Duchovný boj a rozlišovanie duchov

 

AKO BOH UDELUJE VNUKNUTIA

SVATÁ FAUSTINA

 

Láska ( a viera ) nespočíva v citoch, ale v skutkoch. Je to úkon vôle.

Väčšiu odmenu dostaneš za skutky a závislosť od spovedníka, než za ..samotné skutky kajúcnosti, v ktorých sa budeš cvičiť.

Dcéra ..moja,vedz o toma a podľa toho konaj, že hoci to by bola aj najmenšia ..vec, ale má na sebe pešať poslušnosti voči môjmu zástupcovi, je v .mojích očiach milá a veľká.

..Spomeniem ešte jednu vec o mojom duchovnom vodcovi. Je to ..zváštne, že je tak málo kňazov, ktorí dokážu do duše vliať moc, ..odvahu a silu, aj keď je slabá, môže veľa urobiť pre Božiu slávu. .

.Poznala som v tejto veci jedno tajomstvo, to jest, že spovedník, čiže ..duchovní vodca nepodceňuje malé veci, o ktorých mu duša hovorí.

..A keď mu duša zbadá, že ju v tom kontroluje, nevynechá ani najmenšiu príležitosť cvičiť sa v čnosti. Takisto sa vyhýba najmenšim chybám toho, ako z malých kamienkov, vzniká krásna svätyňa duše a naopak.

Keď duša vybadá, že spovedník podceňuje tieto malé veci, aj ona ich začne podceňovať. Prestane o ních spovedníkovi hovoriť, a čo je horšie začne zanedbávať malé veci, a tak namiesto dopredu, ide pomaly naaspäť.

A duša to zbadá až vtedy, keď už upadne do vážnejšich ťažkostí. A teraz vynára otázka: Čia je to vina ? Či jej, čo spovedníka čiže vodcu ?

 Tu skôr hovorím o duchovnom vodcovi. Mne sa zdá, že celú vinu treba pripísať nerozvážnemu duchovnému vodcovi a duši treba pripísať len tú chybu že si sama vybrala duchovného vodcu. Duchovní vodca mohol dobre viesť dušu po cestách Božej vôle ku svätosti.

Duša sa musí dlhši čas vrúcne modliť o duchovného vodcu a prosiť Boha, aby jej sám ráčil vybrať duchovného vodcu. Čo sa začalo z Bohom, bude Božie a čo sa začalo čisto po ľudsky bude ľudské.

Boh je tak milosrdný, že - aby duši pomohol - sám jej určuje duchovného vodcu a dá duši svetlo, že je to TEN, pred ktorým má odhaliť aj najskrytejšie hlbiny svojej duše tak - ako pred Pánom Ježišom.

A keď duša uváži a pozná, že to všetko viedol Boh, nech vrúcne prosí Boha, aby mu Boh udelil veľa svetla, aby poznal jej dušu a nech nevymieňa vodcu iba ak by sa stalo niečo vážne.

Tak, ako sa pred výberom duchovného vodcu modlila veľa a vrúcne o poznanie Božej vôle, tak aj keď ho chce zmeniť, nech sa modlí veľa a vrúcne, či to ja nozaj Božia vôľa aby ho zanechala a zvolila si iného.

Ak ohľadne toho Božia vôľa nie je zrejmá, tak nech ho nezmení, lebo duša sama ďaleko nezájde !Satan chce len to, aby sa duša, túžiaca po svätosti, viedla sama, a vtedy je nemožné aby ju dosiahla.

VÝNIMKOU JE DUŠA, KTORÚ VEDIE PRIAMO SÁM BOH

 

Svätá FaustínaRozlišovanie duchov

 

Výnimkou je duša, ktorú vedie priamo sám Boh .... ale duchovní vodca to hneď zbadá , že danú dušičku vedie sám Boh.

Boh mu to dá poznať jasne a zreteľne a taká duša - väčšmi než iná, má byť pod ešte prísnejšou kontrolou duchovného vodcu !

V tomto prípade úlohou duchovného vodcu nie je ani tak vedenie duše a ukazovanie cesty, po ktorej má duša ísť, ale on skôr posudzuje a potvrdzuje, že duša ide dobrou cestou a že ju vedie dobrý duch.

