Úvodná stránka > Očistec

Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci ! Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859)

Duše v očistci musí tolik trpět kvůli své nedbalosti, kvůli pohodlné zbožnosti, kvůli nedostatku horlivosti pro Boha a spásu bližních. Jak se jim dá pomoci, když ne zadostiučiňující láskou, která za ně obětuje ty činy ctností, které ony samy v životě zvláště zanedbávaly ?

Kdyby lidé věděli, jakou moc mají tyto dobré duše v očistci nad Božím Srdcem, a kdyby věděli, jakých milostí je možné dosáhnout na jejich přímluvu, jistě by nebyly tak opuštěné; musíme se za ně hodně modlit, aby se ony hodně modlily za nás.

V jednom posolstve nám Panna Mária hovorí: "...Dnes vás chcem pozvať, aby ste sa denne modlili za duše v očistci. Každá duša potrebuje modlitbu a milosť, aby prišla k Bohu a k Božej láske. A tým aj vy, drahé deti, získate nových orodovníkov, ktorí vám pomôžu v živote pochopiť, že všetky pozemské veci nie sú pre vás dôležité, že jedine po nebi má človek túžiť..."

Svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána, je niečo, o čo máme zápasiť už na tomto a v tomto svete. Nemyslite si, že keď denne žijete hriechu a plníte tak vôľu diabla, že v hodine smrti sa vaše sklony zmenia akoby úderom kúzelnej paličky. Aj v duchovnom živote platí zákon zotrvačnosti. Pekne to vyjadruje jedno príslovie: „Strom padá na tú stranu, kam sa celý život nakláňa!“ Zápas s hriechom nie je luxus, ktorý si môžu dovoliť len svätí, ale je to psia povinnosť každého kresťana. Ježiš nikomu z nás nesľubuje, že keď budeme chodiť pravidelne do kostola, budeme spasení. Chodiť do kostola je nutné, ale to nestačí. Máme robiť pokánie a to spočíva v odvrátení od hriechu a príklone k Bohu. ..Viac tu .

Žena odsúdená s v očistci za hriechy svetských márnosťi - Flammin a mnoho iných autorov uvádza, že jedna slečna z dobrého prostredia, menom Alexandra, ktorú svätý Dominik zázračne obrátil a zapísal do bratstva ruženca, sa mu po svojej smrti zjavila. I povedala mu, že bola odsúdená na sedemsto rokov v očistci za hriechy, ktorých sa dopustila a priviedla k ním viacerých svojimi svetskými márnosťami.

Jeden- deň -v-očistci

https://jezismaria.weebly.com/ocistec--purgatory.html

Pozývame vás k modlitbe novény od 1. do 8. novembra za duše v očistci.

1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.

Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:

sv. spoveď (krátko predtým alebo potom)

sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň)

modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas' a Sláva).

Okrem toho je potrebné vo všeobecnosti vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, a to aj všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ostatné podmienky.

Ako môžeme dušiam v očistci pomáhať?

Hlavne svätou omšou , ktorú nemôže nič nahradiť. 2. november je sviatkom všetkých verných zosnulých. Vtedy je kňazom dovolené slúžiť tri sv. omše za zomrelých. (Už Tertulián v 2. storočí spomínal aj výročné spomienkové bohoslužby.)

Zmiernym utrpením . Každé utrpenie, či telesné alebo duševné, ktoré obetujeme za duše v očistci, im prináša veľkú úľavu.
Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme dušiam v očistci pomáhať (úmysel – aj za obrátenie hriešnikov). Modlitbou ruženca (aj k Božiemu milosrdenstvu) sa denne vyslobodzuje mnoho duší, ktoré by inak museli ešte dlho trpieť. Obracajme sa v modlitbách tiež ku svätcom a ku anjelom. Okrem sv. archanjela Michala je ochrancom duší v očistci sv. Odilo – chudobný opát. (Vynikal dobrotou, miloval trpiacu Cirkev, pričinil sa o vznik sviatku Dušičiek.)
Tiež krížová cesta prináša veľkú úľavu.
Duše v očistci hovoria, že odpustky (úplné, čiastočné – známe podmienky) majú pre ne veľký význam. Prostredníctvom odpustkov je im privlastnené zadosťučinenie, ktoré nebeskému Otcovi ponúkol Ježiš Kristus. Ten, kto počas svojho života často získaval odpustky pre duše v očistci, dostane v hodine svojej smrti milosti, prameniace z odpustkov, ale dokonalejším spôsobom. Je to hrozná vec: nevyužívať (zanedbávať) tieto poklady Cirkvi pre duše v očistci.
Almužny a dary na dobré účely, hlavne na misie. (Je možné, že túto peknú povinnosť zanedbávali. Mnohé duše majú čo vyrovnávať buď kvôli nezaplateným dlhom alebo kvôli nespravodlivej záveti či inej nespravodlivosti.)
Tiež zapaľovanie sviec dušiam v očistci pomáha. Najprv preto, že je to úkon pozornosti a lásky, potom preto, že sviece sú posvätené a svietia do tmy duši v očistci. (Prosíme, aby bol Ježiš pre nich svetlom, aby bol pre nich odmenou za to, čo dobré urobili – za ich pekné myšlienky, slová, záslužné skutky.)

