Úvodná stránka > Pravé priateľstvo

Záruka požehnaného manželstva

Svätý František Saleský z knihy FILOTEA

biskup a učiteľ Cirkvi

Rozdiel medzi pravým a nepravým priateľstvom.
O tomto dám ti, Filotea, veľmi vážne ponaučenie. Heraklejský med, ktorý je jedovatý, veľmi sa podobá pravému medu.

Preto veľké nebezpečenstvo hrozí tomu, kto by miesto pravého medu užíval heraklejský alebo obidva spolu. Dobrý med neodstráni totiž účinok tohto jedovatého medu.

To isté platí i o priateľstvá c h. Preto veľký pozor, aby nás ne- oklamaly naše priateľstvá, najmä keď ide o priateľstvá medzi rozdielnym pohlavím, nech je pritom akýkoľvek úmysel!

Zlý duch veľmi často klame priateľov. Priateľstvo sa začína čnostnou láskou, ale keď si človek nedá pozor, pridá sa k nej láska svetská, potom smyselná, konečne telesná.

Keď človek nie je veľmi opatrní í pri láske duševnej mu hrozí nebezpečenstvo; lenže v tejto človek nezablúdi už tak ľahko; v jej čistote a svetle ľahko pozná škvrny, ktorými by ju chcel diabol pošpiniť.

O pravej-a-falosnej-laske - sv. Angela

Manzelstvo-podla-bozej-vole

Pri tejto láske zlý duch postupuje pomaly, obozretne a takmer nebadane mieša jed do srdca.
Nepravé priateľstvo rozoznáš od pravého tak ako heraklejský med od pravého.

Heraklejský med je chutnejší, pre jazyk r.ladší než obyčajný, lebo má v sebe vlčiu šťavu, ktorá stupňuje jeho sladkosť. Tak je i so svetským priateľstvom (myslím na priateľstvo milencov). Svetské priateľstvo užíva medotokú reč, lichotí sa, podlizuje, n/chvaľuje krásu, roztomilosí, zručnosť druhej osoby.

Sväté priateľstvo však hovorí úprimne, od srdca, nevie iné chváliť len čnosť a božiu milosť, ktoré jedine sú jeho základom od heraklejského medu točí sa hlava; nepravé priateľstvo však omámi ducha predstieraním čistoty a zbožnosti; z tohto duševného závratu pochádzajú potom strojené ľúbostné, neporiadne pohľady, hlboké vzdychy, výčitky, ako by sa milujúce osoby nemalý dosť rady, lichotivé pohyby, túžba po objatí, bozkávaní sa a iné nemiestne dôvernosti a zdvorilosti, ktoré sú neomylným znamením, že čistota čoskoro vyhynie.

Sväté priateľstvo má čisté, nevinné oči, nepozná iné prejavy lásky, len úprimné, túži len po nebi, zdôverí sa len * vo veciach duchovných, nesťažuje si, iba na to, že ľudia nemilujú Boha. Toto sú neomylné znaky pravej duševnej čistoty.

Mladí ľudia, ktorí si dovolia také skutky, slová, nežnosti, za ktoré by sa začervenali, keby ich počuli alebo videli rodičia, manželia, manželky, spovedník, dostatočne tým prezrádzajú, že nie je reč o cti a svedomí, ale o celkom inom. Heraklejský med oslabí, zakalí zrak; tak aj svetárske priateľstvo zakalí, oslabí, zatemní zrak ducha. Opojení svetárskou láskou totiž si myslia, že dobre robia, páchajú však nepravosti; svojou výhovorkou všetko vedia odôvodniť, ospravedlniť. Nenávidia svetlo, milujú tmu. Sväté priateľstvo má bystrý zrak, neskrýva sa, rado sa ukáže v poctivej spoločnosti.

