SVEDECTVO A VAROVANIE ŽENY
Môj príbeh obrátenia k Bohu - Sklamaná z lásky, ponorená v depresii a hriechu - napokon Ježišom Kristom a P. Máriou oslobodená a štastná. Boh je láska ... iba Boh može človeka naplniť ! A všetko čo nepochádza od Boha nie je štastie. Pokračovanie. Svedectvo obrátenia
Pavol Hudák - Prečo láska stroskotáva
Viac tu: -prednasky-mp3
KEĎ SA ZAPLETIEŠ DO HRIECHU BUDEŚ MUSIEŤ ZA TO ZAPLATIŤ. PRETOŽE NA TOMTO SVETE JE ZA VŠETKO URČENÁ CENA. TOU CENOU SME MY SAMI. Hovorí Dr. Gloria Polo - Po tom čo blesk spálil jej vnútro, bola zázračne uzdravená pokračovanie
M. Kuffa pycha a pokora - krásna kázeň
PANNA MÁRIA - ČAS ROZHODNUTIA - LITMANOVˇA - PRÍHOVOR - I. KORČÁKOVEJ
Predstava, že budem katolíkom ma desilaČo sa stalo s krížom Ježiša Krista?
Svet uzrel trojrozmerný model Ježišovho mŕtveho tela
Z hviezdy Manchester United ku kňazstvu
Ukončenie vzťahu s hriechom a diablom - Toto pisem ako svedectvo pre tych ktory bludia tak ako kedysi aj ja. Pochovana v hriechu,
v rozkošiach za živa mŕtva. Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami. Platila som depresiami, nepokojom, chorobou, a prázdnotou v dusi. V hriechu,v rozkošiach za živa mŕtva. Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania je hriešna a falošná !
Dobrotivý Pán Ježiš mi hovoril do svedomia. Pre hriech som bola hluchá, a rútila som sa priamo do pekla. Aby ma Boh zachránil, krížil mi cesty a moje plány, dopúštal ťažkosti, prišli choroby, posielal mi dobrých ľudí do cesty. Z toho všetkého som mala pochopiť že kráčam zlou cestou do záhuby. Tieto napomenutia som nechcela počut pre moju pýchu. Až kým som nebola úplne na dne, pokorena, zahanbená, no nie Bohom odmietnutá, ale bezhranične milovana.
Vieš ako sa Boh pokoruje a trpi kvoli tebe? Ale Boh o mna bojoval az do poslednej chvíle. To všetko Boh robil nenásilne, a čakal na moju odpoveď a jeho veľkej lásky ku mne. Aja som sa musela definitivne rozhodnut.Vo svedomí som sa mala rozhodnúť pre Boha alebo peklo. V tomto momente a čase.
Panna Mária hovorí. Tý čo ostavaju sv hriechu si začínajú s peklom vo svojom vlastnom srdci. A ak sa v hodine smrti nekajajú, to peklo potom pokračuje na veky. A ja som sa musela definitivne rozhodnut. V tom momente a čase.
Keby som odkladala, tu silu by som už neskôr nemala, a čo by bolo som mnou ? Cas Bozej milosti je ako vlak. Ak nenastupis v pravy, čas premarnis vsetko. Su situacie ktore sa nikdy nezopakuju, alebo možu byt ine, alebo sa už nikdy nestanu.
Boh je prava láska, pravda, stastie, a sloboda. Hriech a zla spolocnost ma robili slepou. Jezis Kristus má oslobodil a chce aj teba. Boh vie že si slaby a preto ti prichádza na pomoc. V živote sú len dve voľby - dobro a zlo, peklo a nebo. Boh je laska a nikoho nenuti, máš slobodnú voľbu vybrat si. Ale práva sloboda a stastie je jedine v Bohu ! Ak ta toto moje svedectvo posunie k Bohu dakuj Jezisovi Kristovi a Panne Marii. Amen
Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy
Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy
Čo človek zaseje, to bude aj žať !
Úvod :
Muž túži po žene ako po ruži ako náhle ju objíme poláme jej lupene. Najväčšia a pravá ženská príťazlivosť pre muža je v cudnosti. V mužoch je vyprovokovaná túžba srdca nie tela, a čo chceš žena, aby muž po tebe túžil telom či srdcom ? Preto cudnosť ženy púta mužovo srdce. Keď je žena vyzývava, v mužovi vzbudí len telesnosť.
Žena, čím chceš očariť muža telom alebo srdcom ? Cudná žena muža priťahuje srdcom. Zdržanlivá žena je pôvab nad pôvab to je jej múdrosť a krása. Muž môže skutocne milovať ženu ktorá chce byť cudná. Preto žena chceš mať vážny vzťah, chceš byť milovaná a nie pužívana ? Potrebuješ mať svoju cudnosť svoju najväšiu príťažlivosť. Tá ktora je darom a nie tovarom. Ak si prišla o čistotu, môžes ju znovu získať, tak ako svätá Mária Magdalena. Takzvané Magdalske panenstvo. A čistota platí aj pre mužov.
SPÚTANÁ HRIECHOM
Teda začnem o sebe:
Po mnohych rokoch bludenia a hriechu som zistila som že to zrkadlo čo mám v kúpeľni bolo roky falošné, tak ako moj zivot v sebaklamstve. Keď mi Ježiš Kristus ukazal skutočnú tvár zlakla som sa samej seba. A vidím akým odporným odpadom som bola. Poviem vam cim som bol, a aka som ako zena mala byt. Aka bude zena taky bud aj tvoj muž.
( Toto hovori Boh o zlej zene: Chlipná žena nedbá na nijakú hanbu, no cudná žena cíti hanblivosť aj pred svojím mužom.Ženu bez hanby treba pokladať za podobnú psovi. Sirach – Sir 26. 4,7
Smilnicu ( smilstvo = sex pred manzelstvom ) treba klásť svini na roveň, vydatá žena je zas vežou smrti tým, ktorí si ju užívajú - cudzolozstvo = manzelska nevera ) A tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. Prvý list Timotejovi - kapitola 5.6 ......
Smilnila som z diablom ani som to nevedela
Bola som za ziva mrtva. Zabavala som sa a castokrat na ukor inych. Môj život bol pod uroveň zvierata, ktorý sa živý odpadom a zdochlinami. Clovek bez Boha je horsie ako zviera. Od 16 rokov som si uživala, hrešila, vylety, alkohol, diskoteky, okultizmus, new age, a nič ma nenaplnalo. Lebo môj život neriadil Boh, ale ja sama a diabol.
Ježiš sa stažuje: že mnoho manželstiev nie je dobrých, nepáčia sa Bohu a nie sú podľa vôle Božej. Vytvárajú sami vzťahy ktore Boh nechce !
Môj život boli len same uniky a a zaplaty mojej duse. Poslednou zaplatou bol jeden muz. V 23 rokoch som sa v bare zoznamila s muzom. Vo svojej naivite a hluposti sa mi zdalo sa ze je to laska. Nebola to pravda ! Dva roky sme byvali sami na divoko v hriechu a bez manzelstva v jednom dome ktory sme si prenajali a tam som si uzivala. Ale v skutočnosti to si diabol užival som mnou.
