Jeden den v očistci

Svätý Otec Pio rekl kdysi svému duchovnímu synovi P. Dominiku Labellartemu, zakladateli čtyŕ institutu zasvěceného života: 

Synu, je lepší celý život v nejhorších trápenich než jeden den v očistci

Očistec, duše v očistci... To je svet, který je nám, lidem putujicím ohraničeným životem k večnosti, témčŕ neznámy. Ale je vskutku tak úplné neznámy?

Písmo sväté se nékolikrát zmiňuje o existenci mista, kde po smrti duše žijí a očišťují se, aby moh- ly dosáhnout plnosti (2 Mak 12.38-45: Mt 5,22-26; Mt 12,32; 1 Kor 3,10-15; 1 Petr 3,18-20; 1 Petr 4,6). Katechismus katolickécírkve učí: „Ti, kdo umírají v Boží milosti a pŕátelství, ale nejsou dokonale očišténi, i kdyžjsou sijisti svou večnou spásou, jsou po smrti podrobení očisťovaní, aby dosáhli svätosti nutné ke vstupu do nebeské radosti." (KKC 1030)

Nékteŕí svati obdrželi milost spatŕení očistce.  Uvidela jsem andéla strážce, který mi ŕckl, abych šla za ním. Za chvíli jsem se ocitla na zšeŕelém misté naplnéném ohném a v ném bylo mnoho trpících duši. Tyto duše se velice vroucné modli, ale pro né samé to nemá žádný účinek, jim mužeme pomoci jen my. Plameny, kte- ré je pálily. mé nezasahovaly. Múj andél strážce se mi nevzdaloval ani na chvíli. Zeptala jsem se téch duší, čím trpí nejvice. A odpovédély mi shodné, že nejvice trpí touhou po Bohu. (...) Uslyšela jsem hlas, který fekl: »Mé milosrdenství to nechce, ale spravedlnost naŕizuje.«" (D 20)

Svätá Kateŕina Janovská ve svém Traktátu o očistci vypraví o tom, co vidéla: „Duše nékterých zemŕelých se vuči dokonalé svätosti Boha cíti tak špinavé a nehodné priblížení se k Nemu, že se samy podro- bují nepopsatelné velkému, ale očišťující- mu utrpení. I pŕesto jsou šťastné, proto- že védí, že jsou spasený."

Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosti

Bratr Daniel - poznal očistec

Mezi ty, kterým bylo dáno poznat očistec, patří také bratr Daniel Natale, kapucín, který zemŕel roku 1994. V červenci 2012 byl v San Giovanni Rotondo zahá- jen jeho beatifikační proces.
            
Michele - takové jméno mu vybrali ro- diče pŕikŕtu - se narodil 11. bfezna 1919 v San Giovanni Rotondo jako čtvrté díté ze sedmi sourozencu. Ukončil sotva tfi tŕí- dy základní školy. Jako díté pomáhal rodi- čum v práci na poli. 

Na slavnost Ducha Svätého 4. června 1933 se vydal do kláš- tera, aby se tam zúčastnil mše sväté, popral k svatku taméjšímu predstavenému kláštera a dostal od néj požehnám' pred vstupem do nižšího semináre bratŕí ka- pucínu. V sakristii potkal Otce Pia. Jeho prekvapení a radost nemély konce, poné- vadž Otec Pio už dva roky nebyl v kontaktu s véŕícími. Obdržel tehdy od néj zvláštni požehnáni na cestu do života v rádu.

Když se dostal do Vica del Gargano, ukázalo se, že tam už žádní seminaristé nejsou. Strávil tedy v klášteŕe více než de- vét mésícu jako postulant, poté ho poslali do Foggie. Otec provinciál chtél mladého postulanta vyzkoušet a dal mu ke čtení život sv. Konráda z Parzhamu. Patnáctile- tý chlapec knižku pŕečetl jedním dechem a poté stál pfed provinciálem, který se ho na ni vyptával. 

Otec Bernardo d'Apicella byl zaskočen chlapcovou bystrosti a nabí- dl mu, aby se nachystal k odjezdu, když se uvolnilo místo v seminári. Na to uslyšel odpovéď: „Ne, otče, chci být obyčejnym bratrem! Pŕišel jsem do kláštera, abych se stal svätým, a když jsem četl život svätého Konráda, porozumel jsem, že není nezbytné treba být knézem, abych mohl byt svätým."

V roce 1935 vstoupil do noviciátu a dostal jméno Daniel. O rok pozdéji složil časné sliby a v roce 1940 sliby véčné. Bé- hem druhé svetové války pracoval v provinční kurii bratri kapucinu ve Foggii jako kvestor a kuchár. V roce 1943 béhem bombardování pomáhal raneným, pohŕbí- val mrtvé, zachraňoval sakrálni predmety. Po válce pomáhal potulujícím se vojákúrn. V roce 1952 se na klinice Regina Elena stala nezvyklá událost, která méla značný vliv na další život bratra Daniela.

Co se stalo na klinice Regina Elena? Bratr Daniel už delši dobu pociťoval bolesti bricha. Šel tedy k lékaři a nechal se prohlédnout.

Stanovená diagnóza byla nejhorší možná: mél rakovinu sleziny, co ž v té dobé znamenalo rozsudek smrti.

S tou smutnou zprávou pŕišel k Otci Piovi, který mu ľekl: „Nech se operovat." Odpovédél: „To nemá smysl. Lékaŕ mi nedal žádnou nadéji. Vím, že umŕu." Na to Otec Pio: „To není dúležité, co ti řŕekl lékaŕ." Poslal ho na konkrétni kliniku ke konkrétnímu lékaři a řekl mu:

„Neboj se, já budu stále s tebou." A pronesl to s takovou silou a přesvédčenim, že bratr Daniel se okamžité vypravil do Ríma a našel doporučeného profesora Riccarda Morettiho. Lékaŕ zpočátku s operací ne- souhlasil. protože si byljistý, že ji pacient neprežije. Konečné však pod vlivem néja- kého vnitŕního impulzu se rozhodí, že to zkusi. Operace probéhla dalšího dne ráno. Bratr Daniel i pŕes podáni narkózy zústal pri védomí. Pociťoval velikou bolest, ale nedával to najevo, primo spokojený, že múže své utrpení obétovat Ježíši.

Zároveň mél dojem, že bolest, klerou zakouší, stále více očisťuje jeho duši od hŕíchu. 

Jednu chvíli vnímal, že usíná... Lékaŕi potvrdili, že po prežité téžké operací pacient upadl do hlubokého spánku. Setrval v ném přes tri dny. Bohužel po třech dnech zemřel. Byl vypsán úmrtní list. Shromáždila se rodina, aby se modlila za zemřelého... Ale po nékolika hodinách k prekvapení shromáždéných se mrtvý náhle vrátil do života.

Dvé hodiny očistce

Co se délo s bratrem Danielem v prû-béhu téch nékolika hodin? Kde pobývala jeho duše? Tadyje jeho vlastni odpovéď:

Ocitl jsem se pred trûnem Božím.

Videl jsem Boha, ale ne jako pŕísného soudce, ale jako Otce, milosrdného a plného lásky. Tehdy jsem pochopil, že se Pán o mé staral od první do poslední chvíle mého života a miloval mé tak, jako bych byl jediným existujicím stvorením na zemi.

Uvédomil jsem si však, že jsem tu nekonečnou Boží lásku neoplácel... Byl jsem odsouzen na dve až tri hodiny očistce. Jak to? - ptal jsem se sám sebe - jenom dve tri hodiny? A potom budu moci zustat navždy u Boha - večné lásky? Poskočil jsem radostí a cítil jsem se vyvoleným.

 

Pociťoval jsem ukrutnou a intenzivní bolest

Pociťoval jsem ukrutnou a intenzivní bolest, aniž jsem védél, odkud pochází. Smysly, které nejvíc urážely Boha na tomto svété: oči, jazyk... pociťovaly nejvétší trápení, a byla to neuvéŕitelná trápení, protože v očistci duše vnímá tak, jako by méla telo... Neubehlo ani pár chvil tohoto utrpení, a mné se zdálo, že už ubehla véčnost.

Napadlo mé, že pujdu k jednomu své- mu spolubratrovi, ŕeknu mu, že jsem v očistci, a poprosím ho, aby se za mé modlil. Ten spolubratr byl udivený, poné- vadž slyšel múj hlas, ale nevidél mé. Zeptal se: »Kde jsi? Proč té nevidím?« (...) Teprve potom jsem si uvédomil, že nemám télo. Spokojil jsem se aspoň s tím, že jsem dúrazné opakoval, aby se za mé modlil, a odešel jsem.

Dvě až tri hodiny očistce ? Uplynulo už přinejmenším tři sta let 

Jak to? - řikal jsem si sám pro sebe - copak to nemély byt jen dvé až tri hodiny očistce?... Uplynulo už pŕinejmenším tri sta let! Tak se mi alespoň zdálo.

V jednu chvíli se mi ukázala Panna Maria, kterou jsem úpénlivé prosil a žádal: »

Ó nej- svétéjší Panno Maria. Matko Boží, vypros mi u Boha milost, abych se mohl vrátil na zem, abych tam mohl žít a pracovat už jen z lásky k Nému!«

 

 

Sklonila hlavu a usmála se na mně ...

Za nějakou dobu se mi znovu ukázala Panna Maria... Sklonila hlavu a usmála se na mně ...Všiml jsem si, že je prítomný i Otec Pio, a prosil jsem ho také: »Pro tvoje strašné utrpení, pro tvoje blahoslavené rány, Otče Pio. pŕimluv se za mč u Boha, aby mé zbavil téch plameňu a daroval mi milost odbýt si očistec na zemi.

« Pak už jsem nie nevidél, ale uvédomoval jsem si, že Otec Pio hovoril s Pannou Márii.

Presné v tu chvíli jsem se vrátil do svého téla. Prudkým pohybem jsem strhl prostéradlo, jimžjsem byl pŕikryt. Ti, kdo u mé bdéli a modlili se, podéšeni vbehli do dverí, hledali ošetŕovatelky a lékaŕe. Za chvíli byla na nohou celá klinika. Všichni si mysleli, že jsem nejaké zjevení." Dalšího dne ráno bratr Daniel sám vstal z lúžka a usedl do kresla. Bylo sedm hodin. Lékafi obvykle pŕicházeli kolem deváté.


Avšak toho dne doktor Riccardo Moret- ti, ten, který vlastnoručné vypsal úmrtní list bratra Daniela, pfišel do nemocnice dŕíve. Zastavil se pred bratrem Danielem a se slzami v očich rekl: „Ano, teď už vé- íím; véfím v Boha, verím v cirkev..." Doktor Moretti byl dfíve nevéíící. Není presné známo, co se v jeho životé stalo právé té noci. Vi se jen to, že nezamhouŕil ani oka a že to pro néj byla hrozná noc, bé- hem níž započala jeho úplná vnitŕni pro- ména. Podobné jak Tomáš se z nevéŕící- ho stal véŕícím človékem.
Bratr Daniel potom skutečné až do konce života prožíval svuj očistec na zemi. To si pŕece sám vybral. Své sestre Fe- licii na sklonku života povédél: „Sestro moje, už čtyŕicet let nevím, co znamená citit se dobre!"


Nepromarnit příležitost

Jaké poučení pro nás plyne z vyprávéni bratra Daniela ? Tento ŕeholnik, kapucín, si vybral mnoho let utrpení na zemi místo nékolika hodin očistce po smrti.

Nikdy nelitoval této zámény, dokonce se cítil ocenén, že to v jeho pŕípadé bylo možné. Berme v úvahu, že bratr Daniel nemél téžké hřichy, protože takové hříchy přerušují kontakt s Bohém a znemožňuji cestu ke spáse. Pykal za hŕichy lehké, pŕedevším za drobná porušení slibu chudoby.

Z toho plyne první závér: utrpení očistce jsou značná, a dokonce za lehké hŕichy je treba dávat zadostiučinéní - buď na zemi, nebo v nesrovnatelných bolestech po smrti.

Nemáme tedv bagatelizovať lehké hŕichy, ale snažit se jich nedopouštét, zpovídat se z nich a pŕinášet za né pokání. Často symbolické pokání, které knéz udéluje po vykonané zpovédi, je víceméné vybídnutím k dalšímu pokání. Z životnich téžkostí a trápení mužeme učinit poklad, po- kud je pŕijímáme a obetujeme Bohu jako zadostiučinéní za hŕichy své a svých bližních. 

Každé utrpení obétované Bohu s vynahrazujícím zámérem činí očistec snesi- telnéjším - náš v budoucnu nebo nékoho zemŕelého nyní, záleží na záméru.

Na zemi bylo dost prostředku k tomu, jak se nedostal do očistce, ale nebyly využi ty

 

Bratr Daniel potvrdil ješté jednu dúležitou véc: To, co pusobí nejvétší bolest v očistci, to není jenom oheň, i když je intenzivní, ale pocit vzdálenosti od Boha a vedomí toho,že na zemi bylo dost prostŕedku k tomu, jak se nedostat do očistce, ale nebyly využi ty.

Duše se vždy, když hreší, vzdaluje od Boha. Ten pocit vzdálení poté, když hned po smrti duše zakúsila jeho dobrotu, lásku a touhu, zpusobuje, že duše trpí ne- vyslovitelným steskem po Bohu, který je láska. Ale nemúže se k Nemu pŕiblížit, pokud se neočisti.

Buh nám dává všechny prostŕedkv k tomu, abychom byli svati, to znamená, abv- chom žili pohlíž Krista, ve sjednocení s Ním. Jde pŕedevším o modlitbu a svätosti, prijímaní slova Božího a učení církve, o hledání Boží vule a její uskutečňova- ní v životé.

Hŕichy, to není jen zlo, které jsme zpusobili, ale také dobro, které jsme zanedbali, pŕedevším dobro, které se týka spásy naši duše. Po smrti budeme souzeni také proto, že jsme nevyužili pomoci, kterou nám Búh nabizel, a zkušenost bratra Daniela praví, že to bude pro nás príčinou obrovské litosti nad sebou, že jsme na zemi žili tak nerozumné.

Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosti

Přinášet pomoc

Bratr Daniel, když prebýval v očistci, hledal pomoc u žijícího spolubratra. Tento fakt nám pŕipomíná skutečnost. že duše v očistci potŕebuji naši pomoc !

Nauka cirkve týkající se tohoto tématu je následujici: „Cirkev již od prvních dob uctíva- la památku zemŕelých, pŕimlouvala se za né a pŕinášela zvlášté eucharistickou obéť, aby - očišténi - mohli dosáhnout blaženého patŕeni na Boha. Cirkev také doporučuje almužny, odpustky a kajici skutky za zemŕelé: »Pojd'me jim na pomoc a vzpo- mínejme na né...«" (KKC 1032)

Musíme pamatovat na duše našich zemŕelých a vúbec na duše trpící v očistci. Ponechávat je tak hrozné trpící, bez pomoci? Obétujme jim naši pomoc v takové podobé a tak horlivé, jak bychom chtěli, aby nám bylo pomáháno po naši smrti.

Z Milujte sa 4/2012 preložila -vv-

Z katolíckych novín: SVĚTLO - 43 číslo / XXI. ROČNÍK - 27. ŘÍJNA ( OKTÓBER ) 2013

https://caccioppoli.com

 

Boh vybral pátra Pia z Pietrelciny, aby v našej ľahostajnej dobe pripomenul nadprirodzeno. Jeho vnútorný život sa stal viditeľným cez jeho nesmierne utrpenie a známe stigmy. Keďže začíname november a modlíme sa za úbohé duše v očistci, nezaškodí dozvedieť sa o pár stretnutiach pátra Pia s dušami z očistca. Jeden zážitok opísal v svedectve biskupovi z Melfi, monsignorovi Albertovi Costovi, a tiež predstavenému svojho kláštora, otcovi Lorenzovi zo San Marco. 

