Sex pred manželstvom - bozky, objatia, tanec, držanie sa za ruky
Ako sa vyhnút peklu.......
Úvod : Panna Mária vo Fatime : Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty.
Určite nie náhodou počula Hyacintka od Panny Márie tieto slová, dnes sú zvlášť aktuálne, lebo vidíme, aká móda vládne svetom.
Tí, ktorí sa obliekajú neslušne, dávajú podnet k hriechu, sú zodpovední nielen za vlastné hriechy, ale aj za hriechy iných, ktoré zapríčinili.
Neslušná móda je diablovým úskokom a vidíme, že svet ju poslúcha, akoby to bol zákon.
Do tejto siete diabol loví mnohé duše. Naše odevy musia chrániť oči a srdcia, aby sme sa nedali strhnúť pokušeniam tela a sveta. František zomrel 4.4.1919, Hyacintka 20.2.1920 a Lucia zostáva sama.
Keď dvaja ľudia čistí hoci ako anjeli, sa dlhšiu dobu stretávajú potajomky, nezostanú bez hriechu. To je tak, ako by sme slamu a žeravé uhlie dali k sebe, a chceli, aby sa to nechytilo. (sv. Alfonz) Koľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe. Zlo ostáva zlom, aj keď mu dám iné meno či nálepku.
Dvaja ľudia, ktorí majú spolu pohlavní styk či tel. dotyky.. Otec Tommy Tyson hovorí prvý o potrebe rozväzovať sexuálne – duchovné putá. Ak mal chlapec pred manželstvom sexuálny pomer zo šiestymi ženami, tak do manželstva berie nie jednu, ale všetkých šesť. Taj je to aj s dievčatami. Vytvára sa tým trvalé puto, ktoré nemôžeme zrušiť jednoduchým rozchodom. Možno tu je príčina, prečo je v dnešnej dobe toľko a rozvodov. Môžeme ho však zlomiť modlitbou za rozviazanie. Preto je potrebné, aby sa kňazi modlili spolu zo snúbencami modlitbu oslobodenia od predošlých partnerov.
Cudná žena chce byť dobývaná ale nie do postele. Nebuď dotieravý, ale láskavý a trpezlivý. Čas ukáže. Ak bude Božia vôla budete spolu. Ak máš 15 a viac nad ženou ešte ani neuvažuj. Uvažuj nad Božími vecami a v správnom čase a osobou budeš mať po čom túžiš, Ak to bude Božia vôla. Božia vôla chce pre teba to najlepšie.
Sv. Alfonz - Kto chce byť teda spasený, musí zanechať nielen hriech ale aj príležisť k nermu , rovnako tiež spoločníka . miesto , dom , či korešpondenciu.
Svätá Angela - ako rozoznať či správne milujem
Pravé priateľstvo - Svätý František Saleský
DETI Z FATIMI, KTORÍM PANNA MÁRIA UKÁZALA PEKLO
Sex pred manželstvom, bozky, objatia, tanec, držanie sa za ruky
Chcela by som sa vratiť k otázke vzťahu chlapca a dievčata pred manželstvom.
Chcela by som Vás poprosit, aby ste napisali nejake zakladne principy, coho by . .sa mali dvojice pridrziavat, ale trochu konkretnejsie, ako "usilovat sa o cnost cistoty".
.Vysvetlenie:
.Chcela by som vediet, ci su v ramci vztahu mladych pred manželstvom z kresťanskeho hladiska dovolene vôbec nejake telesné prejavy naklonnosti.
Samozrejme . pod tym nemyslim na take cinnosti, ktore vedu vedome k vzbudeniu sexualneho vzrusenia, ale na take prejavy neznosti, ako bozk, objatie, drzanie sa za ruky,..
Na tuto otazku vacsinou aj knazi odpovedaju velmi hmlisto a pokial sa sem-tam najde konkretna odpoved, tie su velmi nejednotne. Existuje nejake jednotne stanovisko moralistov katolickej Cirkvi o tejto otazke? Naozaj by som nechcela, aby mal môj priatel kvôli vztahu so mnou problemy svedomia, preto Vas prosim o radu.
Dakujem, s pozdravom, Zuzana
Otec Eirene. Akokolvek, podme k Tvojej otázke! Myslím, ze mnohych bude zaujímat odpoved na nu, ale zároven mnohí budú asi potrebovat aj urcity cas, aby ju strávili. Áno, nasiel som celkom konkrétnu odpoved na Tvoje celkom konkrétne otázky.
Budem citovat z knihy Ako sa vyhnút peklu, od Thomas Nelsona 
Veľký katolícky apologetika.
Hovorí o smrteľných hriechova a svedomia, katolícky postoj na manželstvo, rozvod, čistota, atď.
a konkrétne kroky ako predisťpeklu. Je jedným z najsilnejších, poučných katolíckych kníh.
(ako je to v otázke 75), lebo nemyslím, ze by som sám napísal lepsie a viac na Tvoju otázku. Tu je teda citát z uvedenej knihy:
Sú niektoré úkony, ktoré svojou prirodzenostou majú sklon spôsobovat sexuálne vzrusenie u normálnej osoby. Koľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe.
Tym sa treba vzdy vyhybat. Niektorí ludia sú neobycajne citliví. Títo ludia sa majú vyhybat aj tomu, co pre nich je blízkou prílezitostou pre hriechy necistoty, hoci tá istá vec nemusí byt problémom pre väcsinu inych.
Ako sa vyhnút peklu
.....
Mnohé bozky alebo dlhy bozk je smrtelnym hriechom, lebo môze lahko vzbudit pohlavnú rozkos a sexuálnu vásen, ktoré môzu priviest osobu k spáchaniu smilstva alebo cudzolozstva.
Musím povedať, aký ohyzdný je hriech. Počúvaj, my diabli sme takí oškliví, že keby ste nás takých mohli vidieť, v jednej minúte by ste zomreli.Preto nás Najvyšší skryl pred vašimi očami. A predsa, hriech je ešte ošklivejší ako my, a my ho musíme mať po celú večnosť pred očami: ó, beda nám ! Mladých ľudí takto zvádzame: vzbudíme v nich vzájomnú lásku (falošnú) oni si myslia, že v tom nie je nič zlé.
Toto je osobitne pravdivé pri bozkoch s otvorenymi ústami, ked sa úcastníci dotykajú jazykami (zvyknú ho volat jazyckovy alebo francúzsky bozk).
Tento druh bozku je rozhodne predchodcom k sexuálnemu vztahu a je smrtelnym hriechom pre tych, ktorí nie sú manzelmi, hoci aj v danej situácii nedovedie k pomeru.To isté platí aj o miláckovaní (petting), čize dotykaní sa citlivych častí tela inej osoby je smrtelnym hriechom pre tych, ktorí nie sú manželmi !
Toto je tiez predohrou k pomeru a je to rozhodne zakázané tym, ktorí nie sú manželmi !
Toto platí tiež o prílišnom či pridlhom objímaní, hoci sa môze zdať, že toto spôsobuje len veľmi jemný druh sexuálnej rozkoše a nie je to veľmi dráždivé.
Predsa, ked sa to robí viac nez pár sekúnd, môze to viesť k pohlavnej rozkoši a vzbudeniu vášní alebo k inej sexuálnej predohre a je preto smrtelnym hriechom.
Porovnaj : Sv. Alfonz. Keď dvaja ľudia čistí hoci ako anjeli, sa dlhšiu dobu stretávajú potajomky, nezostanú bez hriechu. To je tak, ako by sme slamu a žeravé uhlie dali k sebe, a chceli, aby sa to nechytilo.
Koľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe. Zlo ostáva zlom, aj keď mu dám iné meno či nálepku. Dvaja ľudia, ktorí majú spolu pohlavní styk či tel. dotyky.
Otec Tommy Tyson hovorí prvý o potrebe rozväzovať sexuálne či citové – duchovné putá. Ak mal muž pred manželstvom sexuálny či neviazaní citoví pomer zo šiestymi ženami, tak do manželstva berie nie jednu, ale všetkých šesť.
Taj je to aj s ženami. Vytvára sa tým trvalé puto, ktoré nemôžeme zrušiť jednoduchým rozchodom. Možno tu je príčina, prečo je v dnešnej dobe toľko nedorozumení a rozvodov. Môžeme ho však zlomiť kňazskou modlitbou za rozviazanie. Preto je potrebné, častá sv. spoveď sv. prijmanie, modlitba aby sa kňazi modlili spolu zo snúbencami modlitbu oslobodenia od predošlých partnerov 
Ak niekto chce vyhnút tomu druhému, musí sa vyhnút tomu prvému. Sú navzájom neoblomne spojené. „blízka prílezitost k hriechu" je ktorákolvek osoba, miesto, vec alebo myslienka, ktorá pravdepodobne vovedie cloveka do hriechu. Predovsetkym mladé zalúbené dvojice musia byt ostrazité, aby neupadli do takychto hriechov.
Dokonca i pridlhé drzanie rúk môze byt smrtelnym hriechom, co závisí od toho, ci to drázdi tych, ktorí to robia. Pocas rozumne dlhej chvíle pre väcsinu ludí, vo väcsine sitácií, to bezne nie je ziadnym hriechom. Avsak niektorí, závisiac od ich citlivosti a inych cinitelov, sa tomu mozno budú musiet úplne vyhnút.
IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech
Tu k sebe musí byt kazdy úprimny a posúdit túto vec sám pre seba. Zopakujme to, aby to bolo úplné jasné, pre väcsinu ludí, vo väcsine sitácií nie je ziadny problém drzat si ruky krátku dobu, ale bežná prax je proste morálne prijatelnym znakom lásky a náklonnosti. Ale pre mnohých môze byt prílezitostou hriechu a preto sa tomu musí vyhnút.Pre inych môze byt niekedy prílezitostou hriechu a preto sa má vtedy ukoncit a vyhnút sa tomu.
Princípom vo vsetkych vyssie spomenutych úkonoch je, ze clovek musí rázne vyhybat vyhladávaniu, alebo prijímaniu toho, co sa nazyva "pohlavná (sexuálna) rozkos" (obycajne spojená s dotykom tiel), ktorá je rezervovaná vylucne manzelom. Lebo sexuálna predohra prinása tieto rozkose so sebou, a ako to uz bolo spomenuté, je podstatne nasmerovaná a casto v skutocnosti vedie k pomeru, ktory zase je vo svojej podstate nasmerovany a coskoro (za normálnych okolností) ústi do pocatia dietata.
A len manzelia sú v pozícii vziat na seba zodpovednost, ktorá prislúcha rodicom. Sex, ako to hovorí Cirkev, a ako to vysvitá aj zo zdravého rozumu, je skutocne vsetok jednou cinnostou. Predchádzajúce úkony nie sú izolované od konecného úkonu. Sexuálna aktivita je ako strmy smyklavy svah, ktory vedie rychlo k ráznemu útesu, kde svah predstavuje sexuálnu predohru a útes sexuálny pomer. Ak niekto chce vyhnút tomu druhému, musí sa vyhnút tomu prvému. Sú navzájom neoblomne spojené.
Hoci clovek nemieni mat sexuálny pomer a hoci v skutocnosti nemá sexuálny pomer, aj tak pácha smrtelny hriech, ked chcene podnikne ktorykolvek krok k sexuálnemu pomeru tym, ze sa podujme na ktorykolvek z vyssie spomenutych úkonov. Pretoze vsetok sex je jedinou spojenou cinnostou. Zapojit sa do ktorejkolvek jeho casti s niekym inym ako svojím manzelom (manzelkou) je smrtelnym hriechom.
Nedospelí, neinformovaní a naivní si môzu mysliet, ze katolícka pozícia ohladom sexuálnej predohry je puritánska a puntickárska, ale nie je. Je proste realistická. Je zalozená na správnom ponatí Bozieho zákona a na padlej ludskej prirodzenosti. Katolícka pozícia poníma, co sa takmer iste stane (ak nie hned, potom po case) ludom, ktorí flirtujú s nebezpecenstvom zapájaním sa do ktorejkolvek zo sexuálnych predohier vyssie spomenutych.
Nikto nepovie, ze také veci nie sú rozkosou. Boh nás tak uspôsobil, aby sme ich prezívali, aby zabezpecil pokracovanie ludského rodu, avsak sex polozil do ovzdusia lásky a manzelstva, aby nesmertelné duse, ktoré sa ludom narodia, mali matku a otca, ktorych potrebujú, aby ich chránili a vychovávali. Hriesni úcastníci v takychto predchádzajúcich aktivitách si mozno myslia, ze nepáchajú smrtelny hriech a/alebo, ze nechcú skoncit s pomerom, ale vzdy sa to stane.
Vyhnút sa blízkej prílezitosti tohto druhu hriechu je podstatné pre vyhnutie sa hriechom samotnym
Vyhnút sa blízkej prílezitosti tohto druhu hriechu je podstatné pre vyhnutie sa hriechom samotnymň (Opät, „blízka prílezitost k hriechu" je ktorákolvek osoba, miesto, vec alebo myslienka, ktorá pravdepodobne vovedie cloveka do hriechu.) Predovsetkym mladé zalúbené dvojice musia byt ostrazité, aby neupadli do takychto hriechov.
Svätá Angela - ako rozoznať či správne milujem
Nebyt prílis dlho spolu sami !
Nebyt prílis dlho spolu sami (zvlást v dome alebo bytovke)
a vo vseobecnosti vyhybat sa vsetkym situáciám, ktoré môzu viest k tymto hriechom pomôze ludom vyhnút sa im. Na zachovanie cistoty, podstatnymi pre tych, ktorí sa schádzajú s váznym úmyslom zobrat sa, sú modlitba, sviatosti a vzájomná spolupráca vyhnút sa tymto hriechom. Aby sa vyhlo hriechom necistoty, je dobré nemat dlhy zásnubny cas pred manzelstvom.
A urcite najlepsie je ukoncit vztah s partnerom opacného pohlavia, ked si je clovek isty, ze to neprivedie k manzelstvu.
Svet nevidí zálezitosti v tomto jasnom svetle, ale skôr hlása, ze vsetci ludia majú vrodené právo na sexuálnu rozkos a majú právo urobit cokolvek je potrebné vyhnút sa pocatiu a/alebo narodeniu dietata. Takéto postoje sa otvorene predkladajú vo filmoch a masmédiách, ale sú v protive s Bozím zákonom a tych, ktorí sa angazujú v nezriadenej sexuálnej cinnosti, vedú do vsetkych moznych problémov a hlbokého nestastia v tomto zivote a do vecného nestastia pekla, ak neolutujú a zomrú s tymito hriechami na dusi. Nemravníci žijú vo velkej ilúzii, ze môzu oklamat Boha a vyhnút sa potrestaniu, a to uz aj v tomto zivote, samotnymi hriechami, ktoré páchajú.
Ale pocuj, co o tom hovorí Sväté Písmo: „Nemylte sa: „Boh sa vysmievat nedá. co clovek zaseje, to bude aj zat." (Gal 6:7) „Ale bezbozníci utrzia trest podla toho, ako zmyslali, oni, co pohrdli spravodlivym a odpadli od Pána." (Múd 3:10)
Ako som to uz predtym písal, sex je "atómová energia". Môze urobit vela dobrého, ale ak sa dve kritické mnozstvá uranu dostanú prílis blízko seba mimo reaktora (cize manzelstva), môze to narobit vela skody. Aby nám atómová energia slúzila, musíme striktne zachovávat bezpecnostné predpisy. Nuz, pravda, je to iba prirovnanie.
Teda telesné prejavy náklonnosti sú dovolené a správne, ale majú byt regulované vyssie spomenutymi princípami.
Nehovorí sa o "ziadnych" bozkoch, ale nevhodnych a necudních bozkoch, nehovorí sa o "ziadnych" objatiach, ale o dhych objatiach, nehovorí sa o ziadnom tanci, ale o tanci "na telo".
Partneri si majú sami povedat, kde majú problémy a sú slabý, aby si vzájomne pomohli vyhnút sa hriechom. Tiez, ak niektorá situácia alebo cinnost párkrát priviedla niektorého k pohlavnému vzruseniu, hoci tam nebol najmensí zly úmysel, treba sa jej v budúcnosti vyhnút. Clovek si nesmie ospravedlnovat hriech. ( Muz a zena by sa mali prvy krat pobozkat až pred Bozim oltarom, ked knaz pri sobaši povie novomanzelom - tak a teraz pred cirkvou a Bohom sa mozte pobozkat. Mozu sa pobozkat verejne a bez hanby lebo ako manzelia uz nehresia. Ale pravda je Bohuzial ina oni casto krat uz aj zosmilnia. )
Ak mala žena alebo muž apred manželstvom sexuálny pomer alebo tel. dotyky zo šiestymi ženami, tak do manželstva berie nie jednu, ale všetkých šesť
Čo sa nezriadene začína, v tom nemožno ani dobre pokračovaťKoľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe. Ak mal chlapec pred manželstvom sexuálny pomer alebo tel. dotyky zo šiestymi ženami. Ako rozoznať či správne milujem
Cistota je mozná ! Boh od nás neziada nemozné. Ak od nás aj ziada nieco, co je nemozné pre nase sily, je to mozné, pretoze Boh nám vzdy ponúka svoju pomoc (ktorú voláme "milost"), ktorú dostaneme od Boha skrze modlitbu. Preto modlitba je prvym prostriedkom na zachovanie cistoty a pre veriacich katolíkov aj pristupovanie k sviatostiam (sv. prijímanie, spoved). Clovek, ktory je bez vyznania, mozno sa nedokáze modlit k Pánu Jezisovi alebo Panne Márii, ale aj on sa môze modlit k Bohu aspon v minimálnej miere, lebo kazdy môze povedat aspon tolko: Boze, ak si, pomôz mi! Ale obycajne clovek môze povedat aj viac.
Velmi sa mi páci myslienka Quista, ktory hovorí: Ak hladás iba telo, skoro ho spoznás, ak hladás u svojho partnera duchovné kvality, skoro ich vycerpás, ale ak idete za jednym cielom v zivote, nikdy vás to neomrzí.
Najlepsie ako vyhnút zlému, je robit dobro alebo hladať dobro.
Preto v Tvojom prípade, Zuzana, by som radil, aby ste sa rozprávali o viere, kedze tvoj chlapec je veriaci. Aby ste si túto otázku vyjasnili, lebo je to otázka celozivotného ciela. Zaiste viera je na prvom mieste dar Bozej milosti, ale my zo svojej strany máme urobit, co môzeme, - a Ty robís. Potom, zapájat sa do rôznych zaujímavych spolocenskych akcií.
Pomodlil som sa, aby Ti Boh dal cím skôr milost viery, ved podstata nasej viery je LÁSKA.
ZDROJ: https://redemptoristi.kske.sk/Q%20051-100/079_sex%20pred%20manzelstvom
Svedomie má aj neveriací človek !
Svedomie sa ozýva pred činom i po čine. O tom že je to pravda svedčí herečka Jennifer Lawrence.
Hoci má 25 ročná Jennifer Lawrence v Hollywoode povesť zlého dievčaťa, jej svedomie jej vyčítalo.
Keď nedávno mala zahrať skutočnú posteľnú hriešnu scénu, spamätávala sa z toho niekoľko dní !
Viac tu: https://jezismaria.weebly.com/svedomie-ma-aj-neveriaci-clovek.html
Manželstvo podľa Božej vôle
Viac tu: Manzelstvo-podla-bozej-vole
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/manzelstvo-podla-bozej-vole/
Ako Ježiš Kristus zachránil naše manželstvo
Ale tak ako jej to Panna Mária sľúbila, Jej Nepoškvrnené Srdce bude jej útočiskom a istou cestou, ktorá ju dovedie k Bohu.Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi. www.maria.sk
Tancom do pekla
Sv. Augustín tvrdí, že menším zlom by bolo celú nedeľu pracovať, ako ju stráviť na tancovačke!
Áno, bratia moji, až na Poslednom súde sa presvedčíme, že týmito zábavami dievčatá, ktoré sa tak rady na nich zúčastňujú, spáchali viac hriechov, než majú vlasov na hlave .
Koľko sa vtedy prihodí nečistých pohľadov, koľko túžob, koľko nečistých dotykov, koľko žiarlivosti a hádok? –
Dobre povedal trpiaci Jób: Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne (Jób 21, 12-13). Prorok Ezechiel z príkazu Boha hovorí Židom, že za tance dopadne na nich prísny trest, aby sa celý ľud Izraela začal toho obávať .
Sv. Ján Chryzostom tvrdí, že patriarchovia Abrahám, Izák a Jakub nedovoľovali vystrájať plesy na svojich zábavách, lebo sa báli trestu neba. Nakoniec, nepotrebujeme na to hľadať dlhé dôkazy.
Iba sa spýtam: povedzte úprimne – chceli by ste zomrieť hneď po návrate z tanca? Určite nie.
Sami sa priznáte, že nezmyselné oddávanie sa zábavám je zlou vecou a že sa treba z toho spovedať. Za čias Karola Boromejského osoby, ktoré viedli hlučný štýl života odsúdili na prísne pokánie, a niekedy ich dokonca exkomunikovali. V hodine smrti sa presvedčíte o pravdivosti toho, čo hovorím, ale pre mnohých už nebude čas na nápravu.
Iba slepí môžu dokazovať, že pri tanci im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Keby tak malo byť, tak prečo ľudia, ktorí chceli získať nebo, tak starostlivo sa vyhýbali zábavám a tancom, prečo tak veľmi ľutovali šialenstvá mladosti
Teraz sa môžeme mýliť, ale raz príde deň, keď nám padnú z očí lupiny – deň, keď nám budú zbytočné veľké výhovorky; v ten deň budeme inými očami pozerať na svet.
Nemravnosť a preháňanie v obliekaní tiež vedú k tomu odpornému hriechu. Prázdnota, ktorá sa prejavuje v spôsobe obliekania, veľmi často sa stáva príčinou nečistých pohľadov, nečistých myšlienok a dvojznačných, oplzlých rozhovorov.
Ak by si čo len trochu chcel pochopiť zlo, ktoré z toho vyplýva, tak musíš prinajmenšom na chvíľu padnúť na kolená pred krížom – padnúť tak, akoby si vlastne v tej chvíli mal byť súdený naveky. „Sveta znalí“ ľudia sú prameňom nečistoty a vražedným jedom pre tých, ktorí nemajú dostatočnú silu do boja s príležitosťami, ktoré sa im naskytujú.
Pohoršujúci majú často veľmi vyzývajúcu tvár a smelý pohľad . Z ich správania hneď možno poznať, že sú otrávení nečistotou a pokúšajú sa nakaziť smrteľnou chorobou tých, ktorí pozerajú na nich bez patričnej ostražitosti.
Uvážte, koľko zhnitých sŕdc sa túla po svete – sŕdc spaľovaných žiadostivosťou, sŕdc ktoré sú ako horiaci snop slamy?!
Ak ste pochopili, akým veľkým zlom je nečistota a koľkými spôsobmi sa možno dopustiť tohto hriechu, tak proste dobrého Boha, aby vás naplnil svätou bázňou a uchránil vás od týchto ošklivých pádov.
Zamyslime sa teraz, čo treba robiť, aby sme sa ubránili týmto strašným hriechom – hriechom, ktorý toľko úbohých duší vlečie do zatratenia. Teraz sa môžeme mýliť, ale raz príde deň, keď nám padnú z očí lupiny – deň, keď nám budú zbytočné veľké výhovorky; v ten deň budeme inými očami pozerať na svet.
Aj tanec, ked druhú osobu drzíme v kontakte so svojím telom, je smrtelnym hriechom, lebo to nie je nic iné ako predlzené intímne objatie, ale má k tomu este pridany stimul rytmu, hudby a pohybu. Niekto môze povedat, ze im to dáva len "romanticky pocit." ale takyto "romanticky pocit" sa môze lahko vyvinút do pohlavnej rozkose. Plus, co môze byt pre jedného s tancujúcich partnerov "romantické", pre druhého môze byt váznym hriechom. Tancovanie samo v sebe nie je hriechom, ale tento druh tanca je. Tu si opät pripomenme varovanie zo Sv. Písma: „Kto miluje nebezpecenstvo, zahynie v nom" (Sir 3:27).
svätý Vianney - Nemravnosť a preháňanie v obliekaní tiež vedú k tomu odpornému hriechu. Prázdnota, ktorá sa prejavuje v spôsobe obliekania, veľmi často sa stáva príčinou nečistých pohľadov, nečistých myšlienok a dvojznačných, oplzlých rozhovorov.
Manželstvo podľa Božej vôle
Vypočutie Tóbiho a Sárinej modlitby - Kniha Tobiáš 4.1
Pokračovanie - Manželstvo podľa Božej vôle
Ako sa vyhnút peklu
Rodicia nas vychovali v tom, ze krestan nema chodit na kupaliska, nema sa obnazovat, zvlast dievca, lebo tak vystavuje svoje telo necistym myslienkam (niekde som citala, ze taky clovek nie je bez hriechu) pre ludi na okoli, hlavne muzom. Na kupaliska nechodim. Ale zamyslela som sa nad tym, pretoze nie vsetci "krestania" to tak chapu a nerobia z toho problem. Bud to odvovodnia tym, ze medzi tolkymi ludmi zapadnu a nikto si ich vsimat nebude, a ak ma clovek cisty umysel nie je to nic zle, alebo ze sa da len okupat a ist prec. Napokon, plavanie je pre zdravie prospesne.
Jasne suhlasim s tym, ze clovek by si mal zachovat uctu k svojmu telu a neodhalovat ho pred zvedavymi pohladmi inych. Som vdacna rodicom za vychovu. Ale co ma urobit taky clovek, ktory pojde k moru, bude na plazi v nohaviciach? Alebo ak by som mala ist s partiou kamaratiek a kamaratov - tiez veriacich ludi, co povedat? Napokon, ak su skutocne veriaci, potom by nemali vyvijat taku aktivitu.
Plati preto jednoznacne NIE, alebo ako to s tym vsetkym je?
Odpoved
Eva
Milá Eva!
Dakujem za velmi praktickú otázku. Myslím, ze môze velmi pomôct aj inym, ktorí sa svedomite snazia zit zivot krestana (ci vôbec svedomitého cloveka).
Myslím, ze najlepsie Ti dokázem odpovedat citátom z jednej knihy, kde autor túto otázku (okrem inych) velmi precízne rozoberá. Tu je tento citát:
…Tak ako ohladom zenskej prirodzenosti jestvujú skutocnosti, ktoré muzi nebudú nikdy plne rozumiet, - pretoze ich nikdy nazakúsili, - tak je to aj s necistymi myslienkami u muzov spôsobenymi necudnostou zien. Je to cosi, co zeny nikdy plne nepochopia, lebo je to mimo dosahu ich skúsenosti. Preto nech zeny berú vázny ohlad na to, co sa im striktne o tejto zálezitosti povie, lebo neslusné obliekanie je nieco, za co ich Boh bude brat na zodpovednost.
Základom v akejkolvek diskúzii ohladom slusného obliekania je samozrejme otázka, co presne znamená slusné obliekanie u zeny. Hovorit môzme len na základe vseobecnych zásad, a tie závisia od situácie, ci je to normálna denná cinnost, sport, plávanie, atd.
Zásady sú vo vseobecnosti tieto: 1) Saty majú skôr zahalovat nez ukazovat. 2) Saty nemajú byt priehladné. 3) Nohy zien majú byt zakryté aspon ponize kolien (to sa vztahuje najmä na beznú dennú cinnost). 4) Zeny by sa mali vyhybat satám a blúzkam bez rukávov. 5) Treba sa celkom vyhnút tenkému, tesnému obleceniu. 6) Vo väcsine situácií zena by sa mala vyhnút noseniu nohavíc a ak potreba vyzaduje ich pouzitie, mali by byt skôr vôlné, nez tesné. 7) Vykroj siat by nemal byt viac nez pät centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Podla súcasného standardu väcsine zien budú takéto normy smiesne, lebo nasa zosvetstená spolocnost necudnost zien robí "normálnou" svojimi vyrobkami a propagovaním necudnej módy. My vsak musíme pamätat, ze tu hovoríme o opravdivej morálke, - o Bozom zákone a nie zvykoch alebo vkuse ludí. Ked teda bezne majú byt zakryté a zahalené tie casti zenskej anatómie, ktoré muzov najviac vyzyvajú, potom treba zachovávat tieto pravidlá. (Tieto pravidlá sa zhodujú s tymi, ktoré dal vikár kardinál pápeza Pia XI. v r. 1928.)
Co povedat ohladom pláze, sportu, alebo mimoriadne horúceho pocasia.
Vseobecné zásady cudnosti, - najmä, ze treba skôr zahalovat nez ukazovat, - vzdy platia. Zena sa má v tychto prípadoch riadit zdravym rozumom a urobit niektoré opatrenia s vedomím, ze má v tomto ohlade váznu zodpovednost. V horúcom pocasí môze zena nosit saty, ktoré sú volné, lahké a chladné, ale predsa vzdy slusné. Pri sporte môze byt vynaliezavá, aby bola cudná vzhladom na príslusny sport. Na plázi môze nosit nejakú blúzku (T-tricko), alebo iné oblecenie, ak práve nepláve. Volba plaviek je pre zenu dnes velmi dôlezitá. Väcsina zenskych plaviek je hrubo neslusná, -pretoze sú prílis malé, prílis tesné alebo prílis tenké. Zena si môze urobit, alebo zohnat svoju vlastnú kombináciu, ktorá by bola slusná, ale ak môze byt slusná len za tú cenu, potom to má urobit.