Smilnila som z diablom ani som to nevedela. Oči sa mi otvorili ažk kym som nestretla Jezisa Krista, dovtedy som skutočnu lasku som vobec nepoznala.
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. Tento muz ma nenaplnal a vobec ziadny muz, az kym som sa neodklonila od hriechu a nestretla s Bohom. Sex pred manzelstvom to je necistota od zleho ducha. Hriech ma robil slepou telesnou a bezcitnou.
Pan Jezis Kristus sa stazuje sv. Brigite: : že mnoho manželstiev nie je dobrých, nepáčia sa nášmu Pánovi a nie sú podľa vôle Božej. Vytvárajú sami vzťahy ake Boh nechce. Hresia už pred manzelstvom a tak si nabaluju do manželstva kliatby. Preto je toľko rozvodov a chorôb. Lidé této doby vstupují do manželství ze sedmera důvodů. Pokračovanie -https://svatabrigita
Prosila som Ježiša a P. Máriu aby mi pomohli
Keby ľudia vedeli, čo je to hriech a večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Boh hovori ze Prídu módy, ktoré budú urážať Boha. Obliekala som zvodne, telesne. Myslela som, že krásne prsia sú na to, aby sa ukazovali. Kto nechce ísť do pekla, nemôže slúžiť móde a telu bola som otrokyňou svojho tela, módy.
Denne som strávila hodiny pred zrkadlom. Moj zivot bola ako čierna diera a stoka nečistoty ktora nemala dna. Jedneho večera som bola v koncoch uplne dne. Hlboko v dusi som citila ze moj zivot je zly, hladala som rady ale u zlych ludí.
Nevedela som vychodisko, kamarátka som si otvorila srdce, a ta ma zaviedla ku veštici, tak som to skúsila. Navšteva u veštici katastrofalne a ovplivnil znacne môj zivot. Zo začiatku sa zdanlivo darilo, ale bola to pasca diabla. Mala som samovražedné sklony, depresie, diali sa zvlastne veci, počula som hlasy, mala som strachy, izolovala som sa od dobrych ludí. Aj mala som zvláštne duch. schopnosti ktoré som vraj mala rozvijat. Bola to pasca diabla. Ale Boh drzal nadomnou ochrannu ruku, mal so mnou svoj plan.
Veštenie a mnohé nadprirodzene schopnosti pochadzaju od diabla, čo som nevedala.
Bola som aj u psychiatrickom vyšetreni, tam mi povedali že vraj mam schyzofreniu. Nebola to žiadna psichycka porucha. Teraz viem, ze to bol duchovny utlak diabla skrze moje hriechy. 90 % paciaentov nepotrebuju lieky, ale duchovne uzdravenie: zrieknut sa hriechu, a poznat Boziu lasku. Keby nebolo Ježiša, skončila by som na psychiatrii v klietke alebo hrobe. Mňa uzdravila Božia láska. Sv. spoved, modlitba ruzenca, a časté sv. prijmani, to to sú lieky na dušu.
V tom období som nevedela kam sa mam obratit. Nenachadzala som radu u ziadneho cloveka, nebolo sa čo čudovať, okolo seba som nemala dobrych ludi. Stracala som postupne chuť zit, raz ked som bola v koncoch, lahla som na postel, chcelo sa mi velmi plakat a zomriet. Nevladala som žiť takym zivotom. Prosila som Boha aby mi pomoc, s placom som prosila Boha o odpustenie a zmenu, v tej chvili som uvidela svoju dušu ako kopu hnoja, hanbila som sa sama pred sebou. Chcela som byt čista proste ina. Dotkla sa ma Bozia ruka. Nad mojou postelou bol obraz obraz Panny Marie moja mamka mi ho raz darovala akoby by tusila ze ho raz budem potrebovat klakla som na kolena a prosila Pannu Mariu o pomoc. Pod obrazom bola modlitba pod tvoju ochranu sa utiekame, a rozpamataj sa Panna Maria. Modlila som sa az kym som od unavy nezaspala.
................................................................................................
Kenneth McAll V KNIHE SVEDECTVO UZDRAVENIE RODOVÝCH KOREŇOV: Mnoho ľudí, nedotknutých mnohoročnom liečbou, sa vyliečilo modlitbou ..... aj keď vôbec nevedeli, že sa za nich niekto modlí. Osoba, u ktorej vzniká podozrenie, že je Pod vládou démonov môže v skutočnosti trpieť depresiou psychózou, schizofréniou. nie je vylúčené démonické pôsobenie. Môže ísť o čisto duševnú chorobu, o duševnú chorobu spojenú s démonickým vplyvom alebo o čisto démon pôsobenie. Pokračovanie
.............................................................................................
Veštenie je vlastne čarovanie, vzývajú démonické sily. Vestica mi poznala moju mimulosti, povedala o Ježišovi, len nie o hriechu. Ľudia žiadajú o pomoc od šarlatanov, pritom ďalej chcú žiť v hriechu – napríklad v konkubináte alebo v cudzoložstve. Za tým magické sily. Ak totiž počúvam veštca a žijem v hriechu, bude sa plniť so mnou plán zlého ducha, ak počúvam Boha, a nežijem v hriechu tak sa mi bude spĺňať Boží plán.
Elias Vella hovori: Poznám liečiteľov, hypnotizérov, veštcov, osobne aj jedného bývalého astrológa, ktorý mi povedal, že finta je v tom, že to funguje. Aspoň potiaľ, pokiaľ s tým robíš a otváraš sa preto. Akonáhle sa obrátil k Ježišovi, začali sa mu čím menej spĺňať (osobné horoskopy). Sv. Augustín upozorňoval, že máme sa vyhýbať veštcom a to zvlášť, keď hovoria pravdu. Mohol by som Vám rozpísať jednej pani, ktorá mi hovorila, že k počuje hlas Ježiša Krista, dokonca sa jej aj sám tak predstavoval. Odovzdávala mi posolstvá (mám ich odložené), v ktorých ju ten hlas povzbudzoval veľa a modliť, robiť veľa dobrých skutkov, dokonca sa aj o mne samom vyjadril, že som pastier na správnom mieste apod. Hovoril aj o jej dcére, ktorá jej predtým zomrela, že je v nebi. Lenže na základe istých požiadaviek voči mne, ktoré neboli celkom v súlade s mojím pastoračným poslaním, som tej pani povedal, že ten hlas určite nie je od Boha.
Na druhý či tretí deň mi zavolala, že ten hlas sa jej priznal, že je to diabol. A žiaľ, psychický stav tej pani sa tak zhoršil, že sa musela klinicky liečiť na psychiatrii. A to ju ten hlas, ani mňa nežiadal nič zlé!
Známy exorcista Elias Vella z Malty, s ktorým sa osobne poznám, raz povedal rozprával tento príbeh: „Prišla ku mne jedna žena a povedala mi: „Všetko, čo mi veštec povedal, sa v mojom živote naozaj plní.“ Ja som jej povedal: „Zriekni sa toho, čo si urobila“ A keď sa toho osoba zriekla, nielen perami, ale aj srdcom, to, čo jej veštec predpovedal, sa viac nedialo. Pretože sa znova obrátila od diablových plánov k Božím plánom". Ak totiž počúvam veštca a žijem v hriechu, bude sa plniť so mnou plán zlého ducha, ak počúvam Boha, a nežijem v hriechu tak sa mi bude spĺňať Boží plán. Ja som Boha hladala, ON ma nenechal.
