SPYTOVANIE SVEDOMIA

Podľa svätého Jána Zlatoústeho

Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam.

Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!

Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napomínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.

A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."

 

Počas modlitby som videla vedľa seba diabla, ako je plný zúrivosti ... a veľmi ma to potešilo. Osoba sa odovzdane úprimne vyspovedala a vrátila k Bohu

Svätá Terezia od Ježiša - Jedného dňa som počas modlitby videla vedľa seba diabla, ako plný zúrivosti trhá na kúsky niekoľko listov, ktoré držal v ruke

Veľmi ma to potešilo, pretože sa mi zdalo, že moja modlitba bola vypočutá. A predsa áno. Dozvedela som sa totiž, že sa ona osoba ..... veľmi odovzdane úprimne vyspovedala a vrátila sa k Bohu.

 

Na začiatku prosiť Ducha Svätého pomoc.

Treba si spomenúť, kedy som bol naposledy na dobrej a platnej spovedi. Dobrá a platná spoveď je vtedy, ak ľútosť, predsavzatie, vyznanie bolo dobré a úprimné, a tiež keď som splnil a vykonal skutokpokánia, ktorý mi určil kňaz.

 

Ak mám vážnu pochybnosť alebo viem, že som sa zle vyspovedal

 

(napr. som vedome zamlčal nejaký smrteľný ťažký hriech  enter treba obnoviť sv. spoveď, ak to bolo častejšie a dlhodobo tak vtedy je treba urobiťgenerálnu spoveď ! Veľkosť spáchaného hriechu - Najťažší je hriech, ktorý je spáchaný

 

Pri spytovaní svedomia si môžem pomôcť spovedným zrkadlom a Božími a cirkevnými prikázaniami. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si prejdem život od poslednej spovede. Zistené hriechy si zapamätám.

 

 

 

Ľútosť nad hriechmi

 

**==***==**

Spomedzi úkonov kajúcnika je ľútosť na prvom mieste. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. (KKC 1451; RR OP 6)

Ak ľútosť pochádza z lásky k Bohu – nazýva sa dokonalá ľútosť – takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; odpúšťa aj smrteľné hriechy ak mám predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. (KKC 1452)

 

Keď ľutujeme svoje hriechy, bolesťou ľutostou srdca vidíme že sme nielen Boha urazili ale každym hriechom Boha vlastne znovu križujeme, a predsa jeho láska nás napriek tomu necháva žiť. Týmto poznaním človek začína vidieť aký je Boh nekonečne milosrdní a čaká na každú dúšu aby žila. Preto spomedzi úkonov kajúcnika je ľútosť na prvom mieste. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. (KKC 1451; RR OP 6) a predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. (KKC 1452)

 

Sv. spoveď je dôležitá !

 

Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred trestom za hriech – takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi. (KKC - katechizmus katolíckej cirkvi 1453)

 

Predsavzatie viac nehrešiť

**==***==**

 

Je pevné rozhodnutie chrániť sa každého hriechu a aj príležitosti k hriechu. Predsavzatie viac nehrešiť.

 

Vyznanie hriechov

Hriechy sa vyznávajú pred kňazom, ktorý zastupuje Boha a Cirkev.

Pri spovedi je nutné vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých si je človek vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia. (KKC 1456)

 

 

Zadosťučinenie za hriechy

 

Skutok pokánia (kajúcnosti) -zadosťučinenie

Kde niet zadosťučinenia, niet odpustenia.

Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala v mladosti. Keď mala totiž päť či šesť rokov, oklamala v maličkosti otca.

 

Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik musí urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich odpykať. Voláme to pokánie.  

 

Skutok pokánia má byť primeraný závažnosti spáchaných hriechov.

Môže to byť: modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a najmä  trpezlivé prijímanie kríža (KKC 1459-1460) [1]

Kto ohovára aj ten kto ohováranie pocúva majú v sebe diabla. Jeden ho má na jazyku a druhý na svojom uchu ! Sv. František Salezský.

Sv. Ján M. Vienney hovorí : Z ohovárania sa nestačí vyspovedať – treba ešte napraviť spôsobené zlo,inák spoveď bude naplatná. Tak ako zlodej nedostane odpustenie, dokiaľ nevráti cudziu vec – ak je v stave to urobiť – tak isto i ľudia, ktorí ohovárali iných, musia napraviť krivdy, ktoré spôsobili.

