Tri anjelské pozdravenia - kľúč do neba
Zachrániš manžela od večného zatratenia
svedectvo-ženySvedomie má aj neveriací človek !
Rôzny údel dvoch hriešnikov - SVEDECTVO
Podľa prisľúbenia Najsvätejšej Panny tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) sú najistejším prostriedkom, ako dosiahnuť dobrú smrť. Táto modlitba nás chráni pred nebezpečenstvom pekla a otváranám nebo.
Nasledujúca udalosť sa stala v roku 1904. Mladík menom Richard sa nanešťastie spriatelil so zlým a zvráteným kamarátom.
Ten ho zviedol na cestu nerestí. Richard zanechal všetky úkony zbožnosti, okrem modlitby troch Raduj sa, Bohorodička... Zdravas, Mária...), ktoré odriekal každý večer. Raz ostali obaja mladíci až do noci v dome hriechu a nerestí (dom hriechu ).
Kedže Richard svojho kamaráta, ktorý bol ešte horší ako on, nemohol pohnúť k návratu, nechal ho v dome neresti a vrátil sa domov sám. Pomodlil sa svoju obvyklú modlitbu ľahol si spať.
Sotva však zaspal, zobudili ho silné údery. Ustrašene sa díval okolo seba. Vidí pred sebou toho mladíka, ktorý vošiel bez toho, aby sa otvorili dvere a spoznáva v ňom svojho priateľa, s ktorým ešte v ten večer hrešil so ženami.
Som to naozaj ja ! hovorí mladík dutým pekelným hlasom, som mŕtvy a som zatratený. Keď som vychádzal z toho domu hriechu, prebodli ma dýkou.
Moje telo nájdeš tam na dlážke - Moja duša je v pekle
Ty by si tam bol so mnou, keby si sa nebol pomodlil tie modlitby k Svätej Panne. O, ja nešťastný, pozri sa, ako vyzerám.
Po tých slovách rozhrnul svoje šaty a ukázal sa mu. Bol celý v plameňoch. Nato zmizol. Richard prepukol v plač a hodil sa na zem.
Ďakuje Panne Márii, prosí o odpustenie svojich hriechov a sľubuje, že zmení svoj život.
Keď premýšľa, čo by mal urobiť, začuje zvony otcov františkánov, ktoré zvonia na rannú pobožnosť.
( Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť.
Vzdorné srdce skúsi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom
Tam ma volá Boh - aby som sa tam kajal za svoje hriechy !
Ihneď odišiel a vrhol sa k nohám otca gvardiána v kláštore, aby prosil o prijatie do rehole. Keďže však bol známy svojím výstredným životom, odmietli ho. Richard sa však nevzdáva.
Otcovi gvardiánovi vyrozpráva všetko, čo sa mu v noci prihodilo. Dvaja rehoľníci odídu na udané miesto a naozaj tam nájdu mŕtvolu nešťastného mladíka ležať v kaluži krvi s tvárou skrivenou od hrôzy.
Richarda do rehole prijali, žil príkladným životom a po čase odišiel hlásať evanjelium do Indie. Odtiaľ odišiel do Japonska, kde pracoval s takou horlivosťou, že si vyslúžil mučenícku smrť.
Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kniha Sirachovcova - kapitola 3. 4
Ak nebude robiť pokánie všetci zahyniete ...
Evanjelium podľa Lukáša − Lk 13, 1-9
Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
Tí, ktorí zatajujú hriechy v spovediach, sú skutočne nešťastí - sv. Ján Vianney
Svätá Uršula Benincasa « skuška viery a pokory Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla
Oddávala som sa šialeným radovánkam
Svedectvo ženy
To, o čom budeme teraz rozprávať, je skutočný prípad, ako je uvedený v časopise Madre di Dio 1. júla 1946.
Ide o dušu, ktorá proti zákonom prirodzený aj Božím chcela vychutnávať všetky rozkoše, prístupné bohatému a pôvabnému dievčaťu.
O dušu ktorá bola strhnutá do víru zla, ktorá pošliapala Desatoro so všetkými jeho prikázaniami, s výnimkou prvého a piateho.
O dušu, ktorá pod zbožným zovňajškom skrývala dlhé roky srdce plné pekelnej hniloby hriechu.
Ale - a to chceme zvlášť zdôrazniť — ide o dušu, ktorá nikdy nezabudla pomodliť sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ráno a večer.
Sama o tom rozpráva ...
Bola to Panna Mária, ktorá mi pomohla vstať z toho pekelného bahna.
Ja som v to už nedúfala. Bola som si istá, že budem zatratená. Oddávala som sa šialeným radovánkam, aby som udusila moíje výčitky svedomia, aby som sa vyhla vihla vidine smrti... Začína sa to málom.
Prvýkrát povuľujeme vášni pomaly, váhavo. Druhýkrát trochu so strachom. Potom je už vo výre hriechu.
Keď je človek mladý, oddáva sa falošným ilúziám. Preto by som chcela teraz volať na mladíkov, ale ešte oveťa, oveľa viac na dievčatá: Bedlite !
POROVNAJ - Z hriechu nečistoty jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela
POROVNAJ - Ako Pekné dievča skončilo v pekle
Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosťi
Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania ... je hriešna !
Chráňte sa povoliť prvýkrát, potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom Vrchu rozkoše.
Buďte žiarlivé na svoje čisté srdce ! Neoddávajte ho prvému fičúrovi. Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla !
Láska, ktorá sa skrýva pred rodičmi, je vždy pochybná. Láska, ktorá začína prejavmi zmyslovej náklonnosti, je vždy škodlivá a hriešna !
Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania, je hriešna! Ach, dievčatá, uchovajte sa čisté ! Je bolestné a plné úzkosti dívať sa na ruiny vlastného vnútra vo svojej bezmocnosti a strati čistoty ktorá vedie do zatratenia ....
Nechcem však, aby ste sa oddávali zúfalstvu
Chcem vám povedať, že aj v tých smutných prípadoch, keď sa človek cíti neschopný modliť sa, nám ostáva ešte jedna pobožnosť, ktorá je ľahká a prístupná pre všetkých: Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).
Častokrát som sa ju modlila večer len mechanicky. Som však presvedčená, že aj vtedy Panna Mária prijímala moju prosbu : Pros za nás hriešnych. ( lebo som bola naozaj hriešna )
Ja svoje obrátenie pripisujem Panne Márii ! Amen
( Aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva ! Svätá Faustína )
Kľúč do neba skrze Pannu Máriu
UROB TO, ČO ODO MŇA ŽIADAŠ
Svätá Matilda z Hackenbornu, benediktínka, ktorá žila v 13. storočí (+1298), bola veľkou dôverníčkou Presvätej Panny. Dostala od nej prisľúbenie, o ktorom budeme hovoriť.
Táto svätica v pokročilom veku s bázňou myslela na okamih, keď jej (duša opustí telo, aby vstúpila do večnosti. Prosila Matku Božiu, aby jej pomáhala v tej veľkej, no ťažkej chvíli.
Najsvätejšia Panna, ktorá sa už veľa ráz zjavila svojej vernej služobnííčke, aj teraz vypočula jej prosbu a odpovedala jej: „Áno, urobím to, čo odo mňa žiadaš, dcéra moja, ale potom žiadam od teba, aby si sa každý deň modlila Tririkrát Raduj, sa Bohorodička... (Zdravas, Mária... )
Prvý - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) nech je na česť Boha Otca, ktorý ma veľkoleposťou svojej všemohúcnosti tak povýšil a poctil moju dušu, že som po ňom orodovaním všemohúca v nebi i na Zemi ... svätá Mária Matka Božia ...
Druhý - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária ...) nech je na česť Boha Syna Ježiša Krista, ktorý ma * vo jej veľkej a nevyspytateľnej múdrosti ozdobil a naplnil takými darmi poznania a rozumu, že sa teším z videnia Najsvätejšej Trojice viac ako všetci svätý a anjeli a že ma obdaril takou žiarou, ktorá viac ako slnko ovecuje celé nebo... ... svätá Mária Matka Božia ...
Tretí - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) neh je na česť Svätého Ducha, ktorý do mňa vlial plnosť sladkosti svojej lásky a učinil ma takou dobrou a láskavou, že sorn po Bohu najtichšia a najsladšia... ... svätá Mária Matka Božia ...
Odporúča sa pripojiť aj strelné modlitby, ako napríklad sv. Alfonza Liguori " Ó, Matka moja, chráň ma v tento deň (túto noc) od smrteľného hriechu a náhlej smrti . Pre svoje čisté a nepoškvrnené počatie, ó Panna Mária, zachovaj čisté moje telo, moje srdce a moju dušu.