 

Nasleduje záznam jeho slov v tretej osobe: „V jeden zimný večer, akurát po silnej snehovej nádielke, bol v kláštornej izbe pre hostí a sediac pri krbe sa modlil. Zrazu sa vedľa neho posadil starec, ktorý mal na sebe starodávny plášť, aký sa v tom čase ešte stále nosil na vidieku na juhu Talianska. Páter Pio o ňom povedal: „Nevedel som si predstaviť, ako sa v tomto nočnom čase dostal do kláštora, nakoľko všetky dvere boli zamknuté. Spýtal som sa ho, kto je a čo chce.“ 

 

Starec mu odvetil: „Páter Pio, som Pietro Di Mauro, syn Nicolu, prezývaného Precoco. Zahynul som pri požiari 18. septembra 1908 v tomto kláštore, keď to bol útulok pre starých ľudí, v cele číslo štyri. Zadusil som sa v plameňoch, ako som zaspal na slamníku, ktorý zapálila moja cigara. Prichádzam z očistca. Boh mi dovolil prísť sem, aby som ťa poprosil odslúžiť za mňa omšu. Vďaka nej budem môcť vojsť do raja.“ Páter Pio mu prisľúbil, že v nasledujúce ráno odslúži omšu za jeho vyslobodenie.

 

 Potom ho chcel odprevadiť k bráne konventu. Neuvedomil si, že dvere boli zavreté a zamknuté. Takto si na to spomínal: „Otvoril som ich a rozlúčil som sa s ním. Mesiac osvetľoval nádvorie, zasypané snehom. Až keď mi zmizol spred očí, prenikol ma strach, zavrel som dvere, vrátil sa do hosťovskej izby a tam mi prišlo mdlo.“ Keď o tom rozpovedal gvardiánovi konventu, otcovi Paolinovi di Casacalenda, ten si chcel údaje overiť. 

 

Zašli teda na matriku obecného úradu, kde im dovolili nahliadnuť do zoznamu zomrelých v roku 1908. V ňom sa uvádzalo, že istý Pietro Di Mauro skutočne zahynul na udusenie a popáleniny 18. septembra 1908 počas požiaru v konvente, vtedy používanom ako útulok, v cele číslo štyri.“ Približne v tom istom čase mal páter Pio aj iné zjavenie duše z očistca.

 

 Rozprával o ňom týmito slovami: „Raz večer som bol sám na chóre kostolíka a ako som sa modlil, zrazu ma vyrušil zvuk krokov a zvuky, čo som pokladal za posúvanie sviec a váz na hlavnom oltári. Myslel som si teda, že tam niekto musí byť, a zavolal som: „Kto je to?“ Keď nikto neodpovedal, vrátil som sa k modlitbe. Opäť ma však vyrušili tie isté zvuky a dokonca som mal dojem, že jedna svieca spred sochy Panny Márie spadla. Chcel som vidieť, čo sa deje, a tak som sa postavil, podišiel k mriežke a v slabom svetle pri bohostánku zazrel mladého rehoľníka, ako upratuje. 

 

Na otázku, prečo je tam potme a kto vlastne je, odpovedal, že je jedným zo spolubratov, ktorý tam bol kedysi v noviciáte. Pokračoval, že za to, že zanedbával poklonu Ježišovi, keď prechádzal popred oltár, a neprejavil primeranú úctu Najsvätejšej Sviatosti uchovávanej vo svätostánku, je ešte stále v očistci. „No Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti ma sem poslal, aby si mohol urýchliť čas, keď sa budem môcť tešiť v raji. Pros za mňa!“ V domnení, že budem svojimi slovami veľkodušný, som odpovedal: „Budeš v raji zajtra ráno, keď budem sláviť svätú omšu.“ 

 

Nato tá duša zvolala: „To je kruté!“ a s plačom zmizla. Ten nárek zanechal v mojom srdci takú ranu, že ju budem cítiť celý život. Mohol som totiž tú dušu poslať do raja hneď, no odsúdil som ju ostať ešte ďalšiu noc v ohni očistca.“ Je zaujímavé, že páter Pio sa neskôr takto vyjadril: „Po ceste k nášmu konventu prichádza toľko duší zomrelých, koľko ich prichádza živých.“ Niet pochýb, že pátra Pia navštívilo množstvo duší z očistca, ktoré túžili po jeho modlitbách, obetách a výkupnom utrpení, aby odtiaľ mohli byť vyslobodené.   Modlime sa teda za duše zosnulých každodenne, zvlášť v tejto „dušičkovej“ oktáve

Viac na: zdroj: https://taylormarshall.com/2012/11/padre-pios-mysterious-encounters-with.html

 

 

----------------

Dialóg sestry Márie z Kríža so zosnulou sestrou Gertrúdou odkrýva realitu očistca. 

Svedectvo je svetovo známe a preložené do mnohých jazykov.
 

Zomrelá rehoľníčka svedčí o očistci
 
            Elisa Sophie Clementine Hebert, narodená 01. 12. 1840 v St. Georges, diecéza Coutances, rehoľným menom Mária z Kríža, zomrela 11. 05. 1917 v Cherbourg, v 76 rokoch života.
 
            Sestra Gertrúda, rehoľníčka, druhé meno Mária, zomrela v roku 1871 v 36 rokoch života.
 
Mária z Kríža:
„Ste diabol?“ – Na túto desivú otázku dostáva Mária z Kríža túto odpoveď:
 
Gertrúda:      
„Ale nie, to nie som. Ešte raz Vám hovorím, že zo mňa nemáte mať strach. Neuvidíte ma v mojich mukách, ale neskoršie, až budete mať viac duševnej sily, uvidíte duše v očistci a aké hrozné! Ale nemyslite na to, aby ste sa strachovali. Pán Boh Vám potom prepožičia potrebnú silu a odvahu a všetko potrebné na vyplnenie Jeho najsvätejšej vôle. Budem Vás sprevádzať tak, dlho, dokiaľ neprídete do neba. Budem sa za Vás prihovárať, uvidíte, či sú duše v očistci nevďačné.“
 
Na otázku, či je to pre ňu trest, že Gertrúda hľadá u nej pomoc, bolo jej povedané:
Gertrúda:      
„Nie, skutočne nie. Mám tým nájsť uľahčenie pre seba a Vy sa tým máte posvätiť.“
 
Mária z Kríža:
„Mňa tieto veci tak prekvapujú, že neviem, čo si mám o tom myslieť. To predsa nie je niečo obyčajného, takto Vás počúvať.“
 
Gertrúda:
„Dobre rozumiem Vášmu zdráhaniu. Keď ale Boh dovolil, aby som týmto spôsobom našla uľahčenie pre seba a Vy sa tým máte posvätiť? Určite budete mať so mnou súcit, či nie? Až budem vyslobodená, urobím pre Vás viac, ako Vy pre mňa. Je mnoho vecí, ktoré by som Vám mala povedať, ale nesmiem. Musíte sa ma sama pýtať, potom Vám budem môcť odpovedať.“
 
Mária z Kríža:
„Čo ste poslednýkrát mysleli tým, keď ste hovorili o veľkom a malom očistci?“
 
Gertrúda:
„Chcela som Vám povedať, že sú rôzne stupne očisty. Veľkým očistcom sa volajú tie miesta, kde sú duše vinami najviac obťažené. Dva roky som tam trpela hrozné bolesti a nemohla som vo svojom utrpení dať jedinú zmienku o sebe.
Potom nasledoval rok, kedy ste ma počuli nariekať. Bola som tam ešte vtedy, keď som s Vami hovorila. Od sviatku Zvestovania Panny Márie som v druhom očistci. V ten deň som po prvý raz uvedela Pannu Máriu! V prvom očistci Ju nikto nevidí. Jej pohľad dodáva odvahy. Naša dobrá Mamička k nám hovorí z neba. Zatiaľ, čo sa na ňu dívame, zmenšujú sa naše bolesti.
O rôznych stupňoch očistca Vám môžem dať vysvetlenie, nakoľko som sama všetkým prešla.
Vo veľkom očistci sú rôzne stupne. Na najhlbšom a najbolestnejšom, ktorý je dočasným peklom, sú hriešnici, ktorí sa vo svojom živote dopustili strašných  zločinov a v tomto stave ich prekvapila smrť. Sú zachránení takpovediac zázrakom – často modlitbami rodičov, alebo iných osôb! Niekedy sa nemohli ani vyspovedať a svet ich má za stratených. Ale Boh, nekonečné Milosrdenstvo, im v okamihu smrti dal na záchranu potrebnú milosť, ako odmenu za niektorý z dobrých skutkov, ktoré za svojho života vykonali.
Pre tieto duše je očistec hrozný. Rovná sa peklu, s tým rozdielom, že zatiaľ, čo tam Boha preklínajú, v očistci Ho duše chvália a ďakujú Mu za svoju záchranu.
Potom prídu tie duše, ktoré nespáchali také zločiny, ako prvé, ale boli ľahostajné k Bohu a trpia neslýchané muky. Sú celkom opustené, bez pomoci modlitby! Aj keď sa za ne niekto modlí, nemajú na ovocí modlitby účasť.
V tomto očistci sú aj vlažné osoby rehoľné, ktoré svoje povinnosti zanedbávali! K Pánu Ježišovi boli ľahostajné.
Tu sú aj kňazi, ktorí nerozmnožovali lásku k Pánu Bohu v dušiach im zverených a neplnili svoje povinnosti s posvätnou bázňou, príslušnou Božiemu Majestátu. Na tomto stupni som bola aj ja.
Jedna jediná ľahostajnosť osoby Bohu zasvätenej trápi Pána Ježiša oveľa viac, ako ťažké hriechy Jeho nepriateľov.
V malom očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave ľahkých hriechov, alebo tie, ktorým boli ťažké hriechy odpustené, ale nedali Bohu za ne plné zadosťučinenie. Aj v tomto očistci sú rôzne stupne, podľa zásluh jednotlivých duší.
Očistec duší zasvätených, alebo takých, ktoré dostali viac milostí ako iné, je dlhší a bolestnejší, ako duší prostredných.
Napokon máme očistec túžby. Tomu ujde len veľmi málo duší. To sa  podarí len tomu, kto na zemi horúcim srdcom túžil po hľadení na Boha. A to je niečo veľmi vzácneho, vzácnejšieho, ako by si niekto myslel, lebo mnohí ľudia – aj zbožní – sa dobrého Boha obávajú a     n e m a j ú     p r í l i š      t ú ž b u      p o      n e b i .
Aj tento očistec má svoje bolestné martýrium, podobne ako druhé stupne očistca. Byť zbavený pohľadu na Ježiša, to je nepredstaviteľné utrpenie.“
           
Mária z Kríža:
            „Poznajú sa duše v očistci navzájom?“
 
Gertrúda:
            „Určite, ale tak, ako sa duše môžu poznať. V druhom svete už nie sú mená. Zem a očistec sa nedajú porovnať. Len čo je duša oslobodená od smrteľnej schránky tela, zapadne do hrobu aj jej meno.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo je vlastne očistec?“
 
Gertrúda:
            „To Vám môžem len nedostatočne objasniť. A Vy tomu porozumiete len do tej miery, koľko svetla Vám k tomu prepožičia Boh. Ale už to málo, čo Vám o tom môžem povedať, čo je to v porovnaní so skutočnosťou? Sme tu stratení vo vôli Božej. Na zemi, aj keď je niekto akokoľvek dokonalý, predsa si ponecháva vlastnú vôľu. Čo sa nás týka, nemáme už vôľu. Poznáme a dokážeme si oznamovať len to, čo sa páči Bohu a ináč nič.“
 
Mária z Kríža:
            „Hovoria medzi sebou duše v očistci?“
 
Gertrúda:
            „Duše sú spojené spôsobom duchov, keď to Boh dovolí, ale bez používania slov.“
 
Mária z Kríža:
            „So mnou však hovoríte!“
 
Gertrúda:
            „Pravdaže! Či ste duch? Či by ste mi rozumeli, keby som nehovorila slovami? Čo sa mňa týka, rozumiem Vám, aj keby neprešlo cez Vaše pery jediné slovo. Taká výmena myšlienok medzi duchmi a dušami je bežná v tele. Keď napríklad máte dobrú myšlienku, prianie, sú Vám dané Anjelom Strážnym, alebo niektorým svätcom, niekedy Bohom samým. Toto je teda reč duší.“
 
Mária z Kríža:
            „Kde je očistec?“
 
Gertrúda:
            „V strede zemegule, blízo pekla. Duše sú tam zhromaždené – ak  ich prehliadneme – na pomerne malom, úzkom, tesnom priestore, možno povedať, nakoľko ich je na milióny. Koľko miesta však potrebuje jedna duša? Denne ich na tisíce pribúda a väčšina z nich tu je 20-40 rokov, niektoré na dobu oveľa väčšiu, druhé zase na kratšiu!
            Hovorím to podľa toho, ako sa to počíta na Zemi – tu je však všetko iné!
            Keby ľudia vedeli, čo je to očistec a čo myšlienka, že sa tam dostali vlastnou vinou!!! Som tu už 8 rokov, zdá sa mi to však ako 10.000 rokov! Ó, môj Bože, povedzte to Vášmu duchovnému vodcovi! Nech sa mojim prostredníctvom dozvie, akým utrpením je toto miesto, aby to ešte v budúcnosti kládol dušiam na srdce!
            Mohol sa sám na sebe presvedčiť, aký veľký úžitok prináša     p o b o ž n o s ť za duše v očistci. Boh často udelí viac milostí na prímluvu týchto trpiacich duší, než skrze svätých.
            Ak chce niekto niečo celkom určitého dosiahnuť, nech sa obracia na tie duše, najmä na tie, ktoré vrúcne uctievali Pannu Máriu, a táto dobrá Matka ho vyslyší, lebo by rada videla tie duše vyslobodené. Potom Vám bude môcť duchovný vodca povedať, že nepochodil zle.
            Sú tiež duše, o ktorých možno povedať, že sa v očistci temer nezdržujú!!! Tak napríklad ja Vás môžem sprevádzať všade, kam idete, ale v noci, keď spíte, trpím viac, potom som v očistci! Niektoré duše si musia odtrpieť svoj očistec na miestach, kde zhrešili, iné opäť na stupňoch oltárov, na ktorých sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť. Sú tam nie snáď pre niektoré svoje chyby, ktoré spáchali, ale za odmenu adorujú, že uctievali Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, a že mali úctu k svätému miestu. Trpia menej, ako keby boli v očistci, a Ježiš, na ktorého hľadia očami viery a súčasne dušou – zmierňuje ich bolesti Svojou neviditeľnou prítomnosťou. Pochybenia, páchané priamo proti Sviatostnému Spasiteľovi, sú však v očistci kárané veľmi prísne! Božia Spravodlivosť nás zadržuje v očistci, ale nemyslite si, že nás Jeho Otcovské Srdce necháva tak celkom bez útechy. S horúcou túžbou očakávame okamih svojho úplného spojenia sa Pánom Ježišom, ale On po ňom túži práve tak, ako my.
            Na zemi sa často prejavuje určitým dušiam dôverným spôsobom (nakoľko Ho niektoré duše chcú počuť) a odhaľuje im Svoje tajomstvá. Sú to tie duše, ktoré celým svojim životom túžia zaľúbiť sa Mu, žijú len pre Neho!
V očistci sú duše obťažené ťažkými vinami, ale ľutujúce a napriek chybám, za ktoré musia pykať, sú zakotvené pevne v milosti a nemôžu už hrešiť. V miere, v akej sa duša čistí ohňom, chápe Boha, pravda bez toho, aby Ho videla, nakoľko by to už potom nebol očistec. Keby sme tu v očistci lepšie nepoznávali Boha ako na zemi, nebolo by naše utrpenie také prudké a naše martýrium také hrozné. Naša najväčšia bolesť je práve v tom, že On, jediný predmet našej túžby, je nám vzatý.“
 