Biblia- kto by zisťoval osudy a pozoroval oblaky a znamenia, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani kto by sa dopytoval mŕtvych na pravdu. Lebo toto všetko sa protiví Pánovi.“ (Dt 18, 10-12a)
https://www.rozmer.sk - Veštenie, astrológia
https://www.modlitba.sk - Môže diabol hovoriť pravdu ?
...........................................................................................................................
Hrobári prišli po mňa
Zaspala som tvrdo a mala som veľmi živý sen. Cez zatvorene dvere s truhlou vstúpili dvaja hrobári a prinášajú na ramenách rakvu.Prišli k mojej posteli zložili nosidlá na zem predo mňa. Stála som od hrôzy ako nemá. Hrobári otvorili rakvu kde boli moje hriechy.Hrobár pozrel do tváre, a na čele som mala napísané: /umierajúca / MZDOU HRIECHU JE SMRT . V tom som precítila stav svojej úbohej duše. Na svoju obranu som nemala nič - vedela som, zaslúžim si PEKLO !
Chytil ma, aby ma položil do rakvy. „ Ty si na rade! “, hovoril mi, vzpierala som sa že nie som ešte pripravená, musím ešte niečo napraviť, hrobár mi povedal, mala si dosť času robiť dobro, svoj čas si premarnila na hriech, je už koniec.
Chytil ma a uložil ho do rakvy, kričala som a nikoho nikde, vrúcne som vzývala Pannu Mariu pod tvoju ochranu sa utiekame svata Bozia rodička ....
Ked už ma chceli pribíjať do rakvi, náhle sa zjavila sv. Panna Mária a povedala hrobárom nechajte ..... jej čas ešte neprišiel. Hrobari odišli a povedali : musíš ďakovať Panne Marií, vyprosila ti milosť a čas na pokánie ( poz. podobné vo videniach Sv. ján Bosco - pokračovanie
Nejestvuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu
Potom prišli anjeli povedali mi : tak, teraz pôjdeš s nami uvidiš svoj život čo si doteraz žila. Z toho čo uvidíš bude pre teba poučenie a budeš varovať ostaných ľudí. Anjelmi som bola prenesena na miesto kde som sa chodievala baviť, bola diskoteka.
Ludia tancovali a pili. Anjeli mi povedali teraz sa dobre pozeraj - všetkci baviaci okolo krku mali slučky a hadov, škrtili ich, dusili sa, a ľudom to vôbec nevadilo.Videla som tam aj moje kamaratky, jedna z nich mala veľkého hada čo ju škrtil pri tanci.
Ten had čo ju škrtil bol muž čo ju objimal a bozkával ( duch nečistoty smilstva )
Kričala som na kamarátku chcela som ju varovať, anjeli smutne odpovedali teraz je to márne bola Bohom upozorňovaná. Pre svoje hriechy ktoré milujú ťa ani jeden z ních nepočuje. Ak sa neobrátia do konca života, ostanú naveky v pekle.
Na druhy den som som sa dopučula, že v ten večer tá kamaratka na mieste pri tanci odpadla mrtvá. Bola som smutna z jej smrti a pytala som sa zufalo anjelov: Nenajde sa nijaky liek aby počuli a robili pokánie ? Anjeli ukazali na ruženec neotrasitelne a jednohlasne mi odpovedali, jedine toto zničí diabla ! Odvtedy sa modlievam každý deň sv. ruženec. Sen mi ukazal nástrahy sveta, môj hriešný život, a že za hriech je večná smrť kde by som mohla bez Boha skončiť aj ja.
Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy
Sv. Ján Vianney : hovorí: Čistá Zuzana riskovala radšej smrť, len aby nestratila čistotu (por. Dan 13). Nedovolené dotyky seba alebo iných či nemravné bozky. Dozvieme sa o tom presne v strašný deň pomsty Božej ! Koľko dievčat strávi osamote dve alebo tri hodiny s nemravnými ľuďmi? Aké ohyzdné rozhovory tam vedú, ako sa ústa stávajú skutočne pekelnými čeľusťami!
Ó Bože, ako sa uprostred tohto prudkého ohňa nemá rozpáliť žiadostivosť?!Áno ,až na Poslednom súde sa presvedčíme, že týmito zábavami dievčatá, ktoré sa tak rady na nich zúčastňujú, spáchali viac hriechov, než majú vlasov na hlave .Koľko sa vtedy prihodí nečistých pohľadov, koľko túžob, koľko nečistých dotykov, koľko žiarlivosti, závisti a hádok? O tanci a nečistote Sv. Ján Vianney
Na druhy den som mala další sen - Panna Mária, mala smutne sklonenú hlavu a plakala krv. V tom malý Ježiško s plačom utekal pred niekym do naručia Panny Márie. Panna Maria Ježiška privinula k sebe tak ako to robí najlepšia matka, aJežiško prestal plakať. Chcela som sa opýtať, prečo plače a pred kým malý Ježiško uteká ?
Panna Maria poznala moje myšlienky, s veľkou láskou na mna pozrela a v jej čistom pohlade sa mi premietol moj môj hriešný život a duchovne som sa citila nahá. Pochopila som že nahota znamená môj hriech. A malý Ježiško s plačom utekal pred mojimi hriechami a tými ktorý ho nenávidia a nemilujú.
Prenikla ma hanba a bolest . Mala veľkú tužbu po čistote a obliecť sa do jej Panenskej čistoty, zastaviť jej plač pre moje hriechy. Ked som sa prebrala zo sna, bola som ako male dieta v náruči mamky Panny Marie. Sen mi ukazal môj hriešný život a zaroven lásku Boha. Vo mojej dusi prehovorila Panna Maria, jej nepochopitelna láska a čistota mi dala silu urobit krok k zmene.
(KKC 1264). Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života. Ak by človek zomrel so smrteľným hriechom, tak ide priamo do pekla. Pokračovanie
UKONČENIE HRIEŠNEHO VZŤAHU !
Ukoncila som vsetky svetske priatelstva pri ktorych som hresila, tam kde nebol Boh. Musela som to urobit inak by ma stiahli do pekla. Najprv som ukoncila hriesny vztah s tym muzom.
Kym prisiel domov ja som uz bola pripravena na odchod pri dverach s nabalenou taskou, stručne a jasne som mu povedala ja chcem zmenit zivot toto nie laska ja idem k Bohu.To bolo vsetko zavrela som bez objatia dvere a uz ma nebolo. Ak sa jedna o hriesny vztah nemozno trhat hriech pomaly po nitkach, chorý vred treba vyrezat od korena islo o moju dusu. Boh hovorí oddelte sa!
