka nikto nepamätá v našej dedine“.
Začali sa mu prizerať bližšie a zbadali, že zložené ruky má zviazané ženským vrkočom. „Čo to znamená?“, – pýtal sa každý. – „Nikdy sme nikto nevideli, aby ruky neboštíka ktosi zviazoval vlasmi…“. Mnoho národa sa zišlo aj z okolitých obcí, aby videli toto divné čudo, a nikto nenachádzal nejakej rozumnej odpovede.
Zrazu z davu vychádza starena, úbohá, ohnutá k zemi, všetci jej tipovali ponad sto rokov, a ona sama už svoje roky ani nepočítala. Stará žena, ktorá desiatky rokov neschádzala z postele, podišla k nebohému, opierajúc sa o svoju palicu, pľuvla na neho, obrátila sa a odišla preč. Hneď sa národ zbehol okolo nej. – „Babka, kto je?“ , – všetci sa zvedavo pýtali.
„To je môj syn!“, – povedala. – „Zomrel veľmi dávno, ešte ani Timoteja nebolo na svete“. Timotej stál vedľa stareny a podoprieral ju, a výzorom sa zdal byť jej rovesníkom.
„Je to môj syn, nikdy ma nemal za matku, ale za otrokyňu, vyčítal mi aj suchý kúsok chleba, ktorý sa mi ušiel, a každý deň sa vyhrážal, že ma vyženie z domu. Raz, znova v zlosti sa osopil na mňa, už ani neviem prečo, vyskočil z miesta, udrel ma, ešte ma stihol chytiť za vlasy a začal ťahať.
Keď som sa zodvihla, pristúpila som k nemu a pozrela priamo do očí – zmeravel, zahanbil sa, onemel, akoby vody nabral do úst, spustil hlavu, a v tú chvíľu predo mnou sadol na lavicu.
Zobrala som nôž, odrezala svoj vrkoč a povedala: „Ľutuj, syn môj, a daj svoje ruky, aby som ti ich zviazala, aby si ich už nikdy nezdvihol na svoju matku“. Vytiahol ruky ku mne, ja som ich zložila a previazala svojím vrkočom i riekla: „Žeby ich nikto nikdy okrem mňa nerozviazal!“ On si v tej chvíli ľahol na lavici a oddal dušu Bohu. Pochovala som ho, i teraz tu leží tak, ako vtedy“.
Ľudia začali prosiť starenu, aby odpustila synovi a rozviazala mu ruky. „Veď vidíš, čo sa s ním deje, – hovorili. – Koľko desiatok rokov sa trápi za svoje hriechy! Odpusť mu!“ Dlho nechcela nič počuť a zňať svoje prekliatie. Vtedy začali pripomínať aj jej trápenie: „Matuška, nevidíš, že preto ani teba zem nechce prijať; … že Boh ťa nechce trestať, ale tvoj hriech ťa nepustí – Ty nechceš odpustiť synovi, a preto aj chodíš po zemi ako živá mŕtvola… Odpusť mu!“
Nakoniec sa im podarilo ju uprosiť. Podišla k rakve a sama svojimi roztrasenými a vyschnutými rukami ako kostlivec, rozviazala vrkoč so slovami: „Nech je Boh s tebou, ja ti odpúšťam!“ V tom momente sa telo nebohého, ako aj samotná rakva, rozsypali na prach. Stará žena si sadla, poprosila, aby jej zavolali kňaza a spokojne potom vydýchla. Prach nebohého zozbierali a pochovali v jednom hrobe spolu s jeho matkou.
(pozn. takýchto dosvedčených prípadov je veľa – keď po odpustení, či rozhrešujúcej modlitbe, sa telo začne priam pred očami obracať na prach. Nedotknuté telo (nerozpadnuté) nemusí byť iba znakom svätosti, ale častokrát výkrikom nebohého hriešnika, ktorého k zemi viaže nejaké prekliatie, kliatba; mohol sa venovať čarodejníctvu atď., napriek Božiemu príkazu, kedy je telo odovzdané zemi, tá ho odmieta prijať).