Kropenie svätenou vodou mierni bolesti.

Duše v očistci si prajú očistec, pretože majú jasnú predstavu o Bohu, ktorý sa im ukázal v žiarivej kráse a čistote. Nechcú pred neho predstúpiť ani s najmenšou škvrnou (s ľahkými hriechmi, s dočasnými trestami za smrteľné hriechy), túžia po dokonalosti. Je to osobný súd. Tieto tresty ako dôsledky vyplývajú z podstaty hriechov. „Pretože Boh je svätý, nemôže byť nesvätá duša v nebi blažená.“ (J.H.Newman) Potom však budú pociťovať šťastie. Nebudú ich trápiť výčitky. V očistci musia tiež pochopiť ohavnosť hriechov, ktorých sa dopustili voči nebeskému Otcovi, voči svojmu Spasiteľovi. (Je možné, že je to iba okamih, ktorý však vyjadrujeme v dňoch a rokoch, a tak kvalitu nahradzujeme kvantitou.) Túto premenu k dobrému bolo možné uskutočniť už počas pozemského života, ale teraz už nie je nebezpečenstvo, že danú možnosť nevyužijú. Iba málo ľudí upúšťa tento svet v stave čistoty a milosti, ktorý zaručuje ich okamžitý vstup do neba. Keď duše zomrelých prejdú hneď do stavu večne nezmeniteľného, potom sú zbytočné naše modlitby (tiež iné skutky, relikvie). Očistec bude trvať až do posledného súdu. Potom už bude iba raj a zatratenie (peklo).
Sami si pomáhať nemôžu, ale nám môžu pomáhať, keď ich o pomoc prosíme. Ak pomôžeme my im, oni pomôžu nám. Oni sa starajú o nás a o Božie kráľovstvo. My nemáme nariekať nad dnešnými časmi, nad tým, čo sa stalo, čo nás postihlo. „Vo svojich modlitbách myslíte na nás, ktorí sme vás predišli“(posledné slová umierajúcich). Ak sa modlíš za svojho brata na zemi, tak môžeš tak urobiť aj vtedy, keď prekročil prah večnosti. Veď smrť necháva dušu neporušenou. A duša ďalej žije, spomína a miluje. Duša je oživujúci princíp. Ona sa pričiní o nový začiatok, o nové, oslávené telo (bytie). Boh nie je koniec, on je začiatok. S ním je život plnší, intenzívnejší. V jeho rukách je zomrelému lepšie ako „v našich rukách“, hoci si niekedy nahovárame, že pri nás mu bolo dobre. A tak aj ty svoju lásku nedokazuj neplodnými slzami, ale účinným prostriedkom modlitby. Nemôžeme šíriť beznádej, nepokoj. (Dotykom svojich rúk ani svojimi očami zosnulého blízkeho neobsiahneme, ale naša láska a modlitba sa vždy k nemu dostane. Je to samozrejmé, že máme vzťah aj ku tomu, koho nevidíme.) „Prebuďte sa, spáči, proste za duše v očistci!“ Je to konkrétna, účinná a radostná pomoc, ktorej je schopný ľudský duch. A potom aj my, hriešnici, môžeme dúfať, že na tomto mieste očisťovania nájdeme „nežné putá“, ktoré nás spájali s blízkymi a s priateľmi na zemi. Zdanlivé rozdelenie tých, ktorí sa majú radi, prináša možnosť rozmnoženia vzťahov a rast lásky. „Žijeme z majetku našich zomrelých prarodičov a rodičov. Ľahko však zabúdame na to, čo sme im dlžní, ako túžia po našej vďačnosti a ako potrebujú našu pomoc. Volajú: Znášaj, trp, modli sa, posti sa, dávaj almužny za nás!“ (A. K. Emmerichová ) Bohu sa páči, keď sa príbuzní o zomierajúcich starajú. Buďme pri zomierajúcom príbuznom a pričiňme sa o to, aby mohol prijať potrebné sviatosti (viatikum – tri sviatosti).