  Kto sa dopustil osočovania, ten ho musí odvolať pred tými osobami, ktoré ho počuli. Treba to urobiť, hoci nás budú považovať za podvodníkov a klamárov, hoci by nám to bolo veľmi ťažké. Vidíme, že sa toľko ľudí na svete oddáva ohováraniu a očierňovaniu iných, a málokto sa snaží napraviť toto zlo. A preto mnohí pôjdu do zatratenia !

Zdravé svedomie neprestajne vyzýva milovať a konať dobré a chrániť sa zlého. Choré svedomie prestalo byť spoľahlivým usmerňovateľom mravného konania.

Hovorím ku kresťanom ?

 

Svätý Ján Mária Vianney

 

Ku komu hovorím v tejto chvíli ?

 

Či hovorí k zatvrdnutému hriešnikovi, ktorý už dávno nechodí na spoveď? To by bolo nanič. To by znamenalo toľko, ako polievať skalu vodou – vodou, ktorá predsa nezmäkčí kameň. Alebo hovorím ku kresťanovi, ktorý zhora pozerá na misiu, na duchovné obnovy, na oslavy, na náuky svojho pastiera?

To by tiež bolo zbytočné – srdce bezbožníka by sa nerozohrialo, tak ako sa nezohreje voda, keď do nej hodíš kus ľadu. Nebola by veľmi užitočná moja náuka tým, ktorí skutočne chodia na veľkonočnú spoveď, ale každým rokom majú na svedomí viac hriechov

 

.Kedysi pravdepodobne budú obeťami Božieho hnevu a strávia ich večné plamene. Prirovnal by som ich k tým zločincom, ktorí sú už predurčení na zatratenie, chcú ešte v posledných chvíľach naslepo užívať života.

Alebo hovorím k tým kresťanom, ktorí sa spovedajú každé tri týždne alebo každý mesiac, a aj napriek tomu páchajú tie isté hriechy? Nie, na nich sa neobraciam, lebo to sú slepci, ktorí nevidia, čo a ako robia

 

Keď je to tak, tak ku komu hovorím? Kde mám hľadať jasnú ľútosť? Koho mám o ňu prosiť? Viem, Pane, kde je jej prameň! Ona pochádza z neba, Ty sám ju udeľuješ.

Ó, Bože, udeľ mi túto ľútosť, ktorá trhá a zožiera srdce, ktorá odzbrojuje Tvoju spravodlivosť a premieňa nešťastnú večnosť na šťastie bez konca. Neodmietaj nám, Pane, túto ľútosť, ktorá odhaľuje pekelné podvody a strháva všetky osídla diabla. Pekná čnosť – ty ihneď navraciaš stratené priateľstvo Boha; ty si taká nutná, a predsa taká zriedkavá! Bez teba niet odpustenia a neba; bez teba sú nanič kajúce skutky, milosrdenstvo a almužna !

 

V čom spočíva ľútosť?

ona je? Je to bolesť duše a vedomá ošklivosť k spáchaným hriechom; ošklivosť, ktorú sprevádza silne predsavzatie, aby sme sa k tým hriechom nikdy viac nevrátili.

Ona je nevyhnutne potrebná k získaniu odpustenia. Keby sme počas choroby stratili reč – nemali by sme povinnosť vyznať hriechy; keby nás náhle prekvapila smrť – boli by sme oslobodení od zadosťučinenia a vykonania uloženej pokuty, prinajmenšom v tomto živote. Bez ľútosti by sme sa však nemohli zaobísť – bez nej by sme nedosiahli odpustenie hriechov.

 

Vlastne kvôli nedostatku úprimnej ľútosti sa ľudia tak často dopúšťajú svätokrádežných spovedí a prijímaní. Bohužiaľ, ľudia tomu nevenujú pozornosť. Keď niekto zatají hriech pri spovedi, tak sa bojí, je zdesený, nenachádza pokoja, dokiaľ neodstráni zo srdca túto zvrátenosť. A nedostatku ľútosti – naopak – malo kto venuje pozornosť.

Táto vnútorná ľútosť, čiže bolesť musí mať štyri vlastnosti. Svätý Ján Mária Vianney

 

 

Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala v mladosti. Keď mala totiž päť či šesť rokov, oklamala v maličkosti otca.

