Moc svätej omše

 

Moc  svätej  omše !

 

Mnohí svätci, ako napríklad sv. Alžbeta Uhorská, sv. Terezia z Avily, sv. Tomáš Akvinský a sv. Malachiáš, zazna­menali uzdravujúce pôsobenie na ľudí prítomných na Euchristii obetovanej za zomrelých. Sv. Bernard opisuje zážitok sv. Malachiáša: 

 

„Sestra sv. Malachiáša mala také svetské zmýšľanie, že jej brat bol rozhodnutý, že ju už nikdy za jej života nechce vidieť.

 

Hoci ju v tele neuvidel, stretol sa s ňou v duchu. Po jej smrti raz v noci počul hlas, ktorý mu povedal, že jeho sestra je za dverami a sťažuje sa, že tridsať dní nič nejedla.

 

 

 

 

Duša si sťažuje sa, že tridsať  dní nič nejedla

 

Svätec po prebudení hneď pochopil, aký pokrm jeho sestra potrebuje; bolo to práve tridsať dní, čo za ňu obetoval zádušnú omšu.

 

Znovu začal za ňu slúžiť sväté omše, a tak jej posky­toval dobrodenie, ktoré jej predtým odoprel. Čoskoro ju videl prichádzať ku kostolu, ale ešte nemohla vstúpiť, pretože mala na sebe čierne rúcho. Aj naďalej za ňu každý deň obe­toval svätú omšu a čoskoro ju uvidel po druhýkrát, tentoraz vo svetlejšom odeve. Nakoniec ju uvidel celú v bielom a obklopenú dušami svätých."

Výsledkom opakovaných Eucharistii bolo, že obaja, sv. Malachiáš aj jeho zomrelá sestra, prijali uzdravenie. V zatvrdnutosti svojho srdca bol odhodlaný už nikdy sa so svojou sestrou nestretnúť, a pritom sa s ňou potreboval zmie­riť. Prostredníctvom Eucharistie ju začal milovať, odpúšťať jej a kŕmiť ju živým Chlebom.

Ako sa on sám vo vzťahu k nej uzdravoval, tak sa uzdravovala aj jeho mŕtva sestra. Sv. Malachiáš hlboko veril v uzdravujúcu moc Eucharistie, kto­rá sa opakovane slúži za zomrelého, a keď sa ho pýtali, ako by chcel zomrieť, povedal, že dúfa, že to bude v deň Spo­mienky na všetkých verných zosnulých (2. novembra) v kláštore sv. Bernarda, pretože v ten deň každý rok všetci rehoľníci slúžia omše za zomrelých. Jeho prianie sa naozaj splnilo a sv. Malachiáš zomrel 2. novembra v kláštore sv. Bernarda na ceste do Ríma.

Niekedy treba Eucharistiu niekoľkokrát zopakovať, kým je zrejmé, že nastalo uzdravenie. Dôležitosť takéhoto opa­kovania som si jasnejšie uvedomil počas leta v roku 1978. V tom čase som bol v Spojených štátoch a biskup Americkej episkopálnej cirkvi priviedol ku mne jedného zo svojich kňazov. Ten muž štyridsať rokov trpel koktavosťou, nebol schopný dobre artikulovať a pre svoje postihnutie prišiel mnohokrát o prácu. Nijaká liečba mu nepomáhala. Okrem toho mal na krku dve veľké červené materské znamienka, ktoré často krvácali, a ekzém na tvári a na bruchu.

Pri skúmaní jeho rodokmeňa som zistil, že milovaný brat tohto kňaza spáchal samovraždu a medzi jeho priamymi príbuznými došlo k dvom úmyselným a dvom spontánnym potratom. Slúžili sme za nich svätú omšu, a keď muž položil svoj rodokmeň na oltár pri obetovaní darov, cítil som nad nami prítomnosť Pána a jeho anjelov. Pred Pánom kľačali dve zahalené ženy. Opýtal som sa: „Pane, prečo nie štyri osoby?"

 

A on mi odpovedal: „Tieto dve ženy boli potratené úmyselne." Uvidel som tiež dvoch anjelov, ako vlečú muža, ktorý sa pokúšal klásť im odpor, a nútia ho pozrieť sa na obetovaný chlieb a víno.