Zvláštna hlboká mystika niektorých ľudí inšpiruje, aby sa obetovali za duše v očistci. Zmierenie sa musí konať. Oni sú šťastní – modlia sa za duše a s dušami očistci. Tieto prostriedky nepomáhajú dušiam v očistci rovnakým spôsobom. Napríklad keď si niekto v tomto živote vážil svätú omšu, potom mu sv. omša pomáha aj v očistci. Kto mal „otvorené srdce“, dostáva veľa pomoci. Tiež musia veľa trpieť tí, ktorí utŕhali na cti. (V Ríme sa nachádza „múzeum duší v očistci“, kde je vidieť aj ohnivé stopy na rôznych predmetoch.) Je správne každý večer sa poďakovať Bohu za vykonané dobrá a oľutovať všetko zlé vo svojom konaní, pretože každý spánok sa podobá „večnému spánku“.
Ak sa naučíme s dôverou vzývať Ducha Svätého, spoznáme, ako nám pomáha. Na druhej strane však ak niekto tvrdošijne zotrváva v hriechoch proti Duchu Svätému, tieto hriechy sa mu neodpúšťajú.
Dušiam v očistci je Panna Mária matkou milosrdenstva. Keď tam zaznie jej meno, je to pre duše veľká radosť. Veď ona, ktorá bola vzatá do neba, vyprosuje vyslobodenie pre duše v očistci. Ona vie, kto to najviac potrebuje.
Aj deti sa môžu dostať do očistca. Nehrozí im však dlhý ani ťažký očistec. Pre nepokrstené deti je tiež nebo. Sú šťastné, ale nevidia Boha. Veria, že majú to najlepšie, čo môže byť. Lenže mali by sme všetko urobiť pre to, že ak sme tu na tomto svete niekoľko desiatok rokov spolu ako rodina, aby sme mohli byť spolu aj vo večnosti. Myslime tiež na deti, ktorým nebolo dopriate narodiť sa.
Za tých, ktorí si vzali život, zväčša nesú zodpovednosť iní.
Tiež inoverci môžu prísť do očistca. Ich utrpenie nie je veľké, pretože nemali k dispozícii toľko milostí, avšak nemajú potom ani rovnakú blaženosť.
Ježiš myslel na druhých aj po smrti. Zostúpil k zosnulým do predpeklia, ktorí čakali na narodenie Záchrancu. Túto skutočnosť vyjadrujeme aj v modlitbe Verím v Boha. Evanjelista Matúš opisuje (Mt 27, 52-54), ako sa po Kristovom zmŕtvychvstaní mnohým ľuďom zjavili duše zomrelých. Sú známe zjavenia duší z očistca niektorým svätcom: sv. Margite Márii Alacoque, sv. Jánovi Boscovi, Gertrúde Veľkej, Kristíne Belgickej, sv. Brigite, Jozefovi z Leonisy, Veronike Juliani, Márii Agáte Simmaovej – autorka knihy). Očistec je na mnohých miestach. Duše neprichádzajú z očistca, ale s očistcom.
Boh chce dať dušiam zvláštnu milosť. Aj veľký hriešnik sa môže stať svätým (sv. Augustín, sv. Pavol). Chráňme sa hriechov proti láske, osočovania, ohovárania, hádok (zo zištných dôvodov alebo závisti), znamenajú vo večnosti veľkú ťarchu. Neodsudzujme ani sa nevysmievajme druhým, veľmi to škodí našej duši. Menej hovorme, viac konajme. Nebuďme druhým na pohoršenie. Odpúšťajme aj za hrob. Nehovorme zbytočne zle o zomrelých. Ježiš nás žiada, aby sme si z nepriateľa vytvorili priateľa. Sebe tým môžeme ušetriť veľkú časť očistca. Duša je potrestaná tým, čím hrešila. „Oheň vyskúša, aké je dielo človeka. Ak jeho dielo vydrží, za spravodlivé skutky získa odmenu.“ (sv. Pavol Korinťanom)
Láska nás obklopuje. Nebo je stav. Boh je všade. Boh nie je nikdy sám. Tam, kde je on, tam sú aj „nebešťania“. Očistec je ohňom radosti, peklo je ohňom trápenia. „Boh, ku ktorému prídeme, je nebom; Boh, ktorého stratíme, je peklom; Boh, ktorý nás očisťuje, je očistcom“. (H.U.von Balthasar).
Buďme pokorní, pretože pokorný človek do pekla nepríde. Je potrebné viesť k tomu aj deti. (M. Kuffa a iní)
Nepripútavajme sa ku veciam pozemským (nie iba starostlivosť o telo), pretože z pominuteľných vecí si so sebou nič nevezmeme. Vziať si so sebou môžeme iba dobré skutky. Ide o skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Tieto skutky lásky budú najviac odmenené. Večný život predsa bude trvať večne.