Ked zeny sportujú, alebo sú na plázi, muzi sa na to majú pripravit tym, ze tam nepôjdú zízat, ale majú si uvedomit, ze uvidia zeny oblecené pre túto prílezitost. Ak sa nedokázu vyhnút súhlasu s necistymi myslienkami, sú povinní vyhnút sa takymto miestam.…
Citát je od Tomasa Nelsona z jeho diela: Ako sa vyhnút peklu.
Preto, ako vidís, odpoved nie je jednoznacné NIE. Pán Ti zaiste hojne odmení Tvoju svedomitost a ja Ti k tomu zehnám.
o. Eirenezdroj - https://www.redemptoristi.sk
Sex a všetko čo k tomu predchadza je iba pre manželov !!!
Sex je dobrý. Boh stvoril sex ako nádherný dar, ktorý má byť zdielaný medzi mužom a ženou v manželstve. Chcel, aby to bolo intímne vyjadrenie lásky výlučne medzi manželom a manželkou. Toto chráni ľudí pred škodlivými dôsledkami nedovoleného sexu a poskytuje ideálne prostredie pre rast detí.
Sex vytvára mocné puto medzi účastníkmi, ktoré je fyzické, emocionálne a duchovné. Keď je sex vyňatý z manželského zväzku, rýchlo sa stáva žiadostivou a závislou aktivitou. Pornografia je mocný nástroj, ktorý presadzuje sex založený na žiadostivosti, miesto sexu založenom na láske. Narušuje to sex a znehodnocuje ľudskú bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz. (Gn 1,26-27)
Boh nám dal jasné inštrukcie týkajúce sa sexu:Sex je iba pre manželov
Sex je mocná aktivita, ktorá ovplyvňuje naše telo, dušu a myseľ. S našim sexuálnym partnerom z nás sex vytvára jedno telo. Sex nám dovoľuje podieľať sa na zázraku stvorenia života. Manželstvo poskytuje najlepšie prostredie, v ktorom môžu vyrastať deti.
Manželstvo by mali mať všetci v úcte, manželské lôžko nech je čisté. Boh bude súdiť cudzoložných a smilných. Hebr 13,4; ďalej Prís 5,18-20; Ž 127,3...Sex spája muža a ženu fyzický, emocionálne a duševne
Z tohto dôvodu muž opustí svojho otca a matku a spoločne so svojou manželkou budú jedno telo. Gn 2,24
Na začiatku stvoril Boh muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca a matku a pridruží sa k svojej žene, takže sa tí dvaja stanú jedným telom. Tak teda už nie sú dvaja, ale jedno. Mk 10,6-8Sme povolaní k sexuálnej čistote
Je to Božia vôľa, vaše posvätenie. Musíte sa zdržiavať smilstva, každý by sa mal naučiť kontrolovať svoje telo v posvätnosti a úcte, a nie vo vášni a žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. 1 Sol 4,3-5
Pre manželov je sex založený na láske, nie na žiadostivosti. Pre slobodných je zdržiavanie sa sexu cvičením kontroly nad svojim telom a myšlienkami.Prečo je naše sexuálne správanie tak dôležité pre Boha?
Sex je jedna z najmocnejších ciest akou môžeme poctiť alebo nepoctiť Boha. Stvorenie života je možno ten najväčší dar, ktorý nám Boh dal okrem Kristovho vykúpenia za hriechy. Sex umožňuje mať veľký vplyv na nášho partnera a naše potenciálne deti. V momente hriešneho sexu otvárame dvere zlým duchom a kliatbam, ktoré môžu ovplyvniť terajšie a budúce generácie. Dodržiavanie Božích príkazov o sexe je forma uctievania si najhlbšej časti nášho bytia. Ponúkame niekoľkobodov, ktoré poukazujú na základy uctievania:
- akceptovaním Ježišovej obety za naše hriechy, sa naše telá stali vlastníctvom Božím;
- Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? 1Kor 6,15;
- Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. 1 Kor 6,13;
- naše telá sú chrámami Ducha Svätého;
- Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 1 Kor 3,16;
- predstava, že Duch Svätý prebýva v nás, by nám mala vytvoriť bázeň a úctivý strach, ak pokladáme sexuálnu aktivitu za niečo, čo nás spája s človekom, s ktorým máme sex.Sexuálnym hriechom poškvrňujeme Boží chrám a špeciálnu jednotu, ktorú máme s Bohom
Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: "Budú dvaja v jednom tele" Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1 Kor 6,15-19Sme povolaní slúžiť Bohu našimi telami
Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. 1 Kor 6,20
Ktorý druh sexu je zlý?
Boh veľmi jasne povedal, ktoré druhy sú zlé. Každý sex mimo manželstva je hriech. Ponúkame nejaké biblické odkazy na každý druh sexu:
Cudzoložstvo - sex mimo manželstva (Gal 5,14; Heb 13,4; Gn 39,6-12);
Beštialita - sex so zvieratami (Ex 22,14; Lv 18,23);
Incest - sex medzi členmi rodiny (Lv 18,6-7.10.22; 2Sam 13,2-22);
Smilstvo - sex, keď minimálne jeden nie je ženatý (Gn 34,1-7; Dt 22,13-28; 2Sam 13,2-22; 1Kor 6,9; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 7,8-9);
Homosexualita - sex (myslí sa tým sexuálne konanie, nie orientácia) s tým istým pohlavím (1Kor 6,9; Lv 20,13; Lv 18,22; Rim 1,26-32);
Duševný sex - Ježiš položil myslenie na sex na roveň so spáchaním aktu. Povedal: Ja vám však hovorím, že každý, kto sa žiadostivo pozrie na ženu, už spáchal hriech vo svojom srdci. Tento názor myšlienkového hriechu neplatí len na sexuálne fantazírovanie, ale aj na hriech a vraždu (Mt 5,22; Mk 7,22). Pornografia mocne podporuje duševný sex.
Pedofília - sex s deťmi, forma smilstva (Mk 9,42; Lk 17,1-2; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 6,9);
Znásilnenie - sex silou, proti vôli (Dt 22,24-25; 2Sam 13,12-22).Boh zakázal tieto aktivity, aby ďalšie generácie boli počaté a vyrastali v najlepšom možnom prostredí s láskou a vernosťou. Keď sú Božie príkazy porušené sexuálnym hriechom, má to za následok bolesť a deštrukciu.Existujú aj iné formy sexuálnej aktivity, ktoré môžeme považovať za šedé miesta, o ktorých sa v Písme nehovorí. Tieto sú typickými „horúcimi zemiakmi“ sexuality a často nie sú spomenuté ani na nedeľných omšiach. Pornografia často zachádza tak ďaleko, že využíva a podporuje tieto formy sexuality a veľa ľudí fantazíruje o týchto praktikách. Je potrebné vedieť, čo Boh hovorí, k tomuto, takže sme zhromaždili aj ďalšie štúdie, aby sme vám pomohli určiť, aká je Božia vôľa vzhľadom na praktiky ako masturbácia, sadomasochizmus, otroctvo a análny sex. zdroj - www.christ-net.sk
Vyhnút sa blízkej prílezitosti tohto druhu hriechu je podstatné pre vyhnutie sa hriechom samotnym na . Ak niekto chce vyhnút tomu druhému, musí sa vyhnút tomu prvému. Sú navzájom neoblomne spojené (Opät, „blízka prílezitost k hriechu" je ktorákolvek osoba, miesto, vec alebo myslienka, ktorá pravdepodobne vovedie cloveka do hriec sv. Augustín tiež povzbudzuje: „Rob, čo máš robiť a Boh príde na pomoc tvojej dobrej vôli.“ A tak moja snaha a Božia milosť urobí divy
Manželská čistota (1. časť)
Jedna z našich čitateliek nám do redakcie napísala: „ Som vydatá už osem rokov, Som vydatá už osem rokov, ale počas týchto rokov som ani raz nepočula, žeby sa kňaz na nedeľnej svätej omši venoval téme manželskej čistoty alebo žeby manželom pripomenul hlavné zásady správneho manželského sexuálneho spolužitia. Venujte sa tejto téme, ktorá mnohých dráždi. Vracajte sa k nej často.“ Ďakujeme za povzbudenie. V Milujte sa! sme sa už venovali manželskej čistote a dnes ponúkame ďalší článok
Vieme, čo znamená pojem „predmanželská čistota“. A čo je to „manželská čistota“? Keď hovoríme o manželskej čistote, tak si kladieme otázku, čo je Božia vôľa v sexuálnom vzťahu manželov (čistota) a čo jej odporuje (nečistota). Inými slovami, pýtame sa, čo je dobré a čo hriešne. Napriek rozšírenému názoru, že v manželstve je dovolené všetko, si musíme uvedomiť, že nie všetko je dobré a osožné pre manželský vzťah.
Samozrejme, že predmanželská čistota spočíva v niečom inom (ide o úplnú zdržanlivosť, dokonca aj v myšlienkach) než manželská čistota (sexuálny styk môže byť dobrý a Boh ho požehnáva). Manželský úkon môže byť „svätý“ vtedy, keď spĺňa ciele, ktoré mu určil Boh. A aké sú ciele manželského spolužitia? Existujú dva od seba neodlučiteľné ciele: vyjadrenie lásky a jednoty a prokreácia (manželský úkon má byť vždy otvorený na prijatie nového života). Ak nie sú splnené obidva tieto ciele, manželia sa dopúšťajú hriechu.
Otcovské poučenie
A tu je úryvok z ďalšieho listu, ktorý sme dostali: „Nikdy sme s manželom nepoužívali antikoncepčné prostriedky a plodné dni si už roky určujem podľa termickej metódy. Ale počas plodných dní sme nezachovali úplnú zdržanlivosť. Maznali sme sa až po úplné uspokojenie. Vždy nás považovali za jedinečný pár, ktorý sa k sebe hodí, a aj my sme si mysleli, že každé naše spolužitie vyplýva z lásky... Manžel nevidí nijaký logický dôvod na to, aby sme zachovali úplnú zdržanlivosť počas mojich plodných dní. Tvrdí, že práve preto, že ma miluje, si ma chce pritúliť, cítiť moje telo, byť pri mne a dotýkať sa ma. A dôsledkom tejto blízkosti je, že jeho vzrušenie narastá. Nevidí nič zlé na tom, aby sme sa uspokojili maznaním, pretože to vyplýva z lásky a odovzdanosti a zároveň nás to k sebe približuje, posilňuje našu lásku a vzájomnú vernosť.“
Zlo niektorých hriechov je zjavné, iných menej zjavné a v niektorých prípadoch je celkom ukryté. Dobro a zlo nevnímajú vždy všetci jasne. Našu prirodzenosť narušil dedičný hriech. A preto sa často mýlime. Dokonca sme schopní považovať za dobro aj najväčšie zločiny! Napríklad likvidáciu niektorých národov v minulosti mnohí považovali za správnu a dobrú, za „rozširovanie svojho životného priestoru“. Dnes sa likvidácia detí pred narodením považuje za „ľudské právo“. A tí, ktorí sa mýlia v obidvoch prípadoch, nie sú ľudia z okraja spoločnosti, ale inteligentní, vzdelaní ľudia, ktorí majú moc...
Pri rozlišovaní dobra a zla nám pomáha Boh. Desatoro Božích prikázaní je pre nás svetlom. Milujúci a zároveň vševediaci Otec poučuje svoje deti. Božie prikázania sme dostali preto, aby ochránili nás aj iných pred utrpením, ponížením, zraneniami a smrťou, ktoré neodmysliteľne patria k podstate zla. Hriech človeka ničí. Sväté písmo hovorí: „Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom, lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe. Jeho zuby sú ako zuby levov, ktoré zabíjajú duše ľudí“ (Sir 21, 2 – 3).
Keď Cirkev oficiálne učí o morálnych otázkach, nehlása nejaké súkromné teórie, ale odovzdáva poučenia dobrého Otca. Kristus založil Cirkev práve preto, aby vyučovala s pomocou Ducha Svätého.
Dôležité je, aby sme uverili (ak sa nazývame veriacimi) v Božiu lásku a v jeho Cirkev, a to aj vtedy, keď nás učí pravdy, ktoré je náročné pochopiť a uskutočňovať. Niektorí hovoria, že nesúhlasia s tým, čo Cirkev učí vo veciach sexuálnej morálky. Vedia azda viac než Boh? Alebo skôr hovoria z pýchy...? Nebolo by snáď rozumnejšie povedať: „Nechápem“ a snažiť sa to pochopiť? Okrem toho sa nemôžeme vyhovárať, že ak nechápeme Božie prikázania, tak ich nemusíme zachovávať. Znamenalo by to, že žijeme v hriechu. Ak budeme dôverovať, ľahšie pochopíme.
Sex = láska?
Po tomto nevyhnutnom úvode sa vráťme k listu. Je potrebné vysvetliť niekoľko vecí: Je spôsob správania, ktorý čitateľka opisuje, hriešny? Vyplýva „uspokojovanie sa manželov maznaním“ z lásky a odovzdanosti a posilňuje ich vzájomnú lásku a vernosť? Prečo majú manželia zachovať v plodných dňoch zdržanlivosť, ak nechcú počať dieťa? Je to logické vysvetlenie?
„Uspokojovanie sa maznaním“ (čiže tzv. petting) alebo – jednoducho povedané – vzájomná masturbácia je vážnym hriechom. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) hovorí: „Tak učiteľský úrad Cirkvi v priebehu stálej tradície, ako aj mravný cit veriacich v Krista bez váhania tvrdia, že onánia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (2352). Je to vážny morálny priestupok bez ohľadu na to, či sa uskutočňuje pred uzatvorením manželského zväzku alebo počas neho, v samote alebo s „pomocou“ niekoho iného. Hriech nemôže vyplývať zo skutočnej lásky. Zo skutočnej lásky nevyplýva nič, čo je zlé. A po druhé, z hriechu nevyplýva nič pozitívne. Hriech lásku ničí, a nie buduje. „Smrteľný hriech ničí v srdci človeka lásku“ (KKC 1855).
Uvažujme logicky. Ak by každý sexuálny úkon posilňoval lásku, prečo napriek nepochybnému nárastu sexuálnej aktivity v posledných desaťročiach mnohonásobne vzrástol počet rozvodov? V USA, vo vlasti „sexuálnej revolúcie“, sa v roku 1950 rozpadlo jedno manželstvo z 36, dnes je to každé druhé. Rozvody sú predsa dôsledkom nedostatku lásky. Uvažujme ďalej. Ak každý sexuálny úkon posilňuje lásku, potom treba nariadiť predmanželské spolužitie, ba čo viac, tzv. voľnú lásku. Hviezdy pornografických filmov a ľahké ženy by potom mali byť ľuďmi, ktorí najviac milujú... Samozrejme, že sú to absurdné uzávery. Jedine sexuálne úkony, ktoré sú v súlade s Božími zásadami, posilňujú lásku. Hriech ju zabíja.
A čo to znamená „milovať manželského partnera“? V čom spočíva spomenutá „skutočná láska“? V súčasnosti sa čoraz častejšie hovorí o „milovaní sa s niekým“ a menej sa hovorí o „milovaní niekoho“. Prvý výraz znamená, ako je zjavné, sexuálne spolužitie. Čiže láska = sex, sex = láska? Obávam sa, že mnohí ľudia a medzi nimi aj manželia to takto chápu. To, že sa mi manželka (manžel) páči, že cítim, že ma fyzicky priťahuje, že nám je takto spolu dobre, že „milovanie sa“, čiže sexuálne spolužitie je nám príjemné, ešte neznamená, že sa skutočne milujeme. Láska nie je to isté ako telesná príťažlivosť, vášeň, rozkoš, očarenie. Neuspokojme sa s takouto koncepciou lásky, ktorú masmédia ustavične reklamujú. Potom by sme mohli nazvať láskou aj to, keď muž zrádza manželku s milenkou alebo s prostitútkou. Opravdivá láska je niečo oveľa, oveľa väčšie alebo skôr niečo celkom iné.
Predstavme si nasledujúcu situáciu. Mladí manželia. „Šialene“ sa milujú. Počas prvého „medového“ roku ide všetko hladko. Ale jedného dňa sa stane tragédia: manželka sa pri automobilovej nehode ťažko zraní. S poškodenou chrbticou leží v nemocnici dlhé mesiace. Lekárska prognóza je neúprosná: bude ochrnutá do konca života. Mladí manželia! Milovali sa ozaj „šialene“ alebo to bolo len egoistické zaľúbenie, očarenie telom, žiadostivosť? Rozhodne sa manžel, že má právo na normálny život, aj na sexuálny život a nájde si inú?
„Láska nikdy nezanikne,“ píše svätý Pavol (1 Kor 13, 8). Milovať znamená chcieť pre druhého dobro a konať preňho dobro. Zamyslime sa nad tým, čo by sme urobili vo vyššie opísanej situácii. Úprimná odpoveď by mohla ukázať, či sa skutočne milujeme... Nie je možné milovať bez príkladu lásky, aký nám zanechal Kristus (a aký nám pripomínajú kríže, ktoré máme v našich domácnostiach), a bez perspektívy večného života, bez spojenia s Bohom, ktorý je jediným žriedlom lásky. „Láska k blížnemu je neoddeliteľná od lásky k Bohu“ (KKC 1878).
Manželská vernosť
Posilňuje petting vzájomnú vernosť manželov? Počujem v tom ozvenu populárneho mýtu, že muža treba ustavične sexuálne uspokojovať, v opačnom prípade „si nájde inú“. Je to teória, ktorá mužov veľmi ponižuje, pretože predpokladá, že neberú ohľad na sľub, ktorý dali Bohu a manželke, a reagujú ako zvieratá, ktoré nemajú inú voľbu, ako uspokojiť každý sexuálny podnet.
Ale človek nie je zviera! Má slobodnú vôľu a pomocou nej môže ovládať svoj sexuálny pud. Len aby to chcel robiť!
Žiaľ, čoraz častejšie sa stáva, že v uvedenom mýte je čiastka pravdy. Niektorí muži sú skutočne závislí na sexe a keď ho nemajú dosť, správajú sa ako závislí fajčiari, ktorí nemajú prístup k cigaretám, alebo ako narkoman bez drog. Závislosť si vytvorili alebo pred manželstvom (ako dôsledok nezachovávania predmanželskej čistoty), alebo v manželstve, pretože manželka uspokojovala všetky ich sexuálne chúťky bez ohľadu na morálne normy (čiže ako dôsledok nezachovávania manželskej čistoty). Samozrejme: „Keď sa človek odvráti od morálneho zákona, siaha na vlastnú slobodu, stáva sa otrokom samého seba...“ (KKC 1740).
To, čo Katechizmus učí o čistote, sa týka aj manželov: „Čistota predpokladá naučiť sa sebaovládaniu... Alternatíva je zrejmá: alebo človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným“ (KKC 2339). Zdržanlivosť v istých obdobiach (a vôbec miernosť) umožňuje zachovať si vnútornú slobodu. Manželské spolužitie je ako víno – ak ho používame s mierou, je príjemné a zdravé, v nadmernom množstve škodí a vytvára závislosť. Človek závislý na sexe nedokáže zachovať manželskú vernosť.
Povedzme to inými slovami. Svätý Pavol píše: „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť...“ (Kol 3, 5); „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24). Kedy to máme robiť, keď takmer nikdy nie sme zdržanliví? Práve preto je potrebná v istých obdobiach zdržanlivosť, čiže čas ukrižovania vášní, čas umŕtvenia. Takto budú manželia ovládať svoje telo, a nie telo ich. Je to logické? Žiadostivosť vytvára závislosť a ničí lásku, je nenásytná, hľadá novoty a často vedie k zrade. Nesmie ovládať vzťah medzi mužom a ženou. Vládnuť musí láska.
Na čo je zdržanlivosť v istých obdobiach?
O nutnosti a ovocí zdržanlivosti v istých obdobiach píše pápež Pavol VI. v encyklike Humanae vitae: „Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí“ (21).
Aké dôležité je pre manželov „otcovské ponaučenie“ Kristovho námestníka! V posledných desaťročiach, ktoré uplynuli od napísania encykliky Humanae vitae, sa zdá, že mnohí kresťania, zvlášť na Západe, pripomínajú dieťa, ktoré sa uráža, dupká a kričí, „že nikto nemá právo obmedzovať jeho slobodu“, pretože ocko mu zakazuje hrať sa so zápalkami a prikazuje mu učiť sa... Alebo to skôr pripomína rozčúleného závislého človeka, ktorému vravia, že život bez závislostí je krajší?
........
Milujte sa! 12/2009 » Hnutie čistých sŕdc »
Predmanželská čistota, čiže kráčanie proti prúdu (č. 3)
Okolo nás prebieha večný duchovný boj medzi dobrom a zlom. Nielen okolo nás, ale je to predovšetkým boj o nás.
Sme doň vtiahnutí. Žiaľ, málokto si to uvedomuje. Mnohí sa nezamýšľajú nad myšlienkami, hodnotami a životnými zásadami, ktoré sú im predkladané. Nezvažujú, či sú konštruktívne alebo deštruktívne. Riadia sa skôr podľa prvého dojmu, a nie podľa obsahu, a jednoducho kopírujú. A predsa šťastie, pokoj a láska sú spojené iba s dobrom, zlo však prináša – skôr či neskôr – utrpenie, straty a nepokoj. Je to v prirodzenosti zla.
V tretej časti tohto článku sa budeme venovať ešte jednému deštruktívnemu mýtu našej modernej kultúry, prostredníctvom ktorého sú mladí nabádaní viesť predmanželský sexuálny život. Konkrétne sa tvrdí, že „predmanželský sexuálny život napomáha pri dobrom výbere manželského partnera, pretože umožňuje lepšie spoznanie sa. Snúbenci si majú preveriť, či sa k sebe hodia aj po sexuálnej stránke“.
Začnime svedectvami:
„Ľudia sa dnes správajú k svojim blížnym pokrokovo a moderne – ako k autám. A preto robia testy, či všetko dobre funguje, aby potom nevznikali problémy; sú skúšobné jazdy, kde si zákazník vyskúša, či bude spokojný, staré typy sa vymieňajú za nové, odhadzujú sa použité modely a pod.“ (Martin, 1. 20)
„Navzájom si preverujú, či sa k sebe hodia, skúšajú raz s jednou, potom s druhou, s piatou aj s desiatou, aby sa naozaj dobre spoznali a aby sa potom nerozviedli. Neprekvapuje ma, že je to obľúbená zábava mnohých mužov aj napriek tomu, že mnohé pokusy sú neúspešné. Celkom príjemná hra. V materskej škôlke sa hrali s kamarátkami na lekárov a teraz sa hrajú s kamarátkami na manželov. Úroveň zrelosti je však stále rovnaká. Naivky však nechýbajú. A kto by potom chcel takéto niekoľkokrát vyskúšané dievča za ženu...?“ (Patrícia, 1. 21)
Predstavme si nasledujúcu situáciu: mužovi predstavili dvojičky, spomedzi ktorých si má vybrať manželku. Potom mu povedali, že jedna z nich je panna a druhá prežila v priebehu posledných rokov niekoľko sexuálnych dobrodružstiev... Nevybralo by si deväť z desiatich opýtaných za manželku a matku svojich detí tú, ktorá je pannou? Mužom sa veľmi páčia panny! Oveľa viac ako tie, ktoré už boli „vyskúšané“. Je jedno staré, ale vždy aktuálne úslovie: „Muži si vážia také ženy, ktoré si dokážu vážiť samy seba.“ A platí to aj naopak. Ženy si vážia takých mužov, ktorí majú zásady a dokážu byť na seba nároční.
„Byť s čistým a skromným dievčaťom je mimoriadna radosť. Z takého dievčaťa vyžaruje pôvab. Panenstvo je atraktívne, priťahuje. Je však smutné, keď z dievčaťa vyžaruje neviazanosť. Aj to je vidno.“ (Matúš, 1. 22)
„Chcel by som sa raz pozrieť svojim deťom do očí a úprimne im všetko porozprávať o ich mame a o mne, ich otcovi. Chcel by som im povedať, že ich mama bola v mladosti poctivá, skromná, pracovitá, nábožná, že milovala svoju rodinu a konala veľa dobra. Sám sa usilujem žiť najlepšie, ako viem, aby som mal čo porozprávať svojim deťom. Iste sa neožením s dievčaťom, ktoré chodí každé dva mesiace s niekým iným, zúčastňuje sa na pochybných zábavách a ktovie, čo tam robí. Akosi si nedokážem predstaviť takýto rozhovor: ,Drahé deti, keď bola vaša mama mladá, bývala dosť často zamilovaná, a potom dokazovala lásku svojim milým v posteli...‘“ (Peter, 1. 20)
Dievča, ktoré nechce v budúcnosti zraniť svojho manžela, sa nemôže dnes zabávať alebo „skúšať“ raz s jedným a potom s druhým. Rovnako aj chlapec. Aj jeho terajší život patrí jeho budúcej manželke, ktorú teraz možno ešte ani nepozná. Už teraz by jej mal byť verný. Ľúbostné dobrodružstvá, do ktorých sa mnohí mladí priam hrnú, raz zarmútia ich manželského partnera. Každý(á) by chcel(a) byť hrdý(á) na minulosť svojej manželky (svojho manžela). Okrem toho – čo je pochopiteľné – nikto by nechcel byť porovnávaný so svojimi predchodcami.
Strata panenstva zmenšuje šancu na dobré manželstvo! Niekedy vedie až priamo k vzdaniu sa ho, a to pre sklamanie z mužov či pre iné citové zranenia. Stáva sa, že žena si získa zlú povesť, ktorá odstrašuje vážnych kandidátov na manželov a priťahuje sexuálne závislých mužov, ktorí sú úplne neschopní vážne pomýšľať na manželstvo. Ako ťažko sa dá uchrániť pred zlou povesťou!
Citlivejší muži padajú do inej pasce. Predmanželský sexuálny život ich v konečnom dôsledku privedie k inak celkom správnej myšlienke: „Zašiel som až príliš ďaleko, a preto ju nemôžem len tak opustiť. Zraním ju, ak ju nechám. Nie som predsa taký podliak.“ (Pravdepodobnosť takého vynúteného manželstva vzrastá v prípade neočakávaného tehotenstva). Mnoho nevydarených manželstiev by vôbec nevzniklo, keby partneri neviedli sexuálny život už pred svadbou.
Samozrejme, že obdobie chodenia slúži vzájomnému poznávaniu sa – svojich charakterov, túžob, snáh, plánov do budúcnosti. Rozhodnutie, s kým prežijem celý život, je veľmi dôležité a treba ho postaviť na pevných základoch. Predmanželský sex je však prekážkou pri vzájomnom poznávaní sa. Prebudená zmyselnosť obmedzuje vzťah iba na jediný – telesný rozmer. Ostatné veci sú druhoradé a v dôsledku toho začína prevládať zmyselnosť. Práve čistota otvára cestu k dobrému poznaniu sa, hlbším vzťahom a lepšiemu rozlíšeniu, či konkrétny človek môže byť vhodným kandidátom (vhodnou kandidátkou) na manžela (manželku).
„Manželstvo sa musí zakladať na spoločných plánoch a hodnotách, vzájomnom porozumení, dôvere, schopnosti obetovať sa pre druhého či pre spoločnú vec. Ak sa muž ožení so ženou iba pre jej telo, iste nebude šťastný. Manželstvo je oveľa viac než len sexuálna dohoda.“
(Matej, 1. 21)
„Rozchod bol pre mňa strašnou skúsenosťou. Nemohla som si nájsť miesto. Pracovala som vyše šestnásť hodín denne. Ale to všetko ma naučilo povedať: ,Nič z toho nebude.‘ Až teraz spoznávam mužov. Môžu byť dobrí priatelia; prečo by mali byť hneď milencami? Jedného z nich poznám už tri roky. Prvé tri mesiace som bola zamilovaná a všetkým som hovorila, že sa vezmeme. Ale potom sme pochopili, že budeme lepší priatelia než manželia. Myslím, že sa ešte vydám. Iste to však bude uvážené rozhodnutie. Sex v tom prekáža. Spôsobuje, že dievča prestáva jasne vidieť, či daný muž je ten jediný, určený práve pre ňu.“ (Eva, 1. 28)
Pre niektoré dievčatá je ťažko povedať rozhodné „nie“. Je to však vždy ľahšie, ako povedať „áno“ a potom znášať dôsledky.
Je tiež pravdou, že chlapci robia často na dievčatá nátlak, pričom lámu ich presvedčenie a ideály. Zasypávajú ich argumentmi, na ktoré nie je ľahké odpovedať, obviňujú ich z chladnosti, malej lásky alebo zo zábran. A tomu sú na vine chlapci. Sú egoistickí, nevážia si svoje dievčatá a manipulujú nimi. Ale nie sú na vine aj dievčatá, keď chlapcom dovolia takéto správanie? Koľké z nich ukrývajú svoje presvedčenie, len aby nestratili chlapca...?
Ak takto konajú, vyvolávajú dojem, že nemajú hodnoty a zásady, ktoré si treba vážiť. Odkiaľ má chlapec vedieť, že jeho dievča má hlbšie presvedčenie, ak mu to ono nepovie a nevyžaduje, aby si ich vážil? Pripravuje ho snáď takto na to, aby si v manželstve vážil jej city a hodnoty? Dá sa azda očakávať, že niekto, kto si zvykol na to, že dostane to, čo chce, zmení svoje správanie po svadbe? Dievča, ktoré sa poddáva chlapcovi pred svadbou, škodí aj jemu (lebo ho učí byť egoistom), aj sebe (pretože bude pre tento egoizmus trpieť).
A ako to je so „sexuálnym hodením sa k sebe“, o ktorom sa dnes tak veľa hovorí? Nemali by si to snúbenci vyskúšať?