V tomto prípade musí byť vodca nieleže svätý, ale aj veľmi skúsený a rozvážny. Duša musí jeho názoru dávať prednosť pred mienkou samého Boha, lebo len vtedy bude chránená pred KLAMOM A VYBOČENÍM Z CESTY.

Duša, ktorá by nepodrobila tieto vnuknutia prísnej kontrole Cirkvi, čiže duchovnému vodcovi, dáva tým najavo, že ju vedie nedobrý duch.

Duchovní vodca musi byť v týchto veciach veľmi opatrný a musí skúšať dušu v poslušnost.

Satan sa môže skrývať aj pod pláštom pokory, ale plášť poslušnosti si na seba nedokáže natiahnúť, a tak vyhde najavo celá jeho práca.

Ale spovedník sa nemá príliš báť takej duše, aebo ak mu Boh zverí takú výnomočnú dušu, dá mi aj veľké Božie svetolo ohľadne nej, lebo ako by mohol dobre posudzovať také veľké tajomstvá, aké sú medzi dušou a Bohom.

Sama som veľa vytrpela a bola som v tomto smere veľmi skúšaná. Preto píšem len to, čo som sama na sebe zakúsil. Veľa novien, modlitieb a pokánia som vykonala, kým mi Boh poslal kňaza, ktorý dobre pochopil moju dušu.

Bolo by oveľa viac svätých duší, keby bolo viac skúsených a svätých duchvovnich vodcov. Nejedna duša úprimne túžaca po svätosti si nedokáže sama poradiť, keď prídu chvíle skúšok a zanecháva cestu dokonalosti a pravej nábožnosti.

Ó , veľká je dôstojnosť kňaza, ale aj veľká zodpovednosť! Kňaz, veľa ti bolo dané, ale veľa od teba budú aj žiadať !

KOMU SA PRIHOVÁRA BOH ?

Svätá FaustínaRozlišovanie duchov

Ženy radi rozprávajú. Duch svätý ale naozaj nehovorí k duši rozptýlenej a mnohovravnej.

Prihovára sa k duši mlčiacej. Keby nebolo hnevu, klebiet, a ohovárania. Nebola by porušovaná láska k blížnemu.

Dcéra moja, nech ťa zvlášť ozdobujú tri čnosťi : pokora, čistý úmysel a láska.

Snáž sa žiť v sústredenosťi, aby si počula môj hlas, ktorí je taký tichý, že len pokorné sústredené duše.

 Ohováranie je najčiernejšia mágia

AKO UDELUJE BOH VNUKNUTIA ?

Svätá FaustínaRozlišovanie duchov

 

Pán Boh udeľuje milosti dvojakým spôsobom: skrze vnuknutia a osvietenia. Sú duše ktorím nemôžem udeliť milosti kvoli ich pýche.

Ak prosíme o milosť, Boh ju dá, ale musíme ju chcieť prijať. Aby sme ju vedeli prijať , treba sa zaprieť .

Láska nespočíva v citoch, ale v skutkoch. Je to úkon vôle.

Ak sa noslúčim od kríža, vtedy sa vo mne zjaví Boh. 392 Preto že Boha miluje, je opatrná, pýta sa a sama hľadá pomoc, aby si overila, či je to naozaj on, ktorý v nej pôsobí. Vie, že aby sa duša Bohu zapáčila, je potrebné jedno: aj tie najmenšie veci konať z veľkej lásky – láska a vždy láska!

Bohu sa veľmi nepáči hoci aj najsvätejší skutok, ak nemá pečať čistého úmyslu.

Také skutky popudzujú Boha skôr k trestu a nie k odmene. Keď duša spozná, že je len samou pýchou a ničotou, ustavične sa korí pre Bohom a ľudmi.

Keď Boh vidí dušu v takom stave pokory ustavične ju prenasleduje svojimi milosťami. Keď sa duša ponára do priepasti svojej úbohosti. Ak je na zemi duša ktorá by bola naozaj šťastná, tak len duša naozaj pokorná a pokorné duše ho môžu začuť.