(Spracované najmä podľa Márie Simmaovej: Duše v očistci.)

ČO JE OČISTEC ?

Prvá časť dialógu sestry Márie z Kríža so zosnulou sestrou Gertrúdou odkrýva realitu očistca. Svedectvo je svetovo známe a preložené do mnohých jazykov.

Gertrúda:

„Keby ľudia vedeli, čo je to očistec a hlavne tá zožierajúca myšlienka, že sa tam dostali vlastnou vinou!!! Som tu už 8 rokov, zdá sa mi to však ako 10.000 rokov! Ó, môj Bože, povedzte to Vášmu duchovnému vodcovi! Nech sa mojim prostredníctvom dozvie, akým utrpením je toto miesto, aby to ešte v budúcnosti kládol dušiam na srdce!

Mária z Kríža:

„Ako je to s plnomocnými odpustkami?“

Gertrúda:

„O tom Vám môžem povedať, že je málo, veľmi málo duší schopných získať tieto (plnomocné) odpustky! To vyžaduje zvláštne uzobranie srdca a vôle a to je taká vzácna vec, vzácnejšia, než by si kto myslel. Takže možno veľmi neľahko dosiahnuť úplného odpustenia (trestu) hriechov.

V očistci prijímame odpustky, ktoré sa nám venujú, podľa vôle Božej. Nie sme už závislí na hriechu, ale podliehame Spravodlivosti, nie Milosrdenstvu Božiemu.

Duša vo svojom živote odpustky často podceňovala, alebo na ne nedbala. Nadovšetko spravodlivý Boh im podľa toho odpláca. Podľa Jeho dobrozdania môžu z nich dostať časť, ale sotva kedy celé.

Pokiaľ človek žije na zemi, nemôže pochopiť, čo žiada Boh od duše, ktorá má pykať v očistci za svoje chyby. Vy si myslíte, že rad dobre vykonaných modlitieb môže duši ihneď pomôcť do neba? Tak tomu nie je! Kto pozná súdy Božie? Kto môže pochopiť čistotu, akú žiada od duše skôr, ako vojde do večnej blaženosti?

Keby ľudia vedeli, keby chceli do toho na zemi vniknúť, aký život by potom viedli! Uvážte hlboko, koľkých všedných hriechov sa denne dopustí ľahostajná osoba, ktorá na svoju večnú spásu nemyslí, ktorá je celkom oddaná svetu!

Koľko minút venuje denne dobrému Bohu? A pomyslite, rok má 365 dní a ak sú všetky takto prežité? A keď sa takto prežije rad rokov, potom táto osoba umiera s dušou obťaženou množstvom hriechov, ktoré neboli odčinené, nakoľko na to vôbec nemyslela. V duši, ktorá je takto ponorená do sveta, sotva možno nájsť ešte malý lúč lásky, keď má skladať účet zo svojho života Tomu, ktorý to od nej žiada.

Takýto život sa rovná nule! Život bez lásky k Bohu, bez čistoty úmyslu, musí byť znova začatý a to cestou zmieru.

Duša mala žiť pre Boha, ale nežila pre Neho. Preto musí svoj život začať znova a to v neslýchaných bolestiach. Ona si Božie Milosrdenstvo na zemi neprivlastňovala. Bola otrokyňou svojho tela a teraz, keď je na mieste očisty, musí zaplatiť do posledného haliera, aby opäť nadobudla pôvodný lesk. Tak sa vedie dušiam, ktoré boli k Bohu a k večnej spáse ľahostajné.

Milujte preto Boha tak veľmi, aby ste sem nemuseli prísť a získavať si utrpením bez zásluh Jeho lásku. Nenechajte si ujsť tu (na zemi) žiadne utrpenie, bolesti. Majú svoje zásluhy. Predovšetkým veďte život lásky! Ona je to, ktorá zmýva mnoho chýb a zabraňuje im, nakoľko nechceme uraziť Toho, koho milujeme. Preto duša, ktorá miluje Pána Ježiša skutočne, zostáva stále na stráži a vyhýba sa všetkému, čo sa Mu nepáči.“

......................................................

Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci:

Mária SimmaSestra Emmanuela : Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti ?

Mária Simma : Oľutovanie je veľmi dôležité ! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu.
Sestra Emmanuela : V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život ? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou ?
Mária Simma : Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie : Prijímam, či neprijímam možnosť ísť k Bohu. Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísané všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život.
Sestra Emmanuela : Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne ?
Mária Simma : Každému je daná možnosť vidieť svoj prežitý život ako aj utrpenie, ktoré príde v očistci. Nie je to však rovnaké pre každého. Intenzita odhalenia závisí od života každého človeka.
Sestra Emmanuela : Mária, má diabol dovolené napadnúť nás v momente smrti?