V ten som aj odisla od neho k mame. Na druhy den som sa vyspovedala z celeho mojho zivota zo vsetkych hriechov. Po sv. spovedi mi padol kamen zo srdca, az teraz som pochopila čo je skutocna slobodna ! Hriech robi cloveka otrokom nielen diabla ale aj cloveka ktory zije bez Boha. Nebudte otrokmi ludi hovori Boh. Po tomto kroku som pocitlia taku slobodu ako nikdy predtym, bola som oslobodena a vobec mi ta zlá spolocnost nechybala. Po sv. spovedi som mala odvahu povedat sebe aj ludom NIE - UZ DOST HRIECHU ! Urobila som krok a Boh dokoncil ostatne, spoved mi dala silu, pri spovedi Boh oslobudzuje dusu.
Z hriechu nečistoty - istá žena pred všetkými z hrôzy omdlela
Príklad: pekná zámožná dáma Sancha Carrillová sa vďaka sv. spovedi u sv. Jána z Avily obrátila, žila životom modlitby a pokánia. Jeho najznámejšieho diela Audi filia („Počúvaj, dcéra“ – spis bol napísaný pre mladú peknú zámožnú dámu Sanchu Carrillovú. zivotopis - sv-Ján z Avily
Sen doktora Adaševića už nikdy v živote nespraví potrat.
Mala som zlé kamarátky pri ktorých som sa veľmi skazila
O tyzden som cestovala do Medzugoria kde nastal totalny obrat mojho zivota. Necistota ma vela podob, zacina to zlou spolocnostou, neslusne slova, alkohol, koketovanie z muzmi a konci to vo kope hriechu. Ak to nezastavis na zaciatku si v bludnom kruhu ktory moze trvat roky s velkymi traumami
Čim viac som si uživala tym vačšiu prazdnotu som pocitovala. Prazdnotu srdca som zakryvala falosnou radostou a skončila som katastrofalne.
Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi a padla aj s Adamom
Oddávala som sa šialeným radovánkam
Navonok som bola hrdinka a nemala som strach z nicoho, teraz sa bojim samej seba, a bez rady Jezisa neurobim ani krok lebo viem ako by to zas skončilo. Prijmam Ježiša skoro každý deň a často sa spovedam bez toho bez si zivot nevedela predstavit. Keby som neprijmala Jezisa často upadla by som znovu do hriechov. Ježiš Kristus aj teba chce uzdraviť ale ty musis chciet.
- Chráň sa neúprimného priateľa!
- Klamstvo
- Lakomstvo
- Skutočný príbeh - Vedie táto železnica do neba ?
- Bol som beznádejný prípad
- Čo človek zaseje, to bude aj žať !
- Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi a padla aj s Adamom
- Z hriechu nečistoty - istá žena pred všetkými z hrôzy omdlela
- Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala mladovsti
Hriech a zlú spoločnosť treba zanechat a to nemilosrdne
Mala som zlé kamarátky pri ktorých som sa veľmi skazila. Poznala som aj lesby ktore mali zvratene chutky. Chvala Bohu neskusala som a lesbou som sa nestala.
Viete čo spraví z človeka hriech ? Niektore mali mužov,boli tak zvratene že od dobroty to skúšali aj so ženami. Čim zvratenejši hriech a dlhšie v ňom žijes, tym viac si ťa satan privlastnuje. Keď som ich po rokoch stretla su to trosky a živé mŕtvolu bez lasky a pokoja. Utekaj od nich ako od jedovatych hadov a zachranis sa tak ako teraz ja. Keby som mala skor silu a svetlo urobila by som to už skôr vyhla by sa mnohych hriechom.
Citové zranenie, hriech - a oslobodenie
Spomeniem este jednu lesbu co som poznala. Homosexualom sa človek nestáva ihned. Musi tomu nieco predchadzat. Je to citové zranenie a hriech, a ak nežijes vieru, diabol si už robí s tebou svoje. Ta kamaratka lesba mala na zaciatku normalny vtah s muzom, prislo sklamanie, hriech a zlá spolocnost. To ju doviedol tak daleko ze to skusila aj so ženami. Ta skuška ju ale vyšla velmi draho
Čo človek zaseje, to bude aj žať !
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
Istou lesbou bola citovo manipulovaná, bola žiarliva a nevadela sa voči nej branit, bola v zacarovanom kruhu. Vedela som ze s tym bojuje, nechcela tak zit. Po case sa kamaratka dopocula o mojej zmene zivota k Bohu, v jej svedomí sa ozval hlas a doviedli ju k radikálnej premene.Vyhladala ma.
Po roku ma kamaratka navstivila a prosila ma s plačom o pomoc že čo má robiť. Povedala som jej že u mňa to začalo sv. spovedou. Teda ako prvu a hlavnu vec som jej doporucila sv. spoved z celeho zivota, ona suhlasila. Este v ten den som ju zaviedla k jednemu fararovi ktory ju vyspovedal. To bol prvy dôležitý krok. Ked vysla zo spovedelnice bola ina, ako anjel. Aj istá pekná a zámožná dáma Sancha Carrillová sa vďaka sv. spovedi u sv. Jána z Avily obrátila, žila životom modlitby a pokánia. Jeho najznámejšieho diela Audi filia („Počúvaj, dcéra“ – spis bol napísaný pre mladú peknú zámožnú dámu Sanchu Carrillovú. zivotopis - sv-jan z avily
Za vsetko sa plati diabol nedava nic zadarmo. Cim viac si namoceny hriechu tym vacsi narok si robi diabol na teba. Kamaratka ( byvala lesba ) musela viac krat podstupit exorcizmus - modlitbu oslobodenia. Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami. Čim zvratenejši hriech a dlhšie v zijes, tym viac si ťa satan privlastnuje. Modlitba oslobodenia nie je nic hrozostrasne. Exorcizmus je modlitba uzdravenia, kde uzdravuje Ježiš Kristus ktory je laska. Hrozostrasne je hresit. Najväčší Exorcizmus je sv. spoveď, sv.omša a modlitba ruzenca.
Ale Boh robi zazraky, kamaratka ( byvala lesba ) spolupracovala s Bohom. Denne prijmanie Bozieho tela, denná modlitba sv. ruženca, časta sv. spoved a púte na Marianske miesta, ju uzdravilo. Po 2 rokoch modlitby exorcismu je uplne oslobodena. ( niekedy byva človek oslobodeni aj ihned, ale mnohe exorcizmi trvaju ovela dlhsie aj 20 rokov ) Teraz je štastne vydata a ma 5 deti. Denne navstevuje sv. omšu a miesto zvratenej spolocnosti ma teraz modlitbove ruzencove spolocenstvo Panny Marie kde sa denne modlia sv. ruzenec. Organizuje pute do Medzugoria. Okrem toho robi prednasky o sexualite a vydava svedectvo o tom ze homosexualita je hriech.
Tá ktorá je pre muža darom a nie tovarom
P. Hudak knaz - ženy, vy mate liek pre muzsku sexualitu. Vy mozte muzov uzdravit svojou cudnostou, pri cudnej zene spozna muz svoju silu aky je mocny, pri necudnej zene spozna muz svoju slabost aky je slaby a padne. Muz moze skutocne milovat len cudnu zenu. Zena, čím chces očarit muza telom alebo srdcom ?