Nakoniec však heraklejský med zanechá v ústach veľkú horkosť. Tak i nepravé priateľstvo končí sa obyčajne v nečistých slovách, telesných žiadostiach, alebo keby jedna stránka odporovala, tak nastanú u- rážky, ohovárky, klamstvá, zvady, žiarlivosti ä nie zriedka aj surovosti, zúfalstvá. Čisté priateľstvo je vždy jednako poctivé, zdvorilé, láskavé, jeho zmena znamená len pokrok a zdokonalenie, ktoré je predobrazom lásky blažených nebešťanov.
Svätý Gregor Nazianský píše, ž e páv, keď chce k sebe privábiť pá- vice, pyšno si rozkladá perie a kričí. Keď uvidíš muža, ktorý sa ozdobuje, ukazuje svoj vtip v žartovných rečiach, lichotí sa ženám a dievčatám a na manželstvo ani
30s)
nepomyslí, takýto svetár nechce dosiahnuť nič iného, len zviesť svoje obete k zlému. ľoctivá žena a múdra panna nech zapchá svoje uši, aby nepočula lichotivé reči podvodníka, ktorými ju chce dostať do svojej siete. Ale ak ho blahosklonne poslúcha, je to znak, že skôr-neskôr utratí čistotu srdca.

Panna Mária, keď uzrela anjela v mužskej podobe, hoci bol poslaný s neba a nebesky ju pozdravil, bála sa, lebo bola sama.

Dobrý Bože! Panna najčistejšia, samá čistota obáva sa anjela v mužskej podobe! Ako by sa nemala báť nečistota človeka, ktorý prichádza v rúchu anjelskom a ktorý sa jej lichotí svetárskymi, zvodnými chválami ?

HLAVA XXI.
Napomenutia a prostriedky proti hriešnemu priateľstvu.
Pýtaš sa, Filotea, akými prostriedkami možno sa brániť proti nečistým, nesmysel- ným, ľahkomyseľným priateľstvám?

Len čo pocítiš vo svojom srdci počiatky tejto náchylnosti, ihneď odvráť od nej svoju myseľ, zavrhni úplne túto vášeň, vo svojej mysli zaleť pod kríž Spasiteľa a oviň svoje srdce Jeho tŕňovou korunou, aby sa tie podvodné líšky nemohly priblížiť k nemu. Buď veľmi opatrná, nepúšťaj sa s týmto podvodníkom nikdy do reči, nikdy s ním nevyjednávaj.

Nehovor: „Vypočujem ho, ale nič z toho, čo mi rozprával, nevyko- nám, otvorím síce uši, ale zatvorím srdce." Pre Boha ťa prosím, Filotea, buď prísna v tejto veci, lebo uši a srdce sú úzko spojené!

Tak ako je ťažko, ba nemožno zastaviť prúd, ktorý sa valí dolu kopcom, práve tak ťažko je zabrániť tomu, aby sa láska, keď je už raz v ušiach, nevkradla aj do srdca.

Alkmeon hovorí, že kozy dýchajú ušami, nie nosom. Toto síce podľa Aristotela nezodpovedá pravde, ale to je pravda, že naše srdce dýcha ušami. Jazykom vyjadruje svoje myšlienky, ušami sa nadýcha cudzích myšlienok. Chráňme starostlivo svoje uši pred sprostými slovami, lebo keď nedáme pozor, otrávia naše srdce!

V nijakom prípade nepočúvaj ich návrhy, ale ich zavrhni, nech sú podané pod akoukoľvek zámienkou. V tomto prípade ani to ti nepoškodí, keď budeš ne- zdvorilá a surová.
Pamätaj, že si svoje srdce zasvätila Bohu, že máš milovať jedine Boha. Spáchala by si svätokrádež, keby si čo len jednu iskierku odcudzila z tej lásky. Obetuj znova svoje srdce Bohu, sľúb Mu vernosť tisícorakými sľubmi, ostaň v nich verná ako jeleň vo svojom úkryte a pros Ho o pomoc. On ti dozaista pomôže, Jeho láska vezme tvoju lásku pod svoju mocnú ochranu, aby žila výlučne Jemu.
Ale ak si už zamotaná v sieti hriešneho priateľstva, vtedy, ach, Bože, ťažko ti je síce z neho sa vymotať, zato však nezúfaj.
Zaleť v mysli svojej pred božiu velebnosť, pokorne uznaj svoju veľkú biedu, krehkosť, z celého srdca svojho si zoškliv začaté hriešne priateľstvá, odvolaj vyznanie lásky, zriekni sa všetkých tebe daných sľubov lásky. Potom bezpodmienečne sa zaviaž, že sa nikdy nevrátiš k predošlej zábave a láske.
Co najvrelejšie, ak je to len trochu možné, by som ti odporúčal, aby si úplne zanechala spoločnosť tej osoby, s ktorou si žila v hriechu, lebo ľudia, uštipnutí hadom, ťažko sa vyhoja v spoločnosti tých ľudí, ktorí tiež boli uštipnutí hadom. Tak isto aj človek, ranený láskou, ťažko sa z nej v y h o j í, dokiaľ žije s o- sobou podobne ranenou.