Mária Simma : Áno, ale každý človek má aj milosť odporovať mu. Keď ho človek odmietne, démon nemôže nič urobiť.

Sestra Emmanuela : Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci ?
Mária Simma : Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich..
Sestra Emmanuela : Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje?
Mária Simma : Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovystúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie
Sestra Emmanuela : Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca ?
Mária Simma : Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie.
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba ?
Mária Simma : Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov ( sv. Pavol

Pokračovanie - https://www.boziemilosrdenstvo.sk/ocistec/rozhovor_maria_simma.html

Sestra Márie z Kríža

Ako môžeme pomáhať dušiam v očistci ?

Moc-svatej-omše

Očistec podľa učenia Cirkvi a teológie (Na porovnanie: Druhý život od autora Bautza )

Svätý Bonaventúra hovorí o očistci v tom istom zmysle ako Cirkev: „Keďže duša poslúchala namiesto Boha podriadené stvorenie, vyžaduje Božia spravodlivosť, aby duch. ktorý hrešil spolu s telom, bol spojený v utrpení aj s materiálnym ohňom“ (Sv. Bonaventúra, časť Vil. Brevilo- quii).

Podobne hovorí o bolesti očistcového ohňa aj svätý Augustín: „Pocit bolesti zodpovedá tu neprávosti, ktorú spáchal človek z lásky k veciam sveta, lebo Čím viac na nich srdce visí, tým je ťažšie ju číriť a z každej škvrny očistiť.

Tá nezriadená láska bola dobrovoľná. V očistci však už niet slobody duše. Hoci tie bolesti rada znáša, nie je vstave zbierať zásluhy. Tento nedostatok musí teda nahradiť ostrosť bolesti.

V zjaveniach svätej Františky z Pampelony čítame, že najväčší počet dušičiek, ktoré videla v očistci, mali tam zostať tridsať, štyridsať, ba aj 60 rokov. Jeden sveták tam musel stráviť päťdesiatdeväť rokov, lebo bol oddaný márnivostiam sveta. Iný tam musel trpieť šesťdesiatpäť rokov, lebo sa v živote príliš oddával hrám.

Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme pomáhať dušiam v očistci. Modlitbou ruženca sa denne vyslobodzuje veľa duší, ktoré by inak ešte dlho museli trpieť.

Svätý Cyprián tvrdí, že niektoré dušičky zostanú v ohni až do konca sveta, lebo hriechy zaslúžia dlhý trest, nie menej pre urazený Majestát Boží, než pre ľahkomyseľnosť, s ktorou sa konali a pre zanedbávanie pokánia. Trest musí byť dlhší, ináč by ľudia mohli myslieť, že hriech nie je žiadne veľké zlo.

Svätá Františka z Pampelony rozpráva, že jeden kňaz musel zostať v očistci štyridsať rokov, pretože pre svoju nedbalosť nechal zomrieť jednu osobu bez prijatia svätých sviatostí. Iný bol odsúdený na štyridsaťpäť rokov, lebo vykonával funkcie svojho ministéria s istou ľahkomyseľnosťou. Jeden biskup musel stráviť v očistci päť rokov, lebo bažil ctižiadostivo po svojej hodnosti. Iný štyridsať a tretí päťdesiatdeväť rokov, pre nepatrnú chybu vo svojom úrade.

Podľa svedectva kardinála Bellarmina bolo zjavené svätej Luitgarde, že pápež Innocent III, napriek svojmu úsiliu o reľormu Cirkvi, bol odsúdený do plameňa očistca až do konca sveta.

V rôznych zjaveniach okrem toho vidno kňazov, ktorí sú dlho zdržiavaní v očistci, lebo pre rôzne príčiny zanedbávali z ľahostajnosti prinášať obetu svätej omše. Tak aj rehoľníci, ktorí musia v očistci mesiace a roky odpykávať chyby proti láske k blížnym, poslušnosti, umŕtvovaniu, dobrovoľnej roztržitosti počas bohoslužieb alebo počas rozjímania.

Svätá Brigita podáva vo svojich Zjaveniach správu, žc jeden vojak, ktorý mal zostať v očistci až do súdneho dňa, bol vyslobodený almužnami a vrúcnymi modlitbami, ktoré jeho žena za neho obetovala.