Sú duše ktorím nemôžem udeliť milosti kvoli ich pýche.

Dcéra moja, vedz o tom že dušiam neudeľujem svoje milosti, a dokonca udelené im odoberám. Dieťa moje, urob si predsavzatie . že sa nikdy nebudeš spoliehať na ľudí. Dokážeš veľa ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle.

Vnútorní boj duše, dáva veľmi veľa svetla. Duša v tom svetle poznáva aké je všetko úbohé a klamlivé. Treba vedieť, že duša nemôže sama rozhodovať o svojích vnuknutiach, musí ích rozlíšiť veľmi skús. a svätý kňaz. Kým sa neuistí, nech je voči ním nedôverčivá. Tým vnuknutiam a všetkým vyššim milostiam nech vôbec nedôveruje ! ( duch. schopnosti )

Poznámka : Elias Vella z Malty exorcista - Mohol by som Vám rozpísať jednej pani, ktorá mi hovorila, že k počuje hlas Ježiša Krista, dokonca sa jej aj sám tak predstavoval. Odovzdávala mi posolstvá (mám ich odložené), v ktorých ju ten hlas povzbudzoval veľa a modliť, robiť veľa dobrých skutkov, dokonca sa aj o mne samom vyjadril, že som pastier na správnom mieste apod. Hovoril aj o jej dcére, ktorá jej predtým zomrela, že je v nebi. Lenže na základe istých požiadaviek voči mne, ktoré neboli celkom v súlade s mojím pastoračným poslaním, som tej pani povedal, že ten hlas určite nie je od Boha. 

Na druhý či tretí deň mi zavolala, že ten hlas sa jej priznal, že je to diabol. A žiaľ, psychický stav tej pani sa tak zhoršil, že sa musela klinicky liečiť na psychiatrii. A to ju ten hlas, ani mňa nežiadal nič zlé! Ak totiž počúvam veštca ( alebo falošného proroka ktorý sa vydáva za kresťana ) bude sa plniť so mnou plán zlého ducha, ak počúvam Boha, tak sa mi bude spĺňať Boží plán. Elias Vella z Malty exorcista.

 MOŽE DIABOL HOVORIŤ PRAVDU ?

Aj keď duša hneď rozlišuje falošné vnuknutia od Božích, nech je vždy opatrná, lebo mnohé veci sú neisté .

Bohu sa páči a teší sa keď duša nedôveruje jemu samému kvôli nemu samému. Pretože ho miluje, je opatrná, pýta sa a sama hľadá pomoc, aby si overila, či je to naozaj on, ktorí v nej pôsobí. Pomoc si nevyberá ona sama, (duša pyšná nikdy neprijme kritiku, a najmä od toho kto je jej nepríjemní )

Ak nevieme, čo je lepšie, treba sa zymyslieť , rozmýšlať a prosiť o radu, lebo nesmieme konať v neistote svedomia.

V neistote si treba povedať :čokoľvek urobím, bude dobré, lebo mám čistý úmysel robiť dobre.

Pán Boh príjma čo my považujeme za dobré vtedy aj Pán to príjma a uzná za dobré.

Netrápiť sa, ak sa po čase ukáže, že tá vec nebola dobrá.

Pán Boh hľadí na úmysel s akým začíname, a podľa toho bude odmeňovať. Je to zásada, ktorú by sme mali doržiavať. Svedomie sa ozýva ako pred činom tak aj po čine. Str. 800

MNOHÉ VECI SÚ NEISTÉ A MOŽE UTRPIET VELMI VELKÉ ŠKODY

 


 

Aj keď duša hneď rozlišuje falošné vnuknutia od Božích, nech je vždy opatrná, lebo mnohé veci sú neisté .Duchovný vodca " má byť nielen učený a rozvážny, ale aj veľmi skúsený.

Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí." lebo môže utrpieť veľmi veľké škody

Bohu sa páči a teší sa keď duša nedôveruje jemu samému kvôli nemu samému. Pretože ho miluje, je opatrná, pýta sa a sama hľadá pomoc, aby si overila, či je to naozaj on, ktorí v nej pôsobí.