Zmena miesta veľmi dopomáha k tomu, aby sa náruživosti, nepokoje utíšily a ustaly. Svätý Ambróz v druhej knihe svojho spisu „O p o k á n í" p í š e o i s t o m m 1 a- d í k o v i, ktorý sa vybral na ďalekú cestu. Keď sa vrátil domov, celkom bol vyliečený z nešťastnej lásky, ktorú predtým pestoval.
Keď ho bývalá milenka spozorovala na ulici, oslovila ho, či ju už nepozná, lebo vraj ona je tá a tá. Odpovedal jej: „Dobre, ale ja už nie som ten, čo som bol!" Tak, hľa, pomohla mu vzdialenosť.
Svätý Augustín píše, že po smrti svojho priateľa v Tagaste odišiel na čas Kartága, aby tu zmiernil svoj žiaľ.

Co však má robiť ten, ktorý nemôže odísť preč? Taký nech pretrhne všetky priateľské styky, opustí tajné návštevy, reči, pohľady, úsmevy, vôbec nech vyhýba všetkému, čo by znovu mohlo rozdúchať predošlý, nečistý oheň. Keď však predsa len musí prehovoriť s osobou, s ktorou prerušil styky, nech jej rázne a rozhodne oznámi, že sa s ňou naveky rozlúči, lebo tak mu káže svedomie. Každému, ktorý upadol do siete nešťastnej lásky, hlasito privolávam: „Pretnite, pretnite, strhnite svoje putá!"

Nitky hriešneho priateľstva neslobodno rozmotávať pomaly, ale treba ich roztrhať, r o z ť a ť hneď, a to nemilosrdne! Neslobodno šetriť ľúbostné sväzky, ktoré natoľko sa protivia božej láske. Povieš si: „Keď som už odhodila okovy tohto ponižujúceho otroctva, nevymiznú mi úplne z pamäti, zanechajú na mojich nohách po sebe stopy, to jest v mojich citoch." Neboj sa, Filotea, nebude tak, keď natoľko zanevrieš na zlo, nakoľko si ono zasluhuje.

Lebo ak sa ti tá láska naozaj zoškliví, nebudeš vo svojom srdci cítiť len odpor proti tej hnusnej láske, ale proti všetkému, čo sa na ňu akokoľvek vzťahuje. Vtedy budeš od hriešnych náklonností k milovanej osobe voľná a v tvojom srdci ostane len láska k Bohu. Keby však tvoja ľútosť a rozluka so zlom nebola dokonalá, nevymizly by z tvojho srdca úplne hriešne náklonnosti; postaraj sa preto potom o duchovnú samotu, ako som to už opísal, a častejšie sa do nej utiahni. Často sa vo svojom duchu zriekaj oných náklonností, zavrhni ich z celej svojej sily. Častejšie ako inokedy čítavaj sväté knihy, spovedaj sa a prijímaj častejšie ako predtým. Zdôver sa, keď len možno, duchovnému otcovi alebo inej múdrej duši a vykresli im svoj duševný boj, pokušenia.

Ver mi, že ťa Boh, keď verne budeš pokračovať v tomto cvičení, oslobodí od všetkých náruživostí. „Ale či to nebude nevďačnosť", povieš si, „keď tak odrazu pretrhnem všetky priateľské styky?" Ó blahoslavená nevďačnosť, ktorou sazavďačímeBohu!