Mária z Kríža:
            „Miluje duša v očistci Boha?“
 
Gertrúda:
            „Áno, ale to je zmierna láska a keby sme Ho tak na zemi milovali, nebolo by nás tu toľko na tomto mieste zmieru.“
 
Mária z Kríža?
            „Kde je sestra X?“
 
Gertrúda:
            „Vo veľkom očistci. Tam nedostáva od nikoho modlitbu. Boh je často rozhnevaný – ak to tak možno povedať – pri smrti mnohých rehoľných osôb, nakoľko si tieto duše vyvolil na to, aby Mu na zemi verne slúžili a po smrti Ho ihneď oslavovali a zatiaľ sa stáva opak: pre svoju nevernosť musia dlho zostať v očistci, dlhšie, ako ľudia svetskí, ktorí nedostali toľko milostí.“
 
Mária z Kríža:
            „Keď je niektorej duši určené zvlášť pekné miesto, nemá v očistci viac milostí, než mnoho iných?“
 
Gertrúda:
            „Istotne. Čím ku vznešenejšiemu miestu bola predurčená duša - ktoré má v nebi zaujať a tak Boha hlbšie poznávať - tým sú väčšie tiež jej poznatky a tým vrúcnejšie spojenie s Ním v mieste očisty. Tu je všetko odstupňované podľa zásluhy.
            Zem je už sama osebe očistcom. Medzi jej obyvateľmi sú takí, ktorí na seba dobrovoľne prijímajú pokánie a tak odpykávajú očistec. Oni prídu po smrti ihneď do neba. Ostatní začnú svoj očistec až tu, nakoľko na zemi nemali toľko veľkomyseľnosti, aby si ho odpykali.“
 
Mária z Kríža:
            „Je očistcový oheň pravým ohňom pozemským?“
 
Gertrúda:
            „Áno, s tým rozdielom, že očistcový oheň je Božej Spravodlivosti prostriedkom k očisťovaniu, a že v porovnaní s pozemským ohňom, zdá sa pozemský oheň m i e r n y , ako dych oproti mocnému žiaru, ktorý roznieti Božia Spravodlivosť.“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môže duša vôbec horieť?“
 
Gertrúda:
            „Dopustením Božej Spravodlivosti, nakoľko v skutočnosti je vinná duša, lebo telo vykonáva jej rozkazy. Či ste niekedy videla mŕtvych, že by páchali zlo? Preto duša trpí tak, ako by trpelo telo. Iste si duša vytrpí na zemi očistec láskou, nakoľko aj ona je mučeníctvom. Duša, ktorá sa snaží Pána Ježiša skutočne milovať podľa miery svojich túžob, nie je toho schopná a tým vzniká stále jej utrpenie. Rovná sa to často stavu duše, ktorá sa snaží stále vzlietnuť k Bohu, ktorý je jej jedinou túžbou a súčasne sa cíti byť odstrkovaná, nakoľko jej očistec nie je ukončený.“
 
Mária z Kríža:
            „Prináša deň dušičiek mnohým dušiam vyslobodenie z očistca?“
 
Gertrúda:
            „Toho dňa mnoho duší opustí miesto zmieru a prichádza zvláštnou milosťou do neba. Iba v tento deň majú všetky trpiace duše - bez výnimky - podiel na verejných modlitbách Cirkvi Svätej, aj duše vo veľkom očistci. Vždy sa však uľahčenie každej jednotlivej duše riadi pomerom k jej zásluhám. Jedny dostanú viac, druhé menej. Ale všetky sa tešia tejto mimoriadnej milosti. Mnohým dušiam sa dostáva skrze Božiu Spravodlivosť v ich utrpení jedine tohoto uľahčenia. Nie je to však deň Dušičiek, kedy najviac duší vchádza do neba, ale na Svätú noc.“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s plnomocnými odpustkami?“
 
Gertrúda:
            „O tom Vám môžem povedať, že je málo, veľmi málo duší schopných získať tieto (plnomocné) odpustky! To vyžaduje zvláštne uzobranie srdca a vôle a to je taká vzácna vec, vzácnejšia, než by si kto myslel. Takže možno veľmi neľahko dosiahnuť úplného odpustenia (trestu) hriechov.
            V očistci prijímame odpustky, ktoré sa nám venujú, podľa vôle Božej. Nie sme už závislí na hriechu, ale podliehame Spravodlivosti, nie Milosrdenstvu Božiemu.
            Preto dostávame len toľko z venovaných nám odpustkov, koľko sa Bohu páči, aby nám privlastnil. Keď je duša blízka svojmu cieľu – nebu, môže byť vyslobodená a vojsť do večnej radosti skrze plnomocný odpustok, ktorý je jej čiastočne, alebo celý privlastnený, ale všeobecne to neplatí.
            Duša vo svojom živote odpustky často podceňovala, alebo na ne nedbala. Nadovšetko spravodlivý Boh im podľa toho odpláca. Podľa Jeho dobrozdania môžu z nich dostať časť, ale sotva kedy celé.
            Pokiaľ človek žije na zemi, nemôže pochopiť, čo žiada Boh od duše, ktorá má pykať v očistci za svoje chyby. Vy si myslíte, že rad dobre vykonaných modlitieb môže duši ihneď pomôcť do neba? Tak tomu nie je! Kto pozná súdy Božie? Kto môže pochopiť     č i s t o t u ,     akú žiada od duše skôr, ako vojde do večnej blaženosti?
            Keby ľudia vedeli, keby chceli do toho na zemi vniknúť, aký život by potom viedli! Uvážte hlboko, koľkých všedných hriechov sa denne dopustí ľahostajná osoba, ktorá na svoju večnú spásu nemyslí, ktorá je celkom oddaná svetu!
            Koľko minúť venuje denne dobrému Bohu? A pomyslite, rok má 365 dní a ak sú všetky takto prežité? A keď sa takto prežije rad rokov, potom táto osoba umiera s dušou obťaženou množstvom hriechov, ktoré neboli odčinené, nakoľko na to vôbec nemyslela. V duši, ktorá je takto ponorená do sveta, sotva možno nájsť ešte malý lúč lásky, keď má skladať účet zo svojho života Tomu, ktorý to od nej žiada.
            Takýto život sa rovná nule! Život bez lásky k Bohu, bez čistoty úmyslu, musí byť znova začatý a to cestou zmieru.
            Duša mala žiť pre Boha, ale nežila pre Neho. Preto musí svoj život začať znova a to v neslýchaných bolestiach. Ona si Božie Milosrdenstvo na zemi neprivlastňovala. Bola otrokyňou svojho tela a teraz, keď je na mieste očisty, musí zaplatiť do posledného haliera, aby opäť nadobudla pôvodný lesk. Tak sa vedie dušiam, ktoré boli k Bohu a k večnej spáse ľahostajné.
            Milujte preto Boha tak veľmi, aby ste sem nemuseli prísť a získavať si utrpením bez zásluh Jeho lásku. Nenechajte si ujsť tu (na zemi) žiadne utrpenie, bolesti. Majú svoje zásluhy. Predovšetkým veďte život lásky! Ona je to, ktorá zmýva mnoho chýb a zabraňuje im, nakoľko nechceme uraziť Toho, koho milujeme. Preto duša, ktorá miluje Pána Ježiša skutočne, zostáva stále na stráži a vyhýba sa všetkému, čo sa Mu nepáči.“
 
Mária z Kríža:
            „Zamestnávajú sa duše v očistci výhradne svojím utrpením?“
 
Gertrúda:
            „Nie. Môžu sa modliť a modlia sa mnoho za veľké záujmy Božie a za ľudí, ktorí im pomáhajú. Chvália a velebia Boha za Jeho veľké a nekonečné milosrdenstvo, ktoré im preukázal, lebo hranice medzi PEKLOM a OČISTCOM boli veľmi tesné. Nechýbalo veľa a boli by sa zrútili do priepasti. Môžete si predstaviť vďačnosť takých duší, ktoré boli vyrvané satanovi?!“
 
Mária z Kríža:
            „Môžu sa duše v očistci navzájom potešovať, alebo je každá vo svojej bolesti osamotená?“
 
Gertrúda:
            „V očistci je sám Boh jedinou našou nádejou, našou jedinou útechou. Na svete dovoľuje Boh, aby človek niekedy hľadal útechu u verného priateľa vo svojich telesných a duševných bolestiach, za predpokladu, že priateľ je plný lásky k Pánu Ježišovi. Ináč je útecha neplatná.
            Tu ale sú duše zakotvené vo vôli Božej, ponorené do nej, ako do priepasti a jediný Boh môže ich bolesti zmierniť. Všetky duše prežívajú útrapy, aké zodpovedajú veľkosti ich vín, ale všetkým spoločná je bolesť, prevyšujúca všetky ostatné bolesti, že tu nemajú Ježiša, náš Život, náš Základ, naše Všetko a sme tým sami vinné, že sme od Boha odlúčené, správnejšie povedané: oddelené.
            A j    m a l á     m o d l i t b a     n á m    p r e u k á ž e     v e ľ k ú    s l u ž b u ! Občerství nás ako hlt vody!
            Dopustením Božím je často naša bolesť zvýšená ešte tým, že nedostaneme modlitby, ktoré sa za nás konajú. V očistci dostanú duše z modlitieb konaných na zemi len toľko, koľko Pán dovolí. Vedomie, že modlitby konané za nás, dostane niekto iný – pôsobí zvláštnu bolesť. Len málo duší dostáva modlitby, väčšinou sú opustené bez nádeje, že by dostali len jednu – jedinú.
 
Mária z Kríža:
            „Čo sa deje pri smrteľnom zápase a potom? Je duša vo svetle, alebo v temnotách? Akým spôsobom sa jej udeľuje rozsudok?“
 
Gertrúda:
            „Ja sama som smrteľný zápas neprežila, ako sama viete, ale môžem Vám povedať, že v tom rozhodnom okamihu sa satan vrhá na umierajúceho so všetkou zlosťou. Silné a veľkomyseľné duše majú často krátko pred smrťou hrozné boje s kniežaťom temnosti, ale vychádzajú víťazne. Boh nedopustí, aby duša, ktorá Mu bola po celý život oddaná, bola v posledných okamihoch stratená.
            Tie osoby, ktoré milovali Pannu Máriu a často Ju v živote vzývali, dostávajú v poslednom boji mnoho milostí. To platí tiež pre tých, ktorí uctievali sv. Michala, sv. Jozefa, alebo iného svätého.
            Práve v tom okamihu je veľmi obšťastňujúce vedomie, že máme u Boha dajakého prímluvcu. Sú duše, ktoré umierajú kľudne, bez akýchkoľvek skúšok. Boh má pri všetkom svoje úmysly. Čokoľvek nariadi, čokoľvek dopustí, je vždy na najvyššie dobro duší.
            Nakoľko ešte žijete na zemi, nemôžete si ani predstaviť, čo znamená Boh. My to už vieme a rozumieme. Naša duša je zbavená všetkých pút, ktoré nás stretli a bránili nám dôjsť k svätosti. Nemôžem Vám to nijako vysvetliť, ako to vyzerá, keď vidíme zem ináč, ako Vy. Tomu sa porozumie, až duša opustí telo. To sa zdá zem ako bodka v porovnaní s nekonečnými horizontami večnosti, ktoré sa pred ňou otvárajú.
            Keby sme sa mohli vrátiť na zem, keď sme už poznali Boha, aký život by sme viedli! Ale to je zbytočné uvažovanie. Kým človek žije, nemyslí na tieto veci, ide temer ako     s l e p ý !     S večnosťou sa nepočíta!
            Zem je jediným predmetom všetkých jeho prianí a ona je len prechodom a pojme iba telo. Na nebo sa myslí tak málo, alebo vôbec nie. Ježiš a Jeho láska, sú ako zabudnuté. Na tomto svete – tam dolu – sa ľudia riadia vlastnými domnienkami. Na onom svete nás riadi Boh svojim spôsobom.
Na zemi si človek nedokáže predstaviť a pochopiť, čo my tu musíme vytrpieť!
 
Mária z Kríža:
            „Milujete Boha?“
 
Gertrúda:
            „Určite, ale v tom stupni, v akom sa duša očistuje, t. j. ako sa blíži k svojmu oslobodeniu, blíži sa k svojej sláve, tým viac rastie tiež jej láska. Čím viac sa budeme blížiť k svojmu oslobodeniu, tým jasnejšie ma budete chápať.
            Veľmi sa mi uľahčilo, nie som už v ohni! Už som naplnená túžbou vidieť Boha. To je však spojené s hroznou bolesťou. Koniec našich utrpení nám nie je známy. Keby sme ho poznali, bolo by to pre nás radosťou, ale my predsa len cítime, že naše utrpenie sa mierni, že naše spojenie s Bohom začína byť vrúcnejšie, ale ktorý deň (ľudsky povedané) budeme v cieli, to nám zostáva skryté. To je Božie tajomstvo. Predsa však cítim, že sa blíži koniec môjho vyhnanstva, túžim po tom všetkými mojimi mohutnosťami, ale kedy budem vyslobodená, o tom neviem nič. Možno budem musieť ešte roky takto prežiť a tak si vytúžiť nebo. Sám Boh to vie!
Neprestávajte sa za mňa modliť, ja Vám to neskoršie odplatím.“
 
Mária z Kríža:
            „Vedia duše v očistci, čo sa práve deje na zemi?“
 
Gertrúda?
            „Áno, pokiaľ to Boh dopustí, aby sme sa za ich veľké záležitosti modlili.
            Naša modlitba sama nestačí! Keby Pán Ježiš našiel niekoľko duší dobrej vôle, ktoré by Mu boli úprimne pohotové k zmieru, aby tešili Jeho Srdce, plné horkosti a bôľov, mohli by Ho pohnúť k súcitu. Veď On si nič vrúcnejšie nepraje, než odpustiť tomu, kto sa pokorí!“
 
Mária z Kríža?
            „Viete v očistci o tom, že Cirkev je v znamení prenasledovania? A kedy toto prenasledovanie prestane?“
 
Gertrúda:
            „Vieme o jej prenasledovaní a modlíme sa za jej víťazstvo. Ale kedy a v akom merítku to bude, nevieme. Možno, že iným dušiam to je známe, mne však nie!
            Nedávno ste mali dobrú myšlienku, keď ste ma pri vďakyvzdávaní pozvala, aby som sa klaňala Ježišovi vo Vašej duši! Keby ste to boli už skôr robili, bola by som bývala účastná mnohého uľahčenia.
            Robte to v budúcnosti opäť tiež pred ostatnými Vašimi modlitbami a obetujte za mňa trochu z Vašej práce.
            Keď človek stratí rodičov a známych, vykoná za nich niekoľko modlitieb, niekoľko dní plače a to je všetko. Duša je ponechaná sama na seba! Iste si to zaslúžila a Božský Sudca nám na onom svete odpláca to, čo sme my urobili na zemi.
            Tie duše, ktoré na duše v očistci zabúdali, upadnú tiež do zabudnutia, ale keby im bol býval  niekto z očistca viac oznámil, neboli by snáď bývali také ľahostajné.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo sa deje po smrti?“
 