A tu sú prisľúbenia .... Najsvätejšej Panny, spojené s modlitbou Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária ...)
„V hodine smrti budem pri tebe a budem ťa tešiť a odháňať od teba každú diabolskú silu.
Budem ti vlievať svetlo viery a poznania, aby tvoja viera nebola pokúšaná nevedomosťou alebo bludom.
Budem ti i pomáhať v hodine prechodu do večnosti a vlievať do tvojej duše sladkosť Božej lásky, aby ťa ovládla tak, že každá bolesť a trpkosť smrti sa premení prostredníctvom tejto lásky v najsladší zážitok"
Aby sme vyhoveli túžbe Najsvätejšej Panny, mali by sme mať úmysel uctievať modlitbou každého Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) jednu z troch výsad udelených Presvätej Bohorodičke Panne Márii Najsvätejšou Trojicou: moc, múdrosť a lásku.
( Porovnaj svedectvo : Bol som pred súdnou stolicou Všemohúceho Boha - a na príhovor Panni Márie som bol zachránený „ Syn môj, nechceš zachrániť jeho život a jeho nesmrteľnú dušu ? Farár Steven Scheier z Kansasu (USA) prežil som rozsudok večného zatratenia ...
Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosťi
Nad podivuhodným rozšírením a veľkým požehnaním, ktoré priniesla pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...), Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady.
Jej horlivý apoštol Ján Baptista de Blois dostal pochvalu a požehnanie od pápeža Leva XIII., ktorý na pobožnosť udelil odpustky a nariadil, aby sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas Mária...) modlil kňaz i ľud po každej čítanej svätej oms. Toto nariadenie trvalo až do novej liturgickej n+/
Aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci » svätý a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho od, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť tento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza
Dáma so zlatým náramkom
A PEKLO PREDSA JESTVUJE - PÁPEŽ OTEC PIUS IX
V roku 1859 rozprával Msgre de Ségur nasledujúci prípad predstavenému istého významného kláštora, ktorý konštatoval, že podobné príhody nie sú až také zriedkavé, ako sa zdá na prvý pohľad. Informáciu mal od príbuznej dámy, ktorej sa udalosť prihodila. V roku 1859 mala ešte len štyridsať rokov, preto jej plné meno nezverejnil.
V zime roku 1848 sa zdržiavala v Londýne. Ako dvadsaťdeväťročná bola už vdovou. Bohatá, svetská a veľmi pekná dáma neobyčajne priťahovala pozornosť spoločnosti.
Vedie táto železnica do neba ? Skutočný príbeh
Peklo existuje - PÁPEŽ PIUS IX
V tom som počula tieto slová ...
Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !
Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.
„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.
Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.
Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.
Svätá Uršula Benincasa « skuška viery a pokory Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla
POROVNAJ - Z hriechu nečistoty jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela
POROVNAJ - Ako Pekné dievča skončilo v pekle
O zlej spovedi zatratenej dievčiny
Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd - sv. Faustína
SCHVÁLENIE A POVZBUDENIE CIRKVI
Sväitý Leonard z Portomaurizio Všade spôsoboval obdivuhodné oživenie viery a robil zázraky.
Aké bolo tajomstvo jeho úspechov?
Pobožnosť k Panne Márii, ktorú vykonával mimoriadnym spôsobom, Svätý Alfonz Liguori, ktorý žil v tom istom storočí, bol tak isto presvedčený o potrebe a účinnosti mariánskeho apoštolátu. Ako kazateľ, spovedník i spisovateľ neustále dôrazne odporúčal krásnu pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička...
Keď sa v jeho spovednici objavili zatvrdené duše zamotané do sietí zla, ktoré s.i im zdali nerozmotateľné, nenašli lepší liek na svoje trápenia ako pobožnosť k Najsvätejšej ľanne. Bola to práve modlitba troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).
Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená silnými pokušeniami zmyselnosti. Viackrát im aj podľahla a stále žila v nepokoji. Zdalo sa jej nemožné dostať sa z toho. Predsa však kľakla v spovednici kanonika de Rossiho. Svätec ju vypočul s veľkou láskou a po vyznaní jej povedal:
„Hovorím Vám na tomto Božom mieste, aby ste sa snažili tomuto pokušeniu odporovať, inak sa nevyhnete trestu spravodlivej Božej ruky. Preto Vás povzbudzujem, aby ste sa každý deň modlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti čistoty Najsvätejšej Panny Márie. Uisťujem Vás, že budete zo svojho stavu vyslobodená. Aj ja sa odteraz budem za vás modliť. Dajte si však pozor, aby ste už viac k tomuto hriechu nedali súhlas, tak ako v minulosti."
Od toho dňa táto osoba nielenže neupadla do hriechu, ale stratili sa aj všetky pokušenia a žila vo veľkom duševnom pokoji. Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci » svätý a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho od, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť tento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza
...............................................................................
Nad podivuhodným rozšírením a veľkým požehnaním, ktoré priniesla pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...), Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady.
Jej horlivý apoštol Ján Baptista de Blois dostal pochvalu a požehnanie od pápeža Leva XIII., ktorý na pobožnosť udelil odpustky a nariadil, aby sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, ift.iľia...) modlil kňaz i ľud po každej čítanej svätej oms. Toto nariadenie trvalo až do novej liturgickej trlormy.
Benedikt XV. prijal s radosťou želanie podporovateľov tejto pobožnosti a povýšil združenie, p ložené P. de Blois, na primárne (s možnosťou \ \ i várať filiálne združenia po celom svete).
Urobil lo apoštolským listom Zbožné dielo šírenia troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ■ obdaril ho početnými odpustkami a výsadami. Bl. papež Ján XXIII. udelil apoštolské požehnanie ■ctkým, ktorí spolupracujú na diele šírenia úcty it lásky k Matke Božej medzi kresťanským ľudom „l'ľostredníctvom pobožnosti troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) na jej počesť" (Máj 1959).
29. marca 1964 pápež Pavol VI. udelil zvláštne |n ižehnanie tým, ktorí šíria tento apoštolát na slávu našej nebeskej Matky a na duchovné blaho mnohých duší a povzbudzoval ich v ďalšej činnosti. sa odobral k jej domu. Vošiel som ku chorej do izby. Sotva ma zazrela, obrátila sa ku mne chrbtom a povedala:
„Choďte preč, ja nechcem kňazov ani vidieť, nehovorte mi o spovedi a practe sa!" Musel som odísť. Pretože sa však smrť nedostavila tak rýchlo, ako sa lekári obávali, opätovne som ju navštívil. Navštevoval som ju celý týždeň. Vždy ma prijímala rovnako.
Jedného dňa konečne však na moju úpenlivú prosbu nemocná súhlasila a pomodlila sa so mnou trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Keď som odchádzal, povedal som tým, ktorí boli pri nej: „Je zachránená. Do troch dní požiada o svätú spoveď."
Na druhý deň som sa k nej vrátil. A tak ako deň predtým sme sa spolu pomodlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Na tretí deň, len čo som vstúpil, hneď ma sama požiadala o udelenie [lvi.ilostí. Žila potom ešte dva mesiace a prejavovala Veľkú zbožnost. Tri Raduj sa, Bohorodička ... l/dravas, Mária...) jej otvorili nebo.
PRÍKLAD VEĽKÝCH SVÄTÝCH
Veľký padovský divotvorca a učiteľ Cirkvi, svätý Anton (1195 — 1231), už pred zjavením svätej M.itilde poznal a uplatňoval modlitbu troch Raduj m. Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti liojnásobného panenstva Matky Božej ako prosbu la milosť uchovať si svoje trojnásobné panictvo: panictvo mysle, srdca a tela.
V prvej polovici 18. storočia jeden výrečný 11 antiškán putoval po Taliansku. Všade spôsoboval obdivuhodné oživenie viery a robil zázraky.
Bol to sväitý Leonard z Portomaurizio. Aké bolo tajomstvo jeho úspechov? Pobožnosť k Panne Márii, ktorú vykonával mimoriadnym spôsobom, ľii jeho misiách bolo kázanie o Matke Božej obľúbenou témou. Veril, že práve toto mu zabezpečuje dobré výsledky misií. Bol apoštolom troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).