„Takzvané sexuálne hodenie sa k sebe obmedzujú muži na jedinú otázku – či bude partnerka súhlasiť s účasťou v ich sexuálnych predstavách. Ak súhlasí a bude sa správať ako hviezda pornofilmov – pretože prevažne odtiaľ pochádzajú mužské sexuálne predstavy –, získa potvrdenie: ,Hodí sa.‘ Avšak nehodí sa, ak nechce byť zneužívaná a nesúhlasí s rôznymi hókusmi-pókusmi, ktoré jej káže robiť jej pán a vladár.“ (Oľga, 1. 23)
Ten, kto miluje, vôbec nerozmýšľa o sexuálnom hodení sa alebo nehodení sa. Nerieši takýto problém. Skutočne! Spolužitie je vždy uspokojujúce, ak je medzi manželmi pravdivá láska. Obavy z nehodenia sa majú tí, ktorých žiadostivosť je väčšia než ich láska. Čím väčšmi vo vzťahu prevláda žiadostivosť a čím menšia je láska, tým viac sa hovorí o potrebe „hodiť sa k sebe po sexuálnej stránke“.
Prečo čistota – zhrnutie
Čo získaš, ak počkáš so sexuálnym životom až do svadby? V krátkosti si zopakujme niektoré (nie všetky) prednosti predmanželskej čistoty (všimni si, že čistota ti dá veľkú slobodu):
Dá ti slobodu od starostí: „Nenakazil som sa nejakou chorobou?“, „Nie som tehotná?“ (ďalšie starosti vznikajú, ak sa to naozaj stalo), „Snáď si niekto o mne nepomyslí, že som ľahká?“, „Naozaj ma miluje, alebo mu išlo iba o sex?“ atď., atď.
Dá ti slobodu sústrediť sa na životné ideály a dôležité úlohy, akými sú napríklad štúdium alebo rozvoj vlastných záujmov a talentov. Dáva silu uskutočňovať tieto ideály a úlohy. Všetky starosti, ktoré sme spomenuli vyššie, neuveriteľne vyčerpávajú a vovádzajú do života chaos. Ak sa im vyhneš, budeš mať slobodu utvárať svoj život plnohodnotne a dôstojne.
Dá ti slobodu od sexuálnej závislosti, ktorá je podobná ako drogová závislosť či závislosť na alkohole. Zabezpečenie si ďalšej dávky sexu sa stáva pre sexuálne závislého človeka tým istým čo fľaša alkoholu pre alkoholika. Závislí ľudia sú egoistickí, klamú a využívajú ostatných. Čistota ťa pripraví na radosť z manželského spolužitia. Nebude to iba uspokojovanie závislosti, ale slobodné darovanie sa, ktoré naozaj obšťastní oboch manželov.
Čistota učí premáhať vlastný egoizmus, povzbudzuje k sebazapreniu, obetavosti, trpezlivosti, vytrvalosti, vernosti zásadám, zodpovednosti – a teda učí skutočne milovať. Láska je viac než len city. Takýto postoj si však treba vypestovať. Láska je základom manželstva a rodiny.
Dá slobodu od citových zranení spôsobených zneužitím a opustením a tiež oslobodí od pocitu: „Zachoval som sa k dievčaťu ako k veci, využil som ju a opustil, a ona ma predsa milovala.“
V období chodenia dáva čistota slobodu lepšie spoznať druhého a rozhodnúť sa, či je pre teba dobrým kandidátom na manžela (kandidátkou na manželku). Ľahšie spoznáš, aký(á) naozaj je, aké sú jeho (jej) zámery voči tebe. Rozhodnutie vybrať si manžela (manželku) je jedným z najdôležitejších v živote a mnoho od neho závisí. „Voľajako bude“ – to je biedna filozofia. Lepšie je byť zodpovedným za vlastnú budúcnosť.
Ak si zachováš čistotu, staneš sa atraktívnejším kandidátom (atraktívnejšou kandidátkou) na manžela (manželku). Kto by chcel mať za manžela muža, ktorý „strieda ženy ako rukavičky“, alebo za manželku „ľahké“ dievča? Ak si zachováš čistotu, budeš vnímaný(á) ako netuctový(á) a charakterný(á).
Ak si zachováš čistotu, staneš sa príkladom pre ostatných. Povzbudíš iných v dobrom – a tak prispeješ k ich šťastiu.
A najdôležitejšie: čistota ťa posilní na ceste k Bohu, od ktorého pochádza opravdivá láska a všetko, čo je dobré. Nečistota pretrháva vzťah s Bohom a ničí tvoj duchovný život.
Sexuálny život – ako to vidíme – angažuje nielen telo, ale celú osobnosť človeka. A preto všetky priestupky proti predmanželskej čistote zasahujú nielen telesnú sféru, ale aj citovú, vôľovú a duchovnú stránku človeka. A platí to aj naopak: zachovanie čistoty podporuje rozvoj celej osobnosti.
Možno si plne neuvedomuješ, že si predmetom mimoriadne rafinovanej psychologickej kampane, ktorá ťa chce priviesť k správaniu, ktoré so sebou vždy prináša iba negatívne, často priam katastrofálne následky. Svet bol od počiatku miestom boja medzi dobrom a zlom, ale v minulosti nebola mládež vystavená až takému silnému nátlaku robiť zlé rozhodnutia. Situácia, v ktorej žijeme, nemá obdobu v celých dejinách ľudstva. Túto kampaň vedú masovokomunikačné prostriedky (tzn. prebieha v masovom meradle), rôzne inštitúcie doma aj v zahraničí, ktoré disponujú obrovskými finančnými prostriedkami, rôzne „autority“ s vedeckými titulmi, niektorí politici.
Neprestajne sa do tvojho vedomia aj podvedomia vtláčajú isté „odporúčania“: že „si treba dať pohov“, že „sloboda znamená robiť si, čo sa ti zachce“, že „treba byť moderným“, že „masturbácia je dobrým spôsobom relaxovania“, že „dospelí, a zvlášť rodičia, ti nemajú čo ponúknuť, rovnako ani Cirkev“ a pod. Táto skutočne diabolská kampaň vedie k úplnému zničeniu pravidiel správania sa, ktorých správnosť a múdrosť preverila stáročná skúsenosť. Ak sa zničia tieto zásady, zničí sa aj človek... Nepodľahni zlu! Postav sa na stranu dobra – buď radostným svedkom čistej lásky.
Jan Bilewicz
--------------------------------------
Manželstvo alebo partnerstvo ?
Pamätáte sa, keď ste pristúpili pred oltár a povedali ste si svoje prvé áno? Koľko príprav ste mali za sebou, koľko pred sebou než prišiel ten deň D. Samozrejme, všetci sme patrili k párom, ktoré si dokážu povedať nielen sladké Milujem Ťa, ale ktorí si dokázali aj ostro vymeniť názory, aby si opäť našli cestu k sebe. Naše áno bolo do všetkého, čo nás čaká, i keď sme nevedeli, čo nás čaká… Vzťahy, povahy, odriekanie, návštevy i nenávštevy, slzy i objatia a pod. No môžeme konštatovať, že manželstvo a rodina boli a sú pre nás tým najcennejším, čo nám Boh požehnal.
Nie sme v manželstve desaťročia, aby sme mohli rozdávať rozumy, no i napriek tomu by som sa s vami rád s niečím podelil. V EÚ je už necelá tridsiatka krajín Európy. Máme svoje pravidlá, svoje úlohy, všetko svoje… Aj náboženstvo? Sme atakovaní informáciami o diskriminovaní iných nábožestiev, no v posledných rokoch sa cítim diskriminovaný ja ako katolík…
Nedávno som sa zúčastnil konferencie, ktorá bola zameraná na rodinu. Na konferencii odznelo veľa zaujímavých myšlienok. Viete, nikomu netreba zdôrazňovať, že predpokladom zdravej rodiny je manželstvo, a to manželstvo jedného muža a jednej ženy. Sme atakovaní prezentáciou homosexuálnych partnerstiev, ktoré sa nám ponúkajú často ako alternatíva k existujúcim heterosexuálnym manželstvám.
Existuje však alternatíva k manželstvu? Nie! Pretože manželstvo je vo všetkých dostupných dokumentoch (súčasných i historických – Chamurabiho zákonník) definované ako zväzok muža a ženy spojený so zmluvou. Nikdy to nie je muž a muž, žena a žena a nikdy to nie je bez vzájomnej zmluvy. Ako často mnohí argumentujú, aký sme zaostalí, že nejdeme s dobou a pod. Obávam sa, že schválením podobných zvráteností žiadna iná doba nebude, lebo dobu tvoria ľudia a ak sa nebudú rodiť deti (čo v prípadne homosexuálnych partnerstiev nie je možné, ak vylúčime umelé oplodnenie), nebude tých, ktorí dobu vytvoria. Ohľadom zmluvy – mnohí špekulujú a hrdo sa vystatujú tým, že žiaden papier vo význame sobášneho listu nepotrebujú, že si rozumejú aj bez tohto papiera. Títo jedinci sa však nevyhýbajú v prvom rade sobášnemu listu, ale skôr viere v Boha, chcú byť slobodní, no nechcú brať príliš na seba zodpovednosť… V 90. rokoch na Slovensko prišla myšlienka, že tí, ktorí si vyskúšajú vzťah pred vstupom do manželstva, ich manželstvo bude lepšie. Nemusím vám podávať argumenty, sami to vidíte. Kamarát so štatistického úradu mi poskytol informácie z výskumu, ktorý sa konal v rokoch 1993 – 2007. Zistilo sa, že nie je vôbec pravda, že tí, ktorí si vyskúšali vzťah pred manželstvom (čiže žili ľudovo povedané „nadivoko“, na psí pas a pod.), majú lepšie manželstvo. Práve naopak. Mladí, ktorí žili spolu pred manželstvom (na skúšku), sa v 73 % po uzavretí manželstva do desiatich rokov rozvádzajú.
Taktiež sa zistilo, že zväzky, ktoré boli uzavreté počas komunizmu, sú trvácnejšie. Prečo? Nebolo alebo sa eliminovalo tzv. žitie nadivoko. Manželia si boli vzácnejší. Tu vidíme, aké prostoreké a infatilné sú často naše vyjadrenia. Ktovie s akými úmyslom posúvame mantinely mravnosti až za hranice nemravnosti. Odobrujeme si hriech, pohŕdame tým, čo vedeli už starí rodičia, klameme samých seba, aby sme potom, keď naša tvrdohlavosť narazí na koniec svojej púte, zistili, že majú pravdu. Argumenty typu: nechcem sa ženiť, vydávať, aby neprišlo k rozvodu, sú neadekvátne a primitívne na uvažovanie dospelého človeka. Ako aj používanie predmaželských zmlúv ako záruky, že ak príde k najhoršiemu, vyviaznem z toho stále ešte solventne.
Máte pravdu, nachádzame sa v dobe rozvodov a rozvratov rodín. Sme vystavení už výslednému stavu, zabúdame na prevenciu a ak si na ňu aj spomenieme, opatrne ju prezentujeme, aby sme náhodou niekoho neurazili… V roku 1997 alebo 1998 povedal páter Elias Vella, že nové tisícročie bude zápasom o záchranu kňazov a rodín. Myslím, že išlo o prorocké slová. Vidíme súčasný stav v kňazských a rodinných zväzkoch. V súčasnosti máme zo svetsky uzavretých manželstiev 52 % rozvodov, u cirkevne zosobášených je rozvodov o niečo menej, no nie je to žiadna sláva. Ľudia zabúdajú na Boha, spomenú si naňho vtedy, keď treba niečo opraviť. Páter E. Vella nám pri sobáši daroval svietnik s tromi sviecami. Dva z nich po krajoch horeli, tá v strede nie. Keď sme si povedali s manželkou svoje áno, tieto dve sviece po krajoch zapálili strednú sviecu a krajné sme sfúkli. Tie krajné znázorňovali nás, snúbencov, stredná svieca symbolizovala Krista. A Kristus svieti v našom manželstve. Keď prídu problémy, zapaľujeme svietnik a sme radi, že svietnik nemusíme zapaľovať často.
Chcem povzbudiť všetky vzťahy – aj manželské, aj tie, ktoré do manželstva vstupujú. Nebojte sa, ak si dáte Boha za svoj stred, nikdy nebudete na problémy sami. „Ja som s vami po všetky dni…“
Pavol Tománek
....................................................
Manželstvo – „ikona“ Ježišovej lásky
Všimli ste si, ako v posledných rokoch satan rozpútal prudký útok proti manželstvu? Zdá sa, že vynaložil všetko svoje úsilie na podkopávanie toho, čo je v manželstve a v rodinnom živote dobré a správne. A zdá sa, že mu to vychádza. Musíme pripustiť, že satanova taktika – pokúšanie ku chamtivosti, egoizmu a nevere – nie je čosi nové, ale alarmujúco vyznievajúci počet rozvrátených manželstiev a zranených rodín signalizuje, že sa uskutočňuje generálny útok.
Satan vie, že keď sú slabé manželstvá, slabé sú aj rodiny. A keď sú rodiny krehké, oslabuje sa Cirkev. Vie, že vysilená Cirkev sa potom cíti odlúčená od Boha a vzdialená od jeho utešujúcej lásky. Je neuveriteľné, ako satan dokáže ťažiť i z malých vecí, ale tento spôsob mu vyhovuje.
Ostáva v úzadí, dokiaľ tí zasiahnutí sa sužujú vinou a hanbou pre vlastné pády. To všetko svedčí o fakte, že satan používa svoje ohnivé šípy pri vedení duchovného boja zameraného proti manželstvu a rodinnému životu.
Sviatostná milosť.
V tomto mesiaci by sme sa chceli zamerať na premieňajúcu milosť, ktorá je prítomná vo sviatosti manželstva. Táto milosť má naplniť každého manžela a manželku schopnosťou milovať sa navzájom tak hlboko a bezvýhradne, ako Kristus miluje svoju Cirkev. Prostredníctvom sviatosti manželstva je každému partnerovi dané nové srdce, ktoré upevňuje spojenie ľudskej a božskej schopnosti milovať. Božia milosť zároveň ukazuje partnerom cestu, ako sa pohrúžiť do vzájomnej lásky a prikryť množstvo hriechov a osobných slabostí (1 Pt 4, 8). Avšak táto premieňajúca milosť je prítomná ako možnosť, ktorú treba pretaviť do činov a zapojiť ju do aktívneho života. Tak ako vo všetkých sviatostiach aj v samotnom strede manželstva sa musí láska živiť a zveľaďovať.
Ak by každá manželská dvojica uchovávala Kristovu prítomnosť vo svojom srdci a vo svojom príbytku, potom by zažili, ako Duch Svätý premieňa ich manželstvo z „dobrej vody“ na „ušľachtilé víno“. Nakoľko budú manželia spolupracovať s Božou milosťou, natoľko sa môže dennodenne prehlbovať ich vzájomná láska. Dlho rozjatrené rany sa môžu zahojiť. Manželia sa môžu dokonca naučiť, ako rozpoznať diablove klamstvá a postaviť sa proti nim.
Toto krásne požehnanie sa dostáva manželstvu. Pritom kresťanské manželstvo je viac než len vzťah medzi mužom a ženou – má dosah na celý svet. Každé manželstvo je povolané byť ikonou, obrazom odrážajúcim vzťah medzi Kristom a Cirkvou (Ef 5, 25–31). Potom ľudia, ktorí sú svedkami takéhoto pevného manželského zväzku – spôsobu života, akým sa dvojica miluje a ctí seba navzájom – môžu byť obklopení a naplnení láskou. To nás môže priviesť k Ježišovej neustálej a vášnivej láske, ktorú má k Cirkvi. Tak budeme mať už teraz akýsi náznak dokonalej jednoty, ktorú naplno spoznáme pri jeho druhom príchode. Či žiješ v manželstve, alebo si slobodný, pozývam ťa modliť sa za manželstvá, ktoré sa uzatvárajú tento mesiac. Nech tak všetci dosiahneme hlbšiu skúsenosť sviatostnej milosti, ktorá sa ponúka snúbencom.
Váš brat v Kristu,
Joe Difato
Deň narodenia pre nový život - nijaká reinkarnácia neexistuje !
autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr
Ohromujúce svedectvo Dr. Glorie Polo nám hovorí o jej zážitkoch z perspektívy človeka, ktorý sa ocitol na hranici smrti, ale ešte ju neprekročil.
Boh jej dovolil prežiť základné pravdy o smrti, ktoré by mal poznať každý katolík. Jej svedectvo, plné sugestívnych obrazov (lebo len nimi je možné pokúsiť sa vyjadriť duchovnú realitu), nám ozrejmuje, aké veľké je Božie milosrdenstvo a čo nás čaká po smrti; hovorí o neopakovateľnosti nášho pozemského života, o tragických následkoch hriechu, ktoré môže človeka doviesť do večného zatratenia a naisto sú príčinou veľkého utrpenia v očistci.
O očistci ...
V duchovných skúsenostiach tohto druhu existuje určité nebezpečenstvo, že zlý duch zvedie človeka na blud. Avšak konfrontácia zážitku Dr. Glorie Polo s faktami Božieho zjavenia poukazuje na vierohodnosť najdôležitejšieho poslania jej svedectva.
Nijaká reinkarnácia neexistuje !
Gloria Polo bola horlivá propagátorka reinkarnácie. Keď sa ocitla na hranici života po smrti, s veľkou bolesťou a hanbou sa presvedčila, že reinkarnácia je ľstivé diablovo klamstvo. Pán Boh vo Svätom písme hovorí, že na zemi žijeme len raz: „Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho)“ (Sir 38, 22); „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebr 9, 27). Život máme iba jeden a je neopakovateľný; človek zomiera len raz. Toto nám hovorí Pán Boh.
Reinkarnácia, je ľstivým klamstvom zlého ducha
Naopak, tvrdenie, že existuje reinkarnácia, je ľstivým klamstvom zlého ducha, ktorý chce, aby ľudia začali bagatelizovať následky svojich hriechov a prestali veriť v Bohom zjavenú pravdu o existencii večného zatratenia a o neopakovateľnosti pozemského života.
To, čo nás Ježiš vo svojej Cirkvi učí o reinkarnácii, je jednoznačné: „Po ukončení tohto nášho ,jediného životného behu‘ (Lumen gentium 48) sa už nevrátime do iných pozemských životov. ,Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a je súd (Hebr 9, 27). Po smrti nejestvuje ,prevteľovanie (reinkarnácia)‘“ (KKC 1013).
Každý, kto verí v reinkarnáciu, svedčí o svojej veľkej neznalosti náboženstva a predovšetkým zrádza a odmieta Kristovu náuku, nakoľko ide „o zvádzanie filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!“ (Kol 2, 8).
EZOTERIKA - porovnaj
Ezoterika a okultizmus - porovnaj
Sestra smrť
Nemožno žiť životom hodným človeka, ak zabúdame na nevyhnutnosť smrti a nehľadáme odpoveď na otázku, aký je jej zmysel. Tvárou v tvár smrti sa v človeku rodí strach pred predstavou večnej ničoty. Človek inštinktívne odmieta myšlienku o možnosti, že by jeho bytie úplne zaniklo, ale zároveň je voči nevyhnutnosti smrti bezmocný. Vzbura proti smrti a túžba po nesmrteľnosti nie je nič iné ako hlas samotného Krista, ktorý každého z nás pozýva, aby sme s vierou priľnuli k nemu, lebo len on sám nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva dar večného života.
Každý človek, keď bude zomierať, bude musieť zakúsiť svoju úplnú bezmocnosť a bezradnosť voči pravde, že je prach a ničota a že jediný prameň lásky a života je len v Kristovi. Zo Svätého písma vieme, že smrť je dôsledok hriechu (Rim 5, 12) a zakúsenie jeho účinkov: „Pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich“ (Múd 1, 13)
Ale závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ju tí, čo sú jeho korisťou“ (Múd 2, 24). „Kým zoči-voči smrti zlyháva akákoľvek predstavivosť, zatiaľ Cirkev poučená Božím zjavením tvrdí, že Boh stvoril človeka, aby po prekonaní pozemských bied dosiahol blažený cieľ.
Okrem toho kresťanská viera učí, že telesná smrť – od ktorej by bol človek uchovaný, keby nebol zhrešil – bude premožená, keď mu všemohúci a milosrdný Spasiteľ prinavráti stav spásy stratený vlastnou vinou... Toto víťazstvo dosiahol Kristus svojím zmŕtvychvstaním, oslobodiac človeka od smrti svojou vlastnou smrťou“ (Gaudium et spes, 18)
Bohočlovek Ježiš Kristus prežil skutočnú ľudskú smrť a zmŕtvychvstaním dosiahol konečné víťazstvo nad smrťou a mocou diabla. Vďaka Kristovi v zjednotení s ním sa smrť pre nás stáva bránou do plnosti života. Každý človek má možnosť mať podiel na Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou, ak žije a zomiera zjednotený s ním.
Pre kresťana nie je najväčším nešťastím telesná smrť, ale zotrvávanie v stave smrteľného hriechu !
Pre kresťana nie je teda najväčším nešťastím telesná smrť, ale chýbajúca viera a zotrvávanie v stave smrteľného hriechu – čiže duchovná smrť, chýbajúca posväcujúca milosť a prerušenie života a lásky, ktoré človeka spájajú s Bohom. Preto pre kresťana, ktorý je vierou zjednotený s Kristom, bude telesná smrť „slepým vrhnutím sa do Božieho náručia, dňom narodenia sa pre nový život“ (sv. Maravillas od Ježiša).
Svätý František z Assisi sa pred smrťou modlil takto: „Buď pochválený, Pane môj, za našu sestru telesnú smrť, pred ktorou nik živý nemôže uniknúť. Beda tým, ktorí umierajú v smrteľných hriechoch! Blahoslavení tí, ktorých smrť zastihne v tvojej najsvätejšej vôli, pretože druhá smrť im neublíži.“
Keď budeme zomierať, budeme musieť zakúsiť určitú čiastku utrpenia, ktoré prežíval Ježiš v okamihu smrti, keď vyslovil slová: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34). Preto strach pred smrťou je prirodzená vec, za ktorú sa netreba hanbiť, ale ju odovzdávať Ježišovi. V Zjavení svätého Jána čítame o „zomieraní v Pánovi“ (14, 13).
Kto bude teda takto zomierať, tomu druhá smrť neublíži“ (Zjv 2, 11)
Ak budeme vďaka milosti krstu a sviatosti zmierenia a Eucharistie každý deň zomierať hriechu, aby sme žili pre Boha (porov. Rim 6, 3), v okamihu smrti prijmeme dar večného života. Svätý Pavol píše, že celý kresťanský život má byť prípravou na „smrť v Pánovi“, neustálym zomieraním: „Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele“ (2 Kor 4, 10 – 11).
Tých, ktorí zomierajú v Pánovi, Kniha zjavenia nazýva blahoslavenými: „Veď ich skutky idú s nimi.“ Svätá Faustína opisuje vo svojom Denníčku víziu neba takto: „Dnes som bola v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká... Videla som, aké veľké šťastie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými ... Ten prameň šťastia je vo svojej podstate nemenný, a predsa na radosť stvorení vyviera z neho stále nové a nové šťastie.
Rozumiem teraz svätého Pavla, ktorý povedal: ,Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú‘“ (777). „Ó, môj Bože, ako mi je ľúto ľudí, ktorí neveria vo večný život. Modlím sa za nich, aby aj ich zasiahol prameň milosrdenstva a aby ich Boh privinul do svojho otcovského lona. Ó, láska, ó, kráľovná“ (780).
Telesná smrť v zjednotení s Ježišom je opísaná vo Svätom písme ako „zloženie stánku“, „vyzliekanie šiat“, „vzdialenie sa z tela“ (porov. 2 Pt 1, 13 – 14; 2 Kor 5, 4. 8). Jedného z najlepších francúzskych spisovateľov, Léona Bloya (1846 – 1917), sa na smrteľnej posteli opýtali: „Čo v tejto chvíli cítite?“ S radosťou odpovedal: „Prežívam nenásytnú zvedavosť!“ Bol to človek hlbokej viery, a preto prežíval zomieranie ako prípravu na radostné stretnutie tvárou v tvár s Kristom.
P. M. Piotrovski TChr
zdroj: nijaká reinkarnácia neexistuje
Stála som pri bráne neba a pekla
dr. Glorie Polo - svedectvo (Príloha týždenníka Svetlo)
Toto svedectvo môže byť voľne rozširované, kopírované a užívané, ak budú splnené tieto podmienky:
Tento text NESMIE BYŤ skracovaný ani menený - nesmú byť vytrhávané vety zo svojho kontextu !
Tieto stránky a ich kópie, respektíve ich fotenie, smú byť používané a rozširované LEN ZADARMO a bez komerčného účelu !
Este material puede disponerse para otras WEB y/o artículos de prensa, radio y televisión siempre y cuando se cite la procedencia. No se autoriza la venta y/o alquiler del contenido escrito ni archivos de imágenes, audio o video, sin excepción alguna. Todos los derechos reservados R Dra. Gloria Polo. Bogotá, República de Colombia, 2006
ÚVOD
Ak niekto z vás pochybuje alebo si myslí, že Boh neexistuje a že onen svet je záležitosťou pre autorov filmov, alebo ak si niekto z vás myslí, že smrťou všetko končí, nech si prosím prečíta túto knižočku. Ale čítajte ju úplne celú od začiatku až do konca. Určite sa potom vaša mienka zmení, nech je akokoľvek skeptická.
Jedná sa tu o skutočnosť, udalosť, ktorá je dobre zdokumentovaná a stala sa v roku 1995. Pani dr. Gloria Polo je žena z Kolumbie, zubná lekárka, ktorá „zomrela" pri jednom úraze, to znamená bola tak ťažko zranená, že ležala niekoľko dní v kóme a bola udržiavaná pri živote len pomocou nemocničných prístrojov. Keby boli prístroje vypnuté, okamžite by zomrela. Ošetrujúci lekári sa už celkom vzdali a tiež už chceli prístroje odpojiť. Len jej sestra, ktorá je tiež lekárkou, trvala na tom, aby prístroje nechali ešte ďalej v prevádzke.
Cez kómu sa ocitla na druhej strane skutočnosti, na onom svete, a smela sa opäť vrátiť, aby vydala svedectvo tým, ktorí nedokážu veriť.
Priniesla nám teda stadiaľ dôležité svedectvo. Ale čítajte ho na nasledujúcich stránkach radšej sami z jej úst ... Pani Gloria smela v dnešnej dobe v mystickom zážitku, ktorý veľmi jasne popisuje, nahliadnuť do svojej „knihy života". A tento zážitok ňou natoľko otriasol, že sa z príkazu Pána stala hlasom volajúcim na „púšti viery" dnešnej modernej doby. Pritom podstata jej posolstva a jej samotný zážitok nie je nič iné, ako pohľad na nesmiernu lásku Božiu k nám ľuďom a na Jeho veľké Milosrdenstvo. Hovorí pritom na rovnakú tému ako náš súčasný pápež Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Deus caritas est (Boh je láska).
Veď Boh nám dáva stále znovu dôkazy, ale my i napriek tomu popierame Jeho existenciu
Svedectvo - pani dr. Glorie Polo
***
ZÁSAH BLESKOM
Dobré ráno, pozdrav Pán Boh, milí bratia a sestry!
Je pre mňa veľmi krásne a veľkou radosťou, že tu smiem byť, aby som sa s vami podelila o tento veľký dar, ktorý mi preukázal Boh. To, čo vám budem rozprávať, sa stalo 5. mája 1995 pri Národnej univerzite v Bogote, hlavnom meste Kolumbie, tak okolo pol piatej popoludní.
Som zubná lekárka. Ja a môj dvadsaťtriročný synovec, tak isto povolaním dentista, sme práve pracovali na našej dizertácii. V tento deň, bol to daždivý piatok, sme išli spolu s mojím mužom smerom k fakulte zubného lekárstva, aby sme si priniesli pár kníh, ktoré sme potrebovali.
Išli sme so synovcom spolu pod malým dáždnikom. Môj muž mal nepremokavý plášť a išiel tesne popri stene hlavnej knižnice, aby sa chránil pred dažďom. Zatiaľ, čo sme obidvaja neustále menili strany, aby sme sa vyhýbali kalužiam, tak sme sa priblížili - bez toho, aby sme to spozorovali - k aleji stromov, a keď sme skákali cez jednu väčšiu kaluž, z výšky nás zasiahol blesk, ktorý bol tak silný, že sme zuhoľnateli. Môj synovec bol okamžite mŕtvy, zomrel na mieste.
Nijaká reinkarnácia neexistuje !
Gloria Polo bola horlivá propagátorka reinkarnácie. Keď sa ocitla na hranici života po smrti, s veľkou bolesťou a hanbou sa presvedčila, že reinkarnácia je ľstivé diablovo klamstvo. Pán Boh vo Svätom písme hovorí, že na zemi žijeme len raz: „Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho)“ (Sir 38, 22); „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebr 9, 27). Život máme iba jeden a je neopakovateľný; človek zomiera len raz. Toto nám hovorí Pán Boh.
Blesk ho zasiahol zozadu a spálil celé jeho vnútro. Navonok zostal neporušený. Aj keď bol tak mladý, bol to človek celkom oddaný Bohu. Zvlášť uctieval Jezuliatko. Nosil Jeho medailu na krku v kryštále kremeňa. Odborníci zo súdneho lekárstva hovorili, že to bol práve kremeň, ktorý pritiahol blesk. Blesk mu prenikol priamo do srdca.