Gertrúda:
            „Ako Vám to mám popísať? Človek tomu nemôže porozumieť, dokiaľ to neprežil. Chcem sa pokúsiť, aby som Vám to podľa možnosti vysvetlila. Keď duša opustí telo, je ako stratená, ako obostretá Bohom, ak sa smiem tak vyjadriť.
            Je obklopená takou svätosťou, že v jednom okamihu prehliadne celý svoj život, a súčasne vidí, čo si zaň zaslúžila. V tom jasnom videní si sama vyriekne svoj rozsudok.
            Duša neuzrie, nevidí Boha, ale je Jeho prítomnosťou akoby zničená. Keď je to duša previnilá, ako v mojom prípade, potom je taká zdrvená ťarchou svojej viny, ktorú má odčiniť, že sa sama vrhá do očistca! Až potom pochopí, čo je Boh a Jeho Láska k dušiam a aké nešťastie je hriech pre ňu a čo znamená v očiach Jeho Majestátu.“
 
Mária z Kríža:
            „Sú náhle a nepredvídané prípady smrti aktom Božej Spravodlivosti, alebo Milosrdenstva?“
 
Gertrúda:
            „Niekedy to, niekedy ono! Ak je niektorá duša úzkostlivá a Boh vie, že je pripravená objaviť sa pred Ním, odvoláva ju zo sveta náhle, aby ju ušetril hrôzy posledných chvíľ.
            Niekedy ale odvoláva duše náhle, aby ukázal svoju Spravodlivosť! Nie sú preto úplne stratené, ale ukrátené o sviatosti umierajúcich, alebo ich mohli prijať len v rýchlosti, bez toho, že by sa na poslednú cestu dobre vyzbrojili. Ich očistec je bolestný a trvá dlho!
            Iné duše opäť, ktoré už mieru svojich zločinov naplnili a ku každému volaniu milosti sú hluché, odvoláva ich Pán zo zeme, aby už Jeho Spravodlivosť nedráždili!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s dušou, ktorá ide priamo do neba?“
 
Gertrúda:
            „V takej duši ide jednoducho o pokračovanie v zjednotení s Ježišom. Začala ho už na zemi a ono je už samo osebe nebom.     Z j e d n o t e n i e      vo vlastnom nebi je – pravdaže – vrúcnejšie, než je na zemi možné! Boh súdi dušu podstatne ináč, ako sa to deje na zemi. Prihliada k temperamentu, charakteru, skúša, či to bolo urobené z ľahkomyseľnosti, či zo zloby. Ten, kto vidí na dno duše, pozná ihneď, ako sa tie veci majú! Ježiš je veľmi DOBRÝ, ale tiež SPRAVODLIVÝ!
Zatratený môže byť len ten, kto tam chce stoj čo stoj!
Vždy sa dostáva do tejto krajnej situácie len ten, kto zavrhol tisíce milostí a dobrých vnuknutí!, ktoré Boh každej duši prejavuje. Je teda zavrhnutý výhradne svojou vlastnou vinou!!!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako to, že to diabol vie?“
 
Gertrúda:
            „Nemožno sa diviť, že diabol a jeho spoločníci majú poznanie do budúcnosti o všetkých veciach, ktoré sa uskutočnia. Diabol je duch, má teda viac múdrosti a rozpoznávacích schopností, než ktorýkoľvek človek na zemi, okrem niektorých svätých, ktorých Boh osvecuje Svojím Svetlom!
            Diabol vidí presne, ako to na svete chodí a svojím ostrovtipom môže mnohé predpokladať, čo sa skutočne stane. Pre každého, kto sa stane jeho otrokom a hľadá u neho radu, to znamená smrť a skazu. To je hriech a ten sa protiví Bohu!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môžeme poznať, že milosť pochádza od Boha?“
 
Gertrúda:
            „Milosti, ktoré udeľuje Boh, prepadnú dušu ako lejak za krásneho jasného dňa, prekvapia každého. Tu sa nikto nemusí obávať, že je v klame, že dajakú mimoriadnu milosť vyhľadával, keď na to vôbec nemyslel.
            Celkom ináč je tomu, keď si duša milosť namýšľa. Sú to len výtvory domýšľavosti! Toho druhu „milosti“ sa treba obávať, lebo tu máva ruky diabol. Využíva slabý rozum, nezdravý úsudok svojich vodcov. Môžem Vám povedať, že na svete je takých duší mnoho. Diabol ich používa, aby zosmiešnil náboženstvo. Len málo ich miluje Boha, ako by si prial.
            Hľadajú seba a domnievajú sa, že hľadajú Boha a vymýšľajú si svätosť, ktorá nie je pravá. Konáte správne, keď nemáte ku extázam dôveru. Musia sa prijať, keď ich udelí Boh, ale nechce, aby duša po nich túžila. To nie sú veci, ktoré vedú do neba!
            Život umŕtvovania a pokory je istejší, ten si máme viac priať. Je pravda, mnohí svätí mali zjavenia a extázy, ale to je odmena, ktorú im udelil Boh po dlhom živote bojov a odriekania, alebo aby slúžili k uskutočneniu veľkých vecí, ktoré vyžadovala Jeho česť.
            Ale to všetko sa dialo bez hluku, v tichu modlitby a keď to vyšlo najavo, boli svedkovia celkom zahanbení a hovorili o tom len z poslušnosti.“
 
Sviatok Nepoškvrneného Počatia –
– 2 hodiny:
            „Ach, ako mnohý ľudský život sa zdá byť plný dobrých skutkov a v hodine smrti je predsa prázdny, pretože v ňom všetky zdanlivo dobré skutky, oslňujúce diela, ten „vzorný“ život, nebol výhradne pre Ježiša.
            Bola to snaha vystupovať, skvieť sa, ako verne plniaci svoje náboženské povinnosti. Toto je – žiaľ Bohu – toľko kresťanov. A aké sklamanie na onom svete!
            Keby ste vedeli, ako málo je ľudí, ktorí pracujú jedine pre Boha! Aká ľútosť zaplaví dušu pri smrti, keď pominie všetka zaslepenosť. Keby človek aspoň niekedy pomyslel na večnosť!
            Čo znamená celý život v porovnaní s oným dňom, kedy pre vyvolených nebude už žiadneho súmraku a zavrhnutým nesvitne žiadna ranná zora.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo je nebo?“
 
Gertrúda:
            „Chcem sa pokúsiť, aby som Vám ho urobila pochopiteľným, pokiaľ je to pozemšťanom možné. Je to nekonečný rad bez prestania za sebou idúcich nových a nových sviatkov, je to vždy nové šťastie, aké dosiaľ ešte nikto nikdy nemohol pocítiť!
            Je to prúd rozkoše, ktorý neustále zaplavuje vyvolených, jednoducho, nebo je Boh, Miláčik, požívaný vo Svojej Sláve!
            Jedným slovom: nebo je nasýtenie Bohom a nikdy nebyť nasýteným! Čím viac duša na zemi Boha milovala, tým vyššie stúpa na vrchol dokonalosti, tým viac Ho miluje a požíva v nebi. Ježiš je pravou radosťou zeme a večnou radosťou na onom svete!
            Svätý Michal patrí k serafom a je prvým anjelom v nebi! Prevyšuje svojou krásou všetkých anjelov v nebi. Je prítomný, keď sa duša lúči s telom. Videla som ho a všetky duše ho vidia, nie je iba svedkom pri udeľovaní rozsudku, ale je vykonávateľom Božej Spravodlivosti. Nesie totiž dušu na miesto očisty, aby ju - keď podala zadosťučinenie Božej Spravodlivosti - uviedol do večnej blaženosti.
            Chcela by som Vám urobiť zrozumiteľným, keď hovorím „nesie dušu“ do očistca, lebo duša nemôže byť nesená. Predsa  tomu je tak, že všetko, čo sa deje tu na onom svete, je pre Váš svet tajomstvom! Sv. Michal má s nami súcit a povzbudzuje nás v našich bolestiach, hovorí k nám z neba. Keď to Boh dovolí, môžeme s ním nadviazať priame spojenie, po spôsobe duchov. Ak k nám prichádza sám, trpíme ako obyčajne. Keď príde ako sprievod Panny Márie – vidíme Ju v tele – kým je u nás, netrpíme.
            Na svoje sviatky nás navštevuje a vracia sa potom s mnohými dušami späť do neba. Aj naši Anjeli Strážni nás navštevujú. Vždy, keď niektoré duše rozmnožia počet vyvolených, je tým Boh oslávený a niečo z tej slávy pripadne aj na slávneho nebeského služobníka – sv. Michala.
            Je to pre neho cťou, privádzať Pánovi duše, ktoré budú celú večnosť ospevovať Jeho Milosrdenstvo a svoju večnosť spoja s večnosťou všetkých vyvolených!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môžeme sv. Michala najviac uctiť?“
           
Gertrúda:
            „Tým, že rozširujeme pobožnosť k dušiam v očistci, všade uvádzame na známosť, aká veľká úloha je mi pridelená práve pri trpiacich dušiach v očistci!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s prisľúbeniami, ktoré sú sľúbené za modlitbu ruženca k sv. Michalovi?“
 
Gertrúda:
            „Áno, je to tak. Lenže si nesmieme myslieť, že tí, ktorí ho mechanicky odriekajú a nesnažia sa o svoju dokonalosť, že hneď po smrti prídu do neba. Tak sa tomu nesmie rozumieť, to by bol omyl.
            Sv. Michal síce koná viac, než je sľúbené, ale neskracuje očistec tým, ktorí si ho sami zavinili dlhý! Zaiste bude ich utrpenie - pre pobožnosť a úctu k nemu - skrátené, ale že by boli celkom oslobodení, sama Vám môžem byť o tom dokladom.
            Okamžite sú vyslobodené tie duše, ktoré odvážne a vytrvalo pracovali na svojom zdokonalení a nemajú za čo by konali v očistci zmier!
            Sv. Michal zasahuje tiež v boji proti nepriateľom, útočníkom proti sv. Cirkvi. Stojí na čele prenasledovanej Cirkvi Božej, ale absolútne jej nehrozí skoré zničenie, ako si to nepriatelia prajú.“
 
Mária z Kríža:
            „Kedy sv. Michal zasahuje?“
 
Gertrúda:
            „To Vám nemôžem povedať. Ľudia sa musia na ten úmysel mnoho modliť, vzývať sv. Michala – archanjela, pripomínať mu jeho oprávnenie a vyprosovať jeho prímluvu u Boha. Má predsa nad Jeho Srdcom veľkú moc! V potrebách prítomnej doby je to najúčinnejší prostriedok.
 
Cenné rady:
            Duša Gertrúdy udeľuje svojej chránenkyni, ktorá bola určená na to, aby jej dopomohla k vyslobodeniu z očistca, rad cenných rád. Mali jej pomáhať pri jej úsilí o dokonalosť. Pokiaľ sú všeobecné, podávame ich tu, aby z nich mohlo čerpať - pokiaľ možno, čo najviac ľudí - úžitok na svoje vlastné posvätenie a na väčšiu slávu Božiu!:
- Konajte všetky svoje práce a úkony pred tvárou Božou, celkom jednoducho, bez túžby zapáčiť sa ľuďom. Pokiaľ sa neodpútate od všetkých tvorov a neprikloníte sa k samému Bohu, potiaľ nenájdete pokoj! Dobre uvažujte o tom, čo Vám teraz hovorím, bedlite pozorne nad svojím vnútorným životom, nad všetkým, čo konáte!
- Pýtajte sa každú hodinu, či je s Vami Boh spokojný, lebo sa musíte veľmi rýchlo posvätiť! Človek by nemal skúmať, čo robia iní. Umŕtvujte sa vážne sama a nepokúšajte sa zisťovať, či iní konajú tiež tak, lebo Boh nežiada od každého rovnakú dokonalosť. Preto tiež nedostali všetci rovnaké svetlo, akým Boh osvecuje Vás!
- Keď musíte zniesť dajaké utrpenie, nemáte to hneď každému oznamovať a nariekať, to Vám nespôsobí uľahčenie. Mali by ste o tom hovoriť predovšetkým s Ježišom a Vy to práve Jemu hovoríte naposledy.
- Vo svete sa stáva, aj v kláštoroch, že ľudia zabúdajú vopred obetovať svoje skutky Bohu, preto nebudú v hodine smrti pri účtovaní odmenené. Čím viac ste schopní urobiť pre Pána Ježiša, tým viac On urobí pre Vás!
- S akou radosťou pozorujeme, že sa so všetkou vážnosťou snažíte milovať Ježiša a pracovať na svojej dokonalosti! Rada by som zostala o chvíľku dlhšie v očistci, keby som Vám tým mohla prispieť k milosti, aby ste dosiahli ten stav, v akom Vás Boh chce mať, a aby ste v plnej miere plnili Jeho úmysly!
- Pre Vás niet prostrednosti. Buď sa stanete veľkou sväticou, alebo veľkou hriešnicou! Nespomínate si na to, ako Vás v prvých exercíciách uchvátilo miesto? Pre isté duše niet prostrednosti. Buď sa z nich stane anjel, alebo diabol. Vzťahovalo sa to tiež na Vás!!!
 
Mária z Kríža:
            „Keby som nebola s nikým hovorila o tom, že Vás počujem, aké následky by to malo? Viete, že som mala veľké pokušenie nechať si to pre seba?“
 
Gertrúda:
            „Bolo Vám ponechané na voľbu o tom mlčať, ale keby ste o tom nebola povedala, bola by som Vám k tomu radila, lebo Pán Boh to nerobí s dušami tak, že by na niektorú spadla dokonalosť priamo z neba.
            Nakoľko človek žije na zemi, je vôľa Božia, aby sa na zemi zdokonaľoval primerane radám, ktoré mu udeľuje. Bolo teda celkom správne, že ste sa niekomu zverili, práve, že Vás to stálo toľko sebazaprenia! Napokon nezáležalo to tak celkom na Vás. Boh riadi všetko k dobru tých, ktorí ho milujú a dokáže zo všetkého zároveň vyvodiť svoju česť!“
 
Mária z Kríža:
            „Môže sa stať, že by sa duše v očistci zmýlili v tom, čo očakávajú, že sa v budúcnosti stane?“
 