Ked raz hovoril o neresti nečistoty, vyrozprával tento prípad:
Jeden rímsky mladílk, ktorý sa hriechu nečistoty dopúšťal už zo zvyku, dostal od svojho spovedníka, otca jezuitu, pokánie modliť sa denne tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Hriech sa stále opakoval a spovedník stále dával tú istú pokutu. Ukázalo sa však iné nebezpečenstvo: mladík sa rozhodol vydať na cestu po svete. Jeho spovedníkovi sa to nepáčilo. Keď sa s ním lúčil, veľmi naliehavo ho žiadal, aby nikdy nevynechal pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) a aby si po každom páde do hriechu vzbudil ľútosť a predsavzal si viac neihrešiť.
Uplynulo niekoľko) rokov.
Mladý muž sa vrátil do Ríma a šiel navštíviiť svojho spovedníka. Dobrý páter jezuita namiesto í skoro beznádejného hriešnika prijal nového človeka. Mladík sa úplne zmenil. ľ<> niekdajších úbohostiach neostalo ani stopy. I 'divenému pátrovi mladý muž povedal:
„Otče, nespomínate si, akú dobrú radu ste mi d.di, keď som odchádzal? Aby som sa ráno i večer nezabudol pomodlit tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti Nepoškvrnenej. Nuž to /.i túto pobožnosť mi Najsvätejšia Panna vymohla i istotu..."
O tejto milosti potom páter jezuita rozprával t kazateľnice s náležitou opatrnosťou. Počul to raz jeden kapitán, ktorý už veľa rokov mal nedovolené si:yky s istou ženou. Zazdalo sa mu, že pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) |e dobrým prostriedkom, ako sa odpútať ml nedovoleného pomeru. Začal sa teda modliť denne tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) a o niekoľko mesiacov sa žiadaný účinok dostavil. Prinútil sa k ukončeniu tohto vzťahu. 11plynulo niekoľko dní a jemu sa znovu naskytla lákavá príležitosť upadnúť do starého hriechu. Panna Mária mu však zvláštnym spôsobom pomohla tak, že zase získal pevnú vôľu zachovať si čistotu a pokračovať vo svojej zbožnosti.
Svätý Leonard bol jedným z tých svätcov, ktorí najviac prispeli k rozšíreniu tejto krásnej pobožnosti. Odporúčal vojenským kaplánom, aby k tejto pobožnosti viedli vojakov.
Nabádal ich k tomu veľmi presvedčivo:
„Najdrahší, túto krásnu pobožnosť si osvojte všetci a vytrvajte v nej až do smrti. Spovedníkov prosím, aby ju ukladali kajúcnikom ako pokánie do novej svätej spovede. Nech sa dozvedia, že táto pobožnosť im prinesie viac úžitku ako všetky iné formy pokánia, ktoré by im mohli byť uložené."
Svätý Alfonz Liguori, ktorý žil v tom istom storočí, bol tak isto presvedčený o potrebe a účinnosti mariánskeho apoštolátu. Ako kazateľ, spovedník i spisovateľ neustále dôrazne odporúčal krásnu pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička...
(/dravas, Mária...)
Chcel, aby si ju všetci osvojili ostali jej verní: kňazi i rehoľníci, hriešnici i zbožné duše, deti, dospelí i starci. To bola jedna /o základných tém, ktoré odporúčal vo svojich misijných kázňach. Vo svojich spisoch o nej hovorí ■ 1.1 viac ako dvadsiatich miestach. Podľa jeho presvedčenia - pričom sa odvoláva aj na mienku i uých autorov - mnohí sa spasili iba pre vernosť tejto pobožnosti.
Apoštol Ríma 18. Storočia, svätý Ján Baptista de Rossi, sa rozširovaním tejto pobožnosti pričinil o bezpočetné obrátenia. Keď sa v jeho spovednici objavili zatvrdené duše zamotané do sietí zla, ktoré s.i im zdali nerozmotateľné, nenašli lepší liek na svoje trápenia ako pobožnosť k Najsvätejšej ľanne. Bola to práve modlitba troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).
Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená .iInými pokušeniami zmyselnosti. Viackrát im aj podľahla a stále žila v nepokoji. Zdalo sa jej nemožné dostať sa z toho. Predsa však kľakla v spovednici kanonika de Rossiho. Svätec ju vypočul s veľkou láskou a po vyznaní jej povedal:
„Hovorím Vám na tomto Božom mieste, aby ste sa snažili tomuto pokušeniu odporovať, inak sa nevyhnete trestu spravodlivej Božej ruky. Preto Vás povzbudzujem, aby ste sa každý deň modlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti čistoty Najsvätejšej Panny Márie. Uisťujem Vás, že budete zo svojho stavu vyslobodená. Aj ja sa odteraz budem za vás modliť. Dajte si však pozor, aby ste už viac k tomuto hriechu nedali súhlas, tak ako v minulosti."
Od toho dňa táto osoba nielenže neupadla do hriechu, ale stratili sa aj všetky pokušenia a žila vo veľkom duševnom pokoji.
Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, fcv.itý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci »v .il í a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho |DH u, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť flUt lento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza.
VEĽKÉ ROZŠÍRENIE
Pred viac ako polstoročím sa pobožnosť troch K.iduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) tak ľ vi lilo rozšírila, že je to zrejmým dôkazom vôle Božej. Dušou tohto hnutia bol horlivý francúzsky kapucín Ján Krstiteľ de Blois.
I ento zbožný rehoľník bol presvedčený o tom, Ír šírením tejto pobožnosti koná vec príjemnú Bohu ■i| Najsvätejšej Panne. Kázal pri každej príležitosti n modlitbe troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Rozširoval ju a nedal sa odradiť žiadnymi
Zdroj: z knihy Tri anjelské pozdravenia ( Giuseppe Pasquali ) Redemtoristi, Vydavateľsvo Misionár
Bol taký prekrásny, že ľudské slovo nie je schopné ani len zďaleka ho opísať
Na veľkonočné sviatky prežila víziu nesmiernej krásy, obraz nevysloviteľnej nádhery: Uprostred nebeských anjelov a svätých spozorovala svojho nebeského snúbenca: „Bol taký prekrásny, že ľudské slovo nie je schopné ani len zďaleka ho opísať.
Ani neviem, ako bol oblečený. Jeho ruky a nohy, bok a jazvy žiarili jasnejšie ako slnko.
Každá rana sa podobala prekrásnemu drahokamu. Z jeho boku a rán vychádzal oslepujúci jas. V porovnaní s ním je každé iné svetlo nielen tieňom, ale tmou. V boku som videla prsteň, ktorý bol určený pre mňa.
Pán ma požehnal svojou pravicou, potom riekol: - Poď, snúbenka Kristova. - Najsvätejšia Panna v doprovode anjelov pokračovala: - Prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil od večnosti. - A v tej chvíli zjednotila sa moja duša s Božskou velebnosťou." Odvtedy mala všetko konať iba podľa Jeho svätej vôle. Mystické zjednotenie sa od roku 1694 opakovalo viackrát.
Pokračovanie - svätá Veronika Giuliani
BIBLIA
Pôvod a hodnota múdrosti
Vznešenosť múdrosti
11,1
Všetka múdrosť je od Pána, Boha,
vždy bola u neho (a je pred vekmi).
Morský piesok, kvapky dažďa,
dni odveké – ktože vie spočítať?
Výšku neba a šírku zeme
a hlbokú priepasť – ktože vie zmerať?
Božiu múdrosť, čo predchádza všetko –
ktože vie prebádať?
Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť
a múdra rozvaha je odveká.
5
Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha
a jej cesty sú večné zákony.
Komuže bol odkrytý koreň múdrosti –
a kto poznal jej dôvtip?
7
Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti –
a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?
Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci
– mocný a veľmi obávaný Kráľ –
ktorý sedí na svojom tróne a vládne – je to Boh.
9
On ju stvoril (Duchom Svätým) –
on ju videl, spočítal a zmeral.
Vylial ju na všetky svoje diela
a na všetkých ľudí podľa svojho daru,
lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.
Cesta k múdrosti a bohabojnosti
11Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu,
na veselosť a je korunou radosti.
Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou,
dáva veselosť a radosť a dlhý život.
Bohabojnému sa dobre povedie na konci,
v deň svojej smrti dôjde požehnania.
Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.
15Všetci, ktorým sa dá vidieť,
milujú ju už pri pohľade na ňu,
keď poznávajú jej velebné činy.
Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom,
pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone;
spolu chodí s vyvolenými ženami
a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.
Bázeň pred Pánom je nábožná veda.
18Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým,
udeľuje slasť a radosť.