Okamžite nastala zástava srdca. Zhoreli všetky vnútorné orgány a silný prúd blesku potom opustil jeho telo cez nohy. Oživovacie pokusy boli zbytočné. Ale čisto navonok nemal žiadne popáleniny. Čo sa týka mňa, tak blesk vnikol cez moju ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Za toto moje uzdravené telo, ktoré teraz pred sebou vidíte, musím ďakovať len Božiemu Milosrdenstvu.
Je to výraz Milosrdenstva nášho dobrotivého a nás nadovšetko milujúceho Boha. Celé moje telo bolo tým mohutným zásahom blesku zuhoľnatené. Prsia boli preč, zvlášť na ľavej strane, kde bol môj prsník, bola veľká diera. Nebolo na mne už žiadne svalstvo, moje rebrá, bruchu, podbruško, ako aj moje nohy a pečeň boli úplne zuhoľnatené. Blesk opustil moje telo pravou nohou. Ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a jeden z vaječníkov.
Používala som ako antikoncepciu vnútromaternicové teliesko, ktoré je z medi, a meď je naozaj dobrý vodič elektriny. Preto snáď aj vaječníky boli tak veľmi spálené. Boli tak malé, ako dve guličky hroznového vína. Utrpela som zástavu srdca a bola som prakticky bez života. Moje telo sa šklbalo a chvelo kvôli elektrickým šokom, ktoré spôsobil blesk. Sama mokrá zem bola ešte pod elektrickým napätím. V prvom okamihu mi preto nikto nemohol pomôcť, pretože dlhšiu dobu nebolo možné, aby ma niekto chytil.
DRUHÁ STRANA DIANIA
A teraz dobre počúvajte! To bola telesná, materiálna, fyzická časť môjho úrazu. Ale druhá časť tohoto diania bola oveľa krajšia, bol to nepredstaviteľný, prekrásny zážitok. Pretože zatiaľ, čo moje telo tu ležalo zuhoľnatené, nachádzala som sa (moja duša) v nádhernom bielom tuneli. Okolo mňa bolo biele svetlo, neopísateľné svetlo, ktoré spôsobovalo taký pokoj, také šťastie. Pocity, ktoré sa prosto ľudskými slovami nedajú popísať. Jednoducho povedané - neexistujú pozemské slová, ktoré by popísali veľkosť tohto okamihu. Bola to šialene enormná extáza, nepopísateľný vrchol.
V tomto svetle som sa pohybovala dopredu, neopísateľne šťastná a plná radosti, nič ma v tomto tuneli neťažilo. Keď som sa pozrela hore, uvidela som na konci tohto tunela niečo ako slnko, biele svetlo. Hovorím „biele" len preto, aby som označila nejakú farbu, pretože farba tohoto svetla a jeho jas bol neopísateľný. Nebola porovnateľná s ničím, čo existuje ohľadne farieb na tomto svete. To svetlo bolo jednoducho prekrásne. Toto svetlo bolo pre mňa ako zdroj tejto úplne obrovskej lásky, tohoto pokoja vo mne a okolo mňa. Neopísateľná láska a pokoj, ktorý som zo sveta nepoznala.
Zatiaľ, čo som sa pohybovala tunelom dopredu, povedala som si sama pre seba: „Pri sto hromoch! Veď ja som umrela!" A v tomto okamihu som myslela na svoje deti a nariekala: „Môj Bože, moje detičky! Čo na to asi povedia moje deti?" Bola som matkou stále zamestnanou a v strese, ktorá na nich nikdy nemala čas. Odchádzal som z domu skoro ráno, aby som dobýjala svet, a vracala som sa domov len neskoro večer. A pritom som bola neschopná, aby som sa správne postarala o rodinu a o deti. A tu som teraz videla celú biedu svojho vlastného života v celej pravde a bez príkras, a prepadol ma veľký smútok. V tomto momente vnútornej prázdnoty kvôli neprítomnosti svojich detí som nevnímala ani svoje telo, ani rozmer času a priestoru. Pozrela som znovu hore a videla som niečo veľmi krásne. Videla som všetkých ľudí svojho života v jednom jedinom okamihu a súčasne, skutočne v jednom jedinom okamihu, a síce žijúcich aj zomrelých.
Objala som svojich praprarodičov, prarodičov, svojich rodičov, ktorí už umreli, jednoducho všetkých! Bol to taký okamih plnosti, bolo to nádherné. Teraz som pochopila, že som bola klamaná rozprávkami o reinkarnácii. Prakticky som si „strelila vlastný gól", pretože som reinkarnáciu vždy fanaticky a rázne obhajovala.
Bolo mi povedané, že moja babička sa vtelila do niekoho iného, ale už mi nepovedali do koho, a pretože veštenie bolo pre mňa príliš drahé na zisťovanie, nechala som veci voľný priebeh a ďalej som nepátrala, do koho sa vtelila. Sama som stále znovu stretávala ľudí, o ktorých som si myslela, že sa do nich vtelil môj pradedko a dedko. Objali sme sa úplne ozajstne a skutočne a stretla som sa so všetkými v jednom jedinou okamihu, a to sa udialo so všetkými ľuďmi, ktorých som kedy spoznala a zo všetkých krajín, kde som niekedy bola, a síce so živými aj zomrelými - a to všetko v jednom okamihu.
Len moja dcéra reagovala zdesene, keď som ju objala. Mala vtedy práve deväť rokov a moje objatie pociťovala v tom istom okamihu vo svojom skutočnom živote na tomto svete. Pociťovala teda moje objatie v tých hodinách, keď sa ona a celá rodina strachovala o môj život, pretože som - moje telo - predsa ešte ležala v kóme v nemocnici. Normálne takéto objatie z druhého sveta nepociťujeme. V tomto podivuhodnom stave sa čas zastavil, bolo to jednoducho tak nádherné, bez príťaže telesnosti, bez tela.
A už som sa nepozerala na ľudí tak ako predtým. Vo svojom živote predtým som sa pozerala len na to, či je niekto tučný, štíhly, škaredý, či má tmavú kožu alebo či je dobre oblečený alebo nie. Podľa toho som rozdeľovala ľudí, a preto som bola plná predsudkov a cynickej kritiky. Vždy, keď som hovorila o druhých, kritizovala som. Teraz tu to bolo úplne inak. Tu bolo všetko bez hmotného tela. Teraz som tiež videla vnútro ľudí, a aké krásne bolo vidieť vnútro ľudí, ich myšlienky a pocity, pokým som ich objímala. A zatiaľ, čo som tak všetkých brala do náručia, súčasne som sa pohybovala stále viac nahor.
A týmto spôsobom som sa dostávala ďalej, plná pokoja a šťastná. A čím vyššie som vystupovala, tým viac som si uvedomovala, že sa mi dostalo nádherného videnia - a na konci tejto cesty som videla jazero, prekrásne jazero, obklopené tak prekrásnymi stromami, tak krásnymi, tak krásnymi, že už neexistuje ďalšie stupňovanie slova krásny. A tak isto tu boli kvety vo všetkých farbách, s vôňou, ktorá človeku spôsobovala také blaho - bolo to všetko také iné, všetko bolo tak nadmieru krásne v tejto podivuhodnej záhrade, na tomto nádhernom mieste - že neexistujú slová, ktoré by to opísali, všetko bola láska.
Boli tu dva stromy, ktoré niečo uzatvárali. Zdalo sa, že je to vstupná brána. Je to všetko tak úplne iné, ako to poznáme. Ani farby nie sú podobné tým našim. Tam je všetko tak nevýslovne krásne. V tomto okamihu vidím svojho synovca, ktorý so mnou utrpel nešťastie, ako vošiel do tejto nádhernej záhrady. A ja so vedela, cítila, že tam nesmiem vstúpiť a ani ešte nemôžem - vstúpiť tam.
PRVÝ NÁVRAT
V tomto momente som počula hlas svojho muža. Kričí, plače so zlomeným srdcom a volá z hĺbky duše: „Gloria!!! Čo sa stalo! Gloria! Prosím, nenechávaj ma samého! Pozri, tvoje deti ťa potrebujú. Gloria, vráť sa späť! Nebuď zbabelec a nenechávaj nás tu samých!" V tejto chvíli som videla všetko - ako jedným pohľadom som mala prehľad o všetkom - a nevidela som len jeho, ako tak bolestne plakal. A v tomto momente mi Pán doprial návrat. Ale ja som nechcela ísť späť. Tento pokoj, táto radosť, táto slasť, do ktorej som tu bola zahalená, ma fascinovala.
Ale postupne a stále viac som sa začala pohybovať dolu smerom ku svojmu telu, ktoré som videla bez života. Videla som, že moje telo bez života ležalo na nosítkach na jednom oddelení univerzitnej nemocnice v Bogote. Videla som lekárov, ako sa okolo mňa namáhajú a ako mi dávajú prístrojom elektrické šoky, aby obnovili činnosť môjho srdca. Predtým sme so synovcom ležali viac ako dve hodiny na zemi, pretože nás nikto nemohol zdvihnúť kvôli elektrickým výbojom, ktoré vychádzali z našich tiel nabitých prúdom z blesku. Len teraz sa o nás mohli starať a len teraz začalo úsilie o moje oživenie. A pozrite sa sem. Ja (moja duša) prichádzam ku svojmu telu a dotýkam sa nohami svojej duše tohoto miesta mojej hlavy (pani Gloria ukazuje pritom na miesto svojej hlavy).
Duša je obrazom nášho ľudského tela v jej forme. - A v tom momente na mňa preskočila iskra s veľkou silou. A tak sa znovu vtesnávam do svojho tela. Zdalo sa mi, akoby ma do seba nasávalo. Tento vstup do tela mi spôsobil nekonečnú bolesť, pretože moje telo zo všetkých strán sršalo iskrami. Vnímala som to, akoby som bola vtláčaná do niečoho veľmi malého a úzkeho. To ale bolo moje telo. Bolo to, ako keby som so svojou normálnou postavou bola natlačená do detského oblečenia, ktoré sa zdalo byť z drôtu. Bola to príšerná bolesť. A od tejto chvíle som tiež začala pociťovať bolesti môjho totálne spáleného tela. Toto spálené telo tak bolelo, tak nevysloviteľne bolelo, tak strašne pálilo, odvšadiaľ vychádzal dym a para.
Počula som, ako lekári volajú: Ona prišla k sebe! Ona prišla k sebe! Boli od radosti celí bez seba, ale moje bolesti boli neopísateľné. Moje nohy boli úplne čierne a zuhoľnatené, moje telo bolo jedna otvorená rana, ak ešte vôbec na ňom nejaké svalstvo bolo.
MÁRNIVOSŤ
Tou najväčšou a najneznesiteľnejšou bolesťou bola ale moja márnivosť. Bol to vo mne iný druh bolesti, bola to márnivosť svetskej ženy, emancipovanej ženy sveta, samostatnej, sebavedomej výkonnej odborníčky, profesionálky, akademičky, intelektuálky, študovanej ženy, ženy ekonómky, stvorenia, ktoré chcelo hrať v spoločnosti nejakú úlohu.
Súčasne som ale bola otrokyňou svojho tela, otrokyňou krásy, módy. Denne som strávila štyri hodiny aerobikom, masážami, diétami a injekciami a všetkým, čo si v tomto smere len dokážete predstaviť.
To najdôležitejšie, moja modla, bola krása môjho tela. A kvôli tomu som podstupovala množstvo obetí. To bol môj život, len modloslužba mojej vonkajšej kráse.
Hovorievala som, že krásne prsia sú na to, aby sa ukazovali. Prečo by som ich mala skrývať? To isté som hovorila o svojich nohách, pretože som vedela, že mám výnimočne pekné nohy na pozeranie a vôbec veľmi peknú postavu.
A teraz som v jednom okamihu so zdesením videla a pochopila, ako som sa celý svoj život stále len starala o svoje telo. To bol stredobod môjho života a celý môj záujem: láska k vlastnému telu. A teraz som už nemala žiadne telo.
Tam, kde boli prsia, boli len diery, ktoré pôsobili hrozným dojmom, zvlášť na ľavej strane bolo všetko preč. Moje nohy vyzerali príšerne, skôr len holé pahýle, zuhoľnatené, úplne čierne ako spálené grilované rebierka.
Áno, všetky miesta môjho tela, ktoré som najviac rozmaznávala a o ktoré som sa najviac starala, boli zuhoľnatené a zničené.
V NEMOCNICI
Následne som bola prevezená do nemocnice sociálneho zabezpečenia. Tam ma začali rýchlo operovať a zoškrabovať miesta so spálenou kožou. Cez narkózu som opustila svoje telo druhýkrát a prizerala som sa, čo so mnou lekári robia, a veľmi som sa obávala o svoj život, predovšetkým som mala strach o svoje nohy.
Keď sa náhle - tak desivé a príšerné - stalo niečo strašné... Zatiaľ sa vám, milé sestry a bratia, musím priznať, že aj vo veciach náboženstva som bola - vlastne ako aj v celom svojom živote - „na diéte". Bola som teda vo vzťahu k Pánu Bohu tiež jednou z katolíčiek, ktoré „sú v živote viery na diéte".
Je dôležité, aby ste si toho boli vedomí: Bola som zlou katolíčkou. Môj celý vzťah k Bohu spočíval v tom, že som navštevovala nedeľnú bohoslužbu, ktorá trvala len 25 minút.
Vyhľadávala som vždy také sväté omše, kde kňaz hovoril čo najmenej, pretože ma jeho kázanie nudilo. Akým utrpením boli pre mňa kňazi, ktorí mali dlhé kázne! To bol môj vzťah k Bohu - bol veľmi úbohý, a preto mali nado mnou takú moc všetky svetské prúdy a módne novinky. Bola som naozajstnou veternou zástavou. Čo práve platilo za najnovšie, najmodernejšie v racionalizme alebo vo voľnomyšlienkárstve, za tým som letela s vlajúcimi prápormi. Chýbala mi ochrana modlitby, chýbala mi viera.
Chýbala mi tiež viera v silu milosti, v silu obety svätej omše. A práve keď som sa ďalej vzdelávala a špecializovala kvôli svojmu povolaniu, priniesla moja prelietavosť tie najhoršie plody.
V tej dobe som na univerzite jedného dňa počula, ako jeden katolícky kňaz hovorí, že „neexistuje žiadny diabol a ani peklo". To bolo presne to, čo som chcela počuť ! Hneď som si pomyslela: Keď teda neexistuje diabol a peklo, potom prídeme všetci do neba. Kto sa ešte má čo báť ?
Z čoho som ešte teraz veľmi smutná, čo vám môžem priznať len s veľkou hanbou je, že viera v peklo bola posledným putom, ktoré ma ešte držalo v Cirkvi. Bol to prosto tento jestvujúci strach z diabla, ktorý mi ešte dával to, že som bola v spojení so spoločenstvom Cirkvi. Keď mi teda povedali, že on a peklo naozaj vôbec neexistujú, hneď vtedy som si povedala: n„Prečo sa tu mám ešte namáhať a bojovať za život podľa pravidiel „svätej cirkvi"? Dobre teda, potom prídeme všetci do neba, je preto úplne jedno, čo sme a čo konáme."
Práve toto bol potom s konečnou platnosťou dôvod, prečo som sa úplne vzdialila od Pána. Vzdialila som sa od Cirkvi a začala som na ňu nadávať a nazývala som ju hlúpou a prekonanou. atď. Už som nemala strach z hriechu a začala som ničiť svoj vzťah k Bohu.
Hriech sa začal cezo mňa šíriťa vyvolávať nákazu u
druhých
Hriech nezostal len vo mne vo vnútri, ale tento hriech sa začal cezo mňa šíriť navonok a vyvolávať nákazu u druhých.
V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov - porovnaj
Stala som sa aktívnou v negatívnom zmysle. Áno, dokonca som teraz začala sama všetkým rozprávať, že diabol vôbec neexistuje, že je to vynález duchovenstva - a niekedy som aj svojim kolegom na univerzite začala hovoriť, že ani Boh neexistuje a že sme produktom evolúcie atď., atď. A tak sa mi podarilo ovplyvniť veľa ľudí. To predostieram, aby ste mohli lepšie pochopiť nasledujúce.
DIABOL SKUTOČNE EXISTUJE
Teraz počúvajte, čo sa stalo: Keď som sa nachádzalo v tejto strašnej situácii, naraz som sa desivo zľakla! Pretože som zrazu uvidela, že démoni skutočne existujú. A teraz prišli, aby ma odniesli. Videla som týchto démonov pred sebou v celej ich príšernosti a žiadne z napodobnenín, ktoré som na zemi dosiaľ videla, nemôžu ani v najmenšom vykresliť, ako príšerne vyzerajú títo diabli v skutočnosti. A tak vidím, ako naraz zo stien operačnej sály vystupuje množstvo temných postáv. Zdajú sa byť celkom normálnymi a obyčajnými ľuďmi, ale všetci majú tento príšerný, hrôzostrašný pohľad. Nenávisť im priamo hľadí z očí.
A naraz som pochopila, že im niečo dlhujem. Prišli, aby ma vyúčtovali, pretože som prijala ich ponuku k hriechu, a teraz som za to musela zaplatiť, a tou cenou som bola ja sama. Veď moje hriechy mali dôsledky. Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami. Keď teda takpovediac nakupujeme v jeho obchode, budeme musieť za ten tovar zaplatiť. To by nám malo byť jasné. Musíme zaplatiť za každý hriech, platíme kľudom svedomia, platíme vnútorným pokojom, platíme svojim zdravím. A ak sme veľmi vernými stálymi zákazníkmi satanovho supermarketu a nakupujeme stále len v jeho obchode, nakoniec nás zinkasuje sám.
spytovanie svedomia...
Najväčšou klebetou a hlavným klamstvom, veľkým trikom diabla je, že rozširuje rozprávku, že vôbec neexistuje. A tieto strašné, temné postavy krúžia okolo mňa a je jasné, že prišli len s jedným cieľom, aby ma vzali so sebou. Nemáte pravdepodobne žiadne poňatie, čo to bolo za hrôzu a strašný strach, že mi v tejto situácii vôbec nebol nič platný celý môj intelekt, moja duchaplnosť, moja vedeckosť, moje akademické tituly a moje ukončené odborné vzdelanie. Boli úplne bezcenné.
Tieto hriechy nás teda tiahnú do hlbiny, dolu, k „otcovi lži". Ak ale svoje poľutovaniahodné zlyhania a hriechy (ktoré musíme zaplatiť) prednesieme Bohu vo sviatosti zmierenia, potom Boh platí túto cenu. On ju zaplatil svojou vlastnou Krvou a smrťou na kríži. A On platí zakaždým, keď hrešíme, znovu. On za nás vytrpel pekelné muky, ktoré sme si mali sami odpykať a ktoré nás zaväzujú majiteľovi hriechov (satanovi). Boli sme vykúpení Ježišom Kristom. Teraz máme nárok na Jeho Kráľovstvo, na Jeho život, pretože On nás urobil „Božími deťmi".
A sem teraz prišli oni, títo temní pomocníci, aby zinkasovali svoj majetok - mňa. Videla som ich teraz vystupovať zo steny a vstupovať do operačnej sály. Bolo to veľmi veľa osôb, ktoré tu naraz stáli okolo. Navonok vyzerali najprv normálne, ale pohľad každého z nich bol plný nenávisti. Plný diabolskej nenávisti. A boli tak bezduchí, akoby vo vnútri vyhoreli. Moja duša sa vzpierala a triasla a ja som okamžite pochopila, že to boli démoni. Pochopila som, že tu boli kvôli mne, pretože som im niečo dlhovala, pretože hriech nie je zadarmo. To je naozaj najväčšia diablova podlosť a lož, že robí, aby ľudia verili, že vôbec neexistuje. To je jeho stratégia, potom s nami môže robiť všetko, čo chce tento klamár. A teraz som so zdesením videla: Ó, áno, oni existujú! A už začali okolo mňa krúžiť, chceli ma odniesť. Dokážete si predstaviť moje zdesenie? Môj strach, moju hrôzu?!
Celá moja veda, múdrosť a spoločenské postavenie mi teraz nebolo vôbec na nič. Začala som sa váľať po zemi a vrhať sa na svoje telo, pretože som chcela vojsť do svojho tela, ale moje telo ma už neprijalo. A toho som sa strašne zľakla. Začala som utekať a chcela som zmiznúť. Neviem ako, ale prenikla som cez stenu operačnej sály. Nechcela som nič iné ako dostať sa preč, ale keď som prenikla stenou - hľa - urobila som skok do ničoho. Bola som poslaná dovnútra jedného z tých tunelov, ktoré tu naraz boli a viedli dolu. Na začiatku tu bolo ešte trochu svetla a boli to svetlá ako včelie plásty. A tiež sa to tu hemžilo ako v úli, bolo tu toľko ľudí.
Dospelí, starí, muži, ženy, a s hlasným krikom, šupinatí a s divokou hrivou, škrípali zubami. A bola som vťahovaná stále hlbšie do zeme a pohybovala som sa nepretržite dolu, aj napriek tomu, že som sa stále snažila dostať sa stadiaľ von. Svetla stále ubúdalo a bolo stále temnejšie, a ja som sa hnala v tomto tuneli ďalej, až nastala mimoriadna tma. Bezbranne som sa ponorila do tejto temnoty, pre ktorú jednoducho neexistuje prirovnanie. Tá najtemnejšia temnota na tejto zemi je proti tomu ešte jasné poludnie. Ale tam táto temnota spôsobovala strašné bolesti, hrôzu a hanbu - a príšerne zapácha. Je to žijúca temnota, nič tam nie je mŕtve alebo nehybné. Keď som sa takto bez pomoci a bezbranná kĺzala týmito tunelmi, nečakane som dospela k nejakému rovnému miestu. Tu som teraz bola úplne zúfalá, ale posadnutá železnou vôľou, aby som sa stadiaľto dostala preč. Bola to tá istá vôľa ako predtým, aby som v živote niečo dosiahla, čo mi teraz a tu nebolo vôbec na nič - pretože som bola tu a nebola som schopná sa oslobodiť.
Z veľkých predstáv a snov z doby predtým nezostalo už nič. Stala som sa naraz proste len úplne malou, úplne nepatrnou. A potom som naraz uvidela, ako sa otvorila zem. Vyzeralo to ako obrovské ústa, ako príšerne veľká tlama, ako pažerák. Tá zem žila, ona sa chvela!!! Cítila som sa strašne prázdna a podo mnou táto skľučujúca, strašná priepasť, ktorú ľudskými slovami jednoducho nie je možné opísať. Najstrašnejšie bolo, že tu už človek necítil absolútne nič z prítomnosti a lásky Božej.
Tu už nebolo nič, ani kvapôčka nádeje. Táto diera v seba mala niečo, čo ma nasávalo dolu, bez toho, aby som sa mohla postaviť na odpor. Kričala som ako pomätená. Vydesila som sa na smrť, keď som spozorovala, že tomuto pádu nemôžem zabrániť, naopak, že som nepretržite ťahaná dolu. Vedela som, že ak sa už raz zrútim dolu, tak sa už nedostanem späť. A budem padať bez konca stále hlbšie a hlbšie. To bola duchovná smrť mojej duše, bola by som neodvolateľne navždy stratená.
Ale v priebehu tejto strašnej hrôzy, na okraji tej priepasti, som náhle pocítila, ako ma svätý archanjel Michal pevne drží za nohy. Moje telo padalo do tejto diery, ale bola som pevne držaná za nohy. Bol to okamih desivej bolesti a tiež príšerného strachu. Ale keď som tak visela nad priepasťou, démonov dráždila tá trocha svetla, ktoré som ešte mala v duši, a tak sa všetky tieto netvory na mňa vrhli. Tie strašné tvory boli ako larvy, ako upíry, aby toto svetlo vo mne s konečnou platnosťou zhasili. Predstavte si môj odpor a hrôzu, keď som sa videla pokrytá týmito odpornými tvormi. Kričala som, kričala som ako pomätená. Tieto veci horeli. Ó, moje sestry a bratia, jedná sa o žijúci temnotu, je to nenávisť, ktorá tak páli, ktorá nás pohlcuje, ktorá nás vykorisťuje a vysáva. Neexistujú slová, ktorými by som opísala túto hrôzu.
ÚBOHÉ DUŠE
Je potrebné, aby ste vedeli, že som bola bezbožníčka, prakticky ateistka. Už som neverila v existenciu diabla a potom už ani v existenciu Boha. Ale tu - za týchto okolností - som začala kričať: „Vy úbohé duše v očistci, prosím vás, vezmite ma stadiaľto preč, pomôžte mi von! Prosím, pomôžte mi!" Keď som tak kričala, naplnila ma spaľujúca bolesť. Tu som si všimla, ako milióny a milióny ľudí plakalo a stenalo. Naraz som uvidela, aké tu bolo nespočítateľné množstvo ľudí.
O očistci
Mladiství, predovšetkým ľudia mladí, všetci v nevysloviteľných bolestiach. Pochopila som, že na tomto strašnom mieste, v tejto žumpe a bahne plnom nenávisti a bolesti, škrípu zubami a vyráža z nich kvílenie a bolestné výkriky, ktoré ma roztriasli a na ktoré už nikdy nezabudnem. Chápete? To je vzdialenosť od Boha, to je hriech, to sú následky hriechov. Chápete, čo je hriech? Celkom protichodný Bohu, ktorý je nekonečná Láska. Niečo tak strašné je hriech, že má také šialené dôsledky. A my si z toho robíme vtipy. Vtipy o hriechu, o pekle a o démonoch. Pritom nanešťastie nevieme, čo robíme.
Od tej doby, čo som to zažila, uplynuli roky, ale vždy, keď na to myslím, musím plakať nad bolesťami týchto mnohých, mnohých ľudí. Boli to sebevrahovia, ktorí sa zabili v okamihu zúfalstva a teraz boli v týchto mukách, v tejto biede, v tomto trýznení: obklopení týmito príšernými vecami, obklopení démonmi, ktorí ich trápili. Ale to najstrašnejšie na celom tom mučení bolo: neprítomnosť Boha, úplná neprítomnosť Boha, pretože tam človek Boha nepociťuje.
A pochopila som, že tí, ktorí si berú život, tam musia zostať tak dlho, toľko rokov, koľko by boli bývali ešte mali žiť na zemi. Pretože sebevraždou vypadli z poriadku Božieho, preto k nim mali prístup démoni. V očistci sú „úbohé duše" inak uchránené pred každým zlým vplyvom, sú už Božími svätými a s démonmi už nemajú nič spoločného. Môj Bože, toľko úbohých ľudí, väčšinou mladých, toľko, toľko plačúcich, trpiacich, nevysloviteľne trpiacich! Keby vedeli, čo ich po sebevražde čaká, iste by sa radšej zmierili s väzením atď., ako niečo takéto.
Viete, aké zvláštne utrpenie musia ešte znášať okrem všetkého ostatného?
Musia vidieť, ako ich rodičia alebo blízki príbuzní, ktorí ešte žijú, kvôli nim trpia, znášajú hanbu, majú komplexy viny: Keby som ho len bol vychovával prísnejšie, keby som ho len bol potrestal, alebo: Keby som ho nebol trestal. Keby som mu bol povedal. keby som urobil/neurobil to alebo ono.
Tieto výčitky svedomia sú veľmi veľké a ťaživé, sú peklom na zemi
To, že sa musia hľadieť na toto utrpenie svojich príbuzných, im spôsobuje najviac utrpenia. To je pre nich najväčším trápením a démoni sa z toho radujú a ukazujú im všetky tieto scény: Pozri sa, ako tvoja matka plače. Pozri sa, ako tvoj otec trpí, akí sú zúfalí, plní strachu, ako sa obviňujú, ako diskutujú a vzájomne sa obžalovávajú. Pozri sa na to utrpenie, ktoré si im spôsobil. Pozri sa, ako teraz rebelujú proti Bohu.
Pozri sa na svoju rodinu - to všetko je tvoja vina! Tieto úbohé duše predovšetkým potrebujú, aby pozostalí začali lepší život, aby svoj život zmenili, aby konali skutky lásky, aby navštevovali chorých. A aby nechali slúžiť sväté omše za zomrelých a sami sa týchto omší zúčastnili. Tieto duše by z toho načerpali veľmi veľa dobra a útechy.
Dušev očistci
Duše, ktoré sú v očistci, nemôžu samé pre seba urobiť už nič. Nič, vôbec nič. Ale Boh môže niečo robiť pre nesmierne milosti obety svätej omše. Mali by sme im týmto spôsobom pomáhať.
O očistci
Ja, plná strachu, som teraz tiež pochopila, že mi tieto duše nemohli pomôcť. A v tomto strachu a príšernej panike som začala znovu kričať: „Kto sa tu zmýlil ?
To musí byť omyl ! Veď sa sem predsa pozrite, ja som svätá, všetci ma v mojom živote svätou nazývali!
Nikdy som nekradla a nikdy som nevraždila. Nikomu som nespôsobila utrpenie. Skôr, ako som bola finančne zruinovaná, som ošetrovala zuby zadarmo a často som nežiadala žiadne peniaze, keď nemohli zaplatiť. Nakupovala som pre chudobných. Čo tu len robím?"
Dupala som na svoje „právo"! Ja, ktorá som predsa bola tak dobrá a mala som ísť rovnými nohami do neba. Čo tu robím? Každú nedeľu som chodila na svätú omšu, aj keď som sa vydávala za ateistku, a nič som nedbala na to, čo pán farár hovoril. „Nikdy som nezmeškala obetu svätej omše. Ak som za celý svoj život zameškala na svätú omšu päťkrát, tak je to veľa.
Čo teda robím tu? Pusťte ma stadiaľto! Vezmite ma stadiaľto preč!"
Pokračovala som v kriku a reve, pokrytá týmito odpornými stvoreniami, ktoré na mne boli nalepené. Som rímskokatolíčka, som praktizujúca katolíčka, prosím, vysloboďte ma stadiaľto!"