Sestra svätého Vincenta Ferrerského sa mu zjavila niekoľko dní po svojej smrti, celkom zahalená do plameňov a v strašných bolestiach: „Som odsúdená k tomuto utrpeniu až do súdneho dňa, ale môže mi byť uľahčené, ba možno budem aj vyslobodená, keď za mňa necháš odslúžiť tých tridsať svätých omší svätého Gregora.“ Svätý sa ponáhľal vyhovieť tomuto želaniu a na tridsiaty deň sa mu jeho sestra zase zjavila ako obkľúčená anjelmi spela do neba (Život .yu Vincenta Ferrerského. Kapitola VIII.

Aký dlhý čas a koľko rokov musia zostať v očistci tie duše, ktoré síce nepáchali žiadne smrteľné hriechy, ale zo dňa na deň dopúšťali sa veľkého počtu všedných hriechov, zanedbávali si ich odpykať získavaním odpustustkov. 19

Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?

Začnete žiť Boží život neba tu na zemi. Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý - nebo.

**==***==**

Medzugorie

Posolstvo z Medzugoria - 25. decembra 1990

„Drahé deti! Dnes vás osobitným spôsobom pozývam, aby ste modlili za pokoj. Drahé deti, bez pokoja nemôžete prežiť narodenie malého Ježiška ani dnes, ani vo svojom každodennom živote.

Preto proste Boha pokoja, aby vás chránil svojím plášťom a aby vám pomohol pre veľkosť a závažnosť pokoja vo vašich srdciach.Takto budete môcť vo svojich srdca šíriť do celého sveta. Som s vami a prihováram sa ti Boha.

Modlite sa, pretože satan chce zničiť moje plány pokoja. Modlite sa a napomôžte svojím dobrým životom, aby na celom svete zavládol pokoj. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!"

Výsledok je katastrofálny

Nič ste nepochopili z posolstiev Panny Márie, musíte tu ešte zostať tri dni navyše ! Lebo vo vašom živote nebola láska.

Keď sprevádzam skupiny, odovzdávam im posolstvá a zvlášť milosť, ktorú Gospa dáva v Medžugorí - často a rada im kladiem túto otázku: Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?

Výsledok je katastrofálny. Skoro všetci zdvihnú ruku! Stáva sa to na i púte a neváham povedať im, čo si o tom myslím, ale, samozrejme, s úsmevom:

Ste úbohí, naozaj úbohí ! Nič ste nepochopili z posolstiev Panny Márie, musíte tu ešte zostať tri dni navyše ! Vo vašom živote nebola láska.

Vtedy použijem Vickine svedectvo; oni sa trochu uvoľnia a dobrovoľne opúšťajú staré schémy preniknuté fatalitou. Na konci prednášky, posledný test ukazuje, že už nikto nemá v úmysle ísť do očistca. - Ach! - vzdychnem si.

sestra Entmanuela

Ale vráťme sa znovu k Vickinmu svedectvu:

Po raji nás Gospa priviedla do očistca. Je to veľmi temné miesto a nemohli sme takmer nič vidieť, lebo tam bol akoby akýsi hustý, sivý dym ako popol. Cítili sme, že tam bolo veľa ľudí, ale do tvárí sme im nevideli kvôli tomu dymu( hriechy) . Počuli sme však ich stonanie a výkriky. Je ich veľmi veľa a veľmi trpia.

Počuli sme aj akési nárazy, akoby ľudia do seba udierali. ( udierajú sa najmä s tými s ktorími hrešili )

Panna Mária ( Gospa ) nám povedala: „Vidíte, ako títo ľudia trpia! Čakajú na vaše modlitby, aby mohli ísť do neba."

Potom nám ešte veľa rozprávala o očistci. Čo ma najviac prekvapilo je to, že tam bolo veľa ľudí zasvätených Bohu: rehoľné sestry, ba dokonca aj kňazi.

Spytovala som sa Gospy ako je to možné, že zasvätené osoby sú v očistci. Odpovedala mi: „Áno, tieto osoby sa zasvätili Bohu.

Ak v ich živote nebola láska ! Preto sa dostali do očistca

Avšak v ich živote nebola láska ! Preto sa dostali do očistca.

" Skôr ako sme odišli z očistca nám Gospa veľmi odporúčala, „aby sme sa denne modlili za tieto duše".

Znovu som sa spýtala Vicky:

Vicka, cítila si v sebe bolesť týchto ľudí tak, ako si cítila i blaženosť vyvolených v nebi?

Panna Mária ( Gospa ) nám v tom čase dala zvláštnu silu a milosť, aby sme to tam mohli vydržať. Bez tejto sily by sme to neboli vydržali, pretože jedna vec je myslieť na očistec a druhá vec je vidieť ho.

Ešte dnes cítim velký smútok, ked myslím na tie trpiace duše a modlím sa za ne, pretože by som, prirodzene, chcela, aby všetci išli do neba. Avšak v tom momente sme cítli tú zvláštnu silu, ktorá nieje pozemského rázu. Bola to jedinečná okolnosť.