 

Svätá Margareta z Oan - MP3 skrátené

 

A čo bude, bratia, s nami – s nami, ktorí sme možno spáchali viac hriechov, ako máme vlasov na hlave, a predsa nechcem za ne ľutovať, robiť pokánie, aj napriek tomu, že svätí – vynahrádzali drobné chyby – kvílením a plačom napĺňali skaly a púšte?

Istý zlodej, menom Jonatas, keď utekal pred ľudskou spravodlivosťou, schoval sa do stĺpa, kde robil pokánie 

 

 Svaty-Simeon-Stylita

 

Nazdával sa, že vzhľadom na tohto svätca, tu ho ľudia nebudú prenasledovať. A skutočne sa tak stalo. Následkom modlitieb Šimona Stilitu Jonatas pocítil takú ľútosť za svoje hriechy, že plakal nad nimi osem dní. Po uplynutí tohto času prosil svätca, aby mu dovolil odísť.

Ale Šimon s tým nesúhlasil – bál sa, že zlodej sa vráti k starým hriechom. Jonatas mu však povedal, že myslí na návrat do neba a povedal: „Ježiš Kristus mi odpustil hriechy. Dnes som Ho videl“.

„Synu – odpovedal svätý – do neba ti dovoľujem odísť, aby si tam naveky ospevoval milosrdenstvo Božie“. A v tej chvíli kajúcnik zomrel, a Ježiš prijal jeho dušu do nebeského kráľovstva. Aká pekná a cenná je taká smrť – smrť, ktorá sa rodí z ľútosti, že sme urazili nekonečne dobrého Stvoriteľa ! 

 

Pokračovanie - životopis

 

Usilujme sa, drahí, podľa vzoru svätých, vzbudiť si ľútosť, pričom rozjímajme o troch zastaveniach.

 

[ Prvé z nich je peklo ] v ktorom kvília odsúdení, pričom sa navzájom požierajú a vrhajú z úst plamene ohňa. Keď si to istý nábožný biskup pripomínal, krv mu tuhla v žilách zo zdesenia a vyzeral ako mŕtvy. Odtiaľ sa myšlienkami preniesol do neba

[ to je druhé zastavenie ] – kde sa pozeral na tróny, na ktorých sedeli vyvolení. Pokánie a bolesti, ktoré títo svätí trpeli za života, pričom to obetovali za malé hriechy, naplnili tohto svätého človeka takým hlbokým smútkom, že sa nemohol zdržať plaču. Nakoniec

[ v treťom zastavení ] sa preniesol v mysli na Kalváriu a pozeral sa na Ježiša Krista, ktorý tam zomieral za hriešnikov. Pri tomto pohľade každú chvíľku opakoval: „Ako aj môžem ešte žiť, keď pozerám na ukrižovaného Spasiteľa za moje hriechy“.

Opravdivá ľútosť sa musí spájať so silným predsavzatím polepšiť sa. Dôkazom takého silného rozhodnutia bude predovšetkým základná zmena života.

pokračovanie

 

Smrteľné (ťažké) hriechy

 

 

 

Temnota a pokušenia - svätá Faustína

Str. 63, odst. 77 - z knihy - BOŽIE MILOSRDENSTVO - DENNÍČEK SVATEJ FAUSTÍNY

Môj rozum bol zvláštnym spôsobom zatemnený, žiadna pravda sa mi nezdala jasná. Keď mi niekto hovoril o Bohu, moje srdce bolo ako kameň. Nezmohla som sa ani na jeden pocit lásky voči nemu. Keď som sa snažila vôľou zotrvávať pri Bohu, prežívala som múky a mala som pocit, že tým ho podnecujem k ešte väčšiemu hnevu. Rozjímať som vôbec nemohla tak, ako som rozjímala predtým.
Pociťovala som v duši veľkú prázdnotu a ničím som ju nemohla zaplniť. Začala som trpieť hla­dom a túžbou po Bohu, ale videla som celú svoju nemohúcnosť. Skúša­la som pomaly čítať vetu za vetou, a takto rozjímať, ale aj to bolo márne. Nič som nechápala z toho, čo som prečítala. Pred očami mojej duše bola neustále celá priepasť mojej biedy. Keď som vošla na nejaké cviče­nie do kaplnky, vždy som prežívala väčšie múky a pokušenia. Neraz som celú sv. omšu bojovala s rúhavými myšlienkami, ktoré sa mi tlačili na pery. Pociťovala som odpor ku sv. sviatostiam. Mala som pocit, že si neodnášam zo sviatostí nijaký úžitok. Pristupovala som k nim len z poslušnosti voči spovedníkovi.