Pomoc si nevyberá ona sama, (lebo duša pyšná, nikdy neprijme kritiku najmä od toho kto je jej nepríjemní )

Podľa rady mystického učiteľa svätého Jána z Kríža " mame pozorne zvažovať, do čích rúk sa duša zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn". A dodáva, že duchovný vodca "má byť nielen učený a rozvážny, ale aj veľmi skúsený.

Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá , ba ani ho nepochopí. " lebo môže utrpieť veľmi veľké škody. (pozn. Sv. Faustína, našla duch. vodcu až po dlhom čase, nemá ho každá duša,je to milosť o ktorú treba v modlitbe prosiť )Svätá Faustína : Z denníčku Božieho milosrdenstva

V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov

 PRAKTICKÉ PRAVIDLÁ   |  K POSUDZOVANIU OSOBNÝCH ZJAVENÍ

Falošne sny a dary - Jeremiaš

Rozoznávanie duchov

Prístupové cesty diabla SVATA FAUSTINA POVOLANIE

SVATA_FAUSTINA_POVOLANIE

Stratégia diablovho pokúšania

 

Diabol vo svojom úsilí získať človeka na svoju stranu a ovládnuť hrad jeho srdca používa rôznu taktiku. Dnes si uvedieme tri prirovnania, ktorými nám sv. Ignác z Loyoly jeho útoky na nás približuje.
 
Ignác zlého ducha pripodobňuje vojenskému veliteľovi, záletnému mužovi a napokon žene s panovačnými sklonmi. Rozoberme si postupne, čo tieto prirovnania znamenajú v praktickom duchovnom živote.
 
VOJENSKÝ VELITEĽ. Diabol sa správa ako vojenský veliteľ, ktorý sa chystá dobyť určitú pevnosť. Keď ju už so svojím vojskom obkľúčil, hľadá jej najzraniteľnejšie miesto, cez ktoré opevnením najľahšie prenikne. Podobne zlý duch útočí na srdce človeka, ktoré je ním dobýjanou pevnosťou. Hľadá naše najslabšie a najzraniteľnejšie miesto. Čo to môže byť? Naša slabá viera, beznádej, bojazlivá láska; ale taktiež každá iná zanedbávaná čnosť. Ďalej to môže byť naša opustenosť, samota. Alebo naša neschopnosť ovládať svoje city, vášne a pod. Toto sú trhliny na hradbách nášho srdca, ktorými diabol môže poľahky – využitím príležitosti, ktorú mu poskytujeme – vniknúť.
 
Čo proti tejto jeho stratégii robiť? Spytovať si svedomie a pýtať sa: Aká je moja viera, nádej, láska? Som odvážny - hlavne čo sa týka otázok viery a mravov? Pestujem si zdravý úsudok a pravú múdrosť? Pestujem čnosť miernosti; nelipnem na niektorých veciach? Som spravodlivý? Ako je to s mojou pokorou? Ovládam svoje city a vášne? Ako vypĺňam svoju samotu? Neoddávam sa falošnému snívaniu – o tom, ako by mi bolo lepšie s iným človekom, na inom mieste, v inej práci a pod.? Rozhodnosť, jasný životný cieľ, konanie čohosi zmysluplného – to je dobrý prostriedok do boja proti tejto taktike Zlého.
 
ZÁLETNÝ MUŽ. Zlý duch sa podľa Ignácovho druhého prirovnania podobá záletnému mužovi. Keď záletník s nekalým úmyslom zvádza slobodné dievča alebo vydatú ženu jeho snahou je, aby o jeho úmysle mlčala, aby o ňom pred nikým nehovorila. V opačnom prípade bude prezradený a jeho úsilie bude márne. Tak podobne koná zlý duch, keď zvádza človeka na hriech: neželá si, aby človek nejakým spôsob prezradil jeho ponuky a navádzanie na zlé. Čo konkrétne to môže byť? Niekoho môžu prenasledovať zlé myšlienky najrozmanitejšieho druhu: je navádzaný ublížiť, či už niekomu druhému alebo sebe; jeho hlavou sa môžu preháňať najnemravnejšie myšlienky a predstavy; alebo prežíva smútok, strach a podobné emócie. Zlý duch ho nabáda, aby o tomto mlčal a nikomu o tom nič nehovoril.
 