Neboj sa, Filotea, nebude to nevďačnosť, ale nesmierne dobrodenie pre milovanú osobu. Keď strhneš svoje putá, strhneš putá i druhej osoby, ktoré vás spoločne zotročovaly. Možno, že ona hneď svoje šťastie neuzná, ale neskôr to ztadá a bude velebiť Boha: „Roztrhal si, Pane, moje putá, tebe budem obetovaí obetu chvály a Tvoje sväté meno budem vzývať!" (Z 115, 16, 17.)

Ešte niektoré pokyny o priateľstvách.
Podmienkou priateľstva je úzke spojenie priateľov, bez čoho sa vlastne nemôže ono ani zrodiť ani udržať. Často sa stáva, že z jedného srdca prechádzajú do druhého aj iné city, náklonnosti, dojmy bez toho, že by to milenci zbadali.

Toto sa stáva najmä vtedy, keď si toho, koho milujeme, aj veľmi vážime. Pred takým priateľom otvoríme potom svoje srdce až dokorán, takže vnikne potom do neho nielen láska, ale aj náklonnosti, vlastnosti milovanej osoby bez toho, že by sme si to uvedomili, či sú ony dobré alebo zlé. Včely, ktoré sbie- rajú heraklejský med, nič iného nechcú ako pravý med; ale keď ho sbierajú, nebadane nosia i jed z vlčích bylín, na ktoré sadajú.

V tejto veci sa nám treba správať podľa slov Spasiteľa, zachovaných nám ústnou tradíciou: „Buďte dobrí peňazomencV. Neprijímajte falošné peniaze, zamiešané medzi dobré, ani zlato miešané s rýdzim ale pravé oddeľte od nepravého!" A prečo by sme si mali osvojiť bez rozdielu i chyby, nedokonalosti svojho priateľa spolu s jeho láskou ?

Keď má niekto nedokonalosti, môžme ho ešte zato milovať; ale jeho nedokonalosti nielen že si nesmieme osvojiť, ale ani ich milovať. Veď priateľstvo má nám priniesť čosi dobrého, nie však zlého.

Tí, čo vynášajú z rieky zlatý piesok, zlato si oddelia, vezmú so sebou a piesok nechajú na brehu.
Podobne majú robit i priatelia. Piesok nedokonalosti nech oddelia od čistého zlata priateľstva; zlato nech si vezmú a piesok odhodia.

https://jezismaria1.webnode.sk/mat-jedno-dieta-je-byt-ako-matkou-v-skusobnej-dobe/

Žiť čisto pred manželstvom je zárukoku požehnaného manželstva

Svätý Gregor Nazianzský píše, že svätého Bazila natoľko obdivovali, milovali jeho priatelia, že ho napodobňovali i v niektorých nedokonalostiach, ako v zdĺhavej reči, zamyslenosti, chode, ba nosili aj podobnú bradu. Aj my vídame manželov, manželky, deti, priateľov, ktorí si natoľko vážia svojich priateľov, rodičov, manželov, manželky, že pritom si osvoja aj ich nedokonalosti. Azda preto, aby sa im zapáčili, alebo ich vo všetkom napodobňovali. Toto nerobme! Každý človek má nadostač svojich zlých náklonností, netreba, aby si osvojoval ešte aj cudzie.

Priateľstvo si nežiada, aby sme si osvojili vzájomné chyby, ale aby sme si v ich odstraňovaní vzájomne pomáhali. Nedokonalosti priateľov máme trpezlivo znášať; nesmieme ich však podporovať, tým menej si ich smieme osvojovať.

katolícka mravouka

My však hriechy priateľa nesmieme ani podporovať, ani trpezlivo znášať. Bol by to zlý, naničhodný priateľ, ktorý keby videl, že jeho druh vychádza navnivoč a nešiel by mu na pomoc, keby ho videl umierať od bolesti, spôsobenej vredom, a nemal by odvahy zachrániť ho tým, že by mu vred rozrezal. Pravé, živé priateľstvo neobstojí v hriechoch. Hovoria, že salamander vyhasí oheň, na ktorý si ľahne; tak aj hriech zničí priateľstvo, do ktorého sa záhniezdi.