Na konci bohoslužby bol odvedený na pravú stranu, ale tie dve ženy anjeli zdvihli do jasného svetla na ľavej strane, kde stál Pán, a z toho jasného svetla vychá­dzal nekonečný rad ľudí a všetci ich vítali. Pán povedal: „To je ich rodina. Neúmyselne potratené deti sú už tam."

Popoludní som sa o bohoslužbe rozprával s príbuznou kňaza, ktorá mala neúmyselné potraty. „Ja viem, prečo sú už v nebi," povedala mi, „je to preto, lebo som sa vždy za ne modlila a milovala som ich."

 

Až po siedmej rannej bohoslužbe bol vzpierajúci sa muž, ktorý spáchal samovraždu, konečne prijatý do svetla. Od­vtedy bol postihnutý kňaz oslobodený od svojich telesných príznakov - ekzémov a krvácajúcich znamienok - a takmer úplne sa uzdravil z porúch reči. Toto zlepšenie mu pomohlo získať prácu duchovného na plný úväzok, a keď o dva roky slúžil bohoslužbu za iných mojich pacientov, jeho reč bola už takmer normálna.

Mám skúsenosť, že na vyslobodenie mŕtveho dieťatka obyčajne stačí jednu Eucharistii

v prípade dospelého človeka, ktorý potrebuje viac lásky a odpustenia, je potrebné viac bohoslužieb. Nemyslím si, že by Pán od nás požadoval nejaký magický počet Eucharistií. Závisí to od toho, koľko lásky mŕtvy potrebuje a koľko lásky sú mu živí schopní dať. Čím je zranenie hlbšie, tým viac lásky potrebuje.

Môže ju dostať počas jednej bohoslužby prežitej s hlbokou láskou alebo po stej bohoslužbe prežitej s rutinou. Tiež je možné, že aj po vyslobodení zomrelého dieťaťa či dospelého ich ďalšie Eucharistie môžu hlbšie vtiahnuť do Ježišovej starostlivosti.

V dome môjho Otca je mnoho príbytkov" (Jn 14,2). Možno sa nám tieto príbytky otvárajú v takej miere, ako hlboko poznáme Ježišovu lásku. Ako bude naša láska rásť, bu­deme prichádzať na bohoslužbu a pýtať sa Ježiša Krista: „Ako chceš cezo mňa dnes milovať?"

Často bude chcieť, aby sme sa nesústredili na zomrelého, ale aby sme sa modlili za niekoho chorého alebo niečím obťaženého, aby sme odpus­tili necitlivému priateľovi, aby sme prosili o poznanie, ako osloviť chudobného blížneho, alebo aby sme jednoducho len ďakovali a chválili Otca za jeho štedrosť. Existuje veľa spôsobov, ako sa pri Eucharistii modliť, tak ako je nesmier­ne veľa ciest, ako dávať a prijímať lásku.

Ježiš Kristus sa počas svojho života týmto spôsobom za ľudí nemodlil, pretože v tej dobe ešte neexistovalo vzkriese­nie, ale sľúbil, že „kto verí vo mňa ... bude konať ešte väčšie (skutky), lebo ja idem k Otcovi" (Jn 14,12). Keď Ježiš vystú­pil na nebesia, otvoril nebeské brány. On bol „prvotina zo­snulých" (1 Kor 15, 20).

 

Dcéra sv. Alžbety Konštancia bola oslobodená po 365 omšiach. Konštancia sa sv. Alžbete zjavila a povedala jej, že sa trápi, ale môže byť vyslobodená z očistca , ak sa za ňu bude sláviť Eucharistia každý deň počas jedného roku.

 

O očistci

 

Neskoršie sa Konštancia znovu zjavila v oslnivo bielom rúchu. „Dnes," povedala svojej matke Alžbete, „som bola vyslobodená z bolestí očistca." Alžbeta išla oznámiť túto radostnú novinu kňazovi Mendezovi. Mendez ju uistil, že deň predtým odslúžil za Konštanciu 365. omšu.

Aj sv. Tomáš Akvinský musel obetovať mnoho svätých omší, kým uvidel svoju mŕtvu sestru, ako odchádza do neba, vyslobodená z utrpenia. Pretože poznala zvedavú myseľ svojho brata , zastavila sa a prezradila sv. Tomášovi niekoľko vecí. Povedala mu , že jeho brat Landolf je v očistci, jeho brat cisár Fridrich je vnebi a že jeho samého čaká v nebi skvostné miesto. Sv. Tomáš zomrel krátko nato.