Táto slepá poslušnosť bola pre mňa jedinou cestou, po ktorej som mala kráčať, a jedinou záchranou. Keď mi kňaz vysvetľoval, že sú to Božie skúšky a že „v tomto stave, v akom sa nachádzaš, nielen že neurážaš Boha, ale si mu veľmi milá. Je to zna­menie, že Boh ťa nesmierne miluje a veľmi ti dôveruje, keď ťa navšte­vuje takýmito skúškami." Ale tieto slová ma nijako nepotešovali, mala
som pocit, že sa vôbec na mňa nehodia. Jedna vec ma prekvapovala. Neraz sa stalo, keď som strašne trpela a priblížila sa k sv. spovedi, že naraz tie strašné múky ustupovali. Akonáhle som sa však od mriežky vzdialila, všetky múky udreli na mňa ešte s väčšou zúrivosťou. Vtedy som sa hodila dolu tvárou na zem pred Najsv. sviatosť a opakovala som tieto slová: „Aj keby si ma zabil, budem Ti dôverovať."

Zdalo sa mi, že v tých bolestiach zomieram. Najstrašnejšia myšlienka pre mňa bola tá, že Boh ma zavrhol. A potom nasledovali iné myšlienky: „Načo sa mám usilovať o cnosti a dobré skutky? Načo sa umŕtvovať a obetovať? Načo skladať sľuby? Načo sa modliť? Načo sa zasväcovať a obetovať? Načo robiť zo seba obetu na každom kroku? 
Načo, keď ma Boh už za­vrhol? Načo tá námaha?" Len sám Boh vie, čo sa dialo v mojom srdci.Keď som bola tak strašne ubitá tými utrpeniami, vošla som do kapln ky a z hĺbky duše som povedala tieto slová: „Rob so mnou, ó, Ježišu, čo sa Ti páči. Ja Ťa budem všade zvelebovať.

A nech sa stane všetka Tvo­ja vôľa vo mne, ó, Pane a Bože môj, a ja budem oslavovať Tvoje neko­nečné milosrdenstvo." Keď som sa takto odovzdala, tie strašné múky ustúpili. Vtom som uzrela Ježiša, ktorý mi povedal: „Ja som vždy v tvo­jom srdci. "Nepredstaviteľná radosť prenikla moju dušu a naplnila ju veľ­kou Božou láskou, ktorou sa zapálilo moje úbohé srdce. Vidím, že Boh nikdy nedopustí na nás viacej, ako môžeme uniesť. Ó, nebojím sa ničo­ho. Ak zosiela na dušu veľké utrpenie, vtedy ju posilňuje ešte väčšou milosťou, hoci ju vôbec nepozorujeme. Jeden akt viery v takých chvíľach vzdáva Bohu viac chvály než mnohé hodiny strávené v radostnej mod­litbe. Teraz vidím, že ak Boh chce držať dušu v temnote, tak ju neosvie-ti ani žiadna knižka, ani spovedník.

Mária, Matka moja a Pani moja, zverujem Ti moju dušu i telo, život 79 aj moju smrť, aj to, čo po nej príde. Všetko odovzdávam do Tvojich rúk, ó, Matka moja. Zakry svojím panenským plášťom moju dušu a udeľ mi milosť čistého srdca, duše i tela. Chráň ma svojou mocou pred všetký­mi nepriateľmi a zvlášť pred tými, ktorí svoju zlobu zakrývajú maskou cnosti. Ó, krásna Ľalia, si pre mňa zrkadlom, ó, Matka moja!

Ježišu, božský Väzeň lásky, keď rozjímam o Tvojej láske a o tom, ako 80 si sa obetoval za mňa, presahuje to moje chápanie. Skrývaš svoj nepo­chopiteľný majestát a znižuješ sa ku mne úbohej. Ó, Kráľ slávy, hoci utajuješ svoju krásu, predsa pohľad mojej duše roztrháva závoj. Vidím anjelské chóry, ktoré Ti neprestajne vzdávajú chválu a všetky nebeské mocnosti, ktoré Ťa ustavične zvelebujú a neprestajne hovoria: „Svätý, svätý, svätý."