VIDELA SOM SVOJHO OTCA A SVOJU MATKU
Pokým ležalo moje telo na zemi v hlbokej kóme, keď som tak kričala, že som katolíčka, vidím malé svetlo - a vedzte, že len malinké svetielko je v tejto nepreniknuteľnej temnote niečím preveľkým, ak ste zažili túto absolútnu, neopísateľnú temnotu.
To je to najlepšie, čo sa vám v tejto situácii môže stať, je to ten najväčší dar, o ktorom človek len sníva a v ktorý sa neodvažuje ani dúfať, že ho tiež skutočne dosiahne. Vidím nad touto príšernou tmavou dierou niekoľko stupňov a dívam sa hore a pozorujem, ako nad touto strašnou priepasťou stojí môj otec.
Zomrel pred piatimi rokmi. Vtedy stál takmer na okraji tejto diery. Mal o trošku viac svetla ako ja tu dole a o štyri stupne vyššie som videla svoju matku s oveľa, oveľa väčším svetlom. Bola akoby pohrúžená do modlitby, taktiež v postoji klaňania. Keď som ich obidvoch uvidela, naplnila ma taká veľká radosť, taká veľká radosť, že som celá bez seba začala volať: „Oci! Mami! Aká veľká radosť, že vás vidím! Prosím, vezmite ma stadiaľto von! Prosím vás z celého srdca, vezmite ma stadiaľto preč! Vezmite ma stadiaľto von!"
A keď potom namierili svoj pohľad na mňa sem dolu a môj otec ma uvidel v takej žalostnej situácii, mali by ste vidieť tú preveľkú bolesť, ktorá sa dala čítať z ich tvárí. A na druhej strane to vidí človek skutočne automaticky, pretože tam človek poznáva každého až do najvnútornejšieho vnútra. A tak som na nich pozrela a okamžite som pocítila ten nesmierny smútok a bolesť, ktoré moji rodičia trpeli, keď ma tak videli.
Môj otecko začal horko plakať, držal si ruky pred tvárou a nariekal s chvejúcim sa hlasom: „Ó, moja dcéra! Ó, ty moja dcéruška!" A moja matka sa modlila ďalej, a tak som usúdila, že ma moji rodičia stadiaľto nemôžu vziať. Bolo to popri tom pre mňa ešte ďalšie veľké utrpenie, že som svojou situáciou len ešte prispela k tomu, že aj oni tam, kde boli, museli naviac znášať ešte moju bolesť a moje utrpenie.
EUTANÁZIA A POMOC PRI UMIERANÍ
Znovu som teda začala celou silou kričať: „Vezmite ma stadiaľto von! To všetko musí byť nejaký omyl. Kto je zodpovedný za tento omyl? Vezmite ma predsa von!" V tomto okamihu, keď som tak kričala, bolo moje telo na zemi v hlbokej kóme. Bola som napojená na množstvo prístrojov. Bola som v agónii.
Zomierala som. Žiadny vzduch mi už nenapĺňal pľúca, ľadviny už nefungovali, „žila" som už len preto, že som bola napojená na prístroje a pretože moja sestra, ktorá je tiež lekárkou, trvala na tom, aby ma nechali napojenú. Povedala ošetrujúcim lekárom a zdravotným sestrám: „Vy nie ste Boh!"
Pretože lekári si mysleli, že sa už neoplatí, aby pokračovali v mojom intenzívnom ošetrovaní. Hovorili už s mojimi rodinnými príslušníkmi a pripravovali ich na to, že asi zomriem a že by ma mali nechať v kľude zomrieť, pretože som bola naozaj v hlbokej agónii. Ale moja sestra nepovolila. Pozorujete ten protiklad? Ja som vo svojom živote eutanáziu vždy obhajovala, takzvané právo „dôstojne zomrieť". Moja sestra mohla byť pri mne len preto, že sama bola lekárkou.
Po celý čas zostala na mojej strane. A predstavte si: V okamihu, keď moja duša bola na druhom brehu a ja som videla svojich rodičov a zo všetkých síl som na nich volala, počula moja sestra na tomto svete, vo svojej skutočnosti toho okamihu celkom zreteľne, ako som na svojich - našich rodičov volala, plná radosti z toho, že ma prišli vyzdvihnúť. Ale moja sestra nepochopila toto volanie. Sama z toho skoro umrela hrôzou, keď vnímala moje volanie, ktoré tiež naozaj skutočne pri mojej lôžku zreteľne počula. Pretože tento výkrik pre ňu znamenal, že som šla a tiež že som chcela stadiaľto odísť s konečnou platnosťou. A tak zo svojej strany kričala: „Moja sestra teraz zomrela! Ten zápas prehrala."
SKÚŠKA
A znovu som začala kričať: „Čo, nerozumiete! Vezmite ma predsa stadiaľto preč, pretože som katolíčka! To všetko musí byť nejaké nedorozumenie, omyl!
Kto sa tu pomýlil?
Prosím, vezmite ma predsa stadiaľto von!" A keď znovu tak zúfalá kričím, naraz počujem nejaký hlas, je to tak sladký hlas, je to nebeský hlas. A keď ho počujem, celá moja duša sa otrasie radostným vzrušením. Moja duša sa napĺňa hlbokým pokojom a nepredstaviteľným pocitom lásky. A všetky tieto temné postavy a táto odporná háveď, ktorá bola okolo mňa, uteká rýchlo a zdesene preč, pretože nemohli odporovať tejto láske. A tiež nemôžu zniesť ten pokoj.
Okolo mňa sa teda rozhostí tento neopísateľných pokoj a vnímam, ako mi tento pôvabný hlas hovorí: „No dobre, keď si skutočne katolíčka, určite mi vieš povedať, ako znie Desatoro Božích prikázaní!"
Aká to bola pre mňa nepriaznivá výzva! Teraz som sa mala strápniť. Sama som si vytvorila pascu svojim výkrikom a vyznaním. Celý svet mal teraz mať možnosť počuť vierolomnosť môjho slova, moje falošné vyznanie. Strašná predstava pre mňa. Dokážete si to predstaviť? Sotva som ešte vedela, že existuje desať prikázaní. Ale to bolo tiež všetko. Potom „nepopísaná doska". Do sto hromov, ako sa z toho dostanem? Čo len mám robiť? Len sa nevzdávať, nejako to už bude!
Svojho Boha budeš milovať nadovšetko !
Moja matka predsa vždy hovorila o prvom prikázaní lásky. Konečne majú jej výroky pre mňa tiež praktickú cenu. Jej stále nabádania a poučovania predsa neboli zbytočné. Teraz prišla tá hodina, aby som dokázala, že som dobrá, poslušná dcéruška. Moja maminka z toho bude mať radosť. Pozrime sa, či prejdem s týmito minimálnymi znalosťami bez toho, aby sa ukázala zostávajúca nevedomosť. Myslela som, že už to nejako dám dokopy, ako som na to bola vždy zvyknutá zo svojho doterajšieho života.
Vždy som mala tie najlepšie výhovorky a dokázala som zo všetkého vykľučkovať. Vždy som sa týmto spôsobom tak ospravedlnila a obhájila, že si proste nikto nevšimol, čo všetko neviem a neovládam. A tak si to predstavujem aj teraz a proste začínam hovoriť: „Prvé prikázanie znie: „Budeš svojho Boha milovať nadovšetko a svojho blížneho ako sám seba.!"
A už počujem odpoveď: „Veľmi dobre!" Ale hneď na to ten milý hlas hovorí: „A ty? Milovala si svojich blížnych?" Hneď na to odpovedám: „Áno, áno, milovala som ich. Áno, skutočne som ich milovala, áno, áno, milovala som ich!" A z druhej strany vnímam: „Nie!" Krátke, priezračne jasné nie! A teraz ma prosím dobre počúvajte! Keď som počula toto nie, to ma zasiahlo ako blesk. Len teraz som naozaj správne vnímala zásah blesku. Bolo to ako šok, bola som ako ochromená.
Do hája! A tento hlas pokračoval ďalej: „Nie, nemilovala si svojho Pána Boha nadovšetko! A ešte oveľa menej si milovala svojho blížneho ako samu seba! Sama si si utvorila svojho Pána Boha, upravila si si svojho Boha, ako sa ti práve hodilo. Dopriala si Pánu Bohu miesto len v okamihoch svojho života, keď si bola v najväčšej núdzi.
Bol takpovediac tvojou núdzovkou! Vrhala si sa pred Ním na zem, keď si bola ešte chudobná, keď tvoja rodina žila v úplne jednoduchých pomeroch a ty si bezpodmienečne chcela mať dobré odborné vzdelanie a postavenie v spoločnosti. Áno, vtedy si sa modlila každý deň a trávila si tým veľa času. Veľa hodín si sa úpenlivo obracala k Pánovi, prosila si Ho a plazila si sa pred Ním na kolenách.
Nepretržite si sa za to modlila a posielala prosby nahor, aby ťa ráčil vyslobodiť z tvojej biedy, aby ti umožnil úctyhodné odborné vzdelanie a dal ti stať sa jednou z uznávaných osobností v spoločnosti. Keď si bola v núdzi, chcela si jednoducho len peniaze. „Teraz hneď jeden ruženec, Pane, ale prosím potom mi nezabudni tiež hneď nechať poslať peniaze!" Takýchto a podobných bolo predsa veľa tvojich modlitieb! A to bol celý tvoj vzťah k Bohu! Tak si sa stretávala so svojim Pánom, Bohom a podľa svojich predstáv si Jemu prideľovala ľubovoľné miesto vo svojom živote!"
A bolo to skutočne tak, konala som tak s Pánom Bohom vo svojom živote. Je to smutná pravda, ktorú nemôžem ani prikrášliť, ani poprieť. Môžem k tomu len povedať, že Boh bol pre mňa „druhom bankomatu". Vhodila som „jeden ruženec" a potom sa musel zniesť, resp. vypadnúť peňažný obnos, bankovky. To bol môj vzťah k Pánu Bohu.
A bolo mi to ukázané a bolo to aj mne samej celkom jasné. Akonáhle Pán dovolil, že som ukončila svoje dobré odborné vzdelanie, akonáhle On pripustil, že som mala „v spoločnosti meno", že som bola „niekým", akonáhle On dovolil, aby som sa dostala k peniazom a mohla si veľa dovoliť, bol pre mňa Pán Boh naraz nedôležitý - On sa stal vedľajšou vecou v mojom živote.
Začala som si sama o sebe veľa namýšľať - domýšľavosť je veľmi nebezpečným úsekom na ceste životom! Moje ego rástlo do gigantických rozmerov! Ani som nebola schopná najmenšieho gesta lásky, a už vôbec nie vďačnosti voči Pánovi! Byť vďačný! Nikdy a odjakživa nie! Prečo aj! Veď som všetko dokázala sama! Urobila som sa „niekým". Ja sama som dosiahla všetko, o čom som snívala. Bola som totálne slepá, už som si nedokázala spomenúť na svoje tŕpnutie! Nebolo pre mňa možné povedať: „Pane, ďakujem za tento ďalší deň, ktorý mi dávaš! Ďakujem Ti za svoje zdravie!
Ďakujem Ti za život a zdravie mojich detí. Ďakujem Ti, že máme strechu nad hlavou. Pomôž tiež aj chudákom, ktorí sú bez prístrešia a nevedia, čím sa dnes budú živiť! Daj im predsa aspoň niečo na jedenie, nenechávaj ich samých, stoj pri nich!" Nič z toho všetkého som nedokázala povedať. Nebola som toho schopná. Ani som na to nepomyslela. Bola som celkom ponorená do svojho ja. A ja mne samej stačilo. A tak som bola tým najnevďačnejším stvorením, aké si viete predstaviť. A ešte k tomu, že som nebola schopná žiadnej vďačnosti, dokonca som Pánom Bohom pohŕdala a vydávala som Ho napospas zosmiešňovaniu.
Ezoterika - reinkarnácia
Oveľa viac než v Neho som verila v Merkúr, Venušu a súhvezdia. Talizmany boli pre mňa dôležitejšie ako Pán. Bola som oslnená astrológiou a náukou o hviezdach a všade okolo som rozprávala, ako hviezdy môj život ovplyvňujú a pozitívne utvárajú. Astrológia je jednou z týchto malých trhlín v našom živote duše, ktorým neprikladáme žiadny význam. A keď potom spozorujeme, ako sme zapletení do týchto trikov, ktoré tiež majú démonický pôvod, potom už býva väčšinou príliš neskoro, aby sme sa z toho ešte vyslobodili. Začala som potom behať za každým módnym prúdom ducha doby. Všetky náuky - aj keď pramenili z akokoľvek chorých mozgov - boli pre mňa zaujímavejšie ako radostná zvesť Pána. Všetko bolo „in" viacej než Sväté písmo a storočia stará náuka Katolíckej cirkvi. Začala som preto tiež veriť na to, že človek jednoducho umrie a potom zasa nanovo začne mať ďalší život. Znovuzrodenie, reinkarnácia, bola pre mňa vítanou náukou, aby som si vyplnila svoj neverecký a bezduchý život.
Ezoterika a okultizmus - porovnaj
Ezoterika a okultizmus - porovnaj
Vďačnosť voči môjmu Stvoriteľovi mi bola cudzia. Proste som na to vôbec nikdy nemyslela.
Milosť bola niečím, čo som zo svojho slovníka vyškrtla - stala sa pre mňa cudzím slovom, ktorého význam som úplne zabudla a pre svoj životný postoj už ani nepotrebovala. Už som si vôbec nebola vedomá toho, že PÁN zaplatil aj za mňa vysokú cenu, že som aj ja bola Ním vykúpená za cenu Jeho Najdrahšej Krvi. Toto všetko mi prichádzalo na myseľ pri tejto skúške z Desatora prostredníctvom slov a otázok toho nebeského hlasu. Teraz som to všetko videla úplne priezračne. Slepota akoby bola zmazaná. Skúšajú ma a chcú vedieť, čo viem o Desatore prikázaní. A vytýkajú mi, že som predstierala, že som si namýšľala, že Boha uctievam, že Pána milujem. Tĺkli ma mojimi vlastnými slovami. A čo to malo teraz znamenať. mala som byť jednoducho odkomandovaná k diablovi, do pekla?
Keď ku mne do ordinácie raz prišla jedna milá pani, aby moje miestnosti vydymila svojou zmesou bylín a vykropila esenciami šťastia a aby usporiadala ceremóniu vyháňania nešťastia, povedala som jej: „Ja na takýto humbug neverím, ale len to urobte, človek nikdy nevie. Keď to neuškodí, môže to byť ešte na niečo dobré." A tak tie miestnosti zahmlila svojimi zaklínadlami a pokropila svojimi vodičkami, aby do mojich miestností pomohla preniknúť šťastiu a pohode. Tak som pripustila, aby samé toto primitívne kúzelníctvo a táto povera, odporujúca mojej vedeckosti, mali v mojom živote už väčší význam a vplyv než Pán a Jeho radostná zvesť.
Mala som v ordinačnej miestnosti schovaný v jednom kúte, kde to nikto nemohol vidieť a kde si to nemohli všimnúť ani pacienti, mäsitý list rastliny aloe vera (po španielsky: „Penca de sáliba"), o ktorej mi rozprávali, že sú ňou vyháňané zlé energie z miestnosti.
Posúďte teraz sami, na akých mylných a bludných cestách som sa nachádzala! Dozvedáte sa všetko, aká prázdnota napĺňala môj život namiesto pravej náuky. Hanba mi za to a dnes sa za to hanbím. Ale to bohužiaľ bol skutočne môj vtedajší život!
A tak pokračovali, aby analyzovali môj život na základe Desatora Božích prikázaní. Pritom tiež celkom presne poukazovali na to, ako som sa chovala voči svojim blížnym. Ako často som predsa volala k Pánovi, že Ho milujem a mám rada, kým som sa od Neho, svojho Pána Boha, odvrátila. Skôr, než som začala blúdiť po mylných cestách ateizmu a nasledovať falošné náuky, často som Pánovi hovorila: „Môj Pane a môj Bože, milujem Ťa!"
Ja a môj blížny
Ale tým istým jazykom, ktorým som Pána tak chválila a velebila, týmto istým jazykom a tými istými ústami som celému ľudstvu hádzala polená pod nohy a nazývala ho čertovským. Všetko a každého som len kritizovala. Nič mi nebolo vhod.
Na celý svet som ukazovala prstom a pripisovala som mu vinu, len na seba som neukazovala, ja som bola zo svojich obviňovaní vyňatá! Veď ja som bola tá „svätá Gloria", tá „dobrá", tá „milá" a tá „krásna".
A ako som sa pritom ešte vychvaľovala, keď som hovorila, že milujem Boha. A pritom som bola závistlivá, neznesiteľná a už vôbec nie vďačná!
V žiadnej chvíli som neprejavovala uznanie a vďačnosť svojim rodičom a svojej rodine za všetku námahu, obete a lásku, ktorú všetci vynaložili na to, aby mi umožnili dobré odborné vzdelanie, aby ma videli spoločensky postupovať, aby ma podporovali.
Ale k tomu patrí ešte aj to, že akonáhle som dokončila svoje vzdelanie, akonáhle som sa vyšplhala na svojom kariérnom rebríčku, tu už moji rodičia a moja rodina neboli pre mňa dôležití. Dokonca sa tí, ktorí ma všetkými možnými prostriedkami podporovali, stali vedľajšou vecou, ktorá nestojí za zmienku. Áno, došlo to dokonca tak ďaleko, že som sa hanbila za svoju matku. Hanbila som sa za ňu, pretože pochádzala z tak jednoduchých pomerov a živorila za tak žalostných okolností.
Ja a moja rodina
A po tomto zhrnutí môjho egoistického životného štýlu mi pri tejto skúške z Desatora Božích prikázaní ešte ukázali, ako som zlyhala aj ako manželka a ako som sa správala úplne mimo, ďaleko vzdialená od očakávaní, ktoré zveril Boh kresťanskému partnerovi v manželstve.
Čo som bola za manželku? Aká som bola? Celý deň som šomrala už od okamihu, kedy som vstala z postele. Môj milý muž ma priateľsky pozdravil slovami: „Dobré ráno!" A čo som na to povedala ja: „Ako to má byť dobré ráno?
Pozri sa predsa z okna! Veď už zasa prší!" Vedela som jednoducho vždy niečo vytknúť a kritizovať, mala som zlú náladu. Nikto mi nemohol nič urobiť po chuti. Na všetkom som niečo nachádzala a hneď som sa nad tým začala rozčuľovať. Nielen voči svojmu mužovi, ale aj voči deťom som sa chovala tým istým neznesiteľným a tiež nespravodlivým spôsobom.
tejto skúške na druhom brehu mi tiež ukázali, že som nikdy, ani raz nemala úprimný cit lásky alebo pravého súcitu voči ľuďom naokolo, voči svojim bratom a sestrám v rodine. A Pán mi povedal: „Ty si na nich proste nikdy nemyslela!" A uvidela som nespočítateľné množstvo chorých a osamelých a začala som plakať:
„Ó, Pane, akí sú úbohí, akí opustení, títo chorí ľudia. Nikto sa o nich nestará! Dopraj mi predsa tú milosť, aby som k nim išla a navštívila ich, aby som ich potešila a zahnala ich samotu tým, že by som pri nich zostala. Tiež veľa týchto detí, ktoré už nemajú matku, tie často tak malé siroty, ó, Pane, aké utrpenie musia znášať už v celkom mladom veku!"
A čím viac som sa pozerala a čím ďalej postupovala táto skúška, tým zreteľnejšie som pred sebou videla svoje skamenené srdce. Bolo pre mňa ako obluda, ktorú som teraz naraz musela zistiť vo svojom predchádzajúcom spôsobe bytia. A všetko bolo také jasné a také jednoznačné, že som sa žiadnym spôsobom - ako som inak bola vždy zvyknutá - z tejto aféry nemohla vyvliecť. Jedným slovom stručne a jasne povedané, zhrnuté:
tejto skúške na základe Desatora Božích prikázaní som totálne prepadla. Na základe svojho uplynulého života som nemal šancu obstáť.
Bolo to proste nepochopiteľne strašné!
Vo svojom uplynulom živote som žila v obrovskom chaose. Neexistoval už žiadny poriadok, ako bol daný stvoreniu. Čo mi pomohlo, že som nikoho nezavraždila a žiadneho človeka nezabila? Budem vám rozprávať ešte jeden príklad: Veľmi často som množstvu potrebných ľudí darovala tovar, potraviny, oblečenie a veľa ďalšieho. Ale nikdy som im to nedávala z nezištnej lásky, ale väčšinou, aby som získala na význame, aby som ukázala, aká som dobrá, aby som na nich zapôsobila lživým dojmom a aby som si v našej pokrytecky uhladenej spoločnosti vybudovala o sebe pekný obrázok.
Pretože som totiž bola veľmi bohatá, chcela som tiež ľuďom ukázať, aká som dobrotivá a veľkodušná. Mali na moju veľkorysosť zízať s otvorenými ústami, a tiež mi preto závidieť a obdivovať ma. A tiež preto, že som bola taká bohatá, chcela som svojimi darmi a veľkorysosťou manipulovať s biedou a chudobnými ľuďmi a tiež ešte seba urobiť potrebnou. A tak som napríklad hovorila: „Pozri, tu ti dávam to a ono (podľa toho, čo mi práve prišlo pod ruku alebo čo mi proste zostalo), ale prosím ťa, buď taký láskavý a choď namiesto mňa na rodičovskú schôdzku do školy mojich detí a zastúp ma tam, pretože bohužiaľ nemám čas, aby som chodila na tieto školské zhromaždenia, kde sa vždy kontroluje osobná účasť."
A týmto spôsobom som síce v celom okolí rozdala nespočetné množstvo vecí, ale každý dar bol z mojej strany spojený s nejakými podmienkami alebo požiadavkami. A tak som ľudí mala na svojom vodítku. Manipulovala som nimi a oni na mne boli závislí. A okrem toho sa mi mimoriadne páčilo, keď som pozorovala, že za mnou behá húf ľudí a za mojim chrbtom ďalej hovoria, že som vraj tiež veľkodušná, dobrotivá a svätá. Budovala som si tak v spoločnosti o sebe pôsobivý obraz. Nikto nevedel, že to je klamný obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti. A teraz to bolo zjavné.
Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze
Pri tejto mojej skúške vyšlo všetko najavo. Povedali mi: „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze. Týmto božstvom peňazí si sa sama zatratila !!
Kvôli tomuto svojmu Bohu peňazí a zlata si sa rútila do priepasti. A tak si sa sama stále viac vzďaľovala od Pána Boha."
To súhlasilo, počas nejakej doby sme mali veľmi veľa peňazí, ale potom sme zbankrotovali. Dlhy nám prerastali cez hlavu, mali sme neskutočné množstvo dlhov. A peniaze nám úplne došli, už sme nič nemali. A keď mi práve toto všetko s peniazmi vytýkali, jednoducho som kričala: „Ale o akých peniazoch Vy tu hovoríte, zanechala som predsa tam na zemi celé množstvo problémov a dlhov. " a viacej už som povedať nemohla.
Nevezmeš meno Božie nadarmo !
Keď mi potom robili výčitky v druhom prikázaní, jasne som videla, ako som sa ešte ako dieťa poľutovaniahodným spôsobom učila, že klamstvá sú výborným prostriedkom, aby som unikla trestom svojej matky, ktoré niekedy mohli vyzerať aj veľmi prísne a tvrdé. A tak som začala ísť svojou cestou v spoločnosti otca všetkých klamstiev, satana. Stal sa tak mojim spoločníkom na ceste. Stala som sa veľkou klamárkou. A v tomto „umení klamstva" som sa zdokonaľovala. Stávala som sa stále perfektnejšou. A v tej miere, ako sa moje hriechy stávali stále väčšími a nechutnejšími, stupňovali sa aj moje lži a stávali sa stále väčšími a nehanebnejšími.
Chcela som asi dokázať sama sebe, k akému majstrovstvu to v tejto disciplíne klamstva môžem dotiahnuť. Lži sa stávali stále mocnejšími a prerástli mi cez hlavu - rovnakým spôsobom ako dlhy. Vrchol hriechu klamstva som dosiahla, keď išlo aj o to sväté, o to Najsvätejšie a o samotného Pána. Pozorovala som, že moja maminka mala veľkú bázeň pred Pánom Bohom. A pre ňu bolo meno Pána niečím úctyhodným a veľmi svätým. Nechala som si to prejsť hlavou a pomyslela som si, že to je pre mňa naozaj tá najlepšia zbraň. Tak ju mám (svoju matku) úplne v hrsti. A začala som pri každej maličkosti, a aby som podporila každú z mojich lží, prisahať na Boha.
Brala som meno Božie proste ľahkovážne a bezdôvodne do úst. Svojej matke som napríklad hovorila: „Mami, pri našom milom Kristovi ti prisahám.", alebo: „Mami, pri mene Boha Otca ti prisahám, ubezpečujem ťa," atď., atď.. a tak som pritom vierohodne vymyslenými lžami unikala asi pred zaslúženými trestami svojej matky.
Dokážete si predstaviť, že pre svoje klamstvá, pre svoje lotroviny, pre túto hromadu výkalov, v ktorej som sa často cítila ohromne dobre, som zneužívala najsvätejšie Meno Božie a tým som aj Jeho zaťahovala do výkalov, pretože som sama bola rovnako až po krk zaborená v tomto močiari hriechov a v tomto ľudskom hnoji.
A teraz sa pozrite, moje milé sestry a bratia, vďaka svojmu osudu a tejto skúsenosti smrti, o ktorej tu práve podávam správu, som sa tiež naučila a na vlastnej koži zakúsila, že slová a vety, ktoré opúšťajú naše ústa a ktoré z nás vychádzajú často tak ľahkovážne a neuvážene, nie sú proste odviate vetrom a takpovediac sa nerozplynú. Nie, zostávajú často skutočnosťou, ktorá nás oveľa neskôr dostihne a naraz sa nám zasa vráti ako bumerang, možno dokonca ešte lepšie vyjadrené, dopadne späť na nás.
Možno vám teraz prebehne mráz po chrbte, keď vám poviem nasledujúce. Nie raz, ale veľmi často, keď bola moja matka naozaj tvrdohlavá a proste mi nechcela veriť, skrátka som jej povedala: „Mami, nech do mňa udrie blesk, ak ti klamem. Hovorím ti len čistú pravdu!" A tieto moje časté výroky upadli do zabudnutia a nikto už na ne nemyslel. Ale teraz sa pozrite, stojím pred vami len z čistého Milosrdenstva Božieho, pretože ma skutočne zasiahol blesk, prakticky mnou prešiel, prakticky ma rozpolil na dve časti a úplne spálil.
Tak mi teda na onom svete ukázali, ako ja, ktorá som sa veľkolepo vydávala za katolíčku, som nikdy nedodržala slovo, vždy som bola len vierolomná a vždy som najsvätejšie Meno nášho Pána a Boha len zneužívala a stavala pred svoje nečestnosti.
Zapôsobilo na mňa, ako Pán znášal všetky tieto ohavné a odporné prípady a ako súčasne všetky tvory pred Ním na znak dojemného klaňania a úcty padajú na tvár. Videla som najblahoslavenejšiu Pannu Máriu, Matku Božiu, pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Modlila sa za mňa a úpenlivo Ho prosila. A ja, veľká a hanebná hriešnica, som si zo svojho bahna s Pánom tykala! Ja, ktorá som bola predsa údajne taká dobrá a mala som takú dobrú povesť, ktorú som si však kúpila svojimi manipuláciami. A tak som sa videla, ako často som sa búrila proti Pánovi, aká som bola na Neho nahnevaná, ako som na Neho nadávala a aj Ho preklínala. Bolo pre mňa nielen zahanbujúce, ale skôr neznesiteľné a bolestné, keď som si bola vedomá tejto minulosti a mala som na ňu jasný pohľad.
Spomni si, aby si deň sviatočný svätil !
Keď pri mojej skúške podľa Desatora došlo na prikázanie svätenia Pánovho dňa a sviatočných dní, bol to hrozný okamih. Prepadla ma sotva znesiteľná bolesť. Ten hlas mi povedal celkom jasne a sucho, že som bola denne štyri aj päť hodín zamestnaná svojim telom, svojim zovňajškom, svojou zdanlivou krásou, pričom som denne nevenovala ani 10 minút tomu, aby som Pánovi potvrdila svoju hlbokú náklonnosť a vďačnosť alebo aby som k Nemu hovorila v modlitbe. Áno, často to bolo dokonca tak, že keď som Mu sľúbila ruženec, odverklíkovala som ho väčšinou v chvate a strese. Pritom sa tiež stalo, že som povedala: „Veď to zasa dopadne dobre. Môžem sa iste dobre odmodliť ruženec v reklamných pauzách svojich obľúbených televíznych seriálov."
A tak mi na onom svete ukázali, aká som bola voči svojmu Pánu Bohu stále nevďačná, nikdy mi nenapadlo, aby som Jemu, svojmu Stvoriteľovi a Vykupiteľovi, poďakovala. A tiež mi jasne predostreli pred oči, čo všetko som splodila za výhovorky, keď išlo o to, že som nechcela ísť na svätú omšu z čistej lenivosti. „Ale mámi, ak je Boh všade a všade prítomný, prečo by som tam potom mala bezpodmienečne chodiť a vyhľadávať ho v kostole?"