Ignác, ale aj iní duchovní Otcovia a starodávna prax Cirkvi však hovorí, aby sme o takýchto vnútorných stavoch s niekým, komu dôverujeme, hovorili: môže to byť s najbližším príbuzným, priateľom; ale nakoľko ani im nemôžeme a nedokážeme všetko povedať, tak treba o tom hovoriť so spovedníkom, alebo s duchovným vodcom. V niektorých kláštoroch bola prax: každý večer o týchto veciach hovoriť predstavenému. Niečo podobné by mohlo byť i predmetom večernej modlitby v rodinách.
 
Duchovná skúsenosť hovorí, že podobne ako bez pomoci zrkadla neuvidíme svoju tvár, tak nikto nedokáže vidieť svoj duchovný život bez pomoci druhého človeka. Až dobré duchovné vedenie nám dáva istotu, že sa neriadime nejakými neusporiadanými, podvedomými vnútornými motívmi, ale milosťou, ktorú nám dáva Boh skrze Ježiša Krista.
 
ŽENA S PANOVAČNÝMI SKLONMI. Napokon je tu prirovnanie ženy s panovačnými sklonmi. Podľa Ignáca má ona nad mužom prevahu dovtedy, dokedy jej zo strachu ustupuje. Keď sa jej však rázne vzoprie, dá sa na ústup. Podobne podľa tohto prirovnania koná i zlý duch. Ak človek diablovi ukáže, že sa ho bojí, vtedy akoby dokorán otvorí dvere jeho zúrivosti a beštiálnej pomstychtivosti. No len čo sa mu s vierou a odvahou vzoprie, ujde preč – jeho pokúšanie prestane.  
 
Diabol využíva každú našu nerozhodnosť, každú dvojznačnosť, každé pochybovanie, skrátka každý vnútorný zmätok. Z vlastnej skúsenosti môžeme dosvedčiť, ako bol neraz práve nedostatok rozhodnosti začiatkom nášho vnútorného chaosu a nakoniec hriechu. Zlý duch je tým silnejší, čím je človek neistejší. Naopak, keď sa človek správa rozhodne a jasne, vtedy pokušenie zlého ducha stráca na sile. Písmo nás nabáda k odvahe: „Vzoprite sa diablovi pevní vo viere; a ujde od vás“ (1 Petr 5, 9; Jak 4, 7). Robiť pravý opak toho, k čomu Zlý pokúša, to býva praktickým zrealizovaním tohto slova Písma. V. E. Frankl hovorí o vzbudení si „paradoxnej intencie“: želaj si to, čoho sa bojíš. Tvoju hlavu ovláda vtieravá myšlienka, že nezaspíš, a všetok tvoj strach je na ňu sústredný? Nič iné si tak neželaj ako to, aby si celú noc bdel! To je paradoxná intencia – to je robiť pravý opak toho, na čo nás Zlý pokúša; to znamená s vierou sa vzoprieť onej beštii.
 
To je teda stratégia, ktorú Zlý používa v boji proti nám. Ak budeme obozretní a budeme mať na pamäti túto jeho taktiku, s pomocou Božou ho môžeme premôcť. Kristus už nad ním zvíťazil a svoje víťazstvo prisľúbil i nám, ktorí sme s Ním jedno. 

 

 

Ako si predstaviť vplyv diabla?

 

Pred-moderný človek nemal problém veriť v diabla; nerobilo mu problém predstaviť si ho dokonca ani v podobe rohatého muža, s vidlami či iným bodavým nástrojom v rukách a pod. Dnes už sotvakto takej predstave diabla uverí; čo je nakoniec správne. Čo je však nesprávne je to, že spomenutá predstava diabla, na spôsob akejsi rozprávkovej bytosti, v konečnom dôsledku modernému (vedeckému) človeku robí problém veriť v pôsobenie zlého ducha vôbec. To ale nie je v súlade s našou vierou a s výpoveďami Písma, ktoré vplyv Zlého jasne dokazujú.