Ó, kto pochopí Tvoju lásku a Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvooči nám? Ó, Väzeň lásky, zatváram svoje úbohé srdce do tohto taber-nákula, aby Ťa ustavične, dňom i nocou, adorovalo. Nepoznám pre­kážku v tejto adorácii a hoci budem fyzicky vzdialená, moje srdce je vždy s Tebou. Nič nemôže byť prekážkou mojej lásky k Tebe. Pre mňa neexistujú prekážky. Ó, Ježišu môj, budem Ťa potešovať za všetok nevďak, rúhanie, ľahostajnosť, nenávisť bezbožníkov a svätokrádeže. Ó, Ježišu, túžim horieť ako čistá obeta obetovaná pred trónom Tvojej skrýše. Neprestajne Ťa úpenlivo prosím za umierajúcich hriešnikov.

Ó, Svätá Trojica, buď zvelebená - nedeliteľná, jediný Bože, za ten veľký dar a testament milosrdenstva. Ježišu môj, aby som Ti vynahradila za tých, čo sa rúhajú, budem mlčať, keď ma budú nevinne karhať, aby som Ti takto aspoň čiastočne vynahradila. Spievam Ti vo svojej duši neprestajný hymnus a nikto to ani netuší, ani to nepochopí. Spev mojej duše poznáš iba Ty, ó, Stvoriteľ môj a Pán. Nedovolím, aby ma vír práce pohltil natoľko, že by som zabudla na Boha. Všetky voľné chvíle strávim pri nohách Majstra ukrytého v Najsv. sviatosti. On ma učí od najmladších rokov. Napíš toto: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva. Str. 63, odst. 77 - z knihy - z knihy - BOŽIE MILOSRDENSTVO - DENNÍČEK SVATEJ FAUSTÍNY

 

 

Úplné opustenie Boha - prežívala som vnútorný boj tak mocne, že som taký ešte nezažila

 

str. 224, odst. 496

Deň spovede. Hneď od rána som začala prežívať vnútorný boj tak mocne, že som taký ešte nezažila. Úplné opustenie Boha. Pocítila som
celú slabosť, akou som. Znepokojovali ma myšlienky: Prečo mám opúšťať tento kláštor, v ktorom ma majú radi sestry aj predstavení, taký
pokojný život, zaviazaná večnými sľubmi, povinnosti si plním ľahko.

Prečo mám počúvať hlas svedomia, prečo mám ísť verne za vnuknutím? Kto vie od koho pochádza? Či nie je lepšie ísť takou cestou, akou idú všetky sestry? Možno sa dajú prehlušiť Pánove slová, keď si ich nebu­dem všímať. Možno v deň súdu Boh nebude žiadať z nich počet. Kam ma zavedie ten vnútorný hlas? Ak pôjdem za ním, aké strašné námahy, utrpenia a protivenstva ma čakajú? Mám strach z budúcnosti a zo­mieram v prítomnosti.

To utrpenie trvalo celý deň s rovnakou silou. Keď som večer pristúpila k sv. spovedi, napriek tomu, že som sa predtým pripravila, nemohla som sa dobre vyspovedať. Dostala som rozhreše­nie, odišla som, ani som nevedela, čo sa so mnou deje. Keď som sa ulo­žila na odpočinok, utrpenie sa vystupňovalo do najvyššej miery. Priam sa zmenilo na oheň, ktorý prenikal všetky sily mojej duše ako blesk až do špiku kostí, do najtajnejšej hĺbky srdca. V tom utrpení som sa nezmohla na nič.

Nech sa stane Tvoja vôľa, Pane. Chvíľami som ani na to pomyslieť nemohla. Zmocnil sa ma smrteľný strach a dotýkal sa ma pekelný oheň. Nad ránom zavládlo ticho a utrpenie v okamihu zmizlo. Cítila som sa tak strašne vyčerpaná, že som nemohla vykonať nijaký pohyb. Pomaly sa mi vracali sily počas rozhovoru s matkou predstave­nou, ale len Boh vie, ako som sa cítila po celý deň.

Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svoj ho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučeníckou Tvojich vnuknutí, lebo ich nemôžem vykonať, pretože nemám svoju vôľu. Napriek tomu, že vo svo­jom vnútri jasne poznám Tvoju najsv. vôľu, vo všetkom sa podrobujem vôli predstavených a spovedníka. Splním ju natoľko, nakoľko mi ju dovo­líš splniť cez svojho zástupcu. Ó, môj Ježišu, nič sa nedá robiť, ale dávam prednosť hlasu Cirkvi nad hlasom, ktorým ku mne hovoríš.