Takto asi možno zhrnúť niekolkými slovami celú podstatu návštevy očistca.

Neskôr Panna Mária ( Gospa ) pripomínala túto skutočnosť v štyroch posolstvách ktoré potvrdzujú učenie Cirkvi, ale aj svedectvá niektorých mystikov vy hlásených za svätých, ktorí zažili podobnú skúsenosť ako Vicka a Ja.

Medzi rokmi 1981 a 1984, keď sa vizionári spytovali Panny Márie ( Gospy ) na toho či onoho zomrelého, niekedy im povedala: „ Je so mnou " alebo „ Teba sa zaňho modliť."

Tak sa Jakov 5. septembra 1983 - presne v deň matknej smrti - dozvedel, že jeho matka Jaka je už v nebi. A bol veľmi šťastný.

Vicka, podľa teba, čo bolo v živote Jaky také dobré, že išla tak rýchlo do neba? - spýtala som sa. Medžugorský zázrak - Víťazstvo srdca

Ach, to je veľmi jednoduché! Ona všetky malé veci robila s láskou a celého srdca. Boh zveril každému nejakú úlohu.

Ty píšeš knihu a ja hovorím s pútnikmi... Všetko treba robiť so srdcom, v tom je tá veľkosť. Boh nevída, aby sme prenášali hory z jedného miesta na druhé. Drobné a každodenné veci vykonávané s láskou predstavujú pre Boha veľa. Veľa ľudí si komplikuje život... Nie, Jaka neurobila nič osobité. Ale Boh videl jej velké srdce!

Na výslovnú žiadosť Gospy sa v roku 1984 „čas osobitných súkromných otázok" skončil. A predsa som počas poslednej vojny pochopila prostredníctvom odpovedí na niektoré otázky pri rozhovore s Vickou, že Gospa dávala správy o tom či onom chorvátskom vojakovi z jej oblasti, či už umrel na fronte alebo bol vyhlásený za nezvestného.

V tom čase bolo málo Jiulnikov a Vicka strávila mnoho času potešovaním rodín, ktorých sa vojna ranila.

Jeden večer mi povedala: Viacero našich mužov je nezvestných. Počas zjavenia „sme" o tom hovorili a teraz musím ísť rýchle navštíviť ich rodiny... Pochop, že ča- ilji'i vo velkom strachu.

Pre nás, ktorí sme ešte na zemi, nie je najdôležitejšie vedieť, či niekto z našich najbližších je ešte v očistci alebo už v nebi... Najdôležitejšie je pochopiť, aký poklad nám Panna Mária (Gospa ) ponúka svojou školou lásky v Medžugorí. Ten, kto vstúpi do jej školy, nepôjde do očistca! Určite nie!

Naše rozhodnutie stať sa svätým dokonale zodpovedá Božiemu plánu li.išom živote; to nie je z pýchy, ako som často počula. (Či azda svätá Terezia Ježiškova, blahoslavená Faustína či sv. Farár z Arsu boli pyšní ?

Začnete žiť život neba tu na zemi

„Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý. Začnete žiť život neba tu na zemi."

Keď sprevádzam skupiny, odovzdávam im posolstvá a zvlášť milosť, ktorú Gospa dáva v Medžugorí - často a rada im kladiem túto otázku:

Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?

Výsledok je katastrofálny... Skoro všetci zdvihnú ruku! Stáva sa to na i púte a neváham povedať im, čo si o tom myslím, ale, samozrejme, s úsmevom:

Gospa naplnila svoje posolstvá mnohými presnými návodmi ako sa isť rovno do neba.

A ten, kto ich prežíva, neraz v sebe cíti nebeskú radosť. Nie iba radosť vychádzajúcu z ľudského uspokojenia, keď je niekto poriadku, ale aj Božskú radosť, ktorá zostáva aj v čase skúšok.

Rada citujem (Gospine slová, ktoré povedala Jelene Vasilij v roku 1986:

„Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý. Začnete žiť život neba tu na zemi."

V januárovom posolstve v roku 1983 Gospa spomína rôzne úrovne očistca; niektorí sú bližšie peklu, niektorí bližšie k raju.

Svojimi modlitbám za tieto duše získavame orodovníkov, ktorí nám pomôžu v živote. Svätá Katarína, blažená Miriam z Betlehema, Farár sv. Ján Vianney z Arsu, Mária Anna od Ježiša, svätá Margita-Mária Alacoque, svätá Faustína atd. ...

Je veľmi málo takých farností, v ktorých učia veriacich základné pravdy o tom, čo sa deje po smrti.