Zatiaľ čo sv. Alžbeta a sv. Tomáš pokladali za nutné obetovať viac ako jednu omšu, sv. Terézia z Avily vedela, že ich dobrodinec z Mediny del Campo bude prepustený do neba, len čo budú môcť obetovať omšu v novom kláštore, ktorý stavali. Na prvej omši, keď sv.Terézia išla na prijímanie, videla dobrodincu „so zopnutými rukami a s blaženým výrazom na tvári, ako mi ďakuje, že som ho vyslobodila z očistca". (Keppler, P. W.: Poor Souls in Purgatory [Úbohé duše v očistci], St Louis: Herder, 1927, s. 158, 271,179.)

 

 Aké sú úžitky svätej omše?

Úžitky svätej omše sú dvojaké: Všeobecné a zvláštne.

140. Komu sa dostáva všeobecných úžitkov svätej omše?

Všeobecných úžitkov svätej omše sa dostáva všetkým ľuďom, zvlášť katolíckym kresťanom na zemi a dušiam v očistci.

141. Komu sa dostáva zvláštnych úžitkov svätej omše?

Zvláštnych úžitkov svätej omše sa dostáva kňazovi, ktorý ju obetuje, tým, za ktoré ju kňaz obetuje výslovne a tým, ktorí sú na nej zbožne prítomní.

142. Čoho nadobúdame obeťou svätej omše?

Obeťou svätej omše nadobúdame milosti pre život a zbožnosť, odpustenie časných trestov a pomoc Božiu v pozemských potrebách.

Cena svätej omše. – Modlitby a pobožnosti všetkých svätých celého sveta dohromady nemajú takú cenu, ako jedna svätá omša. Prečo? Sú to modlitby obyčajných ľudí. Pri svätej omši však sám Pán Ježiš, Otca nebeského chváli, jemu ďakuje, ho zmieruje a prosí naším menom a zvlášť v mene tých, ktorí sú zbožne prítomní na svätej omši. Môžeme teda svätou omšou Boha naozaj v najvyššej miere chváliť, jemu ďakovať, ho zmierovať a prosiť.

Preto má Boh zo svätej omše oslavu najväčšiu. Žiadnou modlitbou, ani ničím iným nemôžeme Boha tak osláviť, ako svätou omšou. Svätá omša je nielen najväčšou oslavou Božou, ale má aj pre nás nesmierny úžitok.

Úžitky svätej omše. – Svätá omša osvecuje rozum nadprirodzeným svetlom a posilňuje vôľu, aby človek zanechal hriechov a žil cnostne. Kto je prítomný na svätej omši v milosti posväcujúcej a zbožne, tomu sa odpúšťa časť trestov časných. Aj dušiam v očistci možno vyprosiť toto odpustenie. Preto si svätá Monika (matka Svätého Augustína, učiteľa Cirkvi) túžobne želala pred svojou smrťou, aby na ňu pamätali pri oltári Pána, až bude jej telo v hrobe.

Pri svätej omši si môžeme vyprosiť nielen to, čo potrebujeme pre večnú spásu, ale aj to, čo potrebujeme pre svoj život pozemský. Choď preto na svätú omšu, keď si chceš niečo dôležité vyprosiť, čo potrebuješ pre svoj život, zvlášť pred dôležitým rozhodnutím. Kiež z každej rodiny ide denne niekto na svätú omšu, aby priniesol Božiu pomoc a požehnanie zo svätej omše do celého domu.

Keď si niekto praje, aby kňaz obetoval svätú omšu výslovne na jeho úmysel, musí kňaza o to požiadať. Duchovný správca (farár) obetuje svätú omšu za svojich farníkov každú nedeľu a prikázaný sviatok a sídelný biskup za svoju diecézu. Buď pri svätej omši pozorný a zbožný, aby si z nej mal čo najväčší úžitok. Každý katolícky človek pokladá za česť, ak smie kňazovi prisluhovať pri svätej omši. Český knieža svätý Václav je v tom všetkým chlapcom a mladým mužom krásnym vzorom. Podobne je cťou konať službu kostolníka, Zvonára, organistu a spievať v chrámovom zbore detí alebo dospelých.