Po svätom prijímaní. Videla som Ježiša ako zvyčajne. Povedal mi tie- 498 to slová: „Opri si svoju hlavu o moje rameno, odpočiň si a načerpaj silu. Ja som vždy s tebou. Povedz priateľovi môjho srdca, povedz, že takéto slabé stvo­renia používam na uskutočnenie svojho diela. "Neskôr bol môj duch posil­nený zvláštnou silou. „Povedz, že som mu dal spoznať tvoju slabosť v spo­vedi, čím si sama zo seba."

Každý boj, ktorý statočne znášam, mi prináša radosť a pokoj, svet- 499 lo a skúsenosť, odvahu do budúcnosti, česť a slávu Bohu a mne nako­niec odmenu.
Dnes je slávnosť Krista Kráľa. Počas sv. omše som sa vrúcne modlila, aby Ježiš bol kráľom všetkých 500 sŕdc, aby Božia milosť žiarila v každej duši. Vtom som uzrela Ježiša

str. 224, odst. 496 z knihy - BOŽIE MILOSRDENSTVO - DENNÍČEK SVATEJ FAUSTÍNY

 

Usiluj sa o to, aby každý, kto sa s tebou stretne, odchádzal šťastný.

Inokedy som dostala takéto ponaučenie: „Usiluj sa o to, aby každý, kto sa s tebou stretne, odchádzal šťastný. Rozsievaj okolo seba vôňu šťas­tia, lebo si si od Boha vzala veľa, tak aj dávaj veľa druhým. Nech odchá­dzajú od teba všetci šťastní, hoc by sa iba dotkli lemu tvojho rúcha.53 Zapamätaj si dobre tieto slová, ktoré ti teraz hovorím."
Inokedy mi povedal: „Dovoľ, aby Boh voviedol loď tvojho života do hlbočín, do nepreniknuteľných hlbín vnútorného života."

Ó, môj Bože, chápem dobre, že žiadaš odo mňa, aby som bola v duchovných veciach ako dieťa, lebo stále to odo mňa žiadaš cez svo­jich zástupcov.

+ Moja duša dlhý čas dostávala veľa svetla a vnuknutí a spovedníci upevnili jej pokoj a jeho pôvod. Jej láska je teraz veľká a Ježiš jej dáva poznať, že je čas, aby to, čo dostala, premenila na skutky. Duša pozná­va, že Pán s ňou počíta. Toto poznanie jej dáva silu. Vie, že aby zostala verná, bude sa musieť neraz vystaviť rôznym ťažkostiam. Dôveruje však Bohu a vďaka tejto dôvere prichádza tam, kam ju Boh volá. Ťažkosti ju neľakajú, sú pre ňu ako každodenný chlieb. Vôbec jej nenaháňajú strach, ani ju neodstrašujú ako rytiera, ktorý je neustále v boji a rinčanie zbra­ní ho neľaká. Nebojí sa, ale načúva, z ktorej strany nepriateľ útočí, aby mohla zvíťaziť. Nič nerobí naslepo, ale všetko skúma. Hlboko sa zamýšľa a nespolieha sa na seba, ale sa vrúcne modlí a obracia o radu na skúse­ných a múdrych rytierov. Takto si počínajúc takmer vždy víťazí.
Bývajú útoky, keď duša nemá čas sa ani zamyslieť, ani požiadať
o radu, ani na nič. Vtedy treba bojovať na život a na smrť. Niekedy je
dobre utiekať sa do rany Ježišovho srdca a neodpovedať ani jedným slo­
vom - takto je nepriateľ už premožený.
V čase pokoja duša vynakladá námahu tak isto ako v čase boja. Musí sa cvičiť, a to veľmi, lebo inak nemožno hovoriť o víťazstve. Čas pokoja považujem za čas prípravy na víťazstvo. Duša musí neprestajne bdieť -bdelosť, ešte raz bdelosť. Duša, ktorá sa zamýšľa, dostáva veľa svetla. Rozptýlená duša vystavuje sama seba pádu a nech sa nečuduje, že padá. Ó, Duchu Boží, duchovný vodca, múdry je ten, koho Ty vycvičíš. Ale aby mohol Boží Duch pôsobiť v duši, je potrebná tichosť a sústredenosť.
146Modlitba. Duša sa do každého boja vyzbrojuje modlitbou. Nech sa nachádza v akomkoľvek stave, má sa modliť. Musí sa modliť duša čistá
a pekná, lebo inak by stratila svoju krásu. Musí sa modliť duša, ktorá
sa usiluje o čistotu, lebo inak by ju nedosiahla. Musí sa modliť duša, kto­
rá sa práve obrátila, lebo inak by opäť upadla. Musí sa modliť duša hrieš­
na, ponorená do hriechov, aby sa mohla zodvihnúť. Niet duše, ktorá
by sa nemusela modliť, lebo každá milosť prichádza cez modlitbu.