Dobre sa povedie bohabojnému,
v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania.
Plnosť múdrosti je báť sa Boha
a plnosť (nastáva) z jej plodov.
Všetok dom mu naplní plodmi
a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.
Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom,
dáva plný pokoj a výkvet zdravia.
A videl ju i spočítal:
no obidvoje sú Božím darom.
Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip
a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.
25
Koreň múdrosti je báť sa Pána
a jej konáre sú dlhý život.
Múdrosť nenávidí hriech
26V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda,
preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.
Bázeň pred Pánom zaženie hriech,
28lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý,
jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.
Trpezlivý vytrvá do príhodného času,
potom (dostane) blaženú odplatu.
Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová,
ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.
Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,
32ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.
33Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť
a Boh ti ju dá.
Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána;
jemu sa ľúbi,
ak je niekto verný a tichý,
aby ho zahrnul jej pokladmi.
Nebuď neposlušný bázni Pána,
ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.
Nepretvaruj sa pred ľuďmi,
ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!
Daj si pozor na ne, aby si neklesol,
aby si nemal z toho zahanbenie;
aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš,
a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:
za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi
a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.
Zbierka múdrych výrokov o pravej životnej múdrosti
Buď dokonale oddaný Bohu!
12,1
Synu, ak ideš slúžiť Bohu,
stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni
a priprav sa na skúšku!
Uponíž si srdce a vytrvaj,
nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo
a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.
Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh;
pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj,
aby si vzrástol životom, keď príde koniec.
Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti,
maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.
Lebo zlato a striebro čistia ohňom
a bohumilých ľudí v peci utrpenia.
Dôvera v Boha
66
Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí,
urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho!
Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!
Ktorí sa bojíte Pána, čakajte, až sa zmiluje,
neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.
Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru,
a vaša odmena vás neminie.
Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho,
a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.
Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho,
a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.
Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte,
že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.
Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach?
Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?
Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný
a odpúšťa viny, keď nastane súženie,
ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.
Osud zúfalcov a bohumilých
14No beda tým, čo majú srdce dvojaké
a hriešne ústa i zločinné ruky,
ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!
Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha,
a preto ich neberie do svojej ochrany.
Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť
a ktorí opustili priame cesty
a uchýlili sa na cesty neprávosti.
Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?
18Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu,
ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.
Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé,
a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.
Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia
a budú si pred ním sväto počínať.
Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy
a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;
22
i povedia si: „Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!),
nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!“
Lebo aká je jeho velebnosť,
také je aj jeho milosrdenstvo.
Povinnosti voči rodičom
1Múdri synovia – to je spoločnosť spravodlivých,
ich počínanie – je poslušnosť a milovanie.
Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo,
a tak aj robte, aby ste boli spasení.
Boh priznal úctu otcovi na synoch,
a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.
Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy,
zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.
Kto si ctí matku, (počína) si tak,
ako keby si zhromažďoval poklady.
Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch
a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.
Kto si ctí otca, bude dlho žiť,
kto poslúcha otca, občerstvuje matku.
Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov
a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.
Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou
si cti svojho otca,
aby zostúpilo na teba požehnanie od neho
a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.
3,11
Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov,
no kliatba matkina ich vyvracia od základov.
12
Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca,
z jeho potupy ti nevzniká sláva.
Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený,
ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.
Synu, zastaň sa v starobe svojho otca
a nezarmucuj ho, kým žije;
ak slabne na rozume, maj strpenie
a nepohŕdaj ním, kým si pri sile;
lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.
Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.
17Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom
a pamätať sa bude na teba v deň súženia
a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.
Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca
a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.
Buď skromný!
1919
Synu, v pokore konaj svoje práce,
a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.
20
O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom,
a budeš milý Bohu.
21
Lebo veľká je moc Božia,
pokorní mu vzdávajú chválu.
Nevypytuj sa na veci vyššie od seba,
ani neskúmaj mocnejšie veci od seba!
Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh,
a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.
Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel,
čo je raz ukryté.
Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne,
ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.
Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných,
ktoré presahujú ľudský rozum.
Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť
a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.
Kniha Sirachovcova – Sir 3.2627
Vzdorné srdce skúsi na konci zlo,
lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.
28
Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech
a človek zlého srdca príde po nich k pádu.
29
Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou,
no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.
Niet lieku pre spoločnosť pyšných,
lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.
31
Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti
a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.
Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu
a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.
Horiaci oheň zadúša voda,
tak sa dobrý čin protiví hriechu.
34
Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro,
pamätá na neho v budúcnosti –
a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.
Ako sa treba zachovať k chudobným?
14,1
Synu, chudobným neukracuj živobytie,
ani neodvracaj oči od chudobného!
Neopovrhuj nikým, kto hladuje,
ani nedráždi chudobného v jeho biede!
Srdce biedneho nesužuj
a neodkladaj s darom núdznemu!
Prosbu usúženého neodmietaj,
ani neodvracaj tvár od bedára!
5
Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto,
ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.
6
Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí,
lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.
Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným,
pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!
Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť
a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.
Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu,
a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.
Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec
a nahradzuj manžela ich matke!
Tak budeš poslušným synom Najvyššieho,
preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.
Ovocie múdrosti
1212 n.
Múdrosť vdychuje život svojim synom,
prijíma tých, ktorí ju hľadajú,
a ide pred nimi na spravodlivej ceste.
Kto ju miluje, miluje život:
ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.
Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život,
kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.
Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni,
a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.
16
Kto ju počúva, bude súdiť národy,
a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.
Kto má k nej dôveru, dostane ju:
a pevne si ju udržia aj jeho potomci.
18–19
Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho
a medzi prvými si ho vyberá.
Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku,
sužovať ho bude trápením svojej náuky,
až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.
Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste
a obveselí ho.
Odhalí mu svoje tajomstvá
a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.
Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho
a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.
Chráň sa nemiestnej hanblivosti
23Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!
2424–25
Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!
25Je hanblivosť, ktorá privádza hriech,
a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.
Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu,
ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!
Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,
28ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť;
neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,
lebo múdrosť poznajú podľa reči
a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova;
pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.
Spravodlivej veci nijako neprotireč,
hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.
31b
31a
Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov,
no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.
Mocnému sa nestavaj na odpor,
ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!
Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život,
až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť
a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.
Neprenáhľuj sa svojím jazykom,
ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!
35
Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich
a neutláčaj svojich podriadených.
Keď máš dostať, nevystieraj ruku,
a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!
.....................................................................................
Božie milosrdenstvo
Boh bohatý na milosrdenstvo chcel prostredníctvom svätej sestry Faustíny Kowalskej z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva pripomenúť súčasnému svetu biblickú pravdu o svojej dobrote a milosrdnej láske. „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu“ (Den. 300). Boh nás miluje v našej biede.
Miluje nás smutných, oklamaných a často zamotaných do zla súčasného sveta. Cez Ježiša voláme k Otcovi: „Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom“ a k nemu sa modlíme vyjadrujúc bezhraničnú dôveru: „Ježišu, dôverujem v teba!“ Apoštolka Božieho milosrdenstva, sestra Faustína, urobila svoj všedný život nevšedným, pretože bezhranične dôverovala Bohu, jeho dobrote a milosrdenstvu. Model jej duchovnosti, veľmi zreteľný a výrazný, by sme mohli stručne vyjadriť takto: „Dúfaj v Boha a buď dobrý k ľuďom!“ Ctiteľka Božieho milosrdenstva sa modlila: „Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó, Pane... Pomôž mi, Pane, aby moje oči boli milosrdné... aby môj sluch bol milosrdný... aby môj jazyk bol milosrdný... aby moje ruky boli milosrdné... aby moje nohy boli milosrdné... aby moje srdce bolo milosrdné...“ (Den. 163).
Človek, ktorému sa stala krivda sa neraz pýta: „Kde je Boh, kde je Ježiš Kristus?“ Bolo by potrebné dať mu odpoveď: „Je v tebe, syn môj, dcéra moja! Je vo všetkých trpiacich, v tých, ktorým sa krivdí, ktorí napriek veľkej bolesti dokážu odpustiť svojim vrahom ich zločiny.“ Božie milosrdenstvo je jednou z hlavných tém Ježišovho učenia.