Muz tuzi po zene ako po ruzi ako nahle ju objime polame jej lupene. Najvacsia a prava zenska pritazlivost pre muza je v cudnost ženy. V mužoch je vyprovokovana tuzba srdca, nie tela. A co chces zena aby muz po tebe tuzil telom ci srdcom ? Preto cudnost puta muzove srdce. Ked je zena vyzyvava, v muzovi vzbudi telesnost. Preto Žena, ak chceš mať byť milovaná a nie pužívaná, potrebuješ mať svoju najväčšiu príťažlivosť " cudnosť " Tá ktorá je darom a nie tovarom.
( poznámka - exorcista P. Leopold Jablonský : je päť stupňov, v ktorých sa otvárame zlým veciam. Od pokušenia (prvý stupeň) až po posadnutosť diabol využíva telo, myseľ aj vôľu človeka; hoci tento stav nie je stály a človek má aj „svetlé“ chvíle. Pri pokušení máme ešte stále možnosť povedať „nie“. Zažívame ho všetci. Druhý stupeň – zviazanosť – už spútava istú časť života človeka a robí ho neslobodným. Ľudská bytosť stráca svoju dôstojnosť a slobodu kvôli závislosti (drogy, alkohol, sex,...). Takzvaný ´diabolský útlak´ je tretím stupňom posadnutosti a môže sa týkať tak osôb ako aj priestorov. Posadnutosť už pripomína štvrtý stupeň, ktorý sa označuje pojmom ´prienik´. Trvá určitý čas, človek je v ňom akoby v bezvedomí a diabol si používa jeho telo a všetky schopnosti. Samotná posadnutosť je posledným a najhorším stupňom, kedy diabol získava okrem tela všetko to, čo Boh s láskou vložil do každej ľudskej bytosti – myseľ aj vôľu. ) pokračovanie https://www.postoy.sk/diabol )
Čistota panenstva až do manželstva
Obdivujem ženy ktoré si zachovali čistotu panenstva až do manželstva, ja to už vrátim nemôžem. Panenstvo sa neda zreštaurovat. Bozia laska uzdravuje a moze cistotu uzdravit, tak ako obratenu prostitutku Mariu Magdalenu ktora sa stala svatou. Ježiš Kristus ma zachranil vratil na spravnu cestu a čistota Panny Marie moju poškvrnenú čistou uzdravuje. Zijem sama, a vytvárať vztah s mužom na vlastnu past sa bojim a ani nechcem.To som bez Boha robila a už ani za svet nechcem
Chráňte sa povoliť prvýkrát, potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom Vrchu rozkoše. Buďte žiarlivé na svoje čisté srdce ! Neoddávajte ho prvému.. Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla ! Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania, je hriešna! Ach, dievčatá, uchovajte sa čisté ! Je bolestné a plné úzkosti dívať sa na ruiny vlastného vnútra vo svojej bezmocnosti a strati čistoty ktorá vedie do zatratenia viac tu
Jezis sa stazuje: ze Mnoho manželstiev nie je dobrých, nepáčia sa nášmu Pánovi a nie sú podľa vôle Božej. Lebo žijú a hresia spolu už pred manzelstvom a tak si nabaluju do manželstva kliatby. Lidé této doby vstupují do manželství ze sedmera důvodů Pokračovanie
Napriek tomu že som sa sklamala v laske verim v lasku. Bola to moja chyba, hladal som na nespravnom mieste a bez Boha. A uz to bola moja chyba ze som lasku sama bez Boha vyhladavala. Kazdy tuzi po laske, a sme stvoreni pre lasku.. Ja som lasku uz nasla Jezisa Krista a Pannu Mariu. To ostatne ak na tomto svete od dobreho Boha este dostanem bude len navyše.
Ak Boh chce aby som mala manzela tak prvou podmienkou bude zit az do manzelstva v absolutnej cistote. Kto to bude? Predtym som to nevedela lebo som bola slepa a telesná, teraz ho uz v modlitbe spoznam. Moje obrátenie začalo Pannou Mariou skrze jej čistou v * Medzugorii. . Odvtedy uz ani jeden Hriech ! Ona je ma uzdravila a oslobodila. Boh to tak chcel, lebo ju miluje aby bola na svete uctievana ako najvacsia orodovnica. Kto okusí jej pomoc, pociti jej krasu a pochopí čo hovorim nielen ja, ale všetci anjeli a svaty od počiatku sveta. Amen Panna Mária je skrytá v Božom pláne, aby ju objavili iba tí, ktorí sú pokorní alebo sú ochotní sa pokorit. Boh svoje najväcsie dielo ukryl do pokory, do prečistého srdca Bohoričky a spoluvykupiteľky Panny Márie. Sv. Páter Pio: Keď nosíš ruženec, satana bolí hlava. Keď ho používaš, on padá. Keď vidí, ako sa modlíš, omdlieva ! O Panne Marií
Koniec
(KKC 1264). Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života. Ak by človek zomrel so smrteľným hriechom, tak ide priamo do pekla. Pokračovanie
.....................................
Pavol Hudák - Prečo láska stroskotáva
Viac tu: -prednasky-mp3
....................................................................................
Čo človek zaseje, to bude aj žať !
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
Pravé priaťeľstvo medzi mužom a ženou
https://sexpredmanzelstvom.ic.cz
Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi a padla aj s Adamom
Porovnaj - Sv. Faustyna - Pán Ježiš povedal„deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého"
Osemnásťročné dievča išlo na film o diablovi a okultizme
Posolstvo, Medžugorie - https://www.medjugorje.ws/sk
- Skutočný príbeh - Vedie táto železnica do neba ?
- Bol som beznádejný prípad
- Čo človek zaseje, to bude aj žať !
- Prístupové cesty diabla
- Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi a padla aj s Adamom
Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy
Sv. Ján Mária Vianney : O NEČISTOTE
Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala mladovsti.
ČO JE MASTURBÁCIA ? Masturbácia je úmyselné dráždenie pohlavných orgánov
Aký má Cirkev postoj k masturbácii?
Vyslobodenie z homosexuality
Klamala som svojou nábožnosťou a skončila som v pekle
Tri_anjelske_pozdravenia - Svedectvo ženy
Z hriechu nečistoty - istá žena pred všetkými z hrôzy omdlela
Hriechy proti láske k blížnemu
IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech
Zazrak obratenia dr. Gloria Polo
dr. Glorie Polo - svedectvo (Príloha týždenníka Svetlo)
Stála som pri bráne neba a pekla
Toto svedectvo môže byť voľne rozšir
Teraz počúvajte, čo sa stalo: Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami.
Ak niekto z vás pochybuje alebo si myslí, že Boh neexistuje alebo ak si niekto z vás myslí, že smrťou všetko končí, nech si prosím prečíta túto knižočku. Ale čítajte ju úplne celú od začiatku až do konca. Určite sa potom vaša mienka zmení,.
Gloria Polo je žena z Kolumbie, zubná lekárka, ktorá „zomrela“ pri jednom úraze, to znamená bola tak ťažko zranená, že ležala niekoľko dní v kóme. Ošetrujúci lekári sa už celkom vzdali a tiež už chceli prístroje odpojiť. Len jej sestra, ktorá je tiež lekárkou, trvala na tom, aby prístroje nechali ešte ďalej v prevádzke.