 

Ako si teda predstaviť alebo ako vysvetliť vplyv zlého ducha vo svete? Môže nám pomôcť nasledujúca sociologická úvaha. Človek je do určitej miery „produktom“ spoločnosti, do ktorej sa narodil, v ktorej sa vyvíja a dozrieva. Je ovplyvňovaný jej myslením, konaním, cítením, jej pokrokom, ale tiež jej dekadenciou a tragédiami a ich prežívaním so všetkým, čo s tým súvisí. Byť „autonómny“ v takomto prostredí a nebyť pôsobením spoločností dotknutý je nemožné. Vplyv sa dá zmenšiť, ale iba do určitej miery.

 

Kresťanské náboženstvo však hovorí taktiež o nadprirodzenej sociológii. V Kristovi tvoríme jedno mystické telo. Ak trpí jeho jeden úd, bolesť na prenáša na všetky ostatné údy (porov. 1Kor 12, 14nn). Cirkev je spoločenstvo pozostávajúce z viditeľnej, ale tiež neviditeľnej zložky; je spoločenstvom svätých, ale tiež hriešnikov. Všetko to, čo je v Cirkvi sväté, či už sú to modlitby, sviatosti, skutky vykonané v Božej milosti – to všetko vytvára atmosféru zdravého duchovného prostredia; to všetko má blahodarný a posväcujúci vplyv na celé mystické telo. No v Cirkvi sú aj hriešne údy a či hriešne skutky údov tela Cirkvi, ktoré naopak vytvárajú prostredie nákazy a infekcie, ktorá zasahuje aj údy zdravé a oslabuje ich. Tým celý svet, teda aj ten najvernejší úd Kristovho tela, trpí hriechom iných; osobná ľudská vzbura – i tá neviditeľná – proti Bohu škodí dobru celého sveta.

 

Táto nadprirodzená sociológia však ide až za hranice času a priestoru. V tzv. spoločenstve („obcovaní“) svätých sme spojení so svätcom, ktorý žil pred tisíckami rokov; jeho dobré a sväté skutky majú na nás pozitívny vplyv. Podobne však v akomsi prevrátenom „obcovaní hriešnikov“ (i zavrhnutých duší) dodnes na nás pôsobí ich hriech; takto môžeme chápať i pôsobenie hriechu prvých rodičov, tzv. „dedičný hriech“. Nesieme ich dôsledky na sebe: zatemnenie rozumu, vôľa naklonená k zlému, telo ovládajú nezriadené vášne, ale tiež nemoci, utrpenie, ba i bolesti prírody. Krista zahubili hriechy a nenávisť všetkých ľudí. Tá istá nenávisť a tie isté hriechy však ťažia i nás, pretože žijeme v Kristovi.

 

Kde začína a kde končí pôsobenie tohto nadprirodzeného sociálneho prostredia? V dobe kozmických letov si kladieme otázku, či nie je život prítomný aj v iných častiach vesmíru. Na túto otázku isto neodpovedá Zjavenie. Ono nám však vraví o hlbšej kozmickej perspektíve: okrem Boha a ľudí existujú ešte iné rozumné bytosti. Písmo ich nazýva všeobecným menom: anjeli, t.j. Boží poslovia. Aj oni patria do nášho „prostredia“, pretože Kristus je aj ich hlava.

 

Aký je ich vplyv na nás? Ten zodpovedá ich svätosti, alebo zvrátenosti; veríme totiž, že existujú anjeli dobrí, ale tiež anjeli „padnutí“ – ktorí sú vlastne onými démonmi a diablami, o ktorých pôsobení hovorí Písmo.

 

Cirkevný spisovateľ Origenes hovorí, že medzi týmito dvomi druhmi anjelov prebieha za oponou sveta boj o nás, o našu dušu. Ako to robia? Mnísi, ktorí pokladali za svoj ideál, zúčastniť sa tohto boja, nám zanechali vzácne svedectvo o tom, akou formou zvlášť útočí zlý duch: prostredníctvom zlých myšlienok. Ich boj proti zlému sa preto sústredil hlavne v tomto bode: rozlišovať a odrážať zlé myšlienky podsúvané diablom. O tom však nabudúce.

 

 

 

 

 

 Svätá Veronika Giuliani

 Svätý Martin de Porres

 Home