Ľuďom, ktorí trpia nejaký nedostatok a núdzu, a predovšetkým tým, ktorí sú obťažení hriechom, káže utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu. Ježiš ohlasuje, že nebeský Otec je plný milosrdenstva a sám o sebe povedal, že prichádza „hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19, 9), prichádza k tým, ktorí sa majú zle. „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 17). Ježiš sa stáva priateľom hriešnikov, ktorí sa chcú zmeniť (porov. Mt 11, 19). Čím väčšia je núdza človeka, tým viac sa Boh k nemu skláňa, tým väčšie je Božie milosrdenstvo. Boh sa od nás domáha milosrdenstva a od neho závisí naša spása. Mnohé systémy a ideológie chcú vnímať milosrdenstvo ako „slabosť“. A skutočne, milosrdenstvo – to je veľká „slabosť“ Boha, ktorý miluje človeka. Byť milosrdným znamená cítiť potreby druhého človeka ako svoje vlastné, znamená chcieť dobro pre iných tak, ako ho chceme pre seba.
Boh „dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Gniavia nás rozličné obavy a strach, ale nesmieme sa vzdať nádeje. Milosť je väčšia ako akýkoľvek hriech a zlo, do ktorého sa človek a celé ľudstvo zamotalo. Láska je väčšia ako všetko, čo si môžeš predstaviť! Láska dovolila Otcovi poslať Syna na svet, aby nikto z nás nezahynul. Namiesto toho Syn „zahynul“ na kríži, aby nám daroval život. A vstal z mŕtvych! Miloval do krajnosti! Boh sám je Milosrdenstvo! Priepasť našej núdze privoláva priepasť Božieho milosrdenstva. „Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo“.
„Čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na milosrdenstvo ! Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Ježiš Kristus spomína veľkú radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý sa obrátil. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.
Nemôže dúfať v Boha človek, ktorý je pyšný, ktorý sa spolieha na seba a na svoje ľudské výpočty. Pokorný človek pripisuje všetko dobro Bohu a uznáva svoju závislosť na ňom, uznáva svoju ohraničenosť, núdzu, nedostatočnosť a slabosť. Bez pokánia a obrátenia by bola dôvera trúfalosťou.
Sv. Faustína píše vo svojom Denníčku: „V mojej duši sa vzbudila taká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So skrúšeným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám“ (Den. 1552).
Veľká dôvera sa spája s ohromnou pokorou a túžbou po premene, pokání a ľútosti. Mnohí nemajú odvahu úplne dôverovať Bohu, pretože si nechcú uvedomiť dobrotu a milosrdenstvo vo svojom živote, a predsa oni sami sú dôvodom Božieho milosrdenstva. „Sú chvíle – píše Faustína – keď nemám ani vznešené myšlienky, ani vzlet ducha, znášam trpezlivo samu seba a priznávam, že to som vlastne ja“ (Den 1734). Skúsenosť ľudskej biedy jej zároveň dávala poznanie nekonečného Božieho milosrdenstva.
Depresia - znechutenie
Smútok. Aj najvyrovnanejší človek sa niekedy dostane do stavu smútku, depresie, keď sa svet okolo neho stáva čoraz tmavším, všetko vidí v tmavých farbách. V čase depresie všetko stráca farbu, stráca sa životná energia, človeka opanuje bezradnosť voči skutočnosti, ktorá ho obklopuje, dokonca sa ho zmocňuje až beznádejnosť. Odráža sa to vo výraze tváre. Dochádza k biologickým zmenám. Človek stráca chuť do jedla, trpí nespavosťou, občas hľadá úľavu v plači. Ak chcem nájsť vhodný spôsob ako prekonať svoj smútok, ako sa oslobodiť z depresie, treba hľadať jej príčiny. Môžu byť rôzne. Ich prameňom môže byť choroba, životné sklamanie, frustrácia, vyčerpanosť, duchovná prázdnota... Občas nám je „ťažko pri srdci“, cítime sa „odvrhnutí“. Napriek veľkolepému vedecko-technickému pokroku a značnému zlepšeniu životných podmienok - je skutočná radosť zo života u ľudí čoraz zriedkavejšia a smútok sa čoraz viac stáva všeobecným javom.
Pramene depresie, znechutenia
Kto z nás už neprežil chvíle depresie, chvíle znechutenia, citovej apatie? Akoby život vtedy stratil svoj zmysel, význam, jas a pôvab. Prišlo to na nás akosi nečakane. Pokušenie znechutenia útočí na všetkých ľudí, zvlášť na tých, ktorí sú citliví, na ľudí hlboko nábožensky založených. Odpoveď na otázku, prečo som smutný, je neraz veľmi ťažká. Príčiny a pramene znechutenia môžu byť rôzne. Môžu pochádzať zvnútra, vznikajú na organickom podklade, ich prameňom sú biochemické premeny v organizme, napr. vysoký stupeň adrenalínu pri strese, nízky obsah cukru v krvi...
Ďalší druh depresií má vonkajší prameň. Sú ním naše rozličné straty. Často preháňame v ich hodnotení, keď aj malé straty považujeme za životné katastrofy. Opanujú nás pochmúrne myšlienky, sklamanie, smútok, zlosť na seba samých, pocit bezradnosti, znechutenie, pocit opustenosti a odvrhnutia od Boha. Príčinou mnohých depresií je nechuť vidieť veci takými, akými v skutočnosti sú a ako ich vidí Boh.
Niekedy je príčinou depresie prepracovanosť, fyzická a psychická únava. Ľudia podliehajú zhonu, sú hore dlho do noci a stále opakujú, že ešte toľko toho majú urobiť. Vyčerpanosť a zhon spôsobujú fyzické oslabenie. Človek sa začína znepokojovať a zlostiť. Prichádzajú napätia, stresy, chýba ľudské porozumenie, vznikajú ťažko riešiteľné konflikty a problémy. Človek klesá na duchu a opakuje: „Už mám všetkého dosť!“
Prameňom depresie môžu byť aj rozličné životné situácie, napr. neúspechy, strata zdravia, proces starnutia, smrť blízkych osôb, životná tieseň, osobné pády, výčitky svedomia a hriechy. Človek vtedy bedáka: „Nič sa mi v živote nedarí!“
Znechutenie môže prísť zvonku – z prostredia, v ktorom žijeme. A to najmä vtedy, keď človek na všetko hľadí cez „čierne okuliare“, vníma priemernosť a minimalizmus svojho okolia. Toto zdesenie, rozčarovanie a sklamanie môže prísť náhle alebo môže postupne narastať. Sv. Ján z Kríža vyzýva k realistickému hodnoteniu okolia, aby sme nepodľahli idealizovaniu. Hovoril: „Ničomu sa nediv a ničím sa nedaj znechutiť; nedaj sa premôcť pohoršeniu!“ Pohoršenie nás opanuje vtedy, keď si začíname hovoriť: „Aj ja si podobne zariadim svoj život, načo sa mám namáhať, obetovať, ja si tiež dovolím!“ Čo vlastne chcem? Odmietnuť evanjeliové hodnoty? Chcem, aby vo mne umieralo moje zasvätenie, láska...?
Znechutenie môže pochádzať aj z čisto duchovných prameňov, z nedostatku dôvery v Boha, z nedostatku viery.
Ďalším prameňom môže byť pocit vlastnej nehodnosti, neistota, komplex menejcennosti. „Nikto ma nemá rád... Som tu nepotrebná... Nikto nemá o mňa záujem... Všetci sa mi iba vysmievajú...“ Človek sa vtedy utieka do pasivity, apatie, vo vzťahu k iným sa môže prejaviť agresia, nepriateľský postoj, hnev a zlosť. Zatrpknutosť, urážlivosť – to je emocionálna „rakovina“, ktorá všetko ničí zvnútra – zo stredu. Človek, ktorý si je vedomý svojej hodnosti, je rád, že je taký, aký je, je šťastný. To nie je egoizmus, pýcha, samoláska.
Egoista je večne nespokojný, večne utrápený obavami a napĺňa ho závisť a žiarlivosť. Egoista nemiluje seba ani iných a podozrieva iných aj seba. Nevie sa tešiť z dobrých výsledkov. Ak sa človek nedokáže srdečne a otvorene priznať k tomu, čo je v ňom dobré a hodnotné, nedokáže s tým počítať ani u druhých. Človek nemôže žiť v zhode s inými, pokiaľ sa nenaučí žiť v zhode sám so sebou. Treba „Božím spôsobom“ oceniť vlastnú hodnotu a radovať sa z toho, akí sme. Mám nájsť, čo je vo mne dobré a začať sa mať rada.