Cez kómu sa ocitla na druhej strane skutočnosti, na onom svete, a smela sa opäť vrátiť, aby vydala svedectvo tým, ktorí nedokážu veriť. Priniesla nám teda stadiaľ dôležité svedectvo. Ale čítajte ho na nasledujúcich stránkach radšej sami z jej úst...
Pani Gloria smela nahliadnuť do svojej „knihy života“. A tento zážitok ňou otriasol.
Veď Boh nám dáva stále znovu dôkazy, ale my i napriek tomu popierame Jeho existenciu
To, čo vám budem rozprávať, sa stalo 5. mája 1995 pri Národnej univerzite v Bogote, hlavnom meste Kolumbie, tak okolo pol piatej popoludní.
Som zubná lekárka. Ja a môj dvadsaťtriročný synovec, tiez zubar , sme práve pracovali na našej dizertácii. V tento deň, bol to daždivý piatok, šli sme so synovcom spolu pod malým dáždnikom. Môj muž mal nepremokavý plášť a išiel tesne popri stene hlavnej knižnice, aby sa chránil pred dažďom a keď sme skákali cez jednu väčšiu kaluž, z výšky nás zasiahol blesk, ktorý bol tak silný, že sme zuhoľnateli.
Môj synovec bol okamžite mŕtvy, zomrel na mieste.
Blesk ho zasiahol zozadu a spálil celé jeho vnútro. Navonok zostal neporušený.
Aj keď bol tak mladý, bol to človek celkom oddaný Bohu.
Zvlášť uctieval Jezuliatko. Nosil Jeho medailu na krku v kryštále kremeňa. Odborníci zo súdneho lekárstva hovorili, že to bol práve kremeň, ktorý pritiahol blesk.
Blesk mu prenikol priamo do srdca. Okamžite nastala zástava srdca. Zhoreli všetky vnútorné orgány a silný prúd blesku potom opustil jeho telo cez nohy. Oživovacie pokusy boli zbytočné. Ale čisto navonok nemal žiadne popáleniny.
Čo sa týka mňa, tak blesk vnikol cez moju ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku.
Za toto moje uzdravené telo, ktoré teraz pred sebou vidíte, musím ďakovať len Božiemu Milosrdenstvu.
Je to výraz Milosrdenstva nášho dobrotivého a nás nadovšetko milujúceho Boha.
Celé moje telo bolo tým mohutným zásahom blesku zuhoľnatené. Prsia boli preč, zvlášť na ľavej strane, kde bol môj prsník, bola veľká diera.
Nebolo na mne už žiadne svalstvo, moje rebrá, bruchu, podbruško, ako aj moje nohy a pečeň boli úplne zuhoľnatené. Blesk opustil moje telo pravou nohou. Ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a jeden z vaječníkov.j
Teraz počúvajte, čo sa stalo: Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami.
Keď som sa nachádzalo v tejto strašnej situácii, naraz som sa desivo zľakla! Pretože som zrazu uvidela, že démoni skutočne existujú. A teraz prišli, aby ma odniesli.
Videla som týchto démonov pred sebou v celej ich príšernosti a žiadne z napodobnenín, ktoré som na zemi dosiaľ videla, nemôžu ani v najmenšom vykresliť, ako príšerne vyzerajú títo diabli v skutočnosti.
A tak vidím, ako naraz zo stien operačnej sály vystupuje množstvo temných postáv. Zdajú sa byť celkom normálnymi a obyčajnými ľuďmi, ale všetci majú tento príšerný, hrôzostrašný pohľad. Nenávisť im priamo hľadí z očí.
A naraz som pochopila, že im niečo dlhujem. Prišli, aby ma vyúčtovali, pretože som prijala ich ponuku k hriechu, a teraz som za to musela zaplatiť, a tou cenou som bola ja sama. Veď moje hriechy mali dôsledky.
Hriechy patria satanovi, nie sú od neho žiadnou ponukou zadarmo, musia sa zaplatiť. Tou cenou sme my sami
Keď teda takpovediac nakupujeme v jeho obchode, budeme musieť za ten tovar zaplatiť. To by nám malo byť jasné.
Musíme zaplatiť za každý hriech, platíme nepokojom svedomia, platíme vnútorným nepokojom, zlou voľbou platíme svojim zdravím.
A ak sme veľmi vernými stálymi zákazníkmi satanovho supermarketu a nakupujeme stále len v jeho obchode, nakoniec nás zinkasuje sám.
Tieto hriechy nás teda tiahnú do hlbiny, dolu, k „otcovi lži". Ak ale svoje poľutovaniahodné zlyhania a hriechy (ktoré musíme zaplatiť) prednesieme Bohu vo sviatosti zmierenia, potom
Boh platí túto cenu. On ju zaplatil svojou vlastnou Krvou a smrťou na kríži. A On platí zakaždým, keď hrešíme, znovu. On za nás vytrpel pekelné muky, ktoré sme si mali sami odpykať a ktoré nás zaväzujú majiteľovi hriechov (satanovi).
Boli sme vykúpení Ježišom Kristom. Teraz máme nárok na Jeho Kráľovstvo, na Jeho život, pretože On nás urobil „Božími deťmi".
A sem teraz prišli oni, títo temní pomocníci, aby zinkasovali svoj majetok - mňa. Videla som ich teraz vystupovať zo steny a vstupovať do operačnej sály. Bolo to veľmi veľa osôb, ktoré tu naraz stáli okolo. Navonok vyzerali najprv normálne, ale pohľad každého z nich bol plný nenávisti.
Plný diabolskej nenávisti. A boli tak bezduchí, akoby vo vnútri vyhoreli. Moja duša sa vzpierala a triasla a ja som okamžite pochopila, že to boli démoni. Pochopila som, že tu boli kvôli mne, pretože som im niečo dlhovala, pretože hriech nie je zadarmo. To je naozaj najväčšia diablova podlosť a lož, že robí, aby ľudia verili, že vôbec neexistuje.
To je jeho stratégia, potom s nami môže robiť všetko, čo chce tento klamár. A teraz som so zdesením videla: Ó, áno, oni existujú! A už začali okolo mňa krúžiť, chceli ma odniesť. Dokážete si predstaviť moje zdesenie? Môj strach, moju hrôzu?!
Bola som otrokyňou svojho tela, krásy, módy. Denne som strávila hodiny aerobikom, masážami, diétami
To najdôležitejšie, moja modla, bola krása môjho tela.
Hovorievala som, že krásne prsia sú na to, aby sa ukazovali. Prečo by som ich mala skrývať? To isté som hovorila o svojich nohách, pretože som vedela, že mám výnimočne pekné nohy na pozeranie a vôbec veľmi peknú postavu.
A teraz som v jednom okamihu so zdesením videla a pochopila, ako som sa celý svoj život stále len starala o svoje telo. To bol stredobod môjho života a celý môj záujem: láska k vlastnému telu. A teraz som už nemala žiadne telo.
Tam, kde boli prsia, boli len diery, ktoré pôsobili hrozným dojmom, zvlášť na ľavej strane bolo všetko preč. Moje nohy vyzerali príšerne, skôr len holé pahýle, zuhoľnatené, úplne čierne ako spálené grilované rebierka. Áno, všetky miesta môjho tela, ktoré som najviac rozmaznávala a o ktoré som sa najviac starala, boli zuhoľnatené a zničené.
