MOC SV. KRSTU
V živote otca Sampsona vidno, akú moc má nad démonmi láska a sviatosti. O jednej podobnej udalosti prednedávnom v novinách „Ai-bolit” čítala naša ruská sestra Vlrika, ktorá pochádza z Kazachstanu.
Uvedená príhoda svedčí o krste ako o sviatosti, ktorou sa odpúšťajú hriechy a má očisťujúcu, oslobodzujúcu a posväcujúcu silu.
Južne od Moskvy, v ortodoxnom kostole mesta Elez, sa odohralo nasledovné mocné Božie pôsobenie, ktoré osobne prežila a zapísala pani Korsunová.
Bola nedeľa a ja som išla do ortodoxného kláštora. Prišlo nás naozaj veľmi veľa, pretože v tento deň malo byť pokrstených mnoho detí. Krstní rodičia sedeli s bábätkami a trpezlivo čakali. Všetky deti sa správali pokojne – až na jedného trojmesačného chlapčeka, ktorý kričal bez prestania.
Krstná mama sa snažila upokojiť ho; s chlapčekom v náručí sa prechádzala po kostole, no márne. Chlapček stále kričal, ako keby ho bolelo bruško. Celá situácia bola žene veľmi nepríjemná a trápna a všetci sa na ňu súcitne pozerali. No čo sa dalo robiť?
Napokon prišiel kňaz a so súhlasom všetkých prítomných sa rozhodol, že kričiace dieťa pokrstí ako prvé. Inokedy to väčšinou bývalo tak, že sa deti upokojili, len čo sa začal krstný obrad. No nebolo to tak s chlapčekom, o ktorom tu rozprávam. On naďalej kričal na plné hrdlo.
Nadišiel okamih krstu
Nadišiel okamih samotného krstu, pri ktorom sa dieťa trikrát ponorí do vody. Počas prvého ponorenia sa udialo nasledovné:
Sotva sa trojmesačného chlapca dotkla voda zreval basovým hlasom:
Horím!’ a z jeho úst vychádzali najšpinavšie nadávky a kliatby.
Okolostojaci boli celí bez seba, no kňaz, ktorý držal dieťa v náručí, žiadal, aby sa upokojili, a pokračoval v obrade krstu.
Keď ho kňaz ponáral do vody druhýkrát, chlapec opäť hrešil a preklínal, no jeho slová už neboli také zrozumiteľné.
Pri treťom raze sa telo chlapčeka zachvelo, potom ta kŕčovito stiahlo a chlapec začal chrčať, ako keby sa dusil.
Nakoniec dieťa zoslablo a ležalo ako mŕtve v kňazových rukách. Ten ho rýchlo zavinul do ľanovej plachty a zaniesol ho za ikonostasdo priestoru oltára, ako to predpisuje ortodoxná ceremónia pri krstoch mužov.
Vrodená posadnutosť neexistuje
Po krátkom čase, keď sa kňaz vrátil s malým naspäť, ležal chlapec úplne pokojne – v polospánku v kňazovom náručí, ako keby sa nebolo nič stalo. Sotva odišla krstná mama s chlapcom z kostola, \ štici prítomní obkolesili kňaza s otázkou: „Otče, čo to bolo?” ,Vrodená posadnutosť,’ vzdychol si kňaz a prežehnal sa. ,Keby dal Boh, aby bolo teraz už všetko v poriadku
Kňazova odpoveď si vyžaduje vysvetlenie. „Vrodená posadnutosť neexistuje.
Myslené je tým toto: ľudia, ktorí nemajú úspech alebo ako napr. v Rusku, keď žijú pod existenčným minimom, neraz vyhľadávajú pomoc u vykladačov kariet, mágov, ba dokonca aj u satanistov.
Pomoc, ktorú poskytuje satan pri pozemských záležitostiach – predovšetkým, keď ide o peniaze, slávu a moc má svoju cenu. Buď mu človek upíše svoju dušu, alebo v zriedkavých prípadoch vlastné dieťa.
A tak aj rodičia tohto chlapca zasvätili svoje dieťa satanovi už v matkinom lone, aby boli v zamestnaní veľmi úspešní. Božia prozreteľnosť to zariadila tak, že veriaca kmotra sa postarala o jeho krst a tento malý chlapec mohol byť oslobodený od posadnutia”.
zdroj : Rodina Panny Mária 985 11 Stará Halič 2 (Rožńavská diecéza) Časopis Víťazstvo srdca
----------------------------
Porovnaj -
Ja som Asmodeus, diabol, ktorý rozbíja manželstva - Prišli diabli v tú noc, ked' matka dovolila, aby jej ešte malých synov zasvätili satanovi.
Rodinna kliatba