Ak človek skutočne uverí, že v Božích očiach má nekonečnú hodnotu, potom nebude hľadať potvrdenie svojej hodnoty u druhých. Sebaakceptácia, ktorej prameňom je skúsenosť Božej lásky, oslobodzuje človeka od obranných postojov, agresie voči iným a zároveň ho lieči z pocitu strachu, závisti, žiarlivosti, ohrozenia, ktoré sú príčinou znechutenia. Srdečný vzťah k Ježišovi Kristovi nás môže uchrániť od znechutenia. On nás akceptuje takých, akí sme a vyzýva nás k spolupráci, premene a rozvoju našej osobnosti.
Ako prekonať depresiu a oslobodiť sa zo znechutenia
Skúsenosť Božej lásky je najlepším liekom na oslobodenie z depresie a smútku. Treba s úplným presvedčením opakovať: „V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky!“ Keď prichádzajú neúspechy, utrpenia, upokorenia – to je znak, že Pán je blízko nás. Za všetko máme ďakovať Bohu a v každej situácii opakovať: „Je dobré, Pane, že si ma upokoril.“ Pán je so mnou. On dokáže zmeniť smútok na radosť, naše srdce sa zaraduje a našu radosť nám nebude môcť nikto vziať (porov. Jn 16, 20-22). „Dúfaj v Pána a prestaň sa trápiť!“ Boh nikdy nehovorí: „Z teba už nič nebude“. On má východisko z každej situácie.
Sám Ježiš v Getsemanskej záhrade zakúsil bolestný smútok, keď povedal svojim učeníkom: „Moja duša je smutná až na smrť“ (Mt 26, 38). V modlitbe hľadal pomoc a útechu a našiel ju. „A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“ (Lk 22, 43-44). Nenašiel útechu u svojich priateľov apoštolov, ale u svojho Otca.
Písmo sväté nám obrazne a realisticky predstavuje depresiu a sklamanie jedného z najväčších prorokov Starého zákona – proroka Eliáša, a to po jeho najväčšom úspechu a víťazstve.
Prorok, znechutený a celkom zlomený, prosí o smrť: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia“ (1 Kr 19, 4).
Podobne sa modlil aj znechutený, prorok Jonáš: „Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť“(Jon 4, 3). Písmo sväté na mnohých miestach opisuje stavy depresie rôznych prorokov.
Prorok Eliáš prežil vnútorné sklamanie a duchovné znechutenie po najväčšom duchovnom úspechu. Premohol 450 pohanských Baálových prorokov na hore Karmel; zachránil boží ľud pred modloslužbou. Hrozí mu hnev kráľovej ženy Jezabel, a preto uteká na púšť. Tam utrápený, vyčerpaný a znechutený pod borievkou zaspí. Pripomeňme si chvíle nášho znechutenia, chvíle smútku a možno až zúfalstva. Možno aj my sme túžili zomrieť a hovorili sme si: „Mám už všetkého dosť, bolo by lepšie, keby som už neexistovala!“ Boh neopustí človeka v jeho životnom sklamaní, zatrpknutosti a smútku. Aj keď proroka Eliáša neoslobodil od zápasu a ťažkostí, predsa ho posilnil na ďalšiu cestu. „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ (1 Kr 19, 7) – povedal anjel Eliášovi. Máš ešte veľa vykonať!
Prvou vecou proroka bude hľadanie nástupcu a povolanie Elizea. Eliáš, posilnený pokrmom, došiel na vrch Horeb a vošiel do jaskyne, kde prenocoval. „Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: Čo tu robíš, Eliáš?“ (1 Kr 19, 9). Eliáš, o čo ti vlastne v tvojom živote ide? Aký význam má tvoj boj, zápas, námaha? Aký význam má tvoj život, tvoj útek? Pre koho žiješ a pre koho sa namáhaš? Otázka o zmysle všetkého. O čo mi vlastne v celom mojom živote skutočne ide? Aké sú moje túžby, očakávania? Aký význam má moja námaha, moje zápasy, moja práca a utrpenie? Aké sú moje voľby, rozhodnutia, motívy? Na čo je to všetko? Odpoveď proroka Eliáša bola úprimná: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať“ (1 Kr 19, 14). A ako by sme odpovedali my? Podobne ako Eliáš aj my konáme mnoho dobrého, možno sme dokonca prepracovaní a vyčerpaní svojimi povinnosťami. Na čo je to všetko? Či pri tej práci, zhone, zápase a vyčerpanosti – je ešte vo mne horlivosť za Pána, Boha zástupov? Alebo iba starosť a strach o seba samú?
Čo tu robíš? Čo robíš v tomto rehoľnom dome? Ak vezmeme túto otázku povrchne, možno dáme odpoveď: „Chcem slúžiť Pánu Bohu a chcem slúžiť ľuďom“. Ale či je to skutočne tak? Či planie vo mne horlivosť za Pána Boha? Či ma nespaľuje horlivosť za vlastnú chválu, za dobrú mienku, za svoje výhody, za dobre zariadenie si života? Čo hľadáš v tejto Kongregácii? Treba sa vhĺbiť do seba, aby sme dali sebe aj Bohu pravdivú odpoveď na položenú otázku: „Čo tu robíš, čo tu hľadáš?“ Či skutočne Boh, jeho vôľa a jeho chvála sú centrom môjho života? Ťažké chvíle nášho života nám odhaľujú, ako veľmi sme ešte sústredení na seba a nie na Božiu chválu.
Utrpenie, malé upokorenia, vyčerpanosť, akékoľvek zneváženie od iných – to všetko odhaľuje, ako veľmi sme pohrúžení, sústredení na seba a koľko je v nás obáv?! Aj malé nepríjemnosti nám ukazujú, ako je nám ťažko prijať to, čo rúca naše plány, naše zámery, ako ťažko dokážeme súhlasiť s tým, čo na nás ťažko dolieha, ako často sa búrime. Ak trpíme a sme zlomení, že sa nerealizujú naše ideály a projekty – je to preto, že sa nenapĺňa Božia vôľa alebo je to z obavy o samých seba, o svoje dobré meno, kariéru, výhody? Ak nás iní dostanú do pomykova, pýtajme sa: „Či sa Bohu páči to, čo sa páči mne? Či moje túžby sú Božími túžbami? Čo ma chce naučiť tento neúspech, upokorenie, utrpenie?“ Ak sa oddáme znechuteniu, ťažko sa niečomu naučíme, lebo sa zaoberáme len sebou. Treba zabudnúť na seba a začať viac myslieť na Boha, odpútať sa od seba a hľadať jeho chválu a splnenie jeho vôle. Treba vyjsť zo stavu koncentrovania sa na seba, z nepotrebných starostí a smútku, zo všetkého, čo nás viaže na vlastné ja. Naša pýcha je prameňom toho, že sa trápime nad tým, že nie sme takí, akí by sme chceli byť. Depresia vedie k pochybnosti o Božom konaní. Svoju depresiu začíname zvaľovať na iných a vytvárame okolo seba atmosféru zatrpknutosti. Ako odlišne prežíval svoje utrpenie sv. Pavol apoštol: „Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele... Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuj“ (2 Kor 4, 8-16). Čo robiť, keď nás opanujú čierne myšlienky? Bolo by dobré porozprávať sa o tom s blízkou a rozvážnou osobou a neuzatvárať sa do seba. Takýto rozhovor oslobodzuje od dramatizovania a dovoľuje odhaliť skutočné príčiny depresie. Nie je ľahké urobiť to, ale nesmieme podľahnúť presvedčeniu, že „aj tak ma nikto nedokáže nepochopiť a pomôcť mi, nikto sa predsa nebude zaoberať mojím trápením!“
Nemôžeme sa úplne ponoriť do svojej melanchólie, uzavrieť sa a izolovať sa od okolia.
Všetci sme však netrpezliví. Chceme hneď všetko uskutočniť. Musíme sa naučiť trpezlivosti voči sebe. Všetko rastie pomaly – aj stromy a rastliny. Podobne je to aj s ľudským životom. Po zime smútku, depresie, prichádza jar nádeje. Nechceme podliehať ilúziám a snom – najmä naivným a idealistickým. Treba povedať „áno“ svojej minulosti, nášmu telu, nášmu pohlaviu, našim ľudským hraniciam, nášmu osudu, rozvoju aj nášmu starnutiu. Možno je dnes ešte zima, ale buď istá, že jar príde! Neber všetko tragicky! Trpezlivo čakaj! Aby si sa rozvinula, potrebuješ čas. Nad mrakmi, ktoré ma obkľučujú, svieti slnko. Preto neopakuj: „Ja sa už na nič nehodím, ja už nič nedokážem!“
Je potrebné sa vyspať, trochu si oddýchnuť, získať rovnováhu, ísť na prechádzku, vypočuť si príjemnú hudbu, nedať sa pohltiť vyčerpávajúcej činnosti, oddať sa modlitbe, odstrániť to, čo nás oberá o pokoj. Treba zredukovať svoju nadaktívnosť, oslobodiť sa od napätia, na chvíľku sa zastaviť a pozrieť sa na seba, na iných i na svet iným pohľadom. Na smútok, depresiu a stresy je najlepším liekom odpočinok, prechádzka, pokoj, smiech a humor. Je tiež dôležité odpustiť tým, ktorí nás zranili. Čas depresie, smútku, je ťažkým obdobím, ale pomáha nám odhaliť pravdu o sebe a vedie k oslobodeniu. Preto aj depresia sa môže stať milosťou, darom. Môžeme dokonca hovoriť o „dare depresie“.