Toto hovori Boh o dobrej zene: ak je žena rozvážna a mlčanlivá, nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu. Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab,nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši. Ako osvieti ranné slnko svet z Božích výšin, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy; ako žiari svetlo na posvätnom svietniku,tak žiari aj jej krása na pevnej postave. Ako zlaté stĺpy na strieborných podstavcoch,tak pevne sa opierajú na chodidlá nohy urastenej (ženy).Ako (kladú) večné základy na tvrdú skalu, také (pevné) sú aj Božie prikázania v srdci svätej ženy. Sirach – Sir 26. 4,7
Internet Ti může během chození s holkou vážně zkomplikovat vztah. Naučíš se, jak satan užívá ke svým účelům dobrý nástroj, aby tě zničil. Dozvíš se o silných a slabých stránkách internetu a o Boží perspektivě těchto věci.
Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy
Príbeh uzdravujúceho sa homosexuála
https://svedectvoobratenia.blogspot.sk/2015/02/svedectvo-varovanie-pre-zeny-oddavala.html
..................................................................................................................................................
Sv. Ján Mária Vianney : O NEČISTOTE
Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. (Mt 22, 13)
Ak nás každý smrteľný hriech môže uvrhnúť do pekla, tak čo potom hovoriť o hanebnom hriechu nečistoty? Či už samotný názov tohto hriechu nedesí každého človeka, a tým viac kresťana? Ách, keby som vám mohol predstaviť dôkladne, akým čiernym a odporným priestupkom je tento hriech, tak by ste sa mu možno starostlivejšie vyhýbali a cítili by ste voči nemu väčší odpor! Môj Bože! Ako sa môže kresťan oddávať vášni, ktorá tak strašne ponižuje, ktorá ho zahanbuje a uponižuje ako nerozumné zviera! Ako sa môže oddávať tomuto – jednoducho povediac – zločinu, ktorý šíri v ľudskej duši také strašné zničenie? A predsa on, kresťan, je svätyňou Boha a živým údom toho Mystického Tela, ktorého Hlavou je Ježiš Kristus. – A prečo sa človek topí v blate ohavnej neviazanosti, ktorá mu skracuje život, pozbavuje ho dobrého mena a vystavuje nešťastnej večnosti? Aby ste sa vystríhali tomuto hriechu, predstavím vám najprv celú jeho ošklivosť; po druhé, poviem vám, akým spôsobom sa ho môžeme uchrániť; po tretie, ukážem vám príčiny tohto hriechu, a nakoniec vás poučím, aké prostriedky treba používať, aby ste sa pred ním uchránili.
Keď vám chcem správne predstaviť ťažkosť tohto prekliateho hriechu – hriechu, ktorý toľko duší privádza do zatratenia – je potrebné, aby som otvoril pred vašimi očami peklo s celou jeho hrôzou a ukázal vám, ako strašne Božia všemohúcnosť trestá nešťastné obete tohto hriechu. Dáte mi za pravdu, že človek nedokáže celkom pochopiť ani ošklivosť tohto hriechu, ani Božiu prísnosť, ktorá trestá nečistých naveky. Poviem iba toľko, že kto pácha nečistý hriech, ten sa dopúšťa svojho druhu svätokrádeže, lebo znevažuje údy Kristove a svätyňu Ducha Svätého, akou je naše telo (por. 1 Kor 6, 15 i 19). Z tohto možno urobiť záver, akú veľkú urážku Boha tvorí tento hriech a aký veľký trest si zasluhuje. Bratia moji, treba tu teraz pred vás postaviť nehanebnú kráľovnú Jezabel, ktorá svojím cudzoložstvom zahubila toľko duší; ona sama vám musí namaľovať strašný, ponurý a zúfalý obraz múk, ktoré teraz znáša v pekle a bude znášať naveky. Počuli by ste, ako uprostred plameňov, ktoré ju pohlcujú, kričí: „Beda mi! Ako strašne trpím! Krásne nebo, nikdy ťa neuvidím – pre mňa sa už všetko skončilo. Prekliaty nečistý hriech, za teba sú odmenou plamene, ktoré ma teraz pália. Ako draho musím platiť za špinavú, chvíľkovú príjemnosť! Keby som sa mohla ešte raz vrátiť na zem, dokázala by som si oceniť čnosť čistoty!“
Poďme ešte ďalej, aby ste mohli dôkladnejšie poznať ošklivosť tohto hriechu. A nehovorím predsa o pohanoch, ktorí nemali šťastie poznať dobrého Boha; mám na mysli kresťana, ktorý musí vedieť, že tento hriech ho pozbavuje nebeského dedičstva, že on mení synov Božích na synov hnevu a zavrhnutia. Ešte raz opakujem, že hovorím o kresťanoch, ktorých Ježiš Kristus vykúpil svojou Najsvätejšou Krvou a urobil príbytkom Boha. Ťažko mi je pochopiť, ako sa môže kresťan oddávať takej ošklivosti. Už samotná myšlienka na to musí človeka smrteľne vydesiť. Duch Svätý hovorí, že úbožiak, ktorý sa odovzdáva neviazanosti, zasluhuje si to, aby pekelný duch po ňom šliapal tak, ako ľudské nohy šliapu po smetiach. Každá cudzoložná žena, bude pošliapaná ako hnoj na ceste (Kaz 9, 10?). Sv. Brigite kedysi Kristus zjavil, že pripravil pre nemravníkov strašné mučiarne a že takmer všetci ľudia padli za obeť tohto hanebného hriechu.
Vezmime do rúk Sväté písmo, a uvidíme, ako prísne Boh trestá nečistých ľudí už od začiatku sveta. Pozrite, ako ľudia už pred potopou sa oddávajú tejto odpornej nemravnosti. Milosrdný Boh nemôže zniesť tento pohľad – ľutuje, že stvoril človeka a rozhodol sa prísne ho potrestať. Otvárajú sa teda nebeské vodopády, vody potopy zalievajú celý svet a očisťujú zašpinenú zem (por. Gn 6). Poďme ďalej. Obyvatelia Sodomy a Gomory ako aj susedných miest sa oddávajú ošklivým hriechom. Boh, unesený správnym hnevom, spúšťa na tieto prekliate mestá ohnivý dážď a spaľuje všetky živé bytosti, ktoré tam žijú. Oheň a síra zabili všetko: ľudí, zvieratá, stromy, dokonca zem i kamene sa stali obeťou Božieho hnevu. Tam, kde boli predtým úrodné polia a krásne skalnaté pahorky, tam teraz vidíme Mŕtve more, v ktorom nemôže prežiť žiadna ryba. Niekedy stretneš na jeho brehoch čosi, čo pripomína ovocie, sú to však iba hrudky popola, ktoré klamú ľudské oko (por. Gn 19). Zasa na inom mieste čítame, že Pán Boh prikázal potrestať smrťou dvadsaťštyri tisíc ľudí za to, že sa oddávali nemravnosti (Nm 25, 9).
Smelo môžeme povedať, že tento prekliaty hriech skoro vždy bol príčinou všetkých nešťastí vyvoleného ľudu.