Keď je hriech len prechodný, pomíňajúci, dá sa odstrániť, vykoreniť priateľským napomenutím. Keď však už v srdci zapustí korene, priateľstvo zmizne čoskoro, lebo trvalým základom priateľstva je čnosť. Tým menej je teda dovolené pre priateľstvo páchať hriech. Priateľ sa stane nepriateľom, ak nás chce zviesť k hriechu; zaslúži si, aby sa mu v tej chvíli, keď chce svojho priateľa uvrhnúť do večnej záhuby, vypovedalo priateľstvo.
Najistejším znakom nepravého priateľstva je priateľstvo s hriešnou osobou; ak ten, koho milujeme, tonie v hriechoch, i naše priateľstvo je hriešne, podkladom mu nie je čnosť, ale nejaká smyselná vlastnosť.
Družstvá, ktoré utvorili kupci, aby mali časný zisk, sú len tôňou pravého priateľstva, lebo ich nespojuje vzájomná láska, ale ziskuchtivosť.

Nakoniec uvediem dva výroky Písma svätého, ktoré majú byť základnými ka- meňami a nosnými stlpami pravého kresťanského života. Jeden znie: „Kto sa bojí Boha, toho priateľstvo bude dobré" (Sir H, 17). Druhý výrok znie: „Priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom." (Jk 4, 4.)

Ja a mojich päť detí

Mať jedno alebo aj dve deti, to je len ako byť matkou v skúšobnej dobe.

Ako ste sa rozhodli pre viacdetnú rodinu?
Pochádzam z normálnej bežnej rodiny: otec, mama, tri deti. Vydala som sa ako 21-ročná. A keď som ešte nemala ani 25, už som mala 3 detičky. Bolo toho na nás dosť, no pomyslela som si: vydržím, pokým odrastú. Keď sú už tri, materský plán mám splnený. Ešte som samozrejme reptala, že to jedno mohlo byť neskôr a radšej dievčatko. A patrične som sa "poistila", aby už detičky neprichádzali. Ale človek mieni.... ale Božie cesty nie sú našimi cestami.
Jedného dňa som kontrolovala spiace dieťatko v postieľke a bolo... Pán potreboval o jedného anjelika v nebíčku viac. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Nevedela som si odpustiť tie hlúpe myšlienky, reptanie a výčitky. Ale ani Bohu. Ako mi to mohol urobiť? A tak som si povedala, že ak život takto končí, nemá zmysel. Urobím všetko preto, aby raz moje deti nad mojím hrobom nestáli v takej beznádeji. A Boh začal meniť aj môj život. Pomaly, ale isto.
Začala som sa tešiť z toho čo mi zostalo. Zrazu som zatúžila mať ďalšie dieťa. Bála som sa, že sa to všetko zopakuje, ale túžba po dieťatku bola silnejšia ako samotný strach. Kto to nezažil, tak sa možno teraz usmieva. Zabudla som na ťažké pôrody, na bezsenné noci. Ostalo mi len to krásne a vytúžené dieťatko prišlo. Bola ako kvietok voňavá, nežná a naša. Stali sme sa nadmieru šťastnými rodičmi. Už som nechodila každý deň na cintorín a moje srdce sa začalo pomaly uzdravovať. Zrazu sa na svet hlásilo ďalšie dieťatko. A za pár rokov neskôr sme k tomuto dieťatku dostali ďalší prídavok. Takto sme sa teda "rozhodli" pre veľkú rodinu. Prijať detičky ako Boží dar.