Eschatologický a veľkonočný rozmer zasväteného života
Nie je nám ľahké hľadieť na svet pozitívne a optimisticky, pretože neraz dostávame od života mnoho úderov, ktoré nás môžu uzavrieť do seba, urobiť nás neprístupnými, zatrpknutými, ubolenými a ubitými. Pre mnohých sa však porážky a ťažkosti stávajú výzvou a robia ich silnými, veľkými a skvelými ľuďmi; hoci nemajú život ustlatý na ružiach, nepodliehajú stiesnenosti, depresii a smútku a dokážu zachovať vyrovnaný postoj. Nemusí byť pre nás všetko priaznivé, veď život vždy prináša so sebou sklamania, ťažkosti, trápenia a neúspechy. Človek, ktorý dúfa v Božiu pomoc napriek náchylnosti k pochmúrnej nálade, dokáže čeliť ťažkým problémom a nájsť riešenie a východisko z každej situácie. Často je potrebné predvídať ťažkosti, aby nás potom nezaskočili. V živote niet beznádejných situácií. Môžu tu byť iba ľudia, ktorí sú voči nim bezradní. Treba nechať to, čo je pre nás nemožné Bohu a robiť to, čo je pre nás možné. Najdôležitejší je prvý krok. Začiatky sú vždy ťažké a zdarný začiatok – to je polovička úspechu. Neraz sa pre danú chvíľu musíme uspokojiť s čiastočným riešením a spokojne očakávať príhodnú chvíľu, aby sme mohli dielo zdokonaliť. Neutekajme pred ťažkosťami. Každý z nás je sám kováčom svojho šťastia. Treba to vziať do rúk, chytiť sa roboty a nezalamovať rukami. Malé víťazstvá prinášajú nádej na vyriešenie veľkých problémov.
Prijmi skutočnosť takú, aká je a nie takú, akú si predstavuješ! Skús ju zlepšiť. Kto vytrvalo túži a chce – dokáže veľa! Stýkaj sa s ľuďmi, ktorí ťa pozdvihnú na duchu a neubíjajú ťa. Nepripúšťaj si čierne myšlienky! Vyhýbaj sa tomu, aby si všetko videla tragicky, nevyhľadávaj to, čo je negatívne. Rozvíjaj v sebe schopnosť vďačnosti.
Zasvätené osoby majú byť znamením budúceho života. Žijúc v duchu Kristových blahoslavenstiev majú zvestovať radosť a nádej. To vyžaduje samotný eschatologický a veľkonočný rozmer rehoľného povolania. Osoba, ktorá je skutočne zasvätená Bohu nemôže byť človekom smutným, zatrpknutým, zlomyseľným, neznesiteľným, tým menej človekom zbaveným vnútornej radosti a nádeje. Zasvätená osoba z dôvodu svojho povolania, zasvätenia a poslania má byť vo svete pravdivým znamením Zmŕtvychvstalého Krista, ohlasujúc novú vlasť – nové nebo a novú zem.
Modlitba
Pane Ježišu Kriste, ponáhľam sa k tebe a s pokorou ťa prosím:
pomôž mi vo chvíľach depresie, znechutenia, smútku,
opustenosti a vtedy, keď ma iní nechápu.
Pane Ježišu Kriste, buď mi silou a pomocou v utrpení,
v námahách, v neúspechoch, vo vyprahlosti duše,
v pokušeniach a znechutení,
keď slabnú moje sily do boja a keď strácam chuť žiť,
keď ma desí veľkosť mojich hriechov
a drvia ma výčitky svedomia.
Ježišu, pomôž mi v mojich trápeniach, starostiach,
v ťažkých situáciách,
aby som vo všetkom vytrvala
a vždy ti verne slúžila s nerozdeleným srdcom.
Ježišu, pomôž mi!
pokračovanie - životopis svätej Faustíny - Božie milosrdenstvo
Zneužívanie Božieho milosrdenstva - sv. Alfonz de Liguori
Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd
Uzrela som istú dušu , ktorá sa odlučovala od tela v strašních mukách . Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem, pri pohľade na hrozy, ktoré svedčia proti nej.
Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších , asi deväťročných.
Tie duše boli odporné a protivné. Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám.
Ale tie mŕtvoly boli živé a hlasno svedčili proti tej duši, ktorú vidím umierať. A duša ktorú vidím umierať, je duša ktorá vo svete príjmala poctu a uznania, na ktorých je prazdnota a hriech.
Nakoniec vyšla žena, ktorá akoby držala v zástere slzy a veľmi proti nej svedčila. Ó, strašná hodina, v ktorej treba vidieť všetky svoje skutky v celej nahote.
Nestratí sa ani jeden z nich. (Ani jedná zlá neuľutovaná myšlienka ) Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd. Nemám slov, ani prirovnania na vypovedanie.
Ako 14 ročné dievča skončilo v pekle pre jednu nemravnú knižku
Celá kázeň Kuffa - 10 Božích prikázaní
Dáma so zlatým náramkom
A PEKLO PREDSA JESTVUJE - PÁPEŽ OTEC PIUS IX
V roku 1859 rozprával Msgre de Ségur nasledujúci prípad predstavenému istého významného kláštora, ktorý konštatoval, že podobné príhody nie sú až také zriedkavé, ako sa zdá na prvý pohľad. Informáciu mal od príbuznej dámy, ktorej sa udalosť prihodila. V roku 1859 mala ešte len štyridsať rokov, preto jej plné meno nezverejnil.
V zime roku 1848 sa zdržiavala v Londýne. Ako dvadsaťdeväťročná bola už vdovou. Bohatá, svetská a veľmi pekná dáma neobyčajne priťahovala pozornosť spoločnosti.
Prečo plačú ženy ?
Malý Chlapec sa spýtal mamy: "Prečo plačeš?" 'Pretože som žena," povedala mu. Nerozumiem ! povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala: "A nikdy ani neoporozumieš. Neskôr sa chlapec opýtali svojho otca: Prečo sa mi zdá, že mam plače bez dôvodu ?
Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Mal v chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plaču, Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: "Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko ?
Boh odpovedal: "Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.
Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natolko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho ( mužovo ) srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu. ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko trpieť ako žena !
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si
češe vlasy.
Krása žény músí býť v jej cudných očiach pretože tie su branou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
Prosím, pošli toto všetkým vnútorne krásnym ženám, ktoré poznáš. Všetky si zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit, a vytrvalosť. Prosím, pošli toto všetkým mužom, ktorí ešte nevedia, prečo ženy plačú.
Možno je to práve kvôli nim!
Duchovné rozlišovanie podľa svätých
Svätý Augustín : „ Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha. Poulain, ktorí veľa rokov venoval štúdiu modlitby a jej prejavov v živote svätých, udáva päť príčin absolutne falošních zjavení.
O týchto a podobných pozorovaniach veľmi dobre písal Benedikt XIV., keď ešte nebol pápežom. Zdalo sa mu nemožné, aby sa Panna Mária zjavila hriešnikovi a súčasne nezmenila jeho život.
Rozličné ľudské slabosti ako netrpezlivosť, pýcha, zaťatosť, ctižiadostivosť, neposlušnosť voči cirkevnej vrchnosti, nijaký sklon k umŕtvovaniu a obetiam, pohodlný život, hmotné výhody, to všetko sú vážne dôvody k pochybovaniu o pravosti videní a zjavení.
Sv. Pavol z Kríža (1694-1775 - V liste istej nábožnej duši napísal:
„Nedajte si ľahko nahovoriť, že všetko, čo sa vám v živote prihodí je nadprirodzené.
Aj so svätými sa zavše stalo, že klamy zlého ducha alebo vlastnej obrazotvornosti pokladali za božské dielo, ale nebolo na tom nič pravdy.
Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha. Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami." (Listy, 1.819
Patnásť neznámych bolestí Pána Ježiša pri jeho umučení
Pán Ježiš ích zjavil nábožnej b. Márii Magdaléne z rádu sv. Kláry y Ríme.
Prosila Ho, aby jej ráčil oznámiť, ak On chce, aké iné skryté bolesti prežíval. Pán Ježiš jej túžbu splnil.
Povedal jej že pretrpel 15 strašných bolestí v noci pred svojou smrťou ma kríži.
Povedal jej: " Židia ma považovali za najhoršieho človeka na svete, ktorý kedy žil.
Preto:
1. Pán Ježiš ma po odsúdení vo veľrade neurážali, zviazali mi hohy povrazom a strhli ma po schodoch do pivnice, ktorá bola strašne Špinavá a smradľavá*
2. Vyzliekli ma a pichali ma ostrými špicami po celom tele.
3. Uviazali mi povraz okolo tela a nemilosrdne ma vláčili po dlážke pivnice po vňetkých ostrých predmetoch.
4. Pripevnili ma na akési drevo a nechali ma na ňom visieť až som' sa vyšmykol a padol na dlážku. Pri tejjjto bolesti som plakal krvavé slzy.
5. Pripevnili ma na kôl a prepichovalí mi telo rôznymi zbraňami, hádzali na mňa kamene a pripaľovali ma rozpálenými predmetmi a fakľami.
6. Pichali ma šídlami a špicami a strhávali mi miestami kožu a kúsky tela tak, že miestami mi obnažili aj žili.
7. Priviazali ma na akýsi stĺp a hodili ma na rozpálený rošt
8. Vtláčali mi na hlavu akýsi želesný kruh a zaväzovali mi oči strašne špinavými handrami.
9. Posadili ma na stoličku, v ktorej bolo'mnoho navbíjaných klinov. Tie mi narobili mnoho dier do tela
10. Polievali moje rany tečúcim rozpáleným /olejom/ olovom a smolou. Potom buchli do stoličky, takže, som spadol na zemi
11. Zapichovali mi ihly do dierok po vytrhnutych chlpoch na brade, čo strašne bolelo.
12. Hodili ma na akýsi kríž, na ktorý ina tak silne priviazali, že som nemol som vydýchnut
13. Sliapali mi po hlave. Jeden si stúpol nohou na moje prsia a prepichol mi veľkým tŕňom jazyk
14. Mali mi do úst najodpornejšie splašky
15* Častovali ma strašne škaredými slovami a veľmi ponižujúco ma urážali, Zviazali mi ruky za chrbát a vyvádzali na z tohoto špinavého väzenia, pritom ma bili a nemilosrdne Šľahali prútmi.
Potom je SPASITEĽ povedal toto
"Moja milá dcéra. Veľmi sl prajem, aby si tieto moje neznáme bolesti a utrpenia predložila ľuďom a zoznámila ich s nimi. Chcem, aby ích ľudia uctievali a o ních uvažovali.
Kto mi denne niektorú z, týchto neznámych bolestí s láskou obetuje a pomodlí sa nasledujúcu modlitbu úprimnej zbožnosti, toho v deň oúdu obdarujem večnou blaženosťou.
MODLITBA:
Je mojou nezlomnou túžbou klaniať sa Ti, uctievať ťa a chváliť na základe pätnáctich neznámych bolestí a krvvavých utrpení.
Koľko je zŕn piesku na morskom brehu, zŕn v pôde, tráv na zemi, koľko je plodov na stromoch, lístkov na konároch, kvetov na lúkach, hviezd na oblohe, koľko je anjelov v nebi a stvorení nu zemi, tisíckrát toľko nech je oslávený, chválený a uctený najdrahší Pán Ježiš, Jeho najsvätejšie Srdce, Jeho predrahá krv, Božská obeta svätej omše, najvznešenejšia Sviatosť' Oltárna, Najsvätejšia Panna Mária, deväť slávnych zborov anjelov a vznešený zástup svätých odo mňa a od všetkých ľudí od teraz až na veky.
Toľkokrát Ti túžim, najdrahší Ježišu ďakovať, slúžiť Ti a zadosťučiňovať. Chcem Ti takto zadosťučiňovať za všetku potupu a úplne Ti patriť telom a dušou.
Toľkokrát ľutujem i svoje hriechy a prosím ťa, Pán môj a Boh môj, o odpustenia. Obetujem nebeskému Otcovi všetky Tvoje zásluhy na odpustenia mojich hriechov, chýb a trestov.
Robím si pevné predzavzatie polepšiť sa vo svojom živote. Prosím o Šťastnú hodinku smrti-Zároveň vrúcne prosím o vyslobodenie úbohých dusí z očistca.
Túto pobožnosť chcem obetovať každý deň / každú hodinu / a v tom vytrvať až do smrti. Prosím Ťa, Ó dobrý a najmiloativejší Ježišu, aby si túto moju úprimnú túžbu z neba posilnil a nedopusť, aby mi ju ktokoľvek z ľudí oslabil a zničil a tým menej môj odveký nepriateľ. AMEN
Táto pobožnosť bola potvrdená a doporučovaná Kongregáciou * Šírenia viery i samým pápežom, Jeho svätosťou, Klementom XII. / Pontifikát v r. 1730-1740 /
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova
Blahoslavená Emmerichová - ŽIVOTOPIS
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - PDF
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - DOC
Mysticke mesto-Božie - počatie- životopis-Panny- Márie - sv-Mária-od-Ježiša-z-Agredy
-
Ježíš.cz | jezis.cz | Ježíš.cz
www.jezis.cz/ - Preložiť túto stránkuSvědectví lidí o tom, jak Ježíš působí v jejich životech.
-
Svědectví | Slovensky | Ježíš.cz
www.jesus.sk/svedectvi-kategorie/0000000019(Ježíš Petrovi ..... pre mňa rokom vedomého a plného odovzdania života Ježišovi: môj čas spásy dozrel .... Technický kontakt: administrace-jeziscz@kromeriz.cz ... -
Svědectví z kurzu Filip - Ježíš.cz | jezis.cz | Ježíš.cz
www.jesus.sk/[NO-MATCH: - Preložiť túto stránkuCZ · DE · EN. Ježíš je ten kámen, který jste vy stavitelé odmítli, ale on se stal kamenem úhelným. V nikom jiném není spásy; není pod nebem jiného jména, ... -
Ježiš Mária - jezis maria - IC.cz
jezismaria.ic.cz/jezis_maria.htmZapamätajte si, Vy – veriaci ľudia, že ak nemáte lásku, tak ste falošními pokrytcami a nikdy nebudete vidieť Boha v nebi. Ale ak niekto tebou pohŕda, ak sa ... -
jezis-kristus-varovanie - Webnode
jezis-kristus-varovanie.webnode.sk/Jezis Kristus varuje ludstvo dnesnych dni posolstva poslednych casov Druhy prichod Velke Varovanie posolstva bozich prorokov vizionarov akt milosrdenstva ... -
kristus.sk
www.kristus.sk/Ježiš sa utiahol zavčasu ráno, alebo večer na tiché miesto modliť sa, aby poznal vôľu Boha otca. ... Ježiš je jedinou cestou k Bohu, ktorý nás nesmierne miluje. -
Film Ježiš :: kristus.sk
www.kristus.sk/video/film-jezis/Úvodná stránka>Video>Film Ježiš. Film Ježiš. kresťanská reklama. Biblia · Prednášky · Kto je Ježiš Kristus · Video · Filmy · Chvály · Islam · TV lux · Rôzne · Pre ... -
jezis cz dabing avi.avi | Ulož.to
www.ulozto.sk/xsGZWiW/jezis-cz-dabing-avi-aviFilm Ježíš producenta Johna Heymana je nejpřekládanějším filmem v historii kinematografie. Film byl doposud nadabován do více než 1000 jazyků.Kdo je ... -
Proč Ježíš?
www.procjezis.cz/ - Preložiť túto stránkuProcJezis.cz je bezplatný online kurz pro lidi, kteří se chtějí dozvědět více o osobě Ježíše Krista a křesťanské víře. V kurzu se probírá 5 témat, na konci každého ... -
ZnateHo.cz
www.znateho.cz/ - Preložiť túto stránkuJežíš · Kdo je Ježíš · Jak víme, že Ježíš opravdu žil? Ježíšův život · Je Ježíš Bůh? V čem se víra v Ježíše Krista liší od jiných ... Je Ježíš ta jediná cesta?