Pozrite na Dávida, na Šalamúna alebo na iné biblické postavy. Čo bolo dôvodom trestu, ktorý dopadol na nich a na ich poddaných – či nie tento prekliaty hriech? Môj Bože, koľko duší Ti odníma tento hriech! A koľko obetí prináša peklu!
V Novom zákone tresty za nemravnosť tiež nie sú menšie. Sv. Ján v Apokalypse vidí hriech nečistoty predstavený v podobe ženy, ktorá sedí na znetvorenom zvierati, ktoré má sedem hláv a sedem rohov (Apk 17, 3). Chce nám tým ukázať, že telesný hriech sa vrhá na všetky Božie prikázania, že on je dôvodom ich porušovania – že obsahuje v sebe všetky hlavné hriechy. Ak sa chcete presvedčiť, či je to skutočne tak, pozrite sa na hriechy nečistého človeka.
Uvidíte na vlastné oči, že keď ide za žiadostivosťou tela, porušuje všetky prikázania a stáva sa vinný vo všetkých hlavných hriechoch. Nemusím tu uvádzať podrobnosti – sami to vidíte na vlastné oči. Iba dodám, že žiaden iný hriech nebýva dôvodom toľkých svätokrádeží. Mnoho ľudí to nevidí; iní – hoci si to dobre uvedomujú, nechcú sa spovedať zo svätokrádeží – typických dcér neviazanosti. Až na Poslednom súde uvidíme, koľko ľudí nečistota vrhla do večného zatratenia. Áno, bratia, tento hriech je výnimočne ošklivý a preto ho ľudia páchajú potajomky. Chcú ho ukryť dokonca vlastným očiam, lebo dobre vedia, ako veľmi ich uponižuje. Aby vám bolo ľahšie pochopiť, ako často sa vyskytuje tento hriech medzi kresťanmi, vysvetlím vám teraz, koľkými spôsobmi sa ho možno dopustiť. Lebo proti šiestemu prikázaniu sa ľudia previňujú: myšlienkami, túžbami, pohľadmi, slovami, skutkami i situáciami.
1. Najskôr myšlienkami. Mnohí nedokážu rozlíšiť myšlienky od túžob – preto tak ľahko dochádza k svätokrádežnej svätej spovedi. Zlá myšlienka je hriešna vtedy, keď sa nad nejakou neslušnou vecou, ktorá sa vzťahuje na nás samých alebo na iných, dobrovoľne pozastavujeme: hoci ešte nemáme ochotu realizovať tieto myšlienky, tak predsa sa ňou plazíme po týchto špinavých a nemravných témach. Pri spovedi treba vždy hovoriť, ako dlho ste mysleli na nejakú nemravnú vec; treba tiež vyznať, či ste sa vracali myšlienkami k nejakému nemravnému rozhovoru, hriešnej dôvernosti alebo čomusi, čo ste videli. – Zlý duch vám stavia pred oči rozličné nemravné veci, lebo ráta, že vás nakloní aspoň v myšlienkach k hriechu.
2. Hrešíme aj túžbami. – Rozdiel medzi myšlienkou a túžbou spočíva v tom, že túžba smeruje k vykonaniu toho, na čo myslíme. Túžbou hreší ten, kto chce hriech nečistoty spáchať, kto k tomu hľadá príležitosť. Samozrejme, že pri spovedi treba povedať, či takáto túžba bola ešte skrytá v hĺbke duše, ale sme už použili nejaké prostriedky na jej splnenie, alebo sme obťažovali prosbami kohosi, pričom sme mali zlý úmysel; potom: koho sme chceli nakloniť k zlému – či brata, či sestru, či dieťa, či matku, či sesternicu, či bratranca, či strýka. – Keby niekto z vlastnej viny nevyznal takéto okolnosti, tak jeho spoveď by nemala žiadnu hodnotu. Je jasné, že netreba nikoho menovať podľa mena. Ale niekto nevyznal, že sa dopustil čohosi nečestného s bratom či sestrou, a iba by sa všeobecne obviňoval, že „zhrešil proti čnosti čistoty“ – tak také vyznanie by určite bolo nedostatočné.
3. Hreší aj ten, kto sa pozerá na nečisté predmety a všeobecne na veci, ktoré nás ľahko môžu priviesť k pádu. Zrak je bránou, cez ktorú často vstupuje do duše hriech. Preto spravodlivý Jób povedal: S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu (Jób 31, 1).
4. Hrešiť môžeme aj slovami. Rečou navonok vyjadrujeme to, čo si myslíme, čo sa deje v našom srdci. Treba sa teda spovedať zo všetkých nečistých slov a dodávať, ako dlho trval takýto nečistý rozhovor, aké pohnútky nás k tomu naklonili, v prítomnosti koľkých a akých osôb sme hovorili o nečistých veciach. Ách, bratia, pre koľké deti by lepšie bolo upadnúť do pazúrov tigra či leva, ako sa dostať do spoločenstva zvrátených ľudí. Z plnosti srdca hovoria ústa. Ak toto vieme, ľahko pochopíme, ako veľmi musia byť skazené srdcia týchto nehanebníkov, ktorí sa špinia a váľajú v blate nečistoty. Ó, Bože, Ty sám si povedal, že po ovocí poznáme strom! Podľa odporných rozhovorov poznáme duchovnú hnilobu človeka.
5. Hrešiť možno ďalej skutkami. K takýmto skutkom patria okrem iného nedovolené dotyky seba alebo iných či nemravné bozky. Nechcem o tom bližšie hovoriť, lebo dobre chápete, o čo ide. Ale, bohužiaľ – kde sú tí, čo by sa z takýchto vecí spovedali! Nie je divné – ešte raz to opakujem – že nečistý hriech sa stáva dôvodom toľkých svätokrádeží. Dozvieme sa o tom presne v strašný deň pomsty Božej! Koľko dievčat strávi osamote dve alebo tri hodiny s nemravnými ľuďmi? Aké ohyzdné rozhovory tam vedú, ako sa ústa stávajú skutočne pekelnými čeľusťami! Ó Bože, ako sa uprostred tohto prudkého ohňa nemá rozpáliť žiadostivosť?!
6. Nakoniec sa hreší, keď sa niekomu vytvára príležitosť k nečistému hriechu alebo keď takejto príležitosti podliehame. Vzťahuje sa to predovšetkým na ženy, ktoré sa prehnane obliekajú a tým spôsobujú pohoršenie u iných. Až na Božom súde sa dozvedia, koľko pádov tým spôsobili. Veľkú vinu nesú tie osoby, ktoré sa dopúšťajú rôznych flirtov a koketovania. Nemožno tiež ospravedlniť človeka, ktorý s takýmito osobami sa púšťa do rozhovoru. Možno, že on nenachádza v ňom príjemnosť, ale koná zle, lebo dobrovoľne sa vystavuje nebezpečenstvu. Nech teda veľmi uvažujú tí, ktorí pod zámienkou už dohovoreného manželstva sa vidia príliš často, pričom trávia neraz spolu množstvo času, dokonca v noci. Tieto všetky objatia, ktoré sa uskutočňujú, dýchajú