Najviac svetla som dostala pri adoráciách

Spomínam si, že najviac svetla som dostala pri adoráciách. Konala som si ich každý deň vyše pol hodiny počas celého pôstu, ležiac krížom
pred Najsvätejšou sviatosťou. V tom čase som spoznala hlbšie seba Boha. Napriek tomu, že som mala veľa prekážok na vykonávanie takej­
to modlitby, aj keď som mala povolenie od predstavených. Nech duša
vie, že na to, aby sa modlila a vytrvala v modlitbe, musí sa vyzbrojiť
trpezlivosťou a statočne prekonávať vonkajšie i vnútorné ťažkosti. Vnú­
torné ťažkosti - znechutenie, ľahostajnosť, ťažkopádnosť, pokušenia.
Vonkajšie - ľudské ohľady, rešpektovanie chvíle, ktorá je určená na modlitbu. Sama som to zažila, že ak som si nevykonala modlitbu v čase, ktorý bol na ňu určený, neskôr som si ju tiež nevykonala, lebo povinnosti mi nedovolili.

Ak som ju vykonala, tak s veľkou námahou, lebo myseľ mi odbiehala k povinnostiam. Stretávala som sa ešte s jednou ťažkosťou. Stávalo sa mi, že keď si moja duša dobre vykonala modlitbu a vyšla z nej s hlbokým vnútorným sústredením, druhí jej prekážali v sústredenosti. Takže je potrebná trpezlivosť, aby sa vytrvalo v modlitbe. 
Neraz sa mi stávalo, že moja duša bola hlbšie ponorená v Bohu a odniesla si viac ovocia z modlitby. Vtedy ma Božia prítomnosť sprevádzala celým dňom. Aj pri práci som bola viac sústredená. Robila som všetko s väčšou dôkladnosťou aj som sa viac usilovala pri plnení povinností. A predsa sa stávalo, že práve vtedy ma najviac napomínali, že som nesvedomitá, voči všetkému ľahostajná. Menej sústredené duše totiž chcú, aby sa im aj iní podobali, lebo takto sú pre nich ustavičnou výčitkou.

Ušľachtilá a jemná duša môže byť aj veľmi jednoduchá, ale s jem ným citom. Taká duša vo všetkom hľadá Boha, všade ho nachádza, vie Boha nájsť aj v najskrytejších veciach. Všetko má pre ňu význam, voči všetkému má veľkú úctu, za všetko Bohu ďakuje, zo všetkého si vie odniesť pre dušu úžitok a všetku chválu prináša Bohu. Jemu dôveruje a nie je zmätená, keď príde čas skúšok. 
Ona vie, že Boh je vždy najlep­ším Otcom a na ľudské ohľady veľa nedbá. Za najmenším vanutím Ducha Svätého ide verne, teší sa duchovnému hosťovi a drží sa ho ako dieťa matky. Tam, kde sa iné duše zastavujú a majú strach, ona prechá­dza bez strachu a ťažkostí.
Keď Pán sám chce byť pri duši a viesť ju, odstráni všetko, čo je von kajšie. 
Keď som ochorela a preniesli ma na izolačnú izbu, mala som kvôli tomu veľa nepríjemností. V izolačnej miestnosti sme ležali dve cho­ré. Za sestrou N... chodili sestry, aby ju navštívili, ku mne nikto nena-zrel. Je pravda, že to bola jedna izolačka, ale každá sme mali svoju celu. Zimné večery boli dlhé, sestra N... mala svetlo, rádiové slúchadlá, a ja som si ani meditáciu nemohla pripraviť, lebo som svetlo nemala.
Takto prešli skoro dva týždne. Raz večer som sa žalovala Pánovi, že mám toľké utrpenie, ani meditáciu si nemôžem pripraviť, lebo nemám svetlo. Pán mi povedal, že každý večer bude prichádzať a dávať mi body na rannú meditáciu. Body boli vždy z jeho bolestného umučenia. Hovo­ril mi: „Rozjímaj o mojom utrpení pred Pilátom. "A tak som postupne celý týždeň meditovala nad jeho bolestným umučením. Od tej chvíle vstú­pila do mojej duše veľká radosť a už som netúžila ani po návštevách, ani po svetle. Ježiš mi stačil namiesto všetkého. Predstavení sa veľmi starali o chorých, a predsa to Pán tak zariadil, že som sa cítila opuste­ná. Ale ten najlepší Majster, aby mohol sám konať, odstráni všetko, čoje stvorené. 
Neraz som prežívala rôzne prenasledovania a utrpenia. Sama matka M.81 mi povedala: „Sestra, na vašej ceste utrpenie priam vyrastá spod zeme. Pozerám sa na vás ako na ukrižovanú, avšak spozorovala som, že Pán Ježiš chce tým niečo povedať. Buďte verná Pánovi."