Aký je to pocit mať veľa detí?
Najťažšie obdobia boli pre mňa vynosiť a porodiť. Nemala som väčšie komplikácie, iba mi bývalo veľmi zle. Bolo mi dobre iba v polohe ležmo. Ale ležať pri štyroch deťoch v rodine?.... Dá sa to len z prinútenia. Bola som veľmi málo vďačná. Videla som len to, ako nevládzem chodiť, ako priberám, ako mi musia všetci dookola pomáhať. Precitlivelo som reagovala na poznámky o mojich tehotenstvách, ktoré neboli v každom prípade povzbudivé. Aj manžel sa umáral, ako všetkých vychová, kde zoberieme peniažky na prežitie, výchovu, vzdelanie... A určite sa vždy trochu obával, ako dopadne pôrod.
Ale boli to obdobia, kde sme ako rodina obzvlášť držali spolu. Každý z rodiny niesol svoj kríž. Kríže sú rôzne a tento tehotenský je jedným z najkrajších krížov. Veľmi hlboko som prežívala túto skutočnosť práve pri poslednom dieťatku. Nemohla som chodiť na modlitbu krížovej cesty a trápila som sa tým. Popri tom som si až neskôr uvedomila, že sama stojím celý pôst na tejto krížovej ceste a nesiem kríž spolu s Ježišom.
Moja najstaršia dcéra sa starala o najmenšiu, ale aj o celú domácnosť. Študovalo sa jej diaľkovo veľmi ťažko. Ale Boh mal aj pre ňu plán. Neurobila skúšku ani na tretí pokus, vzdala sa a začala sa pripravovať na denné štúdium. Vtedy ju zobrali až na dve školy. Navyše jej zarátali všetko, čo mala z diaľkového štúdia. Študovala denne, kde jej bolo oveľa ľahšie. Píšem to preto, že Pán má vždy pre nás plán. Len my sme netrpezliví a zmeny veľmi ťažko prijímame.

A čo manžel?
Mnohokrát mlčky hľadel na svoju veľkú, krásnu a milujúcu rodinu. V čase posledného tehotenstva, ako nezamestnaný, si užíval najrozkošnejšie chvíle detstva svojej nežnej dcérky.

Chýbalo či chýba vám niečo?
Ťažká otázka. Ako väčšina rodín, a myslím nielen tých mnohodetných, v dnešných časoch bojuje s nedostatkom peňazí. Moja mama vravieva, že nieto toho veľa, aby nemohlo byť málo a nieto toho málo, aby nemuselo byť dosť. Alebo: nekupuj, čo potrebuješ, ale bez čoho sa nezaobídeš. Niekedy je to veľmi ťažké. Tiež chceme žiť ako iní, chodiť na dovolenky, na koncerty, do divadla. Pekne sa obliecť... Viete, že všetko toto máme? Pán nám dáva všetko, čo ostatným. Len s trochu väčšou námahou a rozumom. Dáva nám aj múdrosť, totiž nie som z tých, čo vedia šetriť alebo žgrlošiť. Na koncerty chodíme do Ľudovej školy umenia, kde chodia naše deti a sú to mnohokrát veľmi pekné koncerty. Deti dostali do vienka od Boha dar lásky k hudbe, k umeniu. Do divadla chodíme občas na rozprávky v dopoludňajších hodinách - je to lacnejšie. S manželom si doprajeme raz za čas niečo vo večerných hodinách. Nie je toho veľa, ale neodoprieme si aspoň jeden ples v roku. To nás vždy posunie o nejakých pár rôčkov späť - omladneme.
Veľmi radi trávime čas na snehu. Je to teraz nákladná záležitosť a poslednú zimu sme chodili, ale ak sa dalo, tak aspoň každý týždeň na bežky. Trasu máme pod oknami. A aspoň jedenkrát za čas na lyžovačku, aby sme nezabudli lyžovať. Ozaj, viete, aké bolo naše svadobné motto? „Žite tak, aby vám každý závidel.“ Život nie je vždy len o peniazoch. Aj keď sa bez nich nedá existovať.
No, to by ste mali vidieť, keď nás sedem sedí alebo leží v jednej izbe. Jeden spieva, jeden tancuje, jeden vyrevúva, jeden je smädný, jeden chce jesť a zaujímavé je, že sa všetci na túto chvíľu tešia. A máme všetky vekové kategórie od 5 do 50 rokov.