Pre prítomný národ to bolo veľké poučenie, a ešte po mnohých rokoch rodičia, učiac svoje deti poslušnosti a pokore, úcte k otcovi a matke, ako prikázal Sám Hospodin Boh, rozprávali tento príbeh o starene a jej prekliatom synovi.
pripravil o. Nikodím
Zdroj:https://novyklokocov.webnode.sk/news/strasna-sila-materinskeho-prekliatia/
Zdroj:https://novyklokocov.webnode.sk/news/strasna-sila-materinskeho-prekliatia/
Požehnanie a kliatba v rodine a jeho moc. L. Jablonský exorcista / Ježiš Kristus oslobodzuje /
Rodové /generačné/ hriechy
Otec Pavel Florenskij písal: „Rod je jeden celý organizmus, a má jeden celistvý obraz“.
V tomto ucelenom rodovom organizme z pokolenia na pokolenie sa môže nazhromaždiť blahodať Svätého Ducha, ktorá posilňuje každého člena v tom rode v prenášaní chorôb a rôznych životných situácií.
Ale môže sa aj bezvýsledne premárniť, čo sa jednoznačne odrazí na nasledujúcich pokoleniach v znášaní obrovských nešťastí, ba privádza k zoslabeniu a zániku toho rodu. Blahodať sa zhromažďuje cez modlitbu, Sviatosťami a dobrými, nezištnými skutkami.
Istá mladá žena, ktorá po prvýkrát prišla do chrámu, posťažovala sa na spovedi množstvo nešťastia, ktoré ju zastihlo: dva roky nazad, muž umrel v autohavárii. Syn havaroval na motorke, no prežil to. O rok neskôr, utopila sa v jazere jej 12 ročná dcéra. Príčina sa našla v starej mame: ukázalo sa, že veľmi rada brala cudzie veci, ba dokonca kradla aj u rodiny, ktorá sa starala o invalidné dieťa. Hriechy krádeže, vraždy, bludu a manželskej nevery, strašným prekliatím zaľahnú na potomkov až do štvrtého pokolenia.
Jedna žena prišla do monastiera s celým nákladom nešťastia, smútku a zmätku:
- „Moja mama zomrela na rakovinu maternice a ja nechcem kráčať po jej ceste“. Povedali jej, že dievčatá ponesú problémy otca a jeho rodu, chlapci zasa mamine a jej rodu.
- „Vy ste nositeľom otcových problémov, preto rakovinu maternice nebudete mať. A máte brata?“.
Žena sa začudovala.
- „Mala som dvoch bratov. Ja som stredná. Starší brat pracoval v banke, bol zabitý vrahom, deti nemal. Mladší brat bol zastrelený. Nakoľko bol ešte maloletý, preto za ním tiež nezostali deti a tak pokračovanie rodu sa skončilo. Mama, pochovajúc dvoch synov, v dôsledku stresov padla do onkologického ochorenia a umierala veľmi ťažko. Tým náš rod po tejto vetve sa zakončil.
- A ešte sa spýtali: „Kto bol váš dedo?“
- Môj dedo bol šéfom NKVD“.
Je jasné, že bol vinný v zastrelení ľudí a možno aj kňazov.
Na uzdravenie z dedičných chorôb existuje obrad čítania Psaltyra /Kniha žalmov/ podľa metropolitu Petra /Mohilu/. Keď zomrel, ako každý, aj on bol dušou v pekle a videl, ako sa tam trápia duše. Tak ho to silno potriaslo čo videl, že začal prosiť Hospodina, aby ho hoci len na krátky čas, vzkriesil. Na štyridsiaty deň po smrti sa zjavil otcom Kyjevo-pečerskej lavry. Otcovia lavry dostali požehnanie a ho vybrali z hrobu. Metropolita Peter zanechal písomné smernice o tom, ako je potrebné vymodliť náš rod, našich príbuzných po tele.
Čítajúc Psaltyr, na všetkých troch „Slávach“ sa treba modliť za upokoj, podľa možnosti spomínať čo najviac mien našich zomrelých predkov a celý Psaltyr prečítať dvadsaťkrát.
Po dvadsať rázovom prečítaní, ako hovoril metropolita Peter, Hospodin Svojou milosťou odpúšťa hriechy predkov. No najhlavnejšie je, že keď sa tieto hriechy odpustia, vtedy sa vyrieši aj mnoho našich problémov. V prvom rade fyzických, fyziologických problémov spojené s chorobami. Pritom často tieto choroby prestanú nie postupne, ale stáva sa, že človek ráno sa prebudí dokonale zdravým.
Hľa, aké je veľmi vážne modliť sa za náš rod. Nakoľko je to tesne spojené s naším fyzickým zdravím.
Vysvetlenie: Psaltyr = Žaltár = Žalm