Gertrúda:
            „Áno. Či nemajú ľudia občas dojem, ako by Sám Boh svoje plány menil? (Čiste ľudsky vyjadrené. U Boha niet premeny.) Ak myslím napríklad toto: môže sa stať, že Boh vo Svojej Spravodlivosti chce niektorú ríšu, provinciu alebo osobu potrestať! Ak je však Božia Spravodlivosť odzbrojená modlitbou, alebo inými zbožnými úkonmi, môže udeliť milosť, alebo skúšku zmierniť. Podľa všemohúcej a vševediacej predvídavosti a nekonečnej múdrosti. Často tiež pripustí, aby boli predpovedené veľké udalosti, alebo o tom dá niektorým dušiam vedieť, aby Jeho tresty predišli, zadržali ich.
            Jeho milosrdenstvo je také veľké, že siaha k trestom len v najkrajnejšej situácii. Tak to bolo nedávno u osoby, o ktorej ste so mnou hovorila. V tom prípade mi Pán Boh nechal poznať, že by jej bol uložil len polovicu určených trestov, keby bola zostala v rovnakom rozpoložení. V tom zmysle by sa teda mohlo rozumieť vášmu slovu „mýliť sa“.
            Nemáte teda nikdy strácať odvahu, nech sa deje čokoľvek. Keby Pán Ježiš chcel, mohol by Vás v málo hodinách - áno, v jednom okamihu, priviesť na vrchol dokonalosti (Sv. Pavol). Oveľa radšej vidí, ako sa sama namáhate a prajete si poznať, aká drsná a tvrdá je cesta k dokonalosti! Buďte veľkodušná!
            Pán Ježiš Vám prepožičal mnoho milostí a dá Vám ich ešte viac, než mnohým iným, ale za to očakáva, že vo Vás nájde dušu veľmi oddanú, plnú obetavej lásky.
            Ak budete proti sebe, proti svojim náklonnostiam bojovať a konať so živou vierou, uskutoční sa všetko vaše očakávanie. Musíte žiť tak vedome v prítomnosti Božej, Ježišovej, že sa Vám to bude zdať celkom prirodzené.
            Pracujte všetkými silami na svojom zdokonalení. Ak budete chcieť, budete mať dosť pevnosti, aby ste premohli všetky úzkosti, ktoré sa stavajú do cesty Vášmu ujednoteniu s Pánom Ježišom a dospejete tam, kde Vás chce mať.
            Stojí to niečo, stále sa zapierať?
            Človek, keď sa zapiera, za takého mučeníctva prežíva najväčšiu radosť! Duša síce trpí, ale Ten, kvôli ktorému trpí, dá jej tiež ku každej obete a sebazapreniu milosť, ktorá jej dodá odvahu ísť stále vpred!
            Nič nepoteší Srdce Ježišovo tak veľmi, ako duša, ktorá napriek všetkým prekážkam sa neustále namáha a snaží sa o Jeho česť a o Jeho lásku! Koľko je však duší, ktoré Boh povolal k veľkej dokonalosti, ale oni zostali dolu, nakoľko nespolupracovali s Božími milosťami.
            Treba sa každý deň vzchopiť vždy znova a mnoho od seba žiadať, kto chce byť v službe Božej šťastlivý.
            Nemyslite si však, aj keď sa vážne usilujete, že budete hneď pri cieli. To, čo prežívate, je len nepatrná predtucha      z j e d n o t e n i a ,     do akého Pán Ježiš zamýšľa s Vami vojsť.
            Ako málo človek na zemi chápe, aké odpútanie Pán Ježiš požaduje od duše, ktorá Mu chce celkom patriť. Človek si myslí, že miluje, namýšľa si, že bude skoro svätý, pretože pozoruje na sebe viac citovej lásky. Ale všetky tieto citové zážitky sú nič! Duša sa musí pomaly oslobodiť od všetkého, čo ju obklopuje, najmä od vlastného „ja“,  od svojej samolásky,  od svojich náruživostí, vášní… aby mohla dospieť k      z j e d n o t e n i u      s     B o h o m !
            Pán Ježiš sám vie, aká je to pre prirodzenosť námaha, aby to dosiahla. Musí sa priniesť mnoho obetí. Áno, tu musí byť srdce priamo rozdrvené!!! To je iste tvrdé. Preto je len málo duší, ktoré to chápu.
            Vy, ktorá o milosrdenstve Božom chápete, nastúpte statočne cestu sebazničenia a oddanosti až do krajnosti. Pán Ježiš Vám už odstráni z cesty veľké prekážky!
            Nemusíte sa obávať, že by Vám úplná oddanosť Pánu Ježišovi bola na prekážku v plnení Vašich povinností! Naopak! Poznáte, že práve duša, ktorá je najvrúcnejšie spojená s Pánom Ježišom, plní svoje povinnosti čo najvernejšie. Ten, ktorého miluje, koná za ňu. On je takrečeno jedno s ňou.
            Jediná duša môže vo svojom okolí mnoho dobrého vykonať, ak je skutočne hlboko zakotvená v Bohu, ak vedie skutočne vnútorný život. Len duša s Ježišom spojená má právo na Jeho Srdce, ona Ním vládne, jej Ježiš nič neodoprie.
            Mohla by som o tom ešte mnoho povedať, ale by ste mi nerozumeli. Treba vyčkať, až príde Bohom určený okamih – a ten určite príde – ak po ňom túžime. Pán Ježiš túži po      z j e d n o t e n í     s Vašou dušou oveľa viac, než môžete chápať.
            Aké je dobré milovať Pána Ježiša, aké je blažené prejsť ihneď bez zastávky z vrúcneho spojenia s Ježišom na zemi k ešte vrúcnejšiemu zjednoteniu s Ním v nebi. (Premýšľajte o všetkom, čo Vám hovorím!)
            Jeden jediný úkon, ktorý za mňa obetujete v spojení s Ježišom, mi prinesie viac útechy, než mnoho ústnych modlitieb. Čím viac pokračujete vo svojom zdokonalení, tým rýchlejšie dosiahnem aj ja vyslobodenie.
            Opäť uplynul jeden rok od večnosti, tak prejdú všetky, jeden za druhým. Dni prejdú po sebe, až príde onen zvláštny, ktorý prinesie koniec Vášmu životu pozemskému a nastane život večný. Využite dobre každý okamih svojho života. Každý z nich Vám môže zaslúžiť nebo a uchrániť Vás od očistca!
            Každý úkon urobený pred Ježišovým pohľadodm, v spojení s Ním, Vám získa väčšiu slávu v nebesiach a rozmnoží Vašu lásku k milému Ježišovi!
            Každý z úkonov dokonalého života tvorí reťaz lásky a spája dušu viac s tým, ktorého miluje! Keď je posledný článok uzavretý, Ježiš roztrhne slabé putá, ktoré ešte zdržujú dušu v tele a keď bola takto oslobodená, vchádza s ňou v spojenie ešte vrúcnejšie a to na celú večnosť!
            Teraz už chápete, koľko potešujúceho poskytuje život aj napriek všetkým horkostiam, len keď každý jeho okamih je venovaný Pánu Ježišovi.
            Keď už niekoľko minút prežitých s Ježišom zanieťuje a nadchýna dušu tak, že zabúda na všetky bolesti, čo ešte len by mohla pochopiť, keby ste tu bez prestania pracovali na svojom zdokonaľovaní!
            Vy, ktorej Pán Ježiš udelil všetky možné prostriedky, aby ste svoj cieľ dosiahli!...
            Keby sme tu v očistci mali aspoň 5 minút času - ktorý strácate tým, že skúmate, či to, čo Vám hovorím, je správne - čo všetko by sme vykonali pre Toho, po ktorom naše srdce toľko túži!
            To diabol Vás občas zaslepuje a dosahuje, že nedbáte na to, čo Vám hovorím. Pohŕdnite jeho intrigami, dajte sa statočne do práce, posväcujte sa, nech je tento rok začiatkom onoho dokonalého života, aký od Vás Pán Ježiš žiada a očakáva.
            Na začiatku tohoto roku si vezmite ako zvláštne cvičenie, neprehovoriť ani jedno neužitočné slovo. Nevyjadrujte svoje city. Hovorte málo aj o veciach užitočných.
            Kroťte predovšetkým aj akokoľvek malú zvedavosť. Nech každé ráno patrí Váš prvý pohľad Ježišovi.
            Vaša prvá myšlienka, prvé slovo, nech je Ježišove, nech je to slovo vďaky a lásky!
            Vložte u päty oltára svoje srdce do Jeho Srdca na celý deň. Nech je to slovo vďakov až do večera.
            Potom Mu ukážte, čo ste zameškali a poďakujte sa Mu za milosť celého dňa!
            Nerobte si starosti s tým, že ešte nie som stále v nebi. Súhlasí, čo som povedala: Vojdem do neba toho dňa, v ktorom Vy dosiahnete dokonalosť, akú Boh od Vás žiada!
            Pán Ježiš Vás volá a vábi!
            Je mnoho stupňov dokonalosti a Vy nie ste určená pre najnižší. Vznešený Priateľ vie, že by k dokonalosti bolo treba zázraku, ale nechce tento zázrak urobiť. Pomaly, krok za krokom, sa musí človek škriabať po tejto ceste a ona je často ľudskej prirodzenosti ťažká!
            Nech Vás neznepokojuje, keď Vás ľudia neprávom obviňujú a predpokladajú úmysly, ktoré nemáte. Je tak dobre! Boh Vám tak dáva príležitosť k vrúcnejšej závislosti na Ňom samom.
            Chce, aby ste dosiahli tú výšku, kde Vám Váš vnútorný pokoj nikto a nič neulúpi, kde budete rovnomyseľná k radosti, bolesti, aj k protivenstvu všetkého druhu!
            On sám jediný vie – počujte dobre – chce mať všetky sily Vašej duše, chce Vaše srdce sýtiť a byť všetkým vo všetkom a verte, že to pre Vás nie je dielom jedného dňa.
            Ak nie ste úplne vo vnútri pokojná, nemôžete byť pokojná ani navonok.
            Vnútorné náruživosti sa odrážajú v zovňajšku a duša, ktorá starostlivo bdie nad svojím vnútrom, ovláda sa navonok!
            To od Vás Pán Ježiš žiada: život ustavičného spojenia s Ním, pokorný, skrytý, iba Jemu známy. Kiež On je Vaším jediným, Vaším Všetkým!
            Považujte všetko, čo sa Vám prihodí, za prostriedok k vrúcnejšiemu spojeniu s Vami, aby sa na Vás splnili Jeho úmysly. Neklaďte Mu v tom prekážky. Buďte veľkomyseľná! Len tak získate kľud a pokoj, ktorý Vám už roky ponúka!
            Pán Ježiš neukáže duši naraz, čo od nej žiada, naľakalo by ju to! Len postupne - a v akej miere zosilňuje jej milosť, v takej miere jej poodhaľuje Svoje tajomstvá a dáva jej podiel na Svojom Kríži.
            Vo svätom prijímaní nájdete mimoriadnu silu, skrze ktorú vystúpite k tej dokonalosti, akú Vám Pán Ježiš predurčil.
            Pretože Pán Ježiš je nekonečná Čistota, nekonečná Krása, Spravodlivosť, Dobrota a nekonečná Dokonalosť, žiada od duše, ktorú prijíma do neba, taký vysoký stupeň čistoty.
            Len pre Seba stvoril naše srdce! Darujte Mu ho, nedívajte sa pri tom dopredu ani  dozadu. Vrhnite sa do Jeho náručia a na Jeho Srdce a nebojte sa ničoho.
            Všetko, čo máte konať, konajte pred Jeho očami: svoje modlitby, práce… jedným slovom: nestrácajte Ho z očí!
            Ale všetko sa musí diať úplne pokojne, nenápadne, takže to okolie ani nespozoruje!!!
            Prispievajte všetkými silami k tomu, aby Pán Ježiš bol milovaný! Ponechajte veciam ich beh. A ak ste nútená vystúpiť, urobte to nestrojene, ináč sa strácate v celku. Keď ste urobili všetko, aby ste Ježiša potešili, neznepokojujte sa, keď sa Vaše námahy zdajú byť bez úspechu! Majte nekonečnú dôveru v     J e h o     d o b r o t u !     Nedopustí, aby ste boli zahanbená. Keby ste len tušili, aká veľká je Jeho moc! Čo všetko by urobil pre dušu, ktorú miluje!“
            Modlite sa častejšie medzi dňom:
            „Môj Bože, vyplň vo mne Svoje úmysly a nedopusť, aby som Ti kládla do cesty prekážky! Chcem, čo Ty chceš a ako dlho Ty chceš:“
            „Nebojte sa, že ste Mu snáď na ťarchu. Pozoruje s radosťou dôveru vo Vašom srdci. Snažte sa Mu páčiť od precitnutia až do večerného odpočinku a nedbajte na hnutia prirodzenosti.
            Len preto nepokračujete rýchlejšie v dokonalosti, že Vaša vôľa nie je úplne zjednotená s vôľou Božou. Niekedy máte strach sama zo seba – Ježiš na Vás čaká trpezlivo, napriek všetkému Vášmu zdráhaniu.
            Vaše otáľanie je len na Vašu škodu. Keby ste vedeli, aké milosti má pre Vás Ježiš pripravené, ochotne by ste Mu prenechali svoju odbojnú vôľu, ktorá je dnes ku všetkému ochotná, zajtra je však vrtkavá.
            On ju predsa žiada s takou dobrotou! Už sú to roky, čo Vás prenasleduje. Pre tú, či onú zámienku, ste hluchá, ale už je čas, najvyšší čas, aby ste uvažovali o tom, čo som Vám povedala. Vidíte sama, ako sa správate k Ježišovi a On je voči Vám taký trpezlivý! Nemyslite si, že by mohol byť už jedného dňa z Vás unavený? A ponechať Vás samu na seba? Veď si tak málo všímate milostí, ktoré Vám dáva. Mnoho ich ešte vyhradil pre budúcnosť!
            Dokazujte Mu preto už svoju lásku a odovzdajte sa do Jeho vôle, prenechajte Mu ju! Dosť dlho ste sa zdráhala. Aj veci, ktoré sa nezdajú dôležité, majú u Boha cenu, podľa úmyslu, s akým sú konané. Pánu Bohu by bolo milé, keby ste si zajtra ráno nenatreli chlieb maslom. Umŕtvujte telo aj ducha, zabudnite na seba!“
 
Mária z Kríža:
            „V čom spočíva pravá svätosť?“
 
Gertrúda:
            „Celkom dobre to viete, ale keď si prajete, opakujem Vám to: Pravá svätosť je v tom, že sa človek stále zapiera, žije ako obeta z obety. Ľudské dáva na bok, celkom sa ponecháva Pánu Bohu, aby s ním robil podľa Svojho zaľúbenia. Milosti prijíma od Boha v hlbokej pokore a žije – pokiaľ je to možné – v Jeho prítomnosti. Všetko koná pred Jeho očami a túži len po Jeho svedectve a odmene za námahu. Tak vyzerá svätosť.
            Ako ju chce Boh, takú ju žiada Ježiš od duší Jemu zasvätených, ktoré chcú žiť len z Neho a pre Neho. Všetko ostatné je klam! Boh hľadá duše, ktoré sú prázdne seba a chce ich naplniť Svojou slávou.
            Povinnosti a starosti Vás nesmú zaujať takou mierou, že by Vašej duši prekážali v neustálom spojení s Ježišom. Ale inak, aby ste mohla poznať Jeho vôľu a plniť ju!
            Keď Vás trápi dajaká starosť, príjmite ju odovzdane, ako Jeho dopustenie. Pán Ježiš môže predsa z každého zla vyvodiť dobro!!! Choďte teda jednoducho k svätostánku a zverte Pánovi, čo Vám leží na srdci!      J e h o     s r d c e     V á m     v š e t k o     u ľ a h č í !
            Naopak, ak prežívate radosť – zriedkavejšiu v ľudskom živote – prijímajte ju s pokorou a vďačnosťou a uvedomte si, že zem nemôže byť miestom trvalej radosti a pokoja, ale že je miestom vyhnanstva, kde je ľuďom údelom práca a utrpenie všetkého druhu!
            Buďte priamo vynachádzavá v utrpení a umŕtvovaní. Zapierajte svoju vôľu.
            Ľuďom, ktorí sú Vám sympatickí, vychádzajte menej v ústrety, zato tým, ktorí Vám robia bezprávie, vychádzajte v ústrety trochu viac a to s najlepším úmyslom, aby ste sa zapreli a získali zaľúbenie Ježišovo.
 