Koľko času máte ako rodičia na každé dieťa?
Určite je to v každej rodine iné. Moje deti sa dobre učia, sú nadané a ja im venujem po tejto stránke minimum. Pretože všetko sama robiť nemôžem, musia mi pomáhať s domácimi prácami. Ten čas, čo mi ostatne, môžem s nimi napr. aj pretancovať. Môj manžel chodí na týždňovky, tak je to náročné. Napríklad taká sobota – věštci sme doma. Stredné dieťa ocko odvezie na trénink, aj s najstaršou. Popri tom urobí nákup. Ja roztriedim prádlo a začnem prať, popri tom riadim celú domácnosť. Syn začína variť, mladšia vysávať, najmladšia poukladá hračky. Ke´d sa ostatní vrátia z tréningu a z nákupov, obed je už skoro hotový. O chvíľu spoločne obedujeme, znovu jeden umýva riad, jeden pozmýva podlahu a ak treba, niekto žehlí. Popoludní už máme relatívne voľno a ideme urobiť niečo vonku okolo domu alebo na záhradu, alebo na bežky, alebo cvičia na klavíri, poprípade sa niečo upečie, alebo predpripraví nedeľný obed. Niekedy je to u nás ako v úli.
Deti sú čoraz väčšie, a tak si prehodnocujem aj to, že je dnes už vzácnosťou, keď sú doma všetci. Ale to všetko je v Božích rukách.

Vidíte výhody viacdetnej rodiny. A nevýhody?
Každý rok chodím na stretnutie so spolužiačkami zo strednej školy. Každá je iná, každá má svoje problémy. Ale ani jedna z nich už nemá malé dieťatko. Majú väčšinou dospelé deti, teda viac času na seba, na vzdelanie a viac peňazí. Ja toto všetko nemám, ale nemenila by som. Necítim sa osamelá ani opustená, ani stará. Som stále mladou mamičkou, zamilovanou do svojho manžela. A som šťastná. Klamala by som, keby som tvrdila, že som spokojná. Sú chvíle, keď by som tiež chcela niečo iné. Dobrú prácu, trochu pohodlia, ale...

Aké sú vzťahy medzi deťmi?
V podstate veľmi dobré. Aj sa pobijú ako všade, ale majú sa radi. Vedia pomôcť jeden druhému. Vedia sa o seba navzájom postarať, sú radi spolu. A sú si navzájom obohatením jeden pre druhého. Je úžasné vidieť, ako prichádza najstaršia dcéra po týždni domov a najmenšia ju čaká na schodoch, aby ju vystískala prvá. Deti si pomáhajú aj ináč. Najstaršia dcéra pracovala v zahraničí a nikdy neprišla s prázdnymi rukami, vždy priniesla deťom kopu vecí, aby mali radosť. Nie bezhlavé kupovanie, len čo bolo treba. Veľmi ma tým odbremenila. A pomohla finančne splácaním lízingu a všetkého potrebného. A syn tiež. Deti nie sú sebecké. Cítia spolupatričnosť. Ale tam, kde je veľa lásky, býva ja veľa bolesti. Veľmi ma bolí, keď sú deti choré, keď sa im nedarí, keď majú problémy, keď sú smutné. Vtedy skladám svoje hrdé JA MAMA a odovzdávam ich do rúk Matky Božej, aj Pánu Ježišovi všetko predkladám. A keby ste vedeli, aká je vtedy moja veľká viera maličká. Bolí ma aj to, keď nemáme peniažky a nemôžeme dieťa poslať na preteky, ale Pán sa postará aj o toto. Boh nám chce dať oveľa viac milostí, ako dokážeme prijať. Keby Jób nebol prijal Božiu milost, bol by na smetisku zahynul. A nikdy by sa nebol tešil z novej rodiny, z ďalších detí. A to chce aj trochu odvahy a múdrosti.

Dokážete vašu životnú cestu odporučiť ďalším?
Áno, vrelo odporúčam. Vyskúšajte si to. A ešte jedna vec: mať jedno alebo aj dve deti, to je len ako byť matkou v skúšobnej dobe. Tvoja prax ešte len príde. S pribúdajúcimi pôrodmi si budeš materstvo stále viac vážiť. Budeš stále vďačnejšia a vďačnejšia za každé dieťatko ako Boží dar. Deti vyrastajúce v takomto prostredí si odskúšajú, ako byť dobrými otcami a matkami raz vo svojom manželskom zväzku. Veru, veľakrát musím prijať ostrú kritiku od starších detí pri výchove drobcov. A majú pravdu. A s rozumom sa „hrnú" do manželstva.

Marcela – mama piatich detí

Zhovárala sa Monika Ginzeriová

Zdroj : https://www.miriam.sk/miriam7/Miriam2006