Mnohí ľudia sa preto nestarajú o svojit h mŕtvych, ba čo viac nechávajú sa zviesť falošnými doktrínami, akože po smrti nie je nič" alebo doktrínou o reinkarnácii. Táto nevedomosť často plodí strach.

O očistci

**==***==**

Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859) Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci !

Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859)

Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci !

pokračovanie

Posolstvo z Medzugoria - 25. januára 1991

Žena odsúdená s v očistci za hriechy svetských márnosťi

Flammin a mnoho iných autorov uvádza, že jedna slečna z dobrého prostredia, menom Alexandra, ktorú svätý Dominik zázračne obrátil a zapísal do bratstva ruženca, sa mu po svojej smrti zjavila.

I povedala mu, že bola odsúdená byť sedemsto rokov v očistci za hriechy, ktorých sa dopustila a priviedla k ním viacerých svojimi svetskými márnosťami.

( Napr. neslušné obliekánie, nemravnosť, posmešné a dvojzmyselné reči, piesne, atď. )

FATIMA - Prvé zjavenie 13. Mája 1917

Títo traja vizionári sa opäť hrali pri údolí Iria, keď zrazu spozorovali v dvojitom zablesknutí sa svetelný zjav a nato uvideli nad dubom Božiu Matku. Mala podobu „belostne oblečenej Pani, ktorá žiarila viac než slnko a šírila svetlo, ktoré bolo jasnejšie a silnejšie než krištáľový pohár, plný krištáľovo jasnej vody, ktorou prenikajú najjasnejšie slnečné lúče”, ako ju popísala Lucia. Jej neopísateľne krásna tvár „nebola ani smutná ani veselá, skôr vážna“ s výrazom jemnej výčitky.

Ruky zopnuté k modlitbe sa opierali o hruď a smerovali smerom hore. Na pravej ruke visel ruženec. Šaty sa zdali len ako utkané zo svetla. Vrchné rúcho bolo biele a biely bol aj plášť so zlatým lemom. Pokrýval hlavu Najsvätejšej Panny a splýval až k nohám. Vlasy a uši nebolo vidieť. Črty tváre nedokázala Lucia nikdy popísať, pretože nemohla na nebesky oslnivú tvár vôbec pozrieť. Vizionári sa nachádzali tak blízko pri Božej Matke, že stáli asi len poldruha metra od nej vo svetelnom kruhu, ktorý ju obklopoval a ktorý vyžarovala.

FATIMA

Rozhovor prebiehal nasledovne

Panna Mária: „Nebojte sa, ja vám nič neurobím.”
Lucia: „Odkiaľ prichádzate?”
Panna Mária: „Prichádzam z neba!“ (a Matka Božia pozdvihla ruku a ukázala k nebu).
Lucia: „A čo chcete odo mňa?”
Panna Mária: „Prišla som vás poprosiť, aby ste po šesť mesiacov, vždy trinásteho prišli v túto hodinu sem. Neskôr vám poviem, kto som a čo chcem. Potom sa vrátim ešte po siedme.”
LUCIA: „A prídem aj ja tiež do neba?”
PANNA MÁRIA: „Áno, ty prídeš.”
LUCIA: „A Hyacinta?”
PANNA MÁRIA: „Ona tiež.”

LUCIA: „A František ?”
PANNA MÁRIA: „On tiež, ale musí sa pomodliť veľa ružencov.”
LUCIA: „Je Maria das Neves už v nebi?”
PANNA MÁRIA: „O, áno!”

LUCIA: „ A Amália ?”

PANNA MÁRIA: „Ona zostane v očistci až do konca sveta.

Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetko utrpenie, ktoré vám chce poslať, ako úkon zmierenia za hriechy, ktoré ho urážajú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov ?”
LUCIA: „Áno, to chceme.”

Modlite sa každý deň ruženec

PANNA MÁRIA: „Budete teda veľa trpieť, ale milosť Božia vám bude útechou.”

„Keď povedala posledné slová (milosť Božia …atď), roztiahla po prvý krát ruky a poslala nám - to je sestra Lucia, ktorá toto píše - tak silné svetlo, tak silný odlesk svetla, ktoré z neho prúdilo, že nám prenikalo do hrude a až do vnútra duše, takže sme sa sami videli v Bohu. Bolo to svetlo jasnejšie, než keby sme sa sami videli v najlepšom zrkadle. Potom sme pocítili najvnútornejšiu potrebu padnúť na kolená a najvrúcnejšie opakovať: ‘Najsvätejšia Trojica, klaniam sa Ti, Bože, môj Bože, milujem Ťa v Najsvätejšej sviatosti!’

Po nejakej chvíľke naša nebeská Matka ešte dodala:„Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili mier pre svet a ukončenie vojny.”