Mária z Kríža:
            „Čo na tom všetkom     z á l e ž í ?“
 
Gertrúda:
            „V takých veciach sa musíte snažiť umlčať svoje „ja“. Pre Krista sa musíte vzdať seba a so zatvorenými očami plniť to, čo On žiada!
            Nedávajte sa vyrušovať tým, čo sa deje okolo Vás, nech Vás nič takého nepripraví o vnútorný pokoj duše. Na ľudské reči by ste nemali dbať. Nič nech Vás nezdržuje na ceste k Bohu. Láska Ježišova Vám k tomu prepožičia potrebnú odvahu.
            Nikdy nemôžete vykonať dosť pre láskyplného a láskyhodného Boha. Čím viac sa od všetkého odpútate, tým viac Vás zahrnie výbornými milosťami.
            Často pocítite veľkú ľahostajnosť k veciam, pre ktoré ste predtým horlili. Tiež je to milosť Toho, ktorý Vás miluje. Chcel by Vás vidieť celkom jednoduchú, ako to očakáva od duší, ktoré Mu chcú celkom patriť.
            Pripúšťa, aby takým dušiam bolo ľahostajné a aby ich nezaujímalo nič, čo nie je On. Im je to ťažké, ale On ich chce oslobodiť od všetkého, aby ich mohol zaplaviť Svojou láskou. Aby to duša dosiahla, musí vojsť do vrúcneho spojenia s Pánom Ježišom tak, aby ju nič nemohlo priviesť z rovnováhy: námahy, radosti, utrpenia, neúspechy, priazeň a nepriazeň! Toto všetko na Vás nesmie pôsobiť, len On sám má vo Vás vládnuť!
            Neobzerajte sa ani, či to, čo ste vykonali, je dobré, alebo nie.
            Pravda, musíte svoje konanie kontrolovať vždy a zlepšovať, ale nesmie sa to diať na úkor vnútorného pokoja. Boh miluje prosté duše. Treba len, aby k Nemu prichádzali s opravdivou dobrou vôľou, s vôľou chcieť sa obetovať a Jemu pôsobiť radosť.     S p r á v a j t e     s a     k     P á n u     J e ž i š o v i     a k o     d i e ť a     k     m a t k e !!!
            Prenechajte sa celkom Jeho dobrote a vkladajte svoje záležitosti do Jeho rúk! Pán Boh sa nepozerá natoľko na veľké výkony, ale na lásku, s akou sa konajú. Skôr prosté činy a obety. Tak môže táto nepatrná obeta byť známa iba Jemu a Vám záslužnejšia, zatiaľ čo veľké veci budia skôr obdiv ľudí.
            Musíte byť skutočne vnútorná, aby ste sa zriekli chvály a uznania ľudí! Aby bol človek šťastlivý, a to predovšetkým v kláštore, musí ísť svojou cestou ako hluchý, slepý a nemý!
            Čo počujeme, máme si ponechať pre seba!
            Nikto ešte neoľutoval, že mlčal! Aj keď sme povinní vidieť a počuť, treba si počínať vždy tak, akoby sme nevideli a nepočuli!
            Keby ste vedeli, aké malicherné sú veci, ktoré dokážu narobiť niekedy hotové peklo. Diabol používa niekedy tieto daromnice, aby dušiam zabránil konať povinné dobro. Prechádzajte ponad tieto poľutovaniahodné maličkosti veľkomyseľne a nevenujte im pozornosť. Príťažlivosť Ježišova musí byť pre Vás taká mocná, že potom nebudete v pokušení zdržovať sa tým, v čom nie je On. Áno, všetko Vám prichádza od Neho a od Jeho lásky, nech by posielal zármutok či útechu. Jeho láska obracia svojim priateľom všetko k dobrému.
            Len dušiam skutočne vnútorným môže byť zverený duch zbožnosti. Keď človek nie je tým, čím by mal byť, keď duša nie je spojená s Pánom Ježišom, nedôjde Jeho slovo k sluchu, nevnikne do srdca. Také námahy nemajú požehnania, neprinesú ovocie.
            Tiež kazatelia a duchovní vodcovia pôsobia na dušu v pomere svojho osobného spojenia s Ježišom, t. j. primerane duchu modlitby a bdelosti a zachovaní vnútorného pokoja a podľa pohotovosti všetko konať a obetovať pre spásu s Ježišom. V tom je pravé šťastie na zemi.
            Ak máte niekoho pokarhať, kto sa previnil, robte to s veľkou nežnosťou, zároveň málo slovami a nikdy nie v hneve!
            Také pokarhania škodia nielen duši, ktorá ich prijíma, ale aj tej, ktorá ich udeľuje. Ak karháte dieťa, varujte sa spomínať na jeho predchádzajúcu chybu. To je chyba, ktorá sa často vyskytuje a Pánu Bohu sa veľmi nepáči. Bol by to hriech, keby ste tak konali! Ako môžete vedieť, že chyby, ktoré znova vynášate na svetlo, neboli už dávno odpustené? Prečo sa k tomu vracať? Pán Boh nám taký príklad nedal.
            Jednotlivec sa musí pre svoje chyby stále pokorovať, ale nemá právo vracať sa k starým chybám druhých!
            Skutočne kresťanská duša, ktorá chce zaľúbenie Božie, bude so svojím blížnym jednať tak, ako si praje, aby Boh jednal s ňou samou! Pamätajte si to dobre a konajte podľa toho!
            Keby ste sa snažili vážne o tom premýšľať, stačilo by to, aby ste boli pripravená na svätosť.
            O láske Srdca Ježišovho vie svet tak veľmi málo. Každý si ju vysvetľuje podľa svojho úsudku a to nie je správne. Dôsledok toho je, že sa k Nemu málo ľudia modlia tak, ako to Pán Ježiš žiada – chýba dôvera!!!
            Ježiš však vypočúva prosiacich podľa stupňa ich túžby a lásky! Preto nedostávajú milosti, o ktoré prosia! Pri tejto príležitosti Vám môžem prezradiť, prečo Vám Pán odoprel onú milosť, o ktorú ste Ho práve prosili.     M a l i     s t e     m a l ú     d ô v e r u !
            Ako často som Vám hovorila, aby ste nepočúvali svoj vnútorný hlas, ale jednoducho Ježišovi dôverovali. Či Vám – napriek Vašej slabosti – nemôže prepožičať silu, aby ste Mu dokonalým spôsobom slúžila?
            Čerpajte z Jeho Božského Srdca všetky milosti pre seba, pre svoje povolanie, pre blížnych. On Vám nič neodoprie, keď k Nemu prídete s dôverou a láskou. Dajte Božskému Priateľovi nadmieru svojej úbohosti, otvorte Mu priepasť svojej biedy a prenechajte Mu všetko ostatné!
            Jeho láske je vlastné obohacovanie práve tých najúbohejších, lebo tak sa najlepšie prejaví Jeho Dobrotivosť.
            Všetko Vaše konanie má oduševňovať živá viera.
            Hovorte mu pri prebudení: „Môj Ježišu, som tu, aby som plnila Tvoju svätú vôľu! Čo chceš odo mňa dnes, aby som sa Ti páčila?“
            Aká škoda aj pre tých, ktorí sa považujú za dobrých kresťanov, pre toľko celkom stratených zásluh – neosvoja si vzbudzovať dobrý úmysel! Bez dobrého úmyslu je všetko stratené, lebo sa to pre nebo nepočíta. Aj u Vás je žiadúce, aby čistota úmyslu bola väčšia! Musíte si ho jasne určiť.
            Pri jedle sa modlite: „Môj Ježišu, nasýť moju dušu svojou svätou milosťou, ako ja sýtim svoje telo potravou.“
            Pri vyučovaní: „Uč ma, ako ja učím svojich žiakov.“
            Pri umývaní: „Ježišu, očisti moju dušu, ako ja teraz umývam svoje telo.“
            A tak podobne konajte pri všetkých svojich úkonoch! Zvykajte si neustále vo svojom srdci rozprávať s Ježišom. Láska má byť jedinou pohnútkou počínania!
            Ak sa duše s veľkou láskou snažia o vyplnenie vôle Božej, v tom rozpoložení žijú a pracujú, dostanú hneď za odmenu nebo, bez prejdenia očistcom.
            V tomto ohľade je na svete stále mnoho nevedomosti. Čo sú tie krátke chvíle, prežité na zemi, oproti nekonečným radostiam v nebi?
            Pri smrti poznáte, že človek nikdy nemôže urobiť dosť!
            Majte neustále pred očami cieľ, ku ktorému Vás Pán Ježiš volá:    s v ä t o s ť ,     č i s t o t u ,     l á s k u     a kráčajte statočne vpred! On chce, aby ste sa stali – povedala by som – druhým Kristom! Čím viac sa duša obetuje, tým je šťastlivejšia. Lásku predchádza utrpenie!
            Je jeden stupeň lásky, ktorý dosahujú iba tí, ktorí dobre a mnoho trpeli. Hovorím tu predovšetkým o utrpeniach srdca. Jedno z najväčších utrpení pre dušu je poznanie, že nie je schopná milovať Ježiša tak, ako by chcela, hoci Ho skutočne miluje. Povedala by som, že Pán Ježiš hľadá na svete duše, ktoré by Ho milovali detinskou nežnou láskou, nežnou, úprimnou, vychádzajúcou z hlbín srdca. Nenachádza ich! Ich počet je taký nepatrný, že by ste tomu neverili. Ľudia považujú Pána Ježiša za privznešeného a preto si myslia, že s Ním nemôžu hovoriť od srdca k srdcu!!!
            Láska k Bohu je studená, úcta hraničí s akousi ľahostajnosťou, ľudsky povedané: pripravujú Pánovi bolesť, keď na Neho nemyslia!
            Predstavte si kruh priateľov. Jeden medzi nimi Vám dáva prednosť pred ostatnými, lepšie Vám rozumie, jeho láska uhádne, čo sa deje vo Vašej duši. Keď tento priateľ pozoruje, že je Vám ľahostajný, že s ním ani slovo neprehovoríte, že pre neho nemáte ani pohľad, ktorý by mu povedal, že aspoň v srdci má u Vás popredné miesto, istotne ho bude také správanie bolieť!
            Tak je to medzi Vami a Ježišom. Vaša ľahostajnosť Ho zraňuje tým viac, lebo k Vám prechováva prednostnú lásku a očakáva primeranú lásku Vášho srdca, aby Vás mohol zahrnúť milosťami, o cene ktorých nemáte ani tušenia.
            Verte tomu: záleží Mu na všetkom, čo konáte. Všetko, čo činíte, sa Ho dotýka!
            Nielen, že Mu máte v srdci pripraviť príbytok, ale Ho tiež musíte prosiť, aby v ňom prebýval. Čo by prospelo, keby niekto pripravil priateľovi pekný domov, ale nepozval by ho, aby sa v ňom ubytoval. Pozvite často Pána Ježiša túžbou svojho srdca, ale predovšetkým láskou! Oprite sa spokojne o dobré Srdce Ježiša, ktorému sa klaniate.
            Rozprávajte Mu všetko, ako svojmu najlepšiemu priateľovi, čo sa Vás dotýka. On Vám porozumie, On zo Svojej strany odhalí kútik Svojho Srdca, že budete vnútornejšia, ako ste!
            Už dávno očakáva od Vás viac lásky vo všetkom, čo konáte. Pamätajte si: Čím viac duša Ježiša miluje, tým záslužnejšie sú pred Ním jej diela a modlitby!!!
            V nebi sa odmeňuje len láska. Čo sa deje s iným úmyslom, rovná sa nule a je úplnou stratou.
            Milujte Ho teda celým srdcom! Aj mne to prospieva k spáse a získava mi uľahčenie.
            Obeta a láska! Do týchto dvoch slov musíte zahrnúť celý svoj život!!!
            Keby ste pochopili, čo je dobrý Boh! Nebolo by obety, ktorú by ste nepriniesli, utrpenia, ktoré by ste nechceli vytrpieť, len aby ste Ho na okamih videli! Uvážte, čo toto znamená pre celú večnosť!!!
            Nechajte Ho, nech s Vami točí podľa Svojho zaľúbenia a nech z Vašej strany nikdy nenarazí na odpor! Až budete tak ďaleko, až potom poznáte celú Jeho Dobrotu a pochopíte ju. Či nemá, ako neobmedzený Pán, právo žiadať od duše všetko, čo sa Mu páči, bez toho, že by jej prezradil dôvody? Prečo chcete svojím krátkozrakým rozhľadom skúmať Jeho konanie?
            Modlite sa radšej na Jeho úmysly a slepo poslúchajte! Toto od Vás žiada!
            Pracujte preto vážne na svojom posvätení. Zdvojnásobte svoju lásku, tešte Ho, milujte Ho za tých, ktorí Ho nemilujú, konajte zmier za tých, ktorí Ho urážajú, proste o odpustenie za tých, ktorí na to nemyslia. Pán Ježiš to od Vás očakáva. Odrieknete Mu to?
            Váš odpor je pre Vás utrpením. Je to pochopiteľné, lebo boj proti Bohu, ktorý Vás chce pritiahnuť k sebe, je oveľa väčšie utrpenie, než keby ste sa Mu bez výhrady a zdráhania celkom prenechali. Za veľké obety sa nazhromaždia veľké zásluhy. Je tak málo pravých priateľstiev na svete. Ľudia sa často milujú len náladovo, zo sebeckých záujmov!
            Malé ochladenie, slovo, v ktorom nie je dostatok ohľadu, rozlúči niekedy priateľov, ktorí sa zdali nerozlučnými. Príčina? Ich srdcia neboli dostatočne zakotvené v Bohu! Len tí, ktorí pretekajú vo svojom srdci láskou k Pánu Ježišovi, sú schopní dávať z toho prebytku svojim priateľom trvalo! Každé priateľstvo, ktoré nie je založené na Bohu, je prechodné, nemôže mať trvania.
            Hoci je Boh taký velebný a veľký, skláňa sa rád k milujúcej duši a zamestnáva sa až do najmenších podrobností všetkým, čo sa jej dotýka.
            V našej duši sú veci vnútorného rázu, ktorým rozumie len Boh a ktoré môžeme zveriť len Jemu. Boh pripúšťa, aby niektoré duše v sebe skrývali plnosť nežnej lásky, zatiaľ čo iné nie sú tak jemne založené. Toto je všetko podľa Jeho najsvätejších úmyslov! Srdce plné nežnej lásky dal tým, od ktorých žiada, aby všetku svoju lásku vlievali do Jeho klaňania hodného Srdca! On môže Svoje milosti rozdeľovať, ako sám chce.
Niektoré duše miluje zvláštnou láskou!
Telesné a duševné bolesti na zemi sú údelom priateľov Ježišových. Čím viac niektorú dušu miluje, tým väčší je jej podiel na bolestiach, ktoré z lásky k nám vytrpel.
Šťastlivé duše, ktoré prežívajú tieto prednosti!!! Je to najkrajšia cesta do neba.
Nebojte sa teda utrpenia, milujte ho, pretože Vás privádza bližšie k Tomu, ktorému patrí Vaše srdce! Nepovedala som Vám už raz, že Vám láska premení na sladkosť všetko, čo sa Vám zdá dnes ešte horké, pretože Vaša láska je dosiaľ slabá?
Neomylný prostriedok, ako rýchlo dospieť k vrúcnemu spojeniu s Pánom Ježišom, je láska, ale láska spojená s utrpením.
Keby ste vedeli, aké cenné sú pre duše utrpenia! Rovnajú sa nežným bozkom, ktoré Božský Milovník pripravuje duši, ktorú si chce najvnútornejšie zasnúbiť!!!
Posiela na takú dušu utrpenie za utrpením, bolesť za bolesťou, aby si ju celkom získal pre Seba! Potom s ňou môže rozprávať od srdca k Srdcu!!!“
 