O jednom sne, ktorý som mala o sv. Terezke Ježiš­
kovej

150 + Chcem napísať o jednom sne, ktorý som mala o sv. Terezke Ježiš­
kovej.

Bola som ešte novicka a mala som isté ťažkosti, s ktorými som si
nevedela poradiť. Boli to ťažkosti vnútorné, ale boli spojené s vonkajší­
mi. Vykonala som si veľa novén k rôznym svätým, avšak situácia sa stá­
vala čoraz ťažšou. Moje utrpenie bolo preto také veľké, že už som neve­
dela, ako ďalej žiť. Odrazu mi prišlo na um, aby som sa modlila k sv.
Terezke Ježiškovej. Začala som novénu k tejto svätej, lebo ešte pred vstú­
pením do kláštora som prechovávala voči nej veľkú úctu. Teraz som
v nej trochu poľavila. V týchto ťažkostiach som sa opäť so všetkou hor­
livosťou začala modliť. Na piaty deň novény sa mi prisnila sv. Terezka,
ale akoby bola ešte na zemi. Ukryla predo mnou skutočnosť, že je svä­
tá. Začala ma utešovať, aby som sa pre túto vec tak netrápila, ale viacej
dôverovala Bohu. Povedala mi, že aj ona veľa trpela. Ja som jej veľmi
nechcela veriť, že veľa trpela, a hovorila som jej, že sa mi zdá, že ona
vôbec netrpí. Ale sv. Terezka ma presviedčala, že trpela veľa. Povedala
mi: „Sestra, uvidíš, že na tretí deň túto vec vyriešiš najlepšie, ako sa dá."
Keď som jej nechcela veľmi veriť, vtedy mi dala poznať, že je svätá. V tej
chvíli moju dušu naplnila radosť a hovorím jej: „Ty si svätá." A ona mi
hovorí: „Áno, som svätá. Ver, že tú záležitosť na tretí deň vyriešiš." Pove­
dala som jej: „Svätá Terezka, povedz mi, budem v nebi?" Odpovedala,
že budem v nebi. „A budem svätá?" Odpovedala mi, že budem svätá.
„Ale, Terezka, budem taká svätá ako Ty, na oltároch?" A ona mi odpo­
vedala: „Áno, budeš svätá ako ja, ale musíš dôverovať Pánu Ježišovi."
Opýtala som sa jej, či otec a matka budú v nebi, či (nedokončené). Odpo­
vedala: „Budú." A potom som sa opýtala: „Moje sestry a bratia budú
v nebi?" Povedala mi, aby som sa za nich veľa modlila a nedala mi istú
odpoveď. Pochopila som, že potrebujú veľa modlitieb.

pokračovanie

 

Motlidba Anjela z Fatimy

Ó, môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba a milujem Ťa.
   Prosím o odpustenie pre tých, ktorí neveria v Teba, neklaňajú sa Ti,
   nedúfajú v Teba a nemilujú Ťa.

   Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa
   Ti klaniam a obetujem Ti Najsvätejšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo 
   nášho Pána Ježiša Krista prítomného vo všetkých svätostánkoch
   sveta, na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa Ti dostávajú.
   Prosím Ťa, obráť úbohých hriešnikov, pre nekonečné zásluhy
   jeho Najsvätejšieho Srdca a na orodovanie Nepoškvrneného 
   Srdca Panny Márie.
   Amen.