Jasné, pre mňa bolo veľmi jednoduché a pohodlné prednášať takéto výroky a takto rozprávať. A ten hlas znovu opakoval výčitku, že som Pána Boha nechala na seba čakať každý deň 24 hodín a celý čas som si na Neho nespomenula. Nemodlila som sa k Nemu a ani v nedeľu som k Nemu nešla, aby som Mu ďakovala, aby som Mu prejavila svoju vďačnosť a ukázala Mu svoju lásku aspoň v Pánov deň. To na mňa bolo proste príliš. Bola som príliš pyšná a naviac nafúkaná.
Ale najhoršie na tomto mojom prípade bolo, že táto návšteva kostola bola pre moju dušu ako reštaurácia. Bez chodenia do kostola moja duša zakrpatievala, lepšie povedané hladovala, pretože tak isto nedostávala žiadnu potravu. Ale venovala som sa len svojmu telu. Aby som sa starala o toto pominuteľné telo a rozmaznávala ho, na to som mala všetok čas na svete. Stala som sa otrokyňou svojho tela. A pritom som celkom prehliadala jeden malý, ale podstatný detail.
Mala som tiež dušu, o ktorú som sa jednoducho vôbec nestarala. Bola „úplnou sirotou". Nikdy som ju neživila Božím Slovom. Pretože aj na to som mala vo svojom repertoári lákavejšiu táraninu, keď som vytrubovala, že ten, kto pravidelne číta Bibliu, sa skôr alebo pozdnejšie zblázni.
A sviatosti som vôbec nemala v láske. Ako by som len mohla vyznávať svoje hriechy jednému z tých „starých,
skostnatených úbožiakov", ktorí sami boli horší a hriešnejší než ja sama! Pretože pre mňa a moje prasaciny bolo veľmi vítané, aby som na spoveď nechodila. Ten veľký klamár a rozvracač (veď to je doslovný význam slova „diabolos"), totiž satan, ma držal ďaleko od spovedi a sviatostí. A tak to satan doviedol aj do stavu, aby zabránil uzdraveniu a očisteniu mojej duše.
Démon za každým hriechom, otlačil na biele šaty mojej
duše svoje razítko, čierne znamenie svojej ríše temnoty
Je to totiž tak, že démon zakaždým, keď som sa dopustila hriechu, otlačil na biele šaty mojej duše svoje razítko, čierne znamenie svojej ríše temnoty. Moje hriechy neboli bez následkov. Neboli bezplatné a zadarmo, ale naopak, mali ťažké dôsledky pre zdravie mojej duše.
Nikdy - okrem prvého svätého prijímania - som si neurobila dobrú svätú spoveď. A od tej doby som už nikdy na spoveď nešla. A nie zriedka som sa stretla s kňazom prispôsobeným dobe, ktorý mi dokonca dával za pravdu v mojom postoji k individuálnej spovedi - a túto sviatosť označoval ako už nezodpovedajúcu našej modernej dobe a že už nie je pre moderného človeka žiadúca. A preto tiež dochádzalo k tomu, že zakaždým, keď som išla na sväté prijímanie, prijímala som Pána Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej nehodne.
A moje rúhanie išlo dokonca tak ďaleko, že som pyšne a akoby som vedela všetko všade hlásala: „Čo to má byť, tá Najsvätejšia? Veď ako to má byť možné, aby sám všemohúci živý Boh bol prítomný v kúsočku chleba, v hostia? Títo kňazi by predsa mali radšej k hostia pridať trochu karamelovej polevy, aby aspoň chutila dobre a nie tak mdlo."
Tak ďaleko sa môj život teraz vymkol spod kontroly a natoľko som opustila poriadok vo stvorení, že som bola schopná vytrubovať takéto rúhanie. A tak som dosiahla najhlbší bod, odbúranie a ničenie svojho vzťahu k Bohu, k svojmu Stvoriteľovi.
Nikdy som nedopriala svojej duši niečo naozaj hodnotné, nejakú potravu. A aby som tomu všetkému ešte nasadila korunu, nerobila som nič iné než to, že som kritizovala a očierňovala kňazov.
Mali by ste zažiť, ako mi práve tento bod ťažko dopadol na hlavu pri mojej skúške na onom svete. Tento hriech mi Pán veľmi ťažko pripočítal. V mojej rodine bolo už dávno zvykom obtierať si ústa o kňazov. Pokiaľ si spomínam, teda od tej doby, keď som bola ešte veľmi malá, u nás doma sa o kňazoch hovorilo nepekne.
Začínajúc mojím otcom všetci jednoducho hovorili, že kňazi boli typy záletníkov, otočili sa za každou sukňou a že všetci spolu boli viac požehnaní peniazmi a bohatstvom, než my jednoduchí ľudia.
A všetko toto ohováranie sme my deti opakovali od malička. A k tomu mi teraz povedal Pán smutným, ale prísnym hlasom: „Čo si si myslela, že si, aby si tak konala, akoby si bola Pánom Bohom, a posudzovala mojich pomazaných a pritom ich ešte ohovárala a urážala?"
Ohovaranie - porovnaj
A pokračoval: „Oni sú ľudia z mäsa a krvi. A čo sa týka svätosti nejakého kňaza, tak tá je živená tiež predovšetkým cez spoločenstvo veriacich, cez ľudí vo farnosti. Spoločenstvo nesie Bohu zasvätenú osobu svojimi modlitbami, uznaním a úctou, ktorú mu preukazuje, podporou, ktorú mu ľudia dávajú. A ak nejaký kňaz prepadne hriechu, potom by ste sa ho nemali tak veľmi vypytovať na dôvody a obviňovať ho, ale skôr hľadať vinu v spoločenstve, ktoré mu odopieralo úctu, uznanie, podporu a modlitbu alebo ich neposkytovalo v dostatočnej miere."
Keď som kritizovala a špinila
kňaza, sa na mňa vrhli démoni
A Pán mi potom ukázal, ako sa zakaždým, keď som kritizovala a špinila kňaza na mňa vrhli démoni a ako sa ku mne pritisli diabli.
A okrem toho som videla, aké veľké zlo som spôsobila, keď som vyhlásila a označila jedného Bohu zasväteného za homosexuála a táto novina preletela ako blesk celým spoločenstvom veriacich.
Nedokážete si vôbec predstaviť, akú veľkú, nesmiernu škodu som tým spôsobila.
Cti otca svojho a matku svoju
Teraz sme prišli ku štvrtému prikázaniu: Cti otca svojho a matku svoju. A Pán mi aj v tejto oblasti postavil pred oči, aká som v priebehu svojho života bola nevďačná voči rodičom. Ako často a ako zle som na nich nadávala a preklínala ich. Vyhadzovala som im na oči, že mi nemohli poskytnúť všetko to, čo už dostali moje priateľky. A bolo mi jasné, aká som bola dcéra, ktorá proste nič nevedela oceniť a pre ktorú všetko, čo mi rodičia cez mnohé obete a za vynaloženia veľkých námah poskytli, bolo proste bezcenné.
Áno, vo svojom hneve voči rodičom som zašla dokonca tak ďaleko, že som jednoducho tvrdila, že táto pani vôbec nemôže byť mojou matkou, pretože mi proste pripadala tak primitívna, a považovala som ju za príliš málo, než aby mohla byť mojou matkou. Bolo pre mňa také odporné, keď som videla tento úsudok o sebe samej. Totiž o jednej žene bez Boha a ako táto žena bez Boha ničila a negatívne ovplyvňovala všetko, čo len prišlo do jej blízkosti. Ale najhroznejšie na tom všetkom bolo, že som si pritom ešte namýšľala niečo zvláštne, predovšetkým to, že som tiež dobrá a svätá.
Pán Boh mi tiež objasnil, prečo som si len mohla namýšľať, že sa pri tomto štvrtom prikázaní iste nemám čoho obávať. Bola som si totiž len preto istá, že túto prekážku zvládnem ľavou rukou, pretože - áno, v posledných rokoch ich života som financovala lekárov a lieky, ktoré moji rodičia potrebovali, keď boli chorí. Len kvôli tomuto úplne obyčajnému príbehu som si namýšľala, že som toto štvrté prikázanie naplnila viac než dosť. Právo to zapadalo do mojej životnej filozofie, podľa ktorej som práve posudzovala a zaraďovala všetky svoje skutky len podľa princípu peňazí a financií. A práve tak to bolo aj s mojimi rodičmi. Prostredníctvom svojich peňazí som nimi manipulovala a robila som ich poddajnými k svojim zámerom a záujmom.
Moje bohatstvo im, mojej matke a otcovi z jednoduchých pomerov, mňa vyvýšilo ako nejaké božstvo, ktoré oni sami, zaslepení mojimi peniazmi, naozajstne uctievali. A táto situácia, vytvorená mamonou, mi tiež dovoľovala, aby som po svojich rodičoch v drzej svojvôli šliapala. Nedokážete si predstaviť, akú bolesť mi spôsobovali a ako až do špiku kostí boleli tieto jasné znalosti o mojom predchádzajúcom živote, ktoré som smela vidieť vďaka milosti Božej. Musela som sa prizerať, ako môj otec, naplnený veľkým smútkom, plakal a vzlykal nado mnou a nad mojim chovaním. Pretože aj napriek všetkým svojim slabostiam bol dobrým otcom.
Učil ma, aby som bola pracovitá a usilovná a viedla počestný život. Pretože len ten, kto vykonáva dobrú prácu a osvedčí sa vo svojom povolaní, bude robiť pokroky a niekam to dotiahne. Ale bohužiaľ mu pri všetkých jeho námahách, aby ma dobre vychoval, unikol jeden malý detail, ktorý je ale niečím najpodstatnejším, totiž, že som mala tiež dušu, ktorá bola pred vyhladovaním, a že on ako vzor pre svoju dcéru mal poslanie, aby mi priblížil svojim životom aj radostnú zvesť a vieru. A v tomto ohľade úplne zlyhal a jednoducho vôbec nevidel, ako sa celý môj život na základe pochybenia tohto malého detailu potápal a ako som sa stále hlbšie zabárala do tohto bahna.
Bolelo ma, keď som videla, aký bol môj otec záletník. Cítil sa šťastne a veľmi blažene, keď mohol mojej matke a všetkým ľuďom rozprávať a chváliť sa tým, aký bol „mačo" (juhoamerický výraz pre capa, záletníka a domáceho tyrana a podobne), pretože mal súčasne veľa žien (jeho rečou: veľa báb) a bol schopný si ich všetky udržať a uspokojiť. Okrem toho môj otec nadmieru pil a fajčil. Na všetky tieto neresti a zlozvyky bol môj otec teraz ešte aj pyšný a veľmi si na tom zakladal, pretože mal mylný názor, že to neboli žiadne neresti, ale úplne naopak - cnosti, ktoré ho robili niečím zvláštnym.
A tak som už v mladosti vnímala, ako moja matka často sedela doma uplakaná, keď sa môj otec začal zasa raz chváliť svojimi ďalšími ženami a dobrodružstvami, ktoré s nimi mal. A čím častejšie som to zažívala, tým viac rástol vzdor, hnev a odpor, ktorý ma prenikal. A teraz vidím priebeh svojho doterajšieho života a naraz chápem, ako ma tieto neovládané pocity a odpor pomaly ženu do „duchovnej smrti", privádzajú moju dušu k záhube. Prepadol ma mohutný hnev, keď som sa musela dívať, ako môj otec ponižoval moju mamku pred očami celého sveta. A začínam sa proti tomu brániť, repcem proti tomu a dohováram svojej matke a pokúšam sa ju ovplyvniť.
Hovorím jej napríklad toto: „Nikdy nebudem ako ty, nikdy nenechám, aby mi nejaký muž robil takéto veci. My ženy práve nemáme v našej spoločnosti žiadnu cenu, a sme preto pokorované, pretože existujú ženy, ktoré sú ako ty a ktoré všetko znášajú. Ženy, ktoré sa bezvládne podrobujú svojvôli „mačov", ktoré už nemajú žiadnu dôstojnosť a hrdosť, sú skôr len zlomenými osobnosťami. Práve ženy, ktoré dovolia domýšľavým mužom, aby po nich šliapali a konali s nimi ako s najposlednejším výkalom."
A keď som bola už trochu staršia, povedala som svojmu otcovi: „Nikdy, ver mi a zapíš si to za uši, oči, nikdy nedopustím, aby so mnou nejaký muž konal a pokoroval ma tak, ako to znovu a znovu robíš s mojou mamkou. Keď to dôjde tak ďaleko, že mi bude muž neverný a bude ma podvádzať, pomstím sa mu a zašliapnem ho do kanála. So mnou nie, môj milý otec!" Po tomto ma môj otec zmlátil ako žito a kričal na mňa: „Čo si to len dovoľuješ?
Čo sa to opovažuješ? Čo myslíš, že si, aby si so mnou takto hovorila?" Vôbec si nedokážete predstaviť, aký zlý „mačo" bol môj otec. A ja som nedokázala držať ústa a odpovedala som: „Aj keď ma zmlátiš, a dokonca zabiješ, prisahám ti, že niečo takého si nenechám robiť. V prípade, že to niekedy dôjde tak ďaleko, že sa vydám a potom sa dozviem, že mi je môj manžel neverný, potom sa na ňom strašným spôsobom pomstím, aby ste vy muži konečne pochopili, čo zažíva žena, keď s ňou muž jedná ako s najposlednejším výkalom, ponižuje ju a šliape po nej ako po špinavej handre."
A týmto spôsobom som sa celú dobu zožierala všetkým tým odporom, týmto hnevom a touto zlosťou a zasypávala som tým svoje myšlienky a mozog. Ja sama som si otravovala svojho ducha a svoj charakter. Keď som potom bola už samostatná a dospelá - a prirodzene som už mala tiež dostatok peňazí - začala som svoju matku stále znovu ovplyvňovať tým, že som jej hovorila: „Vieš čo, mámi? Rozíď sa s otcom, rozveď sa s ním!"
A tak som sa správala aj napriek tomu, že som si svojho otca veľmi ctila a tiež ho mala rada. Aj napriek tomu som vždy znovu a znovu svojej matke dohovárala a hovorila som jej: „To predsa nemôže byť, aby si jednoducho tak znášala takéhoto chlapa, ako je môj otec! Buď si predsa vedomá svojej dôstojnosti ženy! Vydoby si späť svoju česť a ukáž mu predsa, že si niečím cenným, zvláštnym, a nie kusom zablatenej handry, o ktorú sa môže otrieť!"
Tieto a podobné frázy som pred svojou matkou stále znovu opakovala. Dokážete si to predstaviť? Vsadila som všetko na to, aby som svojich rodičov od seba rozdelila, by som ich dotlačila k rozvodu ich manželstva. Ale väčšinou mi potom moja mamka povedala: „Nie, milá moja dcéra, nenechám sa rozviezť. Nemysli si, že toto chovanie sa tvojho otca nie je pre mňa veľmi ponižujúce a bolestné. Trpím tým veľmi - ako si iste vieš predstaviť. Ale prinášam túto obeť a vydržím, pretože ste tu predsa vy - mojich sedem detí. Vás je sedem detí a ja som len sama. Tak je predsa lepšie, aby tým trpel len jeden, a nie aby potom muselo znášať tú bolesť sedem ľudí.
A koniec koncov - tvoj otec je predsa aj dobrým otcom a moje srdce jednoducho neznesie, aby som proste utiekla a nechala vás vyrastať bez otca. Ešte sa ťa spýtam: Keď sa s otcom rozídem, kto sa potom ešte bude modliť za to, aby sa obrátil a bola tak zachránená jeho duša? Bolesť a ponižovanie, ktoré mi spôsobuje tvoj otec, spájam s nevýslovnými bolesťami nášho Pána Ježiša Krista na kríži. Každý deň hovorím nášmu Pánu Bohu: „To, čo tu musím trpieť a znášať, nie je predsa vôbec ničím v porovnaní s bolesťami, ktoré si za nás vytrpel na kríži. Aby moje utrpenie získalo hodnotu, prosím, dovoľ, aby som sa spojila a zjednotila s Tvojim utrpením, aby tak aj moje malé útrapy získali silu, aby som od Teba obdržala milosť, aby sa môj muž a moje deti obrátili a tak boli zachránené pred večným zatratením!"
Mne to všetko bolo nepochopiteľné a vtedy som nad takouto „hlúposťou" len potriasla hlavou. Bolo to na mňa jednoducho príliš. To boli myšlienky, ktoré mi boli úplne cudzie a diametrálne protichodné môjmu spôsobu života a myslenia, a preto som ani nemala pochopenie pre tieto matkine výpovede. A aby ste vedeli: nielen, že som sa to nesnažila pochopiť, ale tieto matkine výpovede ma len ešte viac dráždili a popudzovali môj hnev.
Viedlo to k tomu, že sa zmenil celý môj život, pretože som naozaj začala rebelovať. Táto rebélia sa prejavovala predovšetkým v tom, že som sa zasadzovala o ženské práva a emancipáciu - a to nielen ako normálny prívrženec - nie, v boji za práva žien som bola v prvej línii. Začal som obhajovať potrat, právo ženy, aby sama rozhodovala o svojom bruchu, nezávislosť a právo žiť ako „single" alebo vo voľnom partnerstve - organizovať život s takzvanými „partnermi pre určitý úsek života", začala som propagovať rozvod ako vítané riešenie manželských problémov. Zvlášť som tiež obhajovala „zákon odplaty" (Ley de Talion = právnická zásada „odplatiť rovné rovným" - „oko za oko, zub za zub").
To znamená: Dávala som ženám vždy dobrú radu, aby jednoducho odplácali rovné rovným a rovnako sa každému mužovi, ktorý je neverný, pomstili tiež neverou - ak je to možné s jeho najlepším priateľom. Aj keď som osobne svojmu manželovi nikdy v živote nebola telesne neverná, tak som svojimi škodlivými radami u veľmi veľa ľudí spôsobila veľmi veľké škody. Žiaľ Bohu!
Nezabiješ - umelý potrat
Keď sme v mojej „knihe života" prišli k piatemu Božiemu prikázaniu - Nezabiješ, pomyslela som si: Konečne si nemusím nič vyčítať, pretože som nikoho nezabila a žiadneho človeka som nepripravila o život. A na moje veľké zdesenie ma Pán Boh poučil o niečom celkom inom. Ukázal mi so všetkou zreteľnosťou, že som bola príšerne hroznou vrahyňou. A vraždy, do ktorých som bola zapletená, patrili mimo iné do triedy zločinov zabíjania, ktoré sú v Pánových očiach najohavnejšie svojho druhu, totiž umelé potraty nenarodených detí.
právo na život
Dávajte teraz dobrý pozor ! Moc a vplyv, ktoré som získala pomocou peňazí, ma zviedli a priviedli k tomu, že som financovala nie jeden, ale niekoľko - ak nepoviem mnoho - umelých potratov. Len moje peniaze tieto potraty umožnili. Pretože som, áno, stále hovorila: „Žena má právo si zvoliť, kedy chce zostať tehotná a kedy nie. Jej brucho patrí len jej samej!"
A teraz sa pozrite ! V mojej „knihe života" bolo čierne na bielom - a bola to pre mňa veľká bolesť, keď som tu videla a nakoniec tiež pochopila - do akých odporných zločinov som sa sama zaplietla vďaka peniazom. Bolo to ale nezmazateľne zapísané v mojej „knihe života". Naviac som donútila k potratu jedno dievča, ktoré malo sotva 14 rokov.
Bola som jej majstrová. Ak má niekto v sebe jed, tak v jeho okolí nezostane nič zdravé. Všetci, ktorí sa priblížia k takémuto človeku, sú negatívne ovplyvňovaní, prichádzajú do styku s týmto jedom a aj sami sa potom stávajú zamorenými a jedovatými.
Ďalšie ešte úplne mladé dievčatá, tri z mojich neterí a snúbenica jedného z mojich synovcov, išli na potrat. Bez všetkého im dovolili prísť za mnou, pretože som bola tá s veľkými peniazmi, ktorá mohla všetko riadiť - a bola taká „dobrotivá". Bola som tá dobrá teta, ktorá vždy všetkých pozvala. Tá dobrá teta, ktorá im rozprávala o novinkách zo sveta módy a ktorá im najnovšiu módu tiež predvádzala a často aj kupovala. Bola som tou, ktorá týmto mladým stvoreniam napomáhala ako sa učiť byť atraktívnejšími, ako vstúpiť do sveta „lesku" a ako druhým ukazovať svoje mladé telá čo najviacej sexi a dráždivé.
A predstavte si ! Moja sestra mi v úplnej dôvere poslala a prenechala svoje deti. A ako som ich skazila a urobila prostitútkami! Áno, priviedla som tieto mladé dievčatá, napoly ešte deti, k prostitúcii. A to bol ďalší do neba volajúci zločin a strašný hriech, ktorý v poradovníku tých najohavnejších zločinov pred Pánom zaujíma hneď ďalšie miesto za umelým potratom. Pretože som tieto mladé dievčatá učila nasledujúcemu: „Moje milé dievčatá, nebuďte predsa hlúpe!
Aj keď vám vaše matky toľko rozprávajú o hodnote panenstva, cudnosti a čistoty, potom je potrebné proste poukázať na to, že vaši rodičia ešte žijú v minulosti, ich svet už nie je svetom dneška, sú v zajatí včerajška, zmeškali slobodný a moderný život. Musíme mať pre to pochopenie. Ale vy samé by ste sa mali pripojiť k modernému životu, ktorý obsahuje slobodu vybojovanú nami ženami, a naplno sa realizovať ako ženy - teda počúvajte ich, majte pre nich porozumenie, pretože oni skrátka inak nemôžu.
Ale nekazte si predsa preto svoj vlastný mladý život. Vaše matky s vami hovoria o Biblii, ktorá existuje už 2000 rokov. Ony už tiež nie sú „up-to-date" (moderné). A farári tiež odmietli to moderné a nechcú ísť s dobou. Kážu len to, čo im predloží pápež, ale pápež tiež nie je zrovna dobový, tento pápež vyšiel z módy. A každý moderný človek, ktorý ho ešte počúva, je hlúpy a môže si za to sám, keď si svoj život nevie poriadne užiť."
Viďte teraz ten jed, ktorý som sypala do týchto mladých, nevinných dievčenských sŕdc. Je to proste nepredstaviteľne obludné! A tiež som tieto mladé dievčatá učila, ako si môžu najlepšie užívať svoje telo a potešenie pri sexe. Pritom som ich výslovne upozorňovala na to, aké je dôležité, aby sa chránili. Naučila som ich všetkým mne známym metódam. Pod názvom „Dokonalá, samostatná žena" som ich čo najpresnejšie informovala o všetkých rizikách a ochrane pred nimi pri pohlavnom styku.
A jedného dňa potom ku mne do ordinácie príde jedno z týchto dievčat, totiž snúbenica môjho synovca - mala ledva 14 rokov - (a to, čo vám tu rozprávam, som osobne videla zapísané v „knihe môjho života") - príde teda ku mne do ordinácie a rozpráva mi s usedavým plačom: „Gloria, som predsa ešte taká mladá, som prakticky sama ešte dieťa, a napriek tomu som už tehotná." Ja som na to odpovedala: „Ty si ale hus! Či som vás neučila, ako sa má človek chrániť!!!" Na to povedala, stále ešte plačúc: „Áno, iste, ale ono to proste správne nefungovalo." A pohľadom do svojej „knihy života" som videla, že mi Pán toto mladé stvorenie vlastne poslal, aby som ho uchránila pre hlúposťou. Chcel, aby som ju uchránila pred pádom do tejto priepasti, aby som ju odvrátila od potratu jej dieťatka.
Pretože umelý potrat nám okolo krku navlieka takú ťažkú reťaz, ktorá nás tlačí k zemi a ktorú potom len sotva dokážeme za sebou vláčiť. Vyvoláva bolesť, ktorá už nikdy v našom živote neprestane. Je to tá nezmyselná istota, že človek spáchal vraždu, teda že je vrahom.
A najhoršie na tom je, že človek nezavraždil len tak niekoho, ale svoje vlastné telo a krv, svoje vlastné dieťa. A v prípade tohoto dievčaťa bolo najhoršie to, že namiesto toho, aby som ju od toho odvrátila a rozprávala o našom Pánu Bohu, vtisla som jej do ruky hrsť peňazí, aby si tento potrat mohla dovoliť.
A aby som uspokojila svoje svedomie - vôbec neviem, či sa to ešte vôbec dá nazvať svedomím, čo som vtedy mala - dala som jej toľko peňazí, aby mohla ísť do najrenomovanejšej potratovej kliniky, aby potom neboli naozaj žiadne komplikácie. A tak, ako pri tejto príležitosti, som financovala ešte niekoľko - ak nepoviem veľa - potratov.
právo na život
spytovanie svedomia
Je to tak strašné, keď na to dnes pomyslím. Zakaždým, keď je takto prelievaná krv dieťatka, je to ako veľká zápalná obeť pre satana, je to slávnostná hostina pre diabla. Šúcha si ruky a tancuje od radosti. A nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi to spôsobuje bolesť ako pri Jeho smrti na kríži a pri týchto bolestiach sebou šklbe a zakaždým tým veľmi trpí, keď je umučené nenarodené, nevinné dieťa.
Život začína už počatím !
V „ knihe života " som totiž tiež mohla vidieť, ako vzniká život. Videla som, ako sa naša duša tvorí v okamihu, keď sa stretne spermia s bunkou vajíčka. V tom okamihu preskočí prekrásna iskra, ktorá vyžaruje svetlo, ktoré má svoj pôvod v slnečnom svetle Boha Otca.
A brucho nastávajúcej matky je ožiarené lúčmi tejto novej duše v okamihu, keď bola oplodnená jej bunka vajíčka. A keď potom dôjde k potratu, potom táto duša kričí a stená čírou bolesťou, aj keď sa ešte neutvorili žiadne oči ani údy. A celé spoločenstvo svätých, celý onen svet vníma tieto výkriky a toto stenanie, keď je vraždená nová, za pomoci Boha stvorená duša. Celá nebeská klenba sebou pri tomto výkriku šklbne a je ho počuť od jedného konca k druhému, hlasne a zreteľne ako ozvenu v horách. V pekle sú tiež počuť hlasné výkriky, ale tam sú to výkriky jasotu, ktoré vydávajú všetci démoni na slávu dňa a predvádzajú pritom tanec radosti.
A bezprostredne potom sa v pekle otvára niekoľko pečatí a vychádzajú ohavní strašidelní duchovia, ktorí sú vypustení na zem, aby znova pokúšali celé ľudstvo a zvádzali ho na scestie.
A dôsledkom toho je, že ľudia sú stále viac zotročovaní satanom, stále viac prepadajú žiadostivosti a pôžitku, vyskytujú sa stále nové závislosti na vášňach a dejú sa všetky tie hrozné a strašné zločiny a ošklivosti, ktoré denne vidíme a počujeme o nich v správach a o ktorých si zakaždým myslíme, že už nemôžu byť horšie, a ďalší deň narazíme prostredníctvom nových zločinov na to, že stupňovanie bolo predsa ešte len možné. Máme vôbec ešte predstavu, koľko detičiek je denne zabitých na celom svete? Už nie je možné, aby sme si predstavili rozsah tohoto obrovského zločinu. Brodíme sa v krvi týchto neviniatok a vôbec to už nepozorujeme. Je to pre nás normálne a patrí to už ku všednému životu. Keď sa niekto postaví proti potratu, je označovaný za fanatika a konzervatívca, za staromódneho a akéhosi pomäteného. A to je jeden z najväčších triumfov pre pekelné knieža satana.
Ako bude postarané o náš svet, ak cenou za nevinnú krv každého jednotlivého nenarodeného je to, že je na zem vypustený nový démon? Už skoro sa náš svet zatemní čiste kvôli démonom, ktorí boli vypustení.
A potom som videla, ako som bola ponorená a umývaná touto krvou nevinných detí. A úplne v protiklade k umývaniu v našom svete sa stávala moja biela duša týmto krvavým kúpeľom stále temnejšia a nevzhľadnejšia, až bola úplne čierna. A po týchto udalostiach s potratmi som už vôbec nemala cit pre hriech. Pre mňa už proste hriech neexistoval. Všetko bolo dovolené a moje chovanie sa mi pritom ešte pripadalo ako dobré. Veď som pomáhala ľuďom.
Nebola som si len vedomá toho, že týmto ľuďom pomáham k istej ceste do pekla
A objavila sa ešte druhá vec, ktorá by mi nikdy nenapadla alebo neprišla na um, keď som ja sama bola uvedená na diablovej výplatnej listine. Boli mi ukázané všetky detičky, ktoré som usmrtila ja sama, ktoré som ja sama umelo potratila. A presne tak - ako vy teraz - som v prvom okamihu nevedela ako, kedy a kde! Bolo mi to však hneď ukázané a mala som to potom aj jasne pred očami. Veď som vám už na začiatku hovorila, že ja sama som si zvolila ako ochrannú metódu plánovaného rodičovstva vnútromaternicové teliesko a nechala som si ho zaviesť. A v bolestnom údive som teraz vo svojej „knihe života" musela vidieť, koľko mojich vaječných buniek bolo oplodnených a bolo pripravených vyrásť na malé detičky. Videla som veľa tých svetelných iskier, ktoré sa rozžiarili pri utváraní ich duší. A počula som tiež výkriky týchto duší, ako boli vyrvané z ruky Boha Otca.