Mária z Kríža:
            „Aké sú tieto božské rozhovory?“
 
Gertrúda:
            „Poznali by ste ich, keby ste len chceli. Pán Ježiš by pripravil milosti, ktorými by zaplavil Vašu dušu, len keby ju našiel otvorenú, ako si praje.
            Boh chce zachrániť veľký počet duší Vaším prostredníctvom, Vaším vedením a príkladom Vášho života. Keby bol Váš život tejto úlohe na prekážku, niesli by ste zodpovednosť za všetky duše, ktoré ste mohli zachrániť a nezachárnili ste.
            Najlepšia modlitba, okrem svätej omše, je     K r í ž o v á     c e s t a .
            Aby ste zotrvali v prítomnosti Božej, modlite sa, rozjímajte denne 14 zastavení Krížovej cesty! Pán Ježiš vidí rád, keď pamätáme na utrpenie, ktoré pre nás na Seba vzal. Na sviatky si vezmite na rozjímanie niektoré zo slávnych tajomstiev: zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie…
            Odporúčam ľuďom, aby sa v týchto ťažkých časoch modlili ruženec.
            V š e t k o     rýchlo pominie!
            Nepremárňujte toľko námahy na veci, ktoré jedného dňa pominú. Obráťte sa výlučne k veciam, ktoré nikdy nepominú. Keď svoje skutky konáte v Ježišovi, s Ním ozdobujete v nebi svoj trón, približujete sa o niekoľko stupienkov k Nemu, k Tomu, ktorého budete smieť pozorovať po celú večnosť, na Neho hľadieť a Jeho milovať. To by malo byť na tejto zemi Vaším hlavným zamestnaním!
            Stále sa ešte dostatočne     n e n a m á h a t e ,      aby ste bdeli nad svojím vnútrom a zostávali vedome v prítomnosti Božej. Skúšajte to! Pán Ježiš žiada len dobrú vôľu, ostatné obstará Sám.
            Povedzte si každý deň:
            Čím som napriek všetkým milostiam, ktorí mi Pán Ježiš udeľuje? Čím by som mala byť? Čím by som bola, keby som na ne bola vždy odpovedala?
            V ď a č n o s ť !
            Pán Boh udeľuje milosti bez toho, že by ich niekomu dlhoval. Udeľuje ich komu chce a nikto nemá právo niečo proti tomu namietať. Kto môže Pánu Bohu niečo predpisovať? Prijímajte preto pokorne milosti, ktoré dostávate, ďakujte za ne a nepátrajte po príčine vyznamenia a nezabudnite: Najmenšia nevernosť z Vašej strany, napríklad ľahostajnosť voči Ježišovi, pripravuje v Jeho láskyplnom Srdci väčšiu bolesť, než hrubá urážka zo strany Jeho nepriateľov.
            Rozširujte svoje srdce, otvorte ho dokorán, Pán Ježiš tam chce vojsť predovšetkým láskou. Ježiš tam chce nájsť predovšetkým lásku. Aké milosti by ste dostali – dosiahli, keby ste boli verná! Milosti, o akých by sa Vám ani v najsmelších snoch nesnívalo!     S v ä t á     E u c h a r i s t i a     musí byť pre Vás magnetom, ktorý Vás stále viac priťahuje. Musí byť stredom Vášho života. Klaňajte sa vo svojom srdci a zvyknite si na časté sväté prijímanie     d u c h o v n é !!!
            Týmto cvičením získate najbohatšie a najspasiteľnejšie ovocie. Pripravte sa na každé sväté prijímanie čo najlepšie. Pán Ježiš si chce vo Vašom srdci vybudovať svätyňu. Myslite na to večer pred usnutím a ráno pri prebudení!
            Dospejte k takému vnútornému životu, že nikdy nestratíte prítomnosť Ježišovu, ani pri najrozptyľujúcejších prácach. Dospieť – pravda – k tomu znamená - bdieť nad svojím vnútorným životom.
            Využite šťastlivé a sväté okamihy po svätom prijímaní, keď ste celkom jedno s Ním, aby ste uchvátili nebo. Práve vtedy môžete dosiahnuť všetko! Taká nepochopiteľná je láska Božia. Znižuje sa k úbohému tvorovi a stýka sa s ním takto ako Priateľ s priateľom! Je to okamih, kedy sa Mu máme klaňať, ďakovať, prednášať svoje prosby a uzmierovať Ho za všetky urážky, ktoré Mu pripravuje tento neblahý svet v dnešnej dobe.     J e     t a k      ť a ž k o     z r a ň o v a n ý !!!
            Pamätajte často na skrytý život Ježišov vo svätostánku, kde vidíte predovšetkým Jeho lásku. Pozorujte, ako je Sám a opustený vo väčšine svätostánkov sveta.
            Sotva jeden z tisícov Ho miluje tak, ako si praje byť milovaný.
            V tomto okamihu by tu malo byť predsa viac ľudí, ale oni chodia okolo ešte s väčšou ľahostajnosťou, ako okolo verejného pomníka. Keby bolo aspoň viac dobrej vôle! Ak vstúpi niekto na toto sväté miesto, je     s v i a t o s t n ý     Z a j a t e c      znovu urážaný: zlým konaním, rýchlo odbavenou modlitbou, náhlením a nepatrnou zbožnosťou.
            To dostáva namiesto vďačných slov, slov priateľských, ktoré by mali vychádzať z milujúceho srdca. Koľko ľahostajnosti sa nájde aj u rehoľných osôb a kňazov. Márne čaká, že niektorá príde a povie Mu: „Milujem Ťa!“
            Navštevujte Ho Vy tak často, ako len môžete. Milujte Ho za tie vlažné duše, odškodňujte Ho za toľko pohŕdania. Pán je taký, ľudsky povedané:     c i t l i v ý !     Myšlienka na Jeho svätú prítomnosť, malý vzlet k Nemu, nepatrná pobožnosť, to všetko Mu už pôsobí radosť!
            To, že Vás smiem pri Vašich návštevách Najsvätejšej Sviatosti sprevádzať, mi umožňuje, že som milému Bohu bližšie, pôsobí mi a dáva uľahčenie!
            Je pravda, že Boh dostáva v nebi nekonečnú poklonu, ale pretože je na zemi urážaný, má dostať tiež na zemi zmier a Vy ste vyvolená na to, aby ste svojou láskou podávala zmier.
            Vaša možnosť a úctivá dôvernosť, akú Vám Pán Ježiš dovoľuje, majú Ho odškodniť za     o p u s t e n o s ť ,     ktorá je na zemi Jeho údelom!!!

 

 

 

 

 

 

"I'm a mystery to myself."

 

"My true mission will begin after my death."

 

"When I am in heaven I will be able to do more".

 

"I pray constantly"

 

"I'm only a poor friar who prays"

 

"I belong entirely to everyone."

 

"Everyone can say: Padre Pio is mine."

 

"I offer myself as a victim for everyone."

 

"The Mass is the complete union between Jesus and me."

 

"I will never tire of praying to Jesus."

 

"I want to Save souls by continuous prayer."

 

"I am all aflame although there is no fire."

 

"A thousands flames consume me."

 

"I feel I am constantly dying, yet I'm still alive."

 

"The thought of revenge has never crossed my mind."

 

"The devil is trying to snatch me from the arms of Jesus".

 

"The devil wants me for himself at all costs".

 

"My sufferings are pleasing."

 

'I suffer only when I don't suffer."

 

"I want to suffer, but in secret."

 

"I desire nothing else than to love and suffer"

 

"Jesus, let me suffer, and let me die from suffering."

 

"I suffer because I cannot win all my brothers to God."

 

"I suffer everything that Jesus suffered in the Passion."

 

"I suffer as much as anyone who has the whole of humanity on his back."

 

"My suffering gives glory to God, saves my brothers in exile, frees the souls from Purgatory."

 

"Like St. Christopher carried the child Jesus on his shoulders across a river, on my shoulders is the whole world."

 

"My past, O Lord, to your mercy; my present, to your love; my future, to your providence!"

 

 

 

Padre Pio's own words about God

 

Father, I don't believe in God. "Why you telling me? Tell Him!"

Father, I don't believe in God. "But God, my son, believes in you."

 

"God loves man with an infinite love"

"God tolerates us, even when we offend him."

"God enriches a humble heart with his gifts."

 

"God goes in search of obstinate souls."

"God is terrible justice and infinite mercy."

"God will always give us more than we deserve."

 

"Time spent for the glory of God is never wasted."

"Life without the love of God is worse than death."

"Always remember that God sees everything."

 

"My past, O Lord, to your mercy; my present, to your love; my future, to your providence!"

"If God would take back what he gave us, we would be left with our rags."

"God is always fixed in my mind and imprinted in my heart."

 

"As long as one has God as a foundation everything else falls into place."

 "When God punishes He does so with reverence, almost fearing to hurt."

"Confidence and fear of God go together like two sister."

 

"Let's look beyond the hand of men, to find the hand of God."

"Honor and praise the Creator and not the creature."

"Endure tribulation, sickness and pain for the love of God."

 

"One day the slightest transgression of God's law will be considered."

"Before going to sleep examine your conscience and turn your thoughts to God."

"The Lord allows us  to discover who we are a little at a time."

 

'Don't wait for Tabor to see God: you already see Him on the Sinai and on the Calvary."

"The sinner who is ashamed of his bad deeds is closer to God than the just ashamed of acting well."

 

 

God's fear  Timor di Dio

"Implore the Lord to increase two things in us: love and fear."

"As long as you are afraid to fall, you will not sin.

You should be afraid when you are not afraid anymore."

 

On Ash Wednesday Padre Pio received the Ashes with great devotion

 

  

Padre Pio on Ash Wednesday

 

 

 

Jesus

Padre Pio reached the highest possible fusion for a human being with the God Man Jesus, from the Garden to the Cross.

 

No other human being, besides Padre Pio, has had such complete uncompromising unwavering

unconditional unrestricted unlimited unselfishness from the cradle to the grave.

 

     

Padre Pio carrying the ciborium containing consecrated Hosts for the adoration of the Blessed Sacrament on Good Maundy Thursday

 

"Without Jesus you can do nothing."

"I live for Jesus Christ, I live for his glory, I live to serve him, I live to love him."

 "In Jesus everything has an answer. Without him - only a big void."

 

 

Monstrance

 

         

Padre Pio carrying the monstrance displaying the consecrated Eucharistic Host

 

Padre Pio immersed in contemplation of the Eucharist.

 

 

Way of the Cross

"If He asks us to carry the Cross, the Lord will help and give strength."

"Jesus doesn't ask you to carry the heavy Cross with Him; just a small piece."

"Bearing physical and spiritual ailments is the worthiest gift we can offer to Jesus."

 

The Crucifix that gave the wound to Padre Pio

 

Calvary

"Life is a Calvary, but we must climb it cheerfully."

"From the Calvary we go to the Tabor."

"On the Calvary Jesus redeemed us, and salvation must be accomplished there." 

 

 

Cross

"The foot of the Cross is the gate to Heaven." 

"Everybody has his own Cross. We must be like the good thief and not like the bad one."

"As the body needs nourishment, the soul needs the Cross to purify and detach."

 

On Good Friday's celebration, wearing the alb and a black stole, he used to venerate and carry the Cross, and kiss the Crucifix.

 

Padre Pio and Jesus Crucified

 

Padre Pio on Good Friday

 

 

Padre Pio holding the Cross on Good Friday.

 

Padre Pio holding the Cross

 

  

Padre Pio with Padre Agostino reading prayers from the liturgy of Good Friday.

 

        

Padre Pio kissing the Crucifix on Good Friday.

 

     

Receiving a blessing after Mass. Liturgy color white. Missal folded to the end.

 

 

Baby Jesus

"In the end, the gamble of our life is all in this Child."

On Christmas night celebration, at the end of the Mass, Padre Pio used to carry a little Baby Jesus statue, and put it in the Nativity scene.

   

Padre Pio holding a pillow with Baby Jesus

       

 

         

Padre Pio has special emotions in celebrating Christmas night.

 

 

Padre Pio carrying  in procession Baby Jesus.

 

        

Padre Pio showing Baby Jesus.

 

 

     

Padre Pio about to depose Baby Jesus in the manger.

       

 

Padre Pio blessing the faithful with Baby Jesus.

 

   

Padre Pio holding a statue of little Baby Jesus.

 

Padre Pio visiting the Presepio (Nativity scene with houses, people, lights, animations).

 

 

       

Padre Pio, helped by Fra' Giovanni, carrying the Baby Jesus.

 

 

 

Communion

"How could I live failing even for a single morning to receive Jesus in the Communion?"

 

Tabernacle

"When I am no longer here, go before the tabernacle. In Jesus you will find me, also".

 

 

Holy Spirit

"Let's pray the Paraclete Spirit that he enlightens us about three thing:

understanding the importance of being Christians,

understanding the immensity of the eternal heritage to which we are destined,

understanding the extreme greatness of the miracle of 'justification'.

 

Padre Pio favored blessing anything from a meal to a new car, a building, new crops, religious objects,

often using holy water, and praying

in the name of the Father, the Son, and the holy Spirit.

 

 

 

 

Suffering

"Suffering is expiation."

"Suffering is necessary for our souls."

"In suffering we give something to God, witch we cannot do in Paradise."

"He who begins to love must be ready to suffer."

"Suffering is a most powerful lever to raise man up again."
"Glory will be ours on condition that we endure suffering."

"The Angels are jealous of us because they can't suffer."

"Bearing physical and spiritual ailments is the worthiest gift we can offer to Jesus."

"Suffering is a sure sign that God loves us."

"Accepting the sufferings we will perfect and sanctify us."

 

 

 

Church

"I want to live and die in the (Roman Catholic) Church."

"The Church is always a mother even when it strikes."

"The Church is our most tender mother."

"Thank God for being a child of the Church."

"Only the Catholic Church possesses Jesus in the Blessed Sacrament."

"The first person I remember in prayer is the Pope, Christ's Vicar."

   

Padre Pio with visiting bishops at the time of the Ecumenical Council in 1964

 

 

Padre Pio smiling with two roman catholic bishops

 

 

 

 

 

 

 

Padre Pio and his spiritual children. His words on meditation and prayer. The Prayer Groups.

 

Spiritual children

 

  

Padre Pio had many spiritual children. he would get all of their messages, written or sent to him by other means, and he would find a way to answer to all of them.

 

    

Padre Pio holding letters from, and writing to spiritual children

 

      

Padre Pio reading a message.

 

    

"I have made a pact with the Lord: I will take my place at the gate to paradise,

but I shall not enter until I have seen the last of my spiritual children enter."

 

Padre Pio smiling.

 

 "When the Lord entrusts a soul to me, I place it on my shoulder and never let it go."

"I accept you as spiritual child; and don't make  me lose face." 

"I see all my children who come to the altar, as if in a mirror."

"I love my Spiritual Children as much as my own soul and even more."

"Once I take a soul on, I also take on their entire family as my spiritual children."

"I tell Mary: Here are the children of your Son."

"Woe to those who lay a hand on my spiritual children."

"To my Spiritual Children: my prayers for you will never be lacking"

"If one of my spiritual children ever goes astray, I shall leave my flock and seek him out."

 

Vittorina Ventrella had a vision one night of a dazzling Padre Pio in heaven, with innumerable rays of light emanating from him.

The rays were formed by myriads of white and red roses. The morning after she went to Padre Pio for an explanation.

"Oh! you came to ask me about what you saw last night. The rays are the prayer groups;

the white roses are the souls who live in grace;

the red roses are the souls who carry the cross with me."

This statement has been interpreted  as if after his death, all those who entered the prayer groups would become his spiritual children.

 

When you leave us what are we going to do without you?

"I will be here in your midst, more than before. Come visit my tomb. Before, in order to speak to me, you had to wait.

Then, it is I who will be waiting there. Come to my tomb and you will receive more than you did before!".

How do you remember everybody? 

"I remember them and I call them one by one, and count their hairs, and then some."

 

  

 

 

 

Some spiritual daughters of Padre Pio before he went to San Giovanni Rotondo:

            

    

Raffaelina Cerase, now Servant of God

Raffaelina Cerase from Foggia. In 1914 started exchange of numerous letters with Padre Pio for spiritual direction.

In 1915 she became gravely ill and asked if Padre Pio could come to Foggia to confess her. At that time Padre Pio was at home in Pietrelcina in convalescent leave.