Až na večnosti pochopíš, ako nesmiernu cenu má čo i len jediná svätá omša. Preto kým si živý a zdravý, využi každej príležitosti, aby si sa mohol dostať na svätú omšu nielen v nedeľu a zasvätené sviatky, ale aj vo všedný deň.

https://pravykatolik.sk/2015/10/11/katechizmus-xlvi-uzitky-svatej-omse/

 

 

 

 

 

SLOBODA VOĽBY

Ježišova prvá Eucharistia neuzdravila Judáša, ktorý zradil svojho Pána, ani Petra, ktorý ho zaprel.

Eucharistia jedno­ducho dáva Ježišov život a my si môžeme vybrať, či budeme tento život žiť, alebo ho odmietneme. Petrov zápas s prak­tickým nasledovaním Krista ho poučil o tom, aké dôležité je mať oporu v kresťanských priateľoch, ktorí sa spolu zúčast­ňujú „na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách" (Sk 2, 42). Môj domov mnohokrát poslúžil ako útočisko ľudom v ťažkostiach, aby mohli zakúsiť kresťanskú podporu, a tak posilniť svoje uzdravovanie. Potrebujeme Je­žiša v Eucharistii i v sebe navzájom, ako to objavil Joe.

Joe bol od detstva členom bandy zlodejov a dotiahol to až na spoľahlivého vodcu pri lúpežných prepadoch. Rukami mu prešiel ukradnutý majetok v hodnote asi 700 000 libier, kým ho polícia konečne chytila pri krádeži obrazov zo zná­meho ateliéru. Mal vtedy už tridsaťosem rokov. Išiel do vä­zenia na tri roky a počas nich ho okradnutý umelec každý týždeň navštevoval. Keď Joa prepustili, maliar sa s ním stre­tol pri bráne väznice a vzal ho k sebe domov. Tam po pr­výkrát v živote zakúsil dôveru a lásku.

Joe býval nejaký čas u muža, ktorého okradol, potom prišiel žiť s mojou rodinou. Ďalej sme sa o neho starali a svojím spôsobom života sme mu pomáhali rásť telesne, duševne i duchovne. Prospieval mu pravidelný pohyb, na­príklad pri práci v záhrade či pílení dreva, a rád odpočíval v krásnej vidieckej prírode. Mnoho ľudí si predstavuje, že dosiahnu duševné a telesné uzdravenie bez toho, aby prešli

 

 

ZRADCA

 

(Nedeľa Quinquagesima; I, 15) sv. Anton Paduánsky - kázeň

Proti zradcovi Judášovi, ktorý zapredal Ježiša jeho ne priateľom

 

Ježiša zradil jeho učeník. Judáš sa spýtal: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" (Mt 26, 15). Ó, bolesť! Chce sa ocenil' to, čo je neoceniteľné! Boh je odovzdaný a predaný za maly peniaz. „Čo mi dáte?" Judáš, ty chceš predať Boha, Božieho Syna ako otroka bez ceny, ako „zdochnutého psa", keď ho predávaš nie podľa jeho ceny, ale podľa vôle kupcov! „Čo mi dáte?" Čo ti môžu dať? Keď ti dajú Jeruzalem, Galileu a Samáriu, mohli by azda za to kúpiť Ježiša? Keby ti moh­li dať nebo a anjelov, zem i ľudí, more so všetkým, čo je v ňom, boli by azda schopní kúpiť Božieho Syna, „v ktorom sú ukryté všetky poklady múdrosti a vedy?" (Kol 2, 3). Zais­te nie! Môže byť azda Stvoriteľ kúpený a predaný tvorom? A ty hovoríš: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?"

 

Povedz mi len: ako ťa urazil, čo zlé ti urobil, keď hovo­ríš: „Ja vám ho vydám"? Kde je neporovnateľná pokora Božieho Syna a jeho dobrovoľná chudoba? Kde je jeho neha a vľúdnosť? Kde je jeho kázanie a kde sú zázraky, ktoré urobil? Kde sú jeho súcitné slzy vylievané kvôli Je­ruzalemu a pri Lazárovej smrti? Kde je výsada, pre kto­rú ťa vybral za apoštola a zvolil si ťa za svojho priateľa? Nemali azda tieto a aj iné skutky obmäkčiť tvoje srdce k súcitu, aby ti nedovolili povedať: „Ja vám ho vydám"?

Žiaľ, koľko Judášov Iškariotských - čo znamená mzdu -je dnes, čiže ľudí, ktorí za „mzdu" nejakého časného pros­pechu zapredávajú pravdu, zrádzajú blížneho bozkom li- chotenia a tak sa na konci vešajú do večného odsúdenia!