A naraz som pochopila dôvod, prečo som bola stále tak zle naladená, zatrpknutá a protivná. Bola som v zlom rozpoložení, často sa so mnou nedalo hovoriť, neovládala som sa a bola som náladová voči svojim blížnym, voči svojej rodine. Celý deň som bola len frustrovaná, nič ma nemohlo uspokojiť. Často ma prepadali strašné depresie. A teraz ako keby mi spadli šupiny z očí: „Aké jednoduché a jednoznačne jasné - veď som sa premenila na stroj na zabíjanie detičiek!" A to všetko ma nechávalo klesať stále hlbšie do bahna hriechu. Ako som si len mohla na začiatku tohto zhrnutia môjho života domýšľať a pyšne vyhlasovať, že som nikoho nezabila? A ako som len mohla každého druhého, ktorý mi pripadal príliš tučný alebo mi bol nesympatický, obchádzať, pohŕdať ním, áno, naozaj s ním jednať nenávistne a proste ho odmietať? Ako som mohla nosiť nos tak hore, pričom som bola úplne obyčajnou vrahyňou?
A bolo mi tiež ukázané, že človeka nezabíja len rana z pištole. Nie, často stačí, keď ho neprekonateľne nenávidíme, keď mu prajeme alebo spôsobujeme zlo, keď niekoho zožiera závisť voči tejto osobe. A už tým môžeme druhého zabiť. Vražda v rodine alebo v dedine veľmi často začína týmto jednaním, ktoré často my sami hodnotíme ako vôbec nie nebezpečné, aj keď zlé.
Nezosmilníš !
Teraz pri šiestom prikázaní - Nezosmilníš! - som si povedala: „No konečne - aspoň pri tomto prikázaní mi nemôžu vyčítať žiadne priestupky. Nebudú mi môcť predhadzovať žiadneho milenca, pretože som po celý svoj život bola intímne len s jedným mužom - a to bol môj prvý a posledný, totiž môj manžel." Naraz mi bolo ukázané, že zakaždým, keď som ukazovala odhalené prsia a vystavovala na obdiv svoje telo v sexi bikinách, zvádzala som cudzích mužov k tomu, aby na mňa civeli, mali pritom zlé predstavy a tým boli zvedení na hriech. A týmto celkom jednoduchým spôsobom som tak - tu a tam - tiež skĺzla do manželskej nevery. Ale tiež som mala vo zvyku stále znovu a znovu radiť iným ženám, že majú byť svojim manželom neverné, pričom som im hovorila: „Nebuďte predsa hlúpe, odplaťte im to, len im to neprepáčujte, ale skôr sa rozíďte a radšej sa dajte rýchlo rozviesť!"
Len týmto táraním a týmito zlými radami som sa podieľala na jednom opovrhnutia hodnom cudzoložstve. A takto pri tomto prehľade svojho života som aj jasne spoznala, že takzvané hriechy žiadostivosti tela sú ohavné. Vedú priamo do zatratenia a je potrebné ich úplne striktne odmietnuť, aj keď to už dnes veľa ľudí považuje za normálne a hovoria, že im to voňalo a že to bolo úplne skvelé, že človek tú a onú skúsenosť raz musel sám zažiť, že to človek musí skúsiť, aby sa dozvedel, či sa pri tom pociťuje rozkoš alebo či dochádza ku celkom zvláštnemu vrcholu. Mnohí sa vôbec neštítia, aby si ako argument na svoje konanie zobrali dokonca porovnanie sa so zvieratami, a hovoria: „Nech nás to preháňa tak divoko ako divokú zver!"
A tiež za homosexualitu je často predkladaný argument, že je celkom prirodzená a chcená Bohom, pretože je už tiež predsa dokázané, že aj v ríši zvierat existuje homosexuálne párenie. Áno, a či nepozorujeme, že si tým berieme za vzor zvieratá? A to má rovnaký význam, ako keď sa odhadzuje duša. To, čím sa vyznačujeme ako Boží obraz - totiž Ním stvorenou nesmrteľnou dušou v každom človeku - to týmto hádžeme psom. Bohužiaľ som sa vo svojom živote vytrhla z ruky Božej. Musela som so smútkom zistiť, že hriech nie je len urobený skutok, ale že môžem ťažko hrešiť aj v najskrytejších myšlienkach a vo svojej duši.
porovnaj - homosexualita
Veď to tiež je uvedené vo vyznaní hriechov: „myšlienkami, slovami a skutkami". Bolo pre mňa tiež veľmi bolestné, keď som musela spoznať, aké majú všetky tieto spáchané hriechy dôsledky a dlhú dobu pôsobia ďalej. Hriech cudzoložstva - lepšie povedané hriechy cudzoložstva - môjho otca zapríčinili veľkú škodu jeho deťom a zadusili ich duše. Tak som začala opovrhovať všetkými mužmi a moji bratia sa stali pravými odliatkami, vernými kópiami svojho otca, ktorí sa všade vychvaľujú tým, že sú ešte pravými „mačmi", naozajstnými záletníkmi a veľkými pijanmi. A ešte si na tom tiež veľmi zakladajú. Pyšne to vytrubujú do celého sveta. Vôbec si nerobia starosti, ako veľmi tým zasa škodia vlastným deťom. A preto som svojho otca videla na onom svete tak veľmi plakať. Len tam pochopil a videl, akým veľkým dedičstvom svojich hriechov zaťažil svojich synov aj dcéry. A pochopil, akú škodu tým spôsobil v Božom poriadku a vo stvoreniach Boha Otca.
Nepokradneš !
V siedmom prikázaní - Nepokradneš ! som si bola svojou vecou zasa celkom istá, považovala som sa za veľmi čestnú a nemala som si čo vyčítať! Ale Pán Boh mi drastickým spôsobom ukázal, že u mňa doma začalo hniť a plesnivieť veľa zostávajúcich potravín, pretože som pri nakupovaní jednoducho mala príliš veľké oči a vôbec sme nemohli všetko zjesť.
Teda, pokým ja som nechávala skaziť potraviny, na celom svete bolo toľko hladu. A keď mi to On postavil pred oči, povedal k tomu len: „Ja som bol hladný a pozri sa, čo si ty urobila s tým, čo som ti dal - nevážila si si to a nechala si to skaziť. Bola Mi zima a pozri sa, ako si sa nechala zotročiť módnymi trendmi a vonkajším vzhľadom. Aký majetok si zaplatila za injekcie, aby si bola štíhlejšia. Urobila si sa tiež otrokyňou svojho vlastného tela. Skrátka, povýšila si svoje telo na božstvo, urobila si ho modlou."
A tak mi náš Pán postavil pred oči, že som sa tým stala tiež spoluvinou na veľkej biede v našej zemi a že som tak isto aj v tomto Božom prikázaní na seba uvalila vinu. Ďalej ma tiež upozornil na to, že zakaždým, keď som o niekom hovorila zle, kradla som mu jeho česť. A niečo takéto znovu napraviť, znovu to vrátiť do pôvodného stavu, je takmer nemožné. Bolo by oveľa ľahšie, keby som niekomu ukradla bankovku, pretože potom by som mu mohla peňažný obnos jednoducho vrátiť, aby som svoje previnenie znovu napravila. Preto je tiež lúpež „dobrej povesti" nejakého človeka oveľa závažnejšia, než práve jednoduchá krádež vecí alebo peňazí.
Aj svoje deti som okradla, keď som im odoprela byť dobrou ženou v domácnosti a matkou, matkou nežnou, ktorá sa o deti stará, ktorá je tu stále pre ne a je im praktickým vzorom nezištnej a obetavej lásky. A nie matkou, ktorá sa len sama potuluje po ulici a deti nechá doma samé v opatrovaní televízora ako náhradného otca a počítača ako náhradnej mamky a v kruhu mnohých videohier ako náhradných súrodencov.
Aby som uspokojila svoje svedomie,
kupovala za drahé peniaze
A aby som uspokojila svoje svedomie, kupovala som im za drahé peniaze stále len najlepšie značkové oblečenie, aby aspoň v škole a pred svojimi priateľmi urobili dojem a mohli vyvolávať závisť.
spytovanie svedomia
Ešte viacej som sa zdesila, keď som videla, ako si moja matka robila výčitky svedomia a pýtala sa, či vôbec bola dobrou matkou. A to aj napriek tomu, že moja maminka bola veľmi zbožná a dobrá žena, žena v domácnosti a matka rodiny, ktorá nás vždy znovu a znovu napomínala, milovala a ukazovala, akú veľká má starosť o nás a o naše potreby. Presne tak svojim spôsobom aj môj otec stále znovu a znovu ukazoval, ako nás má rád a že sme tým najdôležitejším v jeho živote. A ako som tam tak bola ponorená do týchto myšlienok, povedala som si sama pre seba:„Čo sa asi stane so mnou, ktorá som svojim deťom ani nič nedala, možno vôbec nespozorujú, že teraz tu už nebudem, pravdepodobne im vôbec nechýbam!"
Pri týchto slovách mi prebehol mráz po chrbte, doprevádzaný bolesťou, ktorá mnou prešla ako meč - stredom srdca. Hanbila som sa za všetky svoje zlyhania na celej čiare. Je potrebné, aby ste vedeli, že človek môže v „knihe života" vidieť všetko tak, ako vo filme. A tak som tam práve videla, ako sa moje deti pri jednej príležitosti navzájom rozprávali a povedali nasledujúce: „Dúfajme, že moja matka bude potrebovať ešte dlhšiu dobu, aby prišla domov. Dúfajme, že uviazla niekde v zápche, pretože moja mamka je veľmi nudná a celú dobu dokáže len hundrať a kritizovať. " Aké otrasné ale bolo, keď som počula trojročné dieťa a o niečo staršiu dcéru, ako takto hovorili o svojej krkavčej matke!.
A znovu som si uvedomila, že som ich olúpila o naozajstnú matku. Neposkytla som im žiadny pokojný domov. Zabránila som, aby v detských rokoch mohli - prostredníctvom môjho vzoru - spoznať Boha. A nenaučila som ich, ako sa milujú blížni. Pretože je to predsa tak jednoduché: Ak nemilujem svojho blížneho, nebudem mať tiež nič dočinenia s našim Pánom Bohom, a ak sama nemám žiadny súcit a milosrdenstvo a neuskutočňujem ho v praxi, potom ani nemôžem byť s Bohom, a tak ani nikoho nemôžem priviesť bližšie k Bohu alebo odovzdávať vieru. Pretože Boh je Láska.
Nepreriekneš krivého svedectva
No dobre, teraz vám chcem ešte krátko niečo povedať na tému: Nevydávať krivé svedectvo proti blížnemu a neklamať. A pri tomto som to skutočne dotiahla na prieborníčku. Počuli to všetci?!? Pretože mojim otcom sa stal diabol. Pretože každý z nás má svojho otca, buď Boha Otca, alebo je to práve satan, ktorý Mu upiera otcovstvo.
Ak je Boh Láska, a ja som ale plná hnevu, kto je potom mojim otcom? To predsa nie je ťažké zodpovedať a je ľahké to pochopiť, ak mi Boh stále znovu a znovu káže zmieriť sa a odpustiť, ak ma On vyzýva k tomu, aby som milovala svojich nepriateľov a tých, ktorí mi škodia - a ja mám v hlave len pomstu a myslím na heslo: „Zub za zub." A to bol skutočne vtedy môj svet a moje predstavy. Dobre, kto teda bol mojim otcom? A k tomu ešte: On, náš Pán Boh, je Pravda sama, a satan je knieža lži. Kto bol teda mojim otcom? Už vidíte. Môžem to otáčať a prekrúcať ako chcem. Výsledok je stále: To ja sama som si vo svojom živote zvolila diabla za otca.
A hovorím vám, neexistuje žiadne rozdeľovanie klamstva do kategórií.
KATOLICKA MRAVOUKA - KLAMSTVO
Neexistujú klamstvá ani ružové, ani tmavo žlté alebo strakato zelené. Každá lož je len lož. A presne tak, ako neexistujú tieto spomínané zafarbené lži, neexistuje ani „lož z núdze" alebo „láskavá lož" alebo „milosrdná alebo súcitná lož" a ešte tak veľa iných druhov, ktoré vymysleli ľstiví ľudia podľa démonického návodu, aby mali výhovorku. Každá lož je len lož. A diabol je otec všetkej lži, klamár od počiatku.
Lži, ktorých som sa opustila svojim jazykom
Lži, ktorých som sa svojim jazykom dopustila, boli také, také príšerné, jednoducho strašné.
Mohla som vidieť, ako som tým hádzala samé šestky. Pri každej príležitosti, ako napríklad pri ohováraniach, ktoré som púšťala do sveta, keď som si z druhých robila srandu, alebo keď som ľahkovážne vymýšľala pre druhých ľudí zlé prezývky a potom ich hovorila celému svetu a zakaždým som sa ešte pri tom škodoradostne bavila. Ako veľmi a ako veľa ľudí som tým zranila, urazila, vydala na posmech a ohovorila! A to všetko som robila svojim blížnym.
Neviete si vôbec predstaviť, ako taká prezývka ( ohováranie, škodoradosť ) dokáže človeka zraniť.
Môže tým získať komplexy menejcennosti, ktoré ho sprevádzajú celý život a vždy znovu a znovu pripravujú bolesti. Napríklad jednu kamarátku, ktorá bola trochu bucľatej šia, som j ednoducho nazývala len „tou tučnou" alebo „sadlovitou guľou". Už nikdy sa tohto označenia nezbavila a zostala vždy len „sadlovitá guľa".
Veľmi jej to ublížilo. Táto frustrácia z nej urobila frustrovaného jedáka, čo zasa malo prirodzene dopad na obvod jej tela. Často ju preto so sebou nebrali alebo nepozývali.
A tak vidíte, ako slová môžu mať za následok aj zodpovedajúce skutky
A nakoniec z toho vznikne celá kopa zla. Všetko sú len jedovaté plody jedného ľahkovážne vypusteného slova. ... a nepožiadaš majetku jeho!
Keď preskúšali môj život na základe Desatora Božích prikázaní, vyšlo jasne najavo, že všetko moje zlo, hriechy a zloba mali svoj pôvod v chamtivosti.
Toto bláznivé prianie, táto dychtivosť proste všetko vlastniť a o všetkom rozhodovať. Musím mať miesto, musím byť. Vždy som si myslela, že budem šťastná, keď budem vlastniť všetky peniaze sveta a budem veľmi bohatá, a toto prianie, aby som mala peniaze, sa u mňa čoskoro zvrhlo na posadnutosť. Bola to veľká škoda a pre mňa veľká tragédia. Keď som totiž vlastnila skutočne veľa, veľa peňazí a mohla som si takmer všetko dovoliť, prežívala som najhoršie a najnešťastnejšie obdobie svojho života.
Moja duša sa dostala na dno, že som si dokonca chcela vziať život. S toľkými peniazmi a bohatstvom, a napriek tomu sama a vnútorne prázdna, osamelá a opustená.
Sama som prežila, čo znamená: Láska, priateľstvo, náklonnosť sa nedá peniazmi kúpiť. Aj pri pokuse kúpiť za všetky peniaze sveta lásku - sa dostane väčšinou len pokryteckosť, faloš, lichôtky a predstieraná poníženosť. Bola som vtedy hlboko sklamaná, zatrpknutá v slepej uličke svojho života, ktorú som si sama zvolila. Dosiahla som vrchol frustrácie a tam vial mrazivý vietor, ktorý mi len vnášal do mysle otázku: Prečo si sem vôbec vystúpila? Hrabivosť, ako aj každá iná žiadostivosť, teda táto dychtivosť po peniazoch a bohatstve, táto závisť toho, čo už má iný, toto „to musím mať tiež" sa do mňa zakliesnilo, chytilo ma za ruku a priviedlo ma na scestie. Táto chamtivosť ma viedla priamym smerom do pekla, preč od môjho Stvoriteľa, Boha, z ktorého ruky som sa týmto „chcieť mať" vytrhla.
KNIHA ŽIVOTA
A po tomto rozbore môjho života na základe Desatora Božích prikázaní mi bol poskytnutý pohľad do mojej „knihy života". Bol to nádherný okamih. Proste nenachádzam slov, aby som mohla primerane popísať túto „knihu života".
Začala mojim počatím. Akonáhle sa spojili bunky mojich rodičov, prebleskla iskra. Malá, prekrásna svetelná explózia a z nej sa vytvorila duša, moja vlastná duša, úplne chránená v rukách Boha Otca - a v Bohu Otcovi som tak videla láskyplného a nežného Otecka.
Bol so mnou 24 hodín denne, viedol ma za ruku, chránil ma, neustále mal o mňa starosť a stál za mnou. Nikdy ma nespustil z očí a nenechal ma samú. A všetko, čo mi v prvej chvíli pripadalo ako trest alebo veľké nešťastie, nebolo ničím iným ako výrazom Jeho lásky a Jeho starostlivosti o mňa. Pretože On sa na mňa nepozeral zvonku a nehľadel na moje dobre formované telo. Nie, On sa pozeral do môjho vnútra, On skúmal moju dušu a pritom videl, ako som pomaly, ale iste, schádzala z Jeho cesty a ako som odmietala Jeho záchranu a spásu.
A tak som veľa situácií svojho uplynulého života pri pohľade do svojej „knihy života" zažila v jej súvislostiach a videla som súčasné dôsledky svojho konania a rozhodnutia svojej slobodnej vôle. Pre lepšie pochopenie vám chcem preto porozprávať jeden príklad, ktorý ukazuje, aká nádherná je táto „kniha života". Za svojho života som bola veľmi falošná a pokrytecká.
Tak som často svojim známym - alebo aj priateľkám - hovorila lichotivým hlasom: „Jéj ! Pozrime, ako ti to dnes pristane! Tieto tvoje šaty sú proste skvelé a tak ti sedia! Ako v nich krásne vyzeráš!" Ale v „knihe života" človek dokonca vidí aj to, čo si pritom myslí a čo sa odohráva v jeho vnútri. A tu som vnímala, že som si pritom v srdci hovorila: „Fuj! Aká je hrozná! A veď si pritom ešte aj myslí, že je snáď kráľovnou krásy!
Vidíte, že boli zároveň moje myšlienky v mojom skrytom vnútri.
porovnaj - V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov
V tejto „knihe života" človek vidí a počuje tieto udalosti ako vo filme, a tak som tiež všetko videla a počula presne tak, ako som to vtedy za svojho života tiež počuteľne povedala, s jediným rozdielom, že som tiež mohla vidieť a vnímať svoje myšlienky. Bolo to ako dvojkanálový zvukový film v rôznych jazykoch alebo ako film s titulkami. Jeden zvukový kanál prenášal presne to, čo som zo seba vydávala svojim jazykom a s pokrytectvom, a druhý kanál mi dával počuť a čítať myšlienky, ktoré som pritom mala, a mohla som pritom tiež vidieť stav svojej duše, svoje vnútro. Sami by ste mysleli na technický zázrak, keby ste niečo takého zažili so svojimi výrokmi alebo situáciami svojho vlastného života. Je to jednoducho veľkolepé!
A tak som videla vnútornú skutočnosť svojho života. Všetky moje klamstvá tu ležali úplne odhalené, vreli ako v hrnci bez pokrývky, boli nahé a bez príkras, každý ich mohol vnímať. Celý svet ich mohol vidieť. Boli žijúce a odkrývali moje vlastné zahanbujúce činy. Moju matku, ako často som ju vodila za nos a úplne sprosto podvádzala.
Často mi totiž právom nedovolila, aby som išla vonku a stretávala sa so svojimi „zlými kamarátmi". Ale s poznámkou: „Mami, mám teraz ešte skupinovú prácu v školskej knižnici!" som už bola v okamihu preč. A moja matka to „zjedla aj s navijakom" a uverila mojej pohotovej lži. Ako často som si takýmito klamstvami ukradla čas samoty, túlala som sa okolo domov, pozerala si pornografické filmy alebo išla do baru, aby som so svojimi „kamarátkami" popíjala pivo. A teraz to všetko videla tiež moja matka v mojej „knihe života", ktorá tu bola pre všetkých otvorená. Nič jej neuniklo.
Ešte ďalší príklad toho, čo som videla vo svojej „knihe života". Moji rodičia mi vždy so sebou do školy na obedňajšiu prestávku dávali banány. V tej dobe sme žili naozaj vo veľmi chudobných pomeroch, takže môj obed sa väčšinou skladal práve len z banánov, tu a tam zo žemle a mlieka. Často som jedla banány už cestou do školy a šupky som odhadzovala proste všade, kadiaľ som práve išla, bez ďalšieho premýšľania. Nikdy mi nezišlo na um, nikdy som si nelámala hlavu nad tým, čo všetko sa môže stať kvôli takejto klzkej, nepozorne odhodenej banánovej šupke, aké škody môže niečo takéto spôsobiť inému človeku. A šupky od banánov, ktoré som odhodila, sa tu len tak proste povaľovali.
Prekvapujúce a najpôsobivejšie bolo, ako mi Pán Boh ukázal, čo niektoré - samozrejme nie všetky - z týchto povaľujúcich sa šupiek spôsobili. Videla som osoby, ktoré kvôli týmto šupkám od banánov spadli, a v niektorých prípadoch by tieto pády bolo mohli kvôli hustej premávke dokonca dopadnúť smrteľne, a ja by som tým bola bývala ešte vinná, keby bol vyhasol nejaký ľudský život. A to všetko len kvôli bezmyšlienkovitosti, z chýbajúceho pocitu zodpovednosti a chýbajúceho milosrdenstva voči mojim blížnym.
Tak isto to bolo aj v inom prípade, keď mi jedna pokladníčka v supermarketu omylom sama od seba vrátila o celých 4.500 peso viac. A v tejto situácii som potom išla tiež v jednom z mála prípadov na spoveď, kde som skutočne pociťovala úprimnú, hlbokú ľútosť a veľkú bolesť nad svojim hriešnym počínaním. Môj otec nás deti vždy nabádal k tomu, aby sme boli vo svojom živote čestné a napriek chudobe považovali česť osoby za veľké dobro - predovšetkým aj svoju vlastnú.
Nemali sme nikdy siahnuť na peniaze druhého, ani keď sa jednalo len o niekoľko centov. Keď sa teda stala táto udalosť s vrátením peňazí, spozorovala som omyl len v aute, keď som už zasa bola na spiatočnej ceste do svojej ordinácie. A povedala som si sama pre seba:
„Ach, táto hlúpa stará krava, to hlúpe hovädo, či mi nevrátila o 4.500 peso viac - a na mne je zase teraz, aby som k nej išla späť a tie peniaze jej vrátila!"
Bola som už zasa na ceste k supermarketu, keď som sa dostala do obrovskej dopravnej zápchy. V autorádiu som počula, že dookola je všetko uzavreté. A znovu som nahlas premýšľala a povedala som si: „Ach! To je naozaj vrchol! Teraz mám ešte aj strácať hodiny svojho drahocenného času len preto, že tá hlúpa krava bola taká blbá, namiesto toho, aby správne počítala. Veď jej nikto nekázal, aby bola hlúpa ako hus a prepočítala sa! Teraz idem proste domov a za takýchto okolností jej tie peniaze už vôbec nevrátim! Nie, v žiadnom prípade, veď si to zavinila sama."
Ale napriek mojim výhovorkám mi z tejto udalosti s peniazmi zostali výčitky svedomia.
A pretože otec tak často a tak zreteľne zdôrazňoval práve základ počestnosti a tým ho tiež upevnil v mojom charaktere, išla som teda nasledujúcu nedeľu na svätú spoveď a povedala som kňazovi, ktorý sedel v spovedelnici: „Dôstojný otče, zhrešila som, pretože som si privlastnila 4.500 peso, keď som už nevrátila tento obnos jednej pani, ktorej tie peniaze vlastne patrili." Potom som už vôbec nedávala pozor, čo mi spovedník k tomu povedal alebo ako ma o tom poučoval.
A keď som potom videla túto scénu v „knihe života", je potrebné, aby ste vedeli, že ten Zlý, diabol, mi skutočne tento hriech už nemohol pripisovať a označovať ma za zlodejku, pretože som sa z neho naozaj vyspovedala. Ale teraz vám budem rozprávať, čo mi o tom povedal Pán Boh:
„Táto chýbajúca láska k blížnemu, ktorú si tu dala najavo, keď si neurobila žiadne zadosťučinenie za svoj hriech, tiež nie je v poriadku. Tých 4.500 peso bolo pre teba síce maličkosť - pretože si takéto obnosy denne vyhadzovala z okna za hlúposti, ktoré si bezpodmienečne chcela mať - ale pre túto chudobnú ženu s minimálnou mzdou, ktorá musela ešte pol dňa pracovať a zanechať svoje deti samé, aby vôbec nejako vyšli, - pre ňu bolo týchto 4.500 peso živobytím na celé tri dni, jej kapitál na jedlo a pitie pre celú rodinu na tieto tri dni."
A viete, čo pritom bolo najhoršie a najdojemnejšie? Ako ma Pán nechal vidieť túto scénu: Mohla som totiž na vlastné oči vidieť, ako tým táto žena so svojimi deťmi skutočne musela trpieť a ako táto rodina niekoľko dní musela znášať skutočný hlad. Všetko len mojou vinou. Dôsledky môjho hriechu. Tá žena toto všetko znášala so svojimi malými deťmi a k tomu ešte musela mať strach, že stratí svoje miesto pri pokladni v supermarkete. Pretože tak poukazuje náš Pán Boh v „knihe života" na naše chovanie. Ukazuje nám, kedy sme niečo urobili, kto týmto našim činom musel trpieť, kto musel niesť dôsledky, ku ktorým zlým skutkom tým bol podnietený blížny, keď bol plný súcitu, a ako sa potom správal alebo čo potom robil.
ZÁVEREČNÁ OTÁZKA
Nakoniec sa ma Pán Boh opýtal: Aké mi prinášaš duchovné poklady ?
Ešte si myslím: „Čo asi myslí tými duchovnými pokladmi?" veď som pred Ním stála s prázdnymi rukami, veď moje ruky boli bez ničoho, len tak mi viseli z ramien bez toho, žeby niečo držali alebo konali. A vtom okamihu počujem, ako ku mne hovorí: „Čo ti je teraz platné, že si vlastnila dva byty, že bolo tvojim vlastníctvom niekoľko domov, že si dokonca mohla nazývať svojimi viacero ordinácií?
Čo ti je teraz platné, že si sa považovala za vysoko vzdelanú odbornú zubnú lekárku, ktorá je veľmi úspešná? Mohla si sem so sebou priniesť čo i len jedno zrnko prachu z jednej tehly tvojich budov? Máš snáď so sebou svoju nabitú peňaženku alebo tučnú šekovú knižku?" A keď sa ma potom ešte opýtal: „Čo si urobila s talentami, ktoré som ti dal?", pomyslela som si: „Čo asi myslí za talenty? Čo mi tým chce povedať?" A naraz mi svitlo. Uvedomila som si to. Áno, dostala som príkaz, príkaz brániť a šíriť „Kráľovstvo Lásky", „Kráľovstvo Božie".
Jednoducho som úplne zabudla, že mám tiež dušu, a ešte oveľa menej som si pamätala, že som tiež dostala talenty. A už vôbec som si nebola vedomá, že jedným z týchto talentov bola schopnosť, aby som bola nástrojom Božieho Milosrdenstva, aby som pôsobila ako Jeho milosrdná ruka. A tak som si ani nerobila starosti so skladaním účtov, že všetko dobro, ktoré som opomenula a tiež nevykonala, pripravilo Pánu Bohu veľké bolesti a veľa zármutku.
BOŽIA LÁSKA
Pretože je potrebné, aby ste vedeli, na čo sa ma Pán stále znovu a znovu pýtal! Stále znovu a znovu ma oslovoval kvôli Láske, kvôli nezištnej, bezpodmienečnej Láske. A preto vždy znovu vychádzal najavo nedostatok tejto Lásky, tejto Caritas, tejto dobročinnosti, tohoto širokého spektra kresťanskej lásky k blížnemu.
Táto neprítomnosť Jeho Božskej lásky, ktorú nám všetkým On dal do vienka ako príkaz a talent, bola - krátko povedané - výsledkom, zhrnutím všetkých udalostí môjho doterajšieho života.
Vieš, odumieranie tvojej duše už začalo
A potom mi vysvetlil: „Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo
A teraz som videla úplne zreteľne Bola som síce ešte živá, ešte som dýchala, ale bola som vlastne už mŕtva. Keby ste len sami videli, čo je to „duchovná smrť"! Čo znamená, že duša odumrela, zadusila sa. Mali by ste vidieť, ako vyzerá duša, ktorá už len pociťuje Nenávisť. Aká hrôza a des vychádzajú z takejto duše, ktorá je už len zatrpknutá, na obtiaž a neznesiteľná.
Celú dobu myslí len na to, ako by mohla celému svetu spôsobiť ďalšie zlo. Práve takto vyzerá duša, ktorá je naplno obťažená ťažkými hriechmi. Moja duša je toho príkladom.
Navonok som príjemne voňala a bola som ovešaná drahými šatami, ale moja duša tu vo vnútri odporne smrdela a potulovala sa len v priepastiach ľudskej a diabolskej zloby.
Je len úplne pochopiteľné a oprávnené, že som mala všetky tie depresie a zmocňovala sa ma zatrpknutosť. A On mi vysvetlil nasledujúce:
„Tvoja duchovná smrť začala totiž už tým, ako ti boli úplne ľahostajní tvoji blížni a ich utrpenie. Ako si s nimi už proste nesúcitila. Bolo to napomenutie odo Mňa a malo ti byť varovným signálom, keď som ti staval pred oči utrpenie tvojich blížnych - pri toľkých príležitostiach a vo všetkých častiach sveta.
Alebo keď si mohla vidieť v televízii alebo v iných oznamovacích prostriedkoch, ako boli ľudia unášaní, zabíjaní, roztrhaní bombami a vyháňaní, mala si na jazyku často len povrchný komentár, ako: „Ó! Tí úbohí ľudia! Akého hriechu sa na nich dopúšťajú!" Ale utrpenie tvojich blížnych sa ťa vôbec nedotýkalo, nepreniklo do tvojho skameneného srdca, ich osud sa od teba odrážal. Vo svojom srdci si teda vôbec nič nepociťovala! Tvoje srdce bolo tvrdé ako kameň, ľadová skala.