He was solicited to come to Foggia by father Agostino and father Benedetto. He was in Foggia on February 17, 1916 and stayed at the capuchin convent of St. Ann.

Raffaelina Cerase was visited daily by Padre Pio from February 17, 1916, until the day of her death on March 25, 1916.

 

Giuseppina Morgera, now Servant of God

Giuseppina Morgera, from Casamicciola (Naples), met Padre Pio in 1915  while he was in Naples for the military service.

Exchanged numerous letters with Padre Pio. "She doesn't walk, but flies on the road of divine love."

 

Antonietta Vona

Antonietta Vona was introduced to Padre Pio by Giuseppina Morgera in 1917 while he was in Naples for military service.

Exchanges several letters with him for spiritual guidance (cf. Epist. III, 817-906).

 

 

1916: First group of spiritual daughters in San Giovanni Rotondo:

The group used to meet in the guest area of the convent every Thursday and Sunday.

 

      

Rachelina Russo

Rachelina Russo and her niece Rachelina Gisolfi who had met him earlier in the year 1916 in Foggia,

asked Padre Pio to meet with some devout souls of the town of San Giovanni Rotondo. At first he rejected the idea, than after much insistence, he agreed.

Nina Campanile

Nina Campanile in her diary  'Memories of Padre Pio' (Memorie sul Padre Pio) described: In 1916 'The first group of souls around Padre Pio from the first moment he came to the

convent were: Rachelina Russo and her nieces,  the sisters Vittorina, Elena, and  Filomena Ventrella, the sisters Giovanna Lucia Fiorentino, Maria Ricciardi, sister of father Ambrogio,

Maddalena Cascavilla. 'On October 5, 1916, after Padre Pio had returned definitely in September, the group was joined by me Nina Campanile

and my sister Lucietta. Few month later joined the sisters Maria Antonietta Pompilio and Filomena Fini.'

 

Nina Campanile in her diary: ' He explained that the principal means of Christian perfection are: the choice of a saint and learned director,

frequentation of sacraments, meditation, spiritual readings.' 'He used to say: 'the sacred argumentations need always to be

sustained by sacred examples.' 'He wanted that we meditate twice a day, morning and evening.'

 

'He insisted a lot on daily meditation "Even with the face on the ground, like Jesus did in Gethsemane."

"It is important to meditate, even if there is no emotion involved."

 

 

 

Lucia Fiorentino

Lucia was part of the first group of spiritual daughters in 1916.

She wrote a Diary about her experience.

Exchanged several letter with Padre Pio. She burned them as a 'sacrifice to Jesus'. Only 6 have survived. They are included in the third volume of the Epistolary.

 

 

  

Filomena Fini

Filomena Fini  in 1913 married Cristoforo Fiorentino, brother of Lucia Fiorentino, also spiritual child of Padre Pio. Widow at age 28. Went daily to Padre Pio’s Mass. 

Wrote a diary  “News on Padre Pio”. “To follow Padre Pio it takes a lot of suffering.”

 

 

 

  

Assunta di Tomaso

Assunta Di Tomaso from Casacalenda (Campobasso), Became spiritual child of Padre Pio on September 24,1916, and received several

letters from Padre Pio for spiritual direction. After the death of her parents she moved to San Giovanni Rotondo.

 

        

 Margherita Tresca

Margherita Tresca started spiritual direction with Padre Pio on December 20, 1917. Received letters for 4 years (cf. Epist. III, 161-224).

 

 

Cleonice Morcaldi, now Servant of God

 

                   

Cleonice Morcaldi near Padre Pio

 

      

Cleonice Morcaldi and another spiritual daughter talking to Padre Pio

 

Cleonice Morcaldi. Met Padre Pio in 1920. She got revealing answers through verbal contacts and exchanges of short notes

about the supernatural mystical aspect of Padre Pio. She has written: Testimonianze su Padre Pio, and a Diary.

 

 

Angela Serritelli

From San Giovanni Rotondo. Met Padre Pio on January 23, 1917. Was part of the original group founding the Casa Sollievo della sofferenza.

Wrote a manuscript: Notizie di Padre Pio.

 

      

Maria Gargani, now Servant of God

 

Servant of God Maria Gargani, older sister of Erminia, founded “Apostole del Sacro Cuore”.

Met Padre Pio in 1915 when he passed by the convent of San Marco La Catola, and became spiritual daughter.

In the Epistolary there are 67 letters written to her by Padre Pio, starting in 1916.

 

 

Erminia Gargani

Donna Erminia Gargani, elementary school teacher for 60 years in several locations.    

Received from Padre Pio 69 letters from December 6, 1916 to May 31 1923, in the 3rd volume.

Erminia Gargani received a Gold Medal from Italian president Einaudi for special merits teaching in elementary schools.

 

 

Maria Pompilio

Maria Pompilio receiving the Communion from Padre Pio

The first page of the memories of Padre Pio written by Maria Pompilio

 

           

Maria Pompilio walking with Padre Pio ad another friar

 

Antonietta Pompilio

In 1916  Antonietta Pompilo asked Padre Pio how to meditate. He started talking about the agony in the Gethsemane, an than he went in ecstasy.

For about an hour he stayed with the eyes closed, without moving. Than he returned normal and said: "God be blessed. Let's continue."

 

 

 

 

 

Padre Pio smiling

 

 

 

              

Padre Pio meeting with spiritual daughters

 

 

A meeting of spiritual daughters with Padre Pio

 

 

 

 

Some spiritual sons of Padre Pio

Pietro Cugino "Pietruccio"

 

 

Pietro Cugino, called "Pietruccio" suffered from an hereditary eye disorder called Retinitis Pigmentosa, and by the time he was thirteen he was totally blind, like his father.

He went to the convent daily and run every kind of errands for the friars. He transported daily on foot the mail from the friary to the post office, and back.

Padre Pio asked him several times if he wanted the sight back. His answer was always "If the Lord should restore my sight and this should be occasion of sin, I renounce it."

Padre Pio loved him for this generous offer of suffering. Pietruccio was at every Mass of Padre Pio, kneeling at the same spot on the right side of the altar.

He was allowed to stay with Padre Pio making him company, while they prayed.

He made good use of his access to Padre Pio by bringing to him written messages by the spiritual children, and returning to them a written Padre Pio's answer.

 

  

Pietruccio seen kneeling closest to the side of the altar during Padre Pio's Mass.

 

   

Detail of the blind Pietruccio kneeling closest to the side of the altar during Padre Pio's Mass.

 

 

 

 

Pietruccio is let in the friary, carrying a bag of mail from the post office.

 

 

Pietruccio Cugino

 

 

 

       

Communion to paralyzed Giacomo Gaglione, now Venerable

Giacomo Gaglione, now Venerable. Met Padre Pio in 1919. Paralyzed for more than fifty years.

Padre Pio said of him: "With Jesus on the Cross, with Jesus in Paradise."

 

 

 

 

Dr. Giorgio Festa. Investigated Padre Pio in 1919 and 1920. "This is an extraordinary phenomenon that science can't explain."

 

 

 

 

 

Emanuele Brunatto. 1920. Lived in the convent from 1920 to 1925. Defended Padre Pio in writing.

 

Young Padre Pio with Emanuele Brunatto

 

 

Attorney and journalist Cesare Festa. 1921. Padre Pio wrote in a letter to him: "Never blush of Christ and his doctrine".

 

 

 

Guglielmo Sanguinetti. 1936.    "You will work for me." He built the Casa Sollievo.

 

 

 

 

Carlo Campanini. 1939. Actor and comedian. Daily Mass and Rosary after meeting Padre Pio..

Padre Pio with Carlo Campanini

 

 

 

 

 

Enrico Medi, now Servant of God. 1941.  Scientist physicist. 'Padre Pio for 27 years has guided my life with infinite wisdom.'

 

 

Angelo Battisti. 1941. Administrator of Casa Sollievo. "Work, and I will take care of the rest."

 

Gerardo De Caro. 1943. Politician. "This is my Representative. You'd better keep your hands off him."

 

Beniamino Gigli.  1946. Tenor opera singer. "Young man. Change your shirt." And those words changed his life.

Tenor Beniamino Gigli sings "Mamma" for Padre Pio

 

 

Dr. Giuseppe Sala. 1955. Personal physician of Padre Pio, and medical chief of Casa Sollievo.

 

 

Francesco Morcaldi . Met Padre Pio in 1919. Mayor of San Giovanni Rotondo for many years.

 

 

 

 

Padre Pio's words on Meditation

Padre Pio meditating.

 

 

"To imitate Jesus we must meditate daily on our model."

"Meditation is like a mirror: it helps us discover and correct our defects."

"Meditation, like a tireless bee, transforms the pollen of flowers into nectar of life."

"Never let a day go by without meditating on the Passion of Christ."

 

In a letter to Annita Rodote, about meditation:

" Put yourself in the presence of God.

Remember that God is really present with the celestial court, inside you soul.

Than you start your prayers and meditations, holding the palm of the hand to the front, or both hands to the front.

All that must be done without affectation."

 

"Topics of you meditation should be the life, passion and death of Jesus. His, birth, life in Egypt

and Nazareth up to hid thirties.

The humility of the baptism by John, his public life, his extremely painful passion and death, the institution of

the Eucharist the night when men were preparing for him the most atrocious torments.

You can meditate Jesus in the garden, sweating blood seeing the torments that

men were preparing for him, and the ingratitude of men who would not take advantage of his merits,

Jesus dragged and beaten in the tribunals,  scourged and crowned with thorns, the trip to the Calvary carrying the cross, his crucifixion,

and finally his death on the cross in a sea of  anguishes at the sight of his sorrowful other."

 

Padre Pio absorbed in meditation.

 

 

In a letter to Maria Gargani, also about meditation:

"First prepare the topic of your meditation. You don't need a book for that.

Every truth in our religion can be topic for meditation.

Usually the life, passion and death of Jesus should be meditated.  Ask God for the grace to meditate well, so that it can be fruitful,

than recommend yourself to the Holy Virgin and all the celestial court that may help you

meditate well and keep away every distraction or temptation.

Done that, start the meditation going over the subject in every detail.

Padre at the hassock, meditating.

 

After that one needs to make resolutions. Consider defects that are the cause of many ore defects and sins.

Resolve to work on a virtue, and only stop when you have conquered it.

Finally ask God for the graces and helps that you feel the need for. Recommend to God all the human beings in general and in particular.

Pray for the reestablishment of the kingdom of God, the propagation of faith, the exaltation and triumph of our holy mother the Church.

Padre Pio in his room, meditating.

 

"Pray for the living an the dead, the infidels e the heretics, and for the conversion of sinners.

After all that offer your meditation and prayer, with the offering of all of yourself, and of all the persons you care for,

through the hands of the holy Mary, the Guardian Angel, St. Joseph, etc. "

Padre Pio meditating in the choir of the church.

 

"Lastly, examine briefly how you did your meditation, and ask for forgiveness if it has been defective.

Meditate at least twice a day. No less than half hour each time. Possibly in the morning, to prepare for the fight,

and at night to purify the soul from any earthly attachment that happened during the day."

Padre Pio meditates.

 

 

 

 

Padre Pio's thoughts on Prayer

Padre Pio praying

 

"I pray constantly".

"I'm only a poor friar who prays" 

"I want to Save souls by continuous prayer."  

"I will never tire of praying to Jesus."

"All that you ask in prayer with faith, you will receive."

"Prayer must be persistent. Persistence denotes faith."

"Prayers will never be wasted."

"The only way to gain salvation is through prayer."

 "Pray, pray a great deal. Always pray, without tiring."

"Prayes is the effusion of our heart in the heart of Go."

"Prayer is the key that opens the heart of God."

"Our Lord wishes that we ask, in order to obtain graces."

"Seek, ask, and knock, in order to find, receive, and to be opened to you."

"Even though the Lord is in us, He still wants us to ask for what we desire."

"Prayer is the best weapon we possess."

"In praying, our heart needs to stay open towards heaven, and wait for the heavenly dew to come."

"Just staying humbly in His presence is an excellent sign of perfection."

"When we are in the presence of God, let's just be happy to stay there, not being concerned about anything else."

"when it is done well, prayer moves the divine heart, and solicits answers more and more"

"Never grow weary of praying. This is essential.

Prayer penetrates the heart of God and obtains the graces needed…

 

Padre Pio in prayer

 

Padre pio praying the Breviary

 

Padre Pio holding a book of prayers

 

 

Padre Pio immersed in prayer

 

Padre Pio praying, with Fra Daniele also praying.

 

 

 

 

 

 

 

Gruppi di Preghiera. "Prayer Groups".

On March 13 1943 Pius XII said: In the fight between good and evil we suggest to form groups of faithful who will fully and openly live Christian lives.

Groups of people who pray together. No particular rules or new prayers; just a reunion at least once a month in a church,

with the approval of the local bishop and the assistance of a priest.

Padre Pio: "Let's roll up our sleeves and immediately answer this appeal sent out by the Roman Pontiff."

The first list of officially established Prayer Groups was drawn up in 1950.

Padre Pio formulated a precise and clear image of what the Prayer Groups were to be and how they were to fulfill their mission.

The Invitation to Prayer, from the August 1950 edition of the Casa Sollievo della Sofferenza states:

The Prayer Groups will live their Christian life fully and openly according to the wishes of His Holiness if they are first groups of the faithful who pray together.

At the Second International Congress of the Prayer Groups, gathered at the Casa Sollievo della Sofferenza on May 5, 1966,

Padre Pio spoke to the Congress and called attention to their growth and work:

"It is prayer, this united power of all good souls, that moves the world, that renews the consciences,

that supports the “Casa”, that comforts the suffering, that heals the sick, that sanctifies labor,

that elevates health care, that gives moral strength and Christian resignation to human suffering,

that spreads the smile and blessing of God on the fainthearted and the weak"

 

"Pray much, my children, pray always without ever growing tired…we entrust this work to God."

"Praying is the pouring of our heart into the heart of God"

 

The Prayer Groups are mentioned for the first time in the June 1950 issue of the "Bollettino della Casa Sollievo della Sofferenza"

(see a random issue below)

 

"Let us pray together"

"Community prayer is a powerful weapon in the hands of the Church and the faithful."

"If more souls unite together in prayer, they form a formidable power."

 

"In the Groups, when my children unite together in prayer, Jesus will be in the midst of them;

there will also be the Mother of Jesus;

I will also be present in spirit and united in prayer."

 

"Pray every evening with you family; recite the rosary; once a week or a month gather together

to recite the rosary, assist at Mass, listen to a sermon, receive the Communion,

 keep Jesus in the Blessed Sacrament company for an hour."

 

    

 

      

Diploma of Aggregation

 

   

Prayer Group of San Diego, CA

 

 

                            

Prayer Group of New York, NY

 

There are several hundred Prayer Groups of Padre Pio in the United States

 

  next: Padre Pio in Pietrelcina, child, novice, soldier, priest

 

back to front page 

 

Close Encounters of the Special Kind with PADRE PIO: hallways, backyard; around the world, ecstasies; Purgatory, Guardian Angel, devil; Americans; confessional, baptisms, first Communions, weddings;  Virgin Mary, Rosary; Wounds; Mass; himself, God, Jesus, Cross, Christmas, Church; spiritual children, meditation, prayer, Prayer Groups; child, novice, priest, soldier, fevers; first inquisition, Saint Mary of the Graces, Home for the Relief of Suffering (Casa Sollievo della Sofferenza); the most famous picture, children, blessings, at the ballots downtown, eating; second inquisition, last ten years, death; the Capuchin friars; entombed in first resting place, blessed, saint, exhumed, displayed, final resting place in golden crypt; mosaics of the life of Padre Pio, Jesus, Saint Francis of Assisi; fists class relics with certificates; original painting, original icon.

 

https://caccioppoli.com