Tvoje hriechy premenili tvoje srdce na kameň, urobili ho tvrdým a chladným!"
A keď sa teraz moja „kniha života" zatvorila, dokážete si iste predstaviť, aká hanba a smútok ma prepadli.
Ale k tomu sa ešte pridalo, - a táto bolesť bola ešte väčšia, ešte neznesiteľnejšia, - že som pociťovala najväčšiu ľútosť nad tým, ako zle a nevďačne som sa vo svojom živote správala voči svojmu Stvoriteľovi, Bohu Otcovi.
Pretože napriek všetkým mojim ťažkým hriechom, napriek môjmu celkom nečistému duchu a mojej veľkej ľahostajnosti, napriek mojej vlažnosti a všetkým mojim odporne strašným pocitom voči mojim blížnym, ma Pán Boh vždy, a dokonca až do posledného okamihu hľadal, šiel za mnou a čakal na znamenie mojej vôle k obráteniu a návratu.
Stále znovu a znovu mi posielal osoby, ktoré križovali moju životnú cestu a boli jeho nástrojmi, aby mnou pohli, aby som premýšľala a vrátila sa k Nemu. A týmto spôsobom ku mne hovoril, upozorňoval na seba, týmto spôsobom ma - často celkom nahlas - volal.
Tiež mi vzal veľa vecí, aby ma pohol premýšľať. Poslal mi skúšky a ťažké časy. Ako polená pod nohy mi posielal veľké sklamania. To všetko priebežne robil, len aby ma opäť získal naspäť, aby ma priviedol na správnu cestu do Otcovho domu. Až do posledného okamihu skúšal skutočne všetko a čakal na znamenie odo mňa. On ale nikdy nelámal moju slobodnú vôľu. Mala som spoznať všetko Jeho volanie a čakanie a potom urobiť správne rozhodnutie zo slobodnej vôle.
Viete, kto a aký je Boh - Otec nás všetkých? Stojí ako žobrák na okraji našej životnej cesty. A ako žobrák nás rovnako stále znovu úpenlivo prosí, beží za nami, je často tiež na obtiaž. On plače a pokúša sa obmäkčiť naše skamenené srdcia a je smutný až do hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca, keď musí tak často prežívať, ako sa k Nemu len chladne obraciame chrbtom a proste Ho neberieme na vedomie, alebo tiež len tak robíme, ako keby sme si Ho nevšimli.
On sa tak často a toľkokrát ponižuje - presne tak, ako sa ponížil na kríži - len aby dosiahol to, že sa obrátime a zmeníme svoj život, že sa vrátime k Nemu do otcovho domu. A keď som Mu povedala: „Počúvaj, môj Pane, Ty si ma zatratil!" - zasa som si už uvedomila, aká je to odo mňa drzosť. Samozrejme to zasa raz nebola pravda, pretože nie On ma zavrhol, ale ja sama som si to všetko zapríčinila. Bolo mi jasné, že rozhodnutie som urobila ja podľa chuti a nálady - v slobode ľudského stvorenia, na ktorú Boh vždy dbá. Vybrala som si svojho otca a svoj klan.
A otec, ktorého som pre seba vyvolila, nebol Boh Otec, ale za otca a vodcu svojho života som si vzala satana, diabla. Zariaďovala som svoj život podľa jeho vôle a jeho klamstiev. On a jeho klam, to bol zmysel môjho úbohého života.
A ako sa teraz moja „kniha života" zatvorila, v duchu zisťujem, že stále ešte visím hlavou dolu na okraji hrozivého, temného hrtanu. A stáva sa mi istotou myšlienka, že bez toho, aby som sa mohla brániť, budem neodvolateľne padať do tejto tmavej diery, kde si na konci predstavujem bránu, ktorou potom už vstúpim do „večnej temnoty", a nikdy sa už nestretneme.
Duchovný zápas
A tak som začala zúfalo všetkou silou kričať a volať. Utiekala som sa ku všetkým svätým, aby ma ráčili zachrániť. A nedokážete si vôbec predstaviť, koľko svätých mi naraz zišlo na um. Vôbec som nevedela, že poznám toľko svätých a ich mená. Veď som bola tak vlažnou, ba ešte viac, skutočne zlou katolíčkou.
Ale v tomto okamihu mi len prebehlo hlavou, aby som bola zachránená. A bolo mi úplne jedno, či ma zachráni svätý Jozef Robotník alebo svätý František z Assisi alebo iný vzývaný svätec. Hlavne, aby som bola zachránená. Nakoniec mi ako napriek došli mená svätcov, ktoré som vzývala. Už mi totiž žiadny nezišiel na um a naraz bolo zasa hrobové ticho.
A toto ticho ma nechalo, aby som opäť pocítila svoje neopísateľné bolesti. Vnímala som prázdnotu, ktorá bola beznádejná. Cítila som sa osamelá a úplne opustená. A mohla som myslieť len na to, že na zemi na mňa iste všetci ľudia myslia a pritom majú v hlave len moju „povesť tej dobrej, krásnej a svätej". Veď som si túto povesť zámerne vybudovala svojim zdanlivým svetom, ktorý som si sama vytvorila. Všetci pre mňa smútili, hovorili o mojej „svätosti", čakali na moju smrť, aby svoju „svätú", ktorú predsa osobne poznali v skutočnom živote, potom vzývali a prosili o ten alebo onen „zázrak". A len sa pozrite, v akej nepríjemnej situácii som bola. Nikto z týchto smútiacich ľudí na zemi, ktorí čakali na moju smrť - ani moji najhorší nepriatelia - by si nedokázali predstaviť, v akej beznádejnej situácii som sa nachádzala. Totiž celkom blízko pred večným zatratením, pred odpochodovaním do pekla, v existenciu ktorého väčšina týchto smútiacich ľudí pravdepodobne už vôbec neverila.
A ako mi tak tieto úvahy prechádzali mysľou a k tomu som stále len nesúhlasne potriasala hlavou - na znamenie nepochopenia tohoto nesúladu medzi mojou situáciou a smútočnými myšlienkami pozostalých - tu zdvihnem svoje oči hore, vidím oči svojej matky a naše pohľady sa stretávajú. Dívame sa na seba, hľadíme si priamo do očí. A za veľkých bolestí volám ku svojej matke: „Mami! Aká hanba! Oni ma zavrhujú. Stadiaľ, kam teraz musím ísť, sa už nikdy nevrátim a už sa nikdy neuvidíme."
A v tomto okamihu je mojej matke dopriata veľká, obdivuhodná milosť. Veď bola celú dobu úplne nehybná a strnulá. A naraz je jej dovolené zodvihnúť hore dva prsty a dáva mi nimi jednoznačné znamenie, aby som sa tiež pozrela hore. A v rovnakom okamihu mi padajú z očí dve veľké šupiny, ktoré mi pripravili nepredstaviteľné bolesti a ktoré boli dôvodom mojej duchovnej slepoty. Padajú mi teda z očí a náhle vidím niečo neopísateľne krásne, nášho Pána Ježiša Krista uprostred. Súčasne mi prichádza na rozum, ako mi raz povedala jedna z mojich pacientiek:
„Pozrite sa, pani doktorka, a zapíšte si to za uši.
Ste zameraná veľmi materialisticky, ale jedného dňa si spomeniete a budete myslieť na to, čo vám teraz poviem. Áno, bude vám to dokonca veľmi potrebné, keď budete v najväčšom nebezpečí, ktorému nebudete môcť uniknúť. Vôbec pritom nie je dôležité, akého druhu to nebezpečie bude. Až teda budete v tejto situácii, potom jednoducho vzývajte nášho Pána Ježiša Krista a proste Ho, aby vás ráčil prikryť a chrániť svojou drahocennou Svätou Krvou. Takto vás nikdy neopustí alebo nezanechá samu. Pretože On svojou drahocennou Svätou Krvou zaplatil výkupné aj za vás a za spásu vašej duše!"
A v najväčšej ľútosti a zahanbení, s veľkými bolesťami v srdci som zakričala z plných pľúc: „Pane Ježišu Kriste, maj so mnou súcit! Odpusť mi! Pane, daj mi predsa nejakú druhú príležitosť!"
A nato zažívam najkrajší okamih celej tejto udalosti. Proste neviem nájsť slová, ktorými by som správne popísala tento okamih. On, náš Pán Ježiš Kristus, zostupuje a vyvádza ma z toho čierneho, hrozivého hrtanu, z tejto diery naháňajúcej strach.
A keď ma odvádzal a vzal za ruku, odpadla z môjho tela všetka tá háveď, tie slizké hnusné hovädá a tieto horiace škvrny, ktoré som predtým cítila, a celá zem podo mnou bola plná tejto špiny. Dvíha ma teda hore a privádza ma k tomu rovnému miestu, ktoré som už predtým opísala. A s nesmiernou, proste ľudskými slovami nevyjadriteľnou láskou mi hovorí: „Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu." - ale pritom tiež veľmi vážne hovorí: „Ale túto milosť návratu dostávaš vôbec nie pre množstvo modlitieb tvojich priateľov a rodinných príslušníkov.
Veď sa predsa dá očakávať a je úplne normálne, že tvoja vlastná rodina a ľudia, ktorí si ťa vážia, sa za teba modlia a úpenlivo Ma kvôli tebe prosia. Ale môžeš sa vrátiť vďaka modlitbám množstva ľudí, ktorí nie sú tvojej krvi a ktorí sa nepočítajú k tvojej rodine. Toľko úplne cudzích ľudí horko plakalo, modlili sa ku Mne so zlomeným srdcom a z hĺbky duše a dvíhali ku Mne svoje srdcia s citom najväčšej lásky a náklonnosti voči tebe."
A v tom okamihu vidím, ako začína svietiť nespočetné množstvo svetiel, malých bielych plamienkov, ktoré sú plné nezištnej, čistej lásky. A náhle vidím všetky osoby, ktoré sa za mňa modlili. Ale jeden z týchto plameňov bol obzvlášť veľký, vynikal a svietil medzi všetkými ostatnými, vyžaroval viacej svetla ako všetky ostatné. Bol to plameň osoby, ktorá do svojej modlitby vložila najviac nezištnej, pravej lásky k blížnemu.
Kto bol tento človek, ktorý pre mňa vynaložil toľko lásky ?
Zaujímala som sa teda, aby som videla, kto bol tento človek, ktorý napriek tomu, že ma vôbec nepoznal, pre mňa vynaložil toľko lásky.
A tu mi Pán povedal: „Tento človek, ktorého vidíš tamto, je osoba, ktorá, aj keď ste si navzájom úplne neznámi a cudzí, k tebe pociťovala takú vrúcnu a veľkú náklonnosť a nežnú lásku, akú si človek sotva vie predstaviť."
A Pán mi ukázal, ako sa to všetko stalo. Tento chudobný muž indiánskeho pôvodu, žil na vidieku na úpätí Sierra Nevada de Santa Marta. Bol to chudobný a veľmi jednoduchý roľník.
Chodil dolu do dediny na svätú omšu a bol prítomný na omši svätej s takou vrúcnosťou, aká sa vidí úplne vzácne. Mal pri sebe dve bankovky - jednu s 10 a druhú s 5 vtedajšími menovými jednotkami. Predstavte si, že pri obetovaní nedal pri zbierke kostolníkovi päťbankovku, ale napriek svojej chudobe desaťbankovku.
A po svätej omši si za zostávajúce peniaze ešte kúpil trochu chleba a syra. Tieto potraviny mu zabalili - ako je to na vidieku bežné - do starého novinového papiera z predošlého dňa (bolo to vydanie kolumbij ského denníka El Espectador).
Keď cestou domov chcel z toho niečo zjesť a rozbalil si chlieb, uvidel na titulnej strane tohoto vydania El Espectadora z predchádzajúceho dňa fotografiu môjho zuhoľnateného tela, ako tak ležalo na ulici. Keď tento skromný muž uvidel túto fotografiu, ktorej popis a príslušný článok si ani nemohol prečítať a v chvate na to ani nemal čas, padol na kolená a začal horko a srdcervúco plakať. Urobil to s takou veľkou, vrúcnou, nezištnou a detskou láskou a náklonnosťou a pritom plačlivým hlasom prednášal nasledujúcu modlitbu:
„Otče na nebesiach, môj Pane a Bože, maj predsa zľutovanie s mojou sestričkou. Pane, zachráň ju, Pane, pomôž jej, Pane, nenechaj ju zahynúť, Pane, milostivo zhliadni a ujmy sa jej. Ak moju sestričku zachrániš, sľubujem Ti, že budem putovať peši do svätyne Buga (mariánske pútnické miesto na juhozápade Kolumbie) a určite tento sľub splním, ale Ty príď na pomoc mojej sestričke a zachráň ju!"
Predstavte si! Jeden úplne jednoduchý a chudobný roľník, ktorý Bohu nenadával a neklial, že musel znášať hlad a smäd. A ktorý jednoducho mal nepredstaviteľnú vnímavosť na ozajstnú, nezištnú, rýdzu lásku, ponúka Pánovi, že precestuje našu veľkú krajinu, aby vykonal sľúbenú púť za niekoho, koho vôbec nepozná a naviac nikdy v živote nestretol.
A Pán mi vysvetľuje: „Teraz vidíš! Tomu hovorím láska k blížnemu !
(...) a hneď nato mi hovorí nasledujúce: „Pôjdeš späť na zem. Ale nebudeš to, čo si prežila, rozprávať len tisíckrát, ale tisíc tisíckrát. A pritom budú existovať ľudia, ktorí sa nezmenia, aj keď budú počuť tvoj príbeh. A takéto osoby budú potom ale súdené podľa ešte prísnejších merítok. Tak, ako aj pri tebe, keď prídeš nabudúce, budú pre tvoj súd platiť prísnejšie merítka."
A tiež pomazaní, to sú Bohu zasvätení Pánovi kňazi, budú posudzovaní podľa prísnejších súdnych smerníc. A každý z tých, kto dostane správu o zázrakoch, ktoré Pán koná v tomto svete, a preto o tom vedel, zakúsi prísnej šie merítka.
Lebo neexistuje horší hluchonemý ako ten, kto proste nechce počuť A neexistuje horšia slepota ako tej osoby, ktorá proste nechce vidieť.
A všetko, čo som vám teraz tu rozprávala, moje milé sestry a bratia v Pánovi, nie je žiadna hrozba alebo vyhrážka, ani vydieranie, pretože náš Pán Boh nepotrebuje, aby sa nám vyhrážal alebo nás vydieral. To, čo sa dnes tu dostalo k vášmu sluchu, alebo čo ste práve čítali, je vašou druhou šancou, vašou príležitosťou, za ktorú my všetci, vy aj ja, musíme ďakovať len nesmiernej dobrote nášho Boha.
Využite túto ponuku. Veď je to naviac možno aj vaša posledná príležitosť. A vďaka tomuto nášmu dobrotivému Bohu som prežila to, čo som zažila. A tak vám z milosti Božej môžem o tom podať správu. Pretože keď sa vám otvorí „kniha života", každému z vás jednotlivo, až každý z vás príde do večnosti, keď umrie, vtedy my všetci prežijeme tento úplne rovnaký proces a všetci sa budeme vidieť takými, akými skutočne sme, bez príkras, s jediným rozdielom, že v Božej prítomnosti budeme vzájomne vidieť a spoznávať svoje najhlbšie myšlienky a najtajnejšie pocity.
Všetko bude zjavené a nič nezostane utajené
Všetko bude zjavené a nič nezostane utajené alebo zametené pod kobercom. A najkrajšie pritom bude, že každý z vás bude stáť priamo pred Pánom a budeme - a to každý jednotlivo z nás všetkých tu - pred Ním stáť tvárou v tvár.
A On nás bude stále znovu a znovu „prosiť ako žobrák", aby sme sa obrátili, aby sme sa vrátili do Otcovho domu, aby sme prišli k Nemu domov, aby sme začali znovu a aby sme sa s Ním a skrze Neho stávali novým stvorením, pretože bez Jeho pomoci to pre nás proste vôbec nie je možné.
MOJE FYZICKÉ UZDRAVENIE
Vrátila som sa teda späť. Ležala som na smrteľnej posteli, moje ľadviny ani pľúca nefungovali. A keď mi Pán v jedinom okamihu uzdravil ľadviny aj pľúca, boli lekári od úžasu bez seba. Neurobili mi ani dialýzu, pretože to všetko už bolo zbytočné. Teraz začalo moje srdce prudko biť a ja som už nepotrebovala žiadne prístroje.
Začalo moje opätovné uzdravovanie. Od pásu dolu som nič necítila. Po mesiaci mi lekári povedali: Gloria, Pán na vás urobil zázrak, pretože na všetkých vašich spáleninách sa vytvorila nová koža. Ale s vašimi nohami nemôžeme nič robiť. Budeme ich musieť amputovať. Naozaj som sa na nohy nemohla postaviť, pretože som ihneď padala. Ako všestranná športovkyňa som veľa cvičila, denne som robila aerobik, a načo mi to teraz všetko bolo? Kvôli ďalšej operácii som bola preložená zo 4. na 7. poschodie. Tam som spoznala jednu ženu, ktorej amputovali obe nohy, ale museli ju znovu operovať a odobrať jej ďalší kus končatín. Keď mi to rozprávala, bola som z toho veľmi smutná, že všetky peniaze sveta nestačia na to, aby som si mohla kúpiť nové nohy. Nikdy predtým som Bohu neďakovala za svoje nohy, naopak! A teraz vidím tieto nohy spálené na uhoľ, bez mäsa, bez krvného obehu, ale prvýkrát som Bohu ďakovala, že ich vôbec ešte mám. Pane, ďakujem ti za moje nohy a prosím ťa, aby si mi dovolil ešte chodiť. Pane, nechaj mi moje nohy!
A v tom okamihu som ich opäť začala cítiť. Keď potom lekári prišli pripravovať operáciu, boli udivení, pretože moje nohy nadobudli opäť normálnu farbu, znovu začal krvný obeh. Lekári ohmatávali moje nohy a nechceli veriť tomu, čo videli. Povedala som: Pán doktor, tie nohy ma strašne bolia, ale myslím si, že nikto, koho bolia nohy, nebol taký šťastný, ako ja v tomto okamihu. Primár povedal: Za 38 rokov svojej lekárskej služby som nič podobného nezažil.
Po nejakej dobe spôsobil Pán ďalší zázrak: Boli to moje prsia a moje vaječníky. Doktor mi povedal, že už nikdy neotehotniem, a ja som s týmto riešením bola takpovediac spokojná. Ale po roku a pol sa moje prsia znovu sformovali. Bola som veľmi prekvapená, keď mi lekár povedal: Ste v inom stave! A týmto prsníkom som potom svoje dieťa kojila.
Nech vás všetkých Pán náš Boh bohato zahrnie svojim požehnaním a svojimi milosťami
Svedectvo - Glorie Polo - ZÁSAH BLESKOM
Sestra Gloria Polo
* * *
Dr. Gloria Polo žije v Kolumbii a ako pred dramatickou udalosťou pracuje aj ďalej ako zubná lekárka. Jazvy po spáleninách, ktoré tvorili 70%, sú viac ako výrečným svedectvom, aký veľký zázrak milosrdenstva s ňou Boh vykonal a aký spôsobí aj s nami, keď odpovieme na Jeho volanie.
Sláva buď Bohu Otcovi, ktorý nás stvoril a miluje nás s veľkou nežnosťou.
Sláva buď Bohu Synovi, nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nás svojim utrpením na kríži vykúpil zo všetkých hriešnych previnení a obmyl a vykúpil nás od každej poškvrny hriechu svojou drahocennou Svätou Krvou a sláva buď Duchu Svätému, ktorý nás posväcuje, ktorý nás posilňuje mocou svojich darov, ktorý nás utešuje a zastáva sa nás, kým opäť prídeš Ty, ó, Pane, ako si nám sľúbil.
Príď, Pane, daj, nech nastane hodina, ktorá všetko obnoví a zriadi Tvoje kráľovstvo. Obnov všetko a zriaď svoje kráľovstvo lásky a pokoja. Amen.
Môžete navštíviť webové stránky, ktoré podávajú správu o prípade pani dr. Glorie Polo, napr. https://gloriapolo.net alebo tiež mj. https://gloriapolo.neuevangelisierung.org
Svatý Don Bosco a jeho prorocké videnia
Zázraky sa dejú - Breige McKenna OSC
Homosexualita je hriech
Zjavenia, varovania z neba
Duchovný zápas
Svedectvo - Glorie Polo
Catholic
Catholic
Catholic
Catholic
Home
O B S A H
Úvod
Svedectvo pani dr. Glorie Polo Zásah bleskom 2
Druhá strana diania 2
Prvý návrat 3
Márnivosť 4
V nemocnici 4
Diabol skutočne existuje 4
Úbohé duše 6
Videla som svojho otca a svoju matku 7
Eutanázia a pomoc pri umieraní 7
Skúška 7
Svojho Boha budeš milovať nadovšetko 8
Ezoterika - reinkarnácia 8
Ja a môj blížny 9
Ja a moja rodina 9
Nevezmeš meno Božie nadarmo! 10
Spomni, aby si deň sviatočný svätil! 11
Cti otca svojho a matku svoju... 12
Nezabiješ - umelý potrat 14
Nezosmilníš! 16
Nepokradneš! 17
Nepreriekneš krivého svedectva. 18
. a nepožiadaš majetku jeho! 18
„Kniha života" 19
Záverečná otázka 20
Božia láska 20
Moje fyzické uzdravenie 23
Modlitba 24
ezoterika
hriech
„Pán je verný“ (2 Sol 3, 3)
www.milujtesa.org/nr/v_kruhu_rodiny/pan_je_verny_2.html
Ustanovil ju sám Pán Ježiš slovami: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje
“ (Mt 19, 6). Je úplne jasné, že manželov spája Boh, ktorý ich nikdy nerozdeľuje ...
(t)Zasľubuje ti Boh manžela/-ku?
chcemviac.evs.sk/index.php/.../36.../289-tzasubuje-ti-boh-manzela-k...
Manželstvo nie je predurčený proces, ktorý sa udeje záhadne. Ak veríš, že Boh tajomne spája ľudí do dvojíc, budeš sklamaný. Ak Boh predurčuje manželstvo, ...
Sedem zvykov pre šťastné manželstvo | Postoy
www.postoy.sk/7navykovstastnehomanzelstva
1.7.2010 – Svadba v Káne nás privádza k tajomstvu sviatosti manželstva. Nevieme, ako sa .... Modlitba spája ľudí s Bohom a aj medzi sebou navzájom.
Communio - missio
www.communio.sk/vytlacit.php?id=183
Ján Pavol II.: MANŽELSTVO A RODINA V BOŽOM PLÁNE ... Puto ich lásky stáva sa obrazom a symbolom zmluvy, ktorá spája Boha s jeho ľudom. Naproti tomu ...
11 – Stav manželský | Dobré Slovo
www.dobreslovo.sk/data/2011/...manzelsky/stav-manzelsky/
19.6.2011 – Veď sám Boh je pôvodcom manželstva, ktoré sa vyznačuje rozličnými ..... Je to objektívne platný výrok, ktorý hovorí, že manželstvo spája Boh.
[DOC]
Katechezy o manželstve
www.synoda.kapitula.sk/documents/kat05.doc
Formát súboru: Microsoft Word - Rýchle zobrazenie
Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú a spájajú, sú úkony vlastné manželom a Bohom vyhradené jedine manželom.
Tajomstvo ľudskej lásky | Teológia tela
www.teologiatela.sk/tajomstvo-ludskej-lasky/
Manželstvo medzi mužom a ženou je jedinečný zázrak, ktorý v srdci človeka zjavuje pozvanie .... neha a najsilnejšia vernosť lásky, ktorá spája človeka s Bohom. ... A preto je manželstvo skutočné tajomstvo Boha, časťou liturgie, v ktorej ...
27
www.frantiskani.sk/kazatel/behomroku/nb/27II.htm
V manželstve ich Boh spája takým spôsobom, že vytvárajúc „jedno telo" (Gn 2,24), môžu prenášať ľudský život: „Ploďte sa a množte a naplňte zem" (Gn 1,28).
areopag.sk • Zobrazenie témy - Miesane manzelstvo
areopag.sk › Správa fóra a Archív › Archív › Viera a život
aj ďalej Seberíny zle píše: manželská zmluva nie je zmluva ani s Cirkvou, ani s Bohom - je to zmluva medzi manželmi pred tvárou Boha, ktorý manželov spája a ...
7. Jednota a nerozlučiteľnosť manželstva :: Saletini Rozkvet
saletinirozkvet.webnode.sk/.../a7-jednota-a-nerozlucitelnost-manzelst...
1.10.2012 – Spája ich sám Boh. Uzavreté manželstvo pokrstených osôb nemôže byť nikdy rozviazané žiadnou ľudskou mocou. Oslobodzuje ich len smrť.
Čistota, (pravá) láska, ...
cistota.hudakcd.sk/
porod, rady, svedectva, modlitby, duchovné cvičenia, tehotenstvo, potrat, interrupcia, pravá láska, láska, sex, chodenie, bozkávanie, manželstvo, čistá láska, ...
Predmanželská čistota, čiže kráčanie proti prúdu (č. 3)
www.milujtesa.org/nr/.../predmanzelska_cistota_cize_kracanie.html
A najdôležitejšie: čistota ťa posilní na ceste k Bohu, od ktorého pochádza opravdivá láska a všetko, čo je dobré. Nečistota pretrháva vzťah s Bohom a ničí tvoj ...
Čistota vo vzťahu dvoch - O rytierovi, jeho milej a ich pokladoch
palkovci.webgarden.cz/rubriky/cistota-vo-vztahu-dvoch
Čistota vo vzťahu dvoch. Na začiatok chceme povedať, že keď sme spolu začali chodiť, pre oboch to bol prvý vzťah. To ale neznamená, že sme neboli predtým ...
Čistý vzťah
www.dimenzie.sk/1999_03/06prolife.htm
Ide o vzťah, v ktorom nehovoríme o mužovom ja a ženinom ja, ale o spoločnom my. ... Predmanželská čistota, zdržanlivosť, nemá zmysel pre toho, kto vníma ...
Fórum pre katolíkov - Čistota v predmanželskom vzťahu
www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=2823
Príspevkov: 3 - 4. okt. 2010
Zdravím, volám sa Fero, mám 22 rokov a mám s priateľkou krásny vzťah, poznáme sa už vyše siedmich rokov a obaja sa snažíme, aby bol Boh ...
ČISTOTA? hmm.. - Príspevkov: 12 - 25. máj 2010
Čistota - Príspevkov: 8 - 26. sep. 2008
Viac výsledkov z kredo.sk »
Čistota a jej význam | krestania.info
www.krestania.info/cistota-a-jej-vyznam/
9.1.2013 – Naša snaha o čistotu sa dotýka každého aspektu našej bytosti a toho, kým sme: naše myšlienky a pocity, postoje a motívy, vzťahy, ako sa ...
cistota a panenstvo-kedy spolu nesuvisia?
www.upc.uniba.sk/.../23982-cistota-a-panenstvo-kedy-spolu-nesuvisi...
5.12.2009 – no a k cistote vasho vztahu..ja ti nemozem povedat co je spravne a ako to ma byt..mnoho ludi na tomto fore ti to velmi rychlo a jasne vymedzi..ja ...
Předmanželská čistota - Nivnické spolčo - eStránky.cz
www.nivnickespolco.estranky.cz/...vztahy/pred... - Preložiť túto stránku
19.9.2010 – PŘEDMANŽELSKÁ ČISTOTA. Mladí si často kladou otázku: kam až můžeme ve vztahu zajít, co ještě není hřích? Již tato otázka ale není ...
Púť zaľúbených 2008: FÓRUM: čistota vo vašom vzťahu
zalubeni.blogspot.com/2008/02/frum-istota-vo-vaom-vzahu.html
4.2.2008 – FÓRUM: čistota vo vašom vzťahu. Written by Púť zaľúbených 2008 on 5:34. 1. Ako sa poradíte s čistotou vo vašom vzťahu? Dá sa to zvládnuť?
Láska a čistota mladého človeka
www.animator.sk › Námety na stretká
Cieľ: Poukázať na krásu a čistotu lásky a vzájomných vzťahov. 2. DISKUSIA. Čo je podľa vás láska? ako sa prejavuje? Akú lásku nám predstavuje dnešná doba ...
Vzácny poklad
Anti koncepcia v tvojej mysli
Hriechy pohanského sveta
Cirkev bojuje za pravdu
Manželská čistota (1. časť)
Antikoncepcia – podceňované zlo
Zachráňme manželstvá! Modlitba za manželstvá, ktor...
Život dáva Boh
Od in vitro k NaProTECHNOLÓGII
Život či smrť?
Lidé této doby vstupují do manželství ze sedmera dúvodú
Neslušné oblékání podporuje nemravnosť.....
O Božej vôli - svätý Alfonz de Liguori
Sv. Faustína : Ako Boh udeľuje vnuknutia ?
Pravé priaťeľstvo medzi mužom a ženou
Pavol-hudak-preco-laska-stroskotava
Aký má Cirkev postoj k masturbácii?
Svätá Angela - ako rozoznať či správne milujem
Pravé priateľstvo - Svätý František Saleský
Tragédia - falošná tvár lásky P. Hudák
Pravé priateľstvo medzi mužom a ženou
Porovnaj :Ako bolo Pekné dievča v pekle
Porovnaj : KRESŤAN A KÚPALISKÁ
IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech
Lidé této doby vstupují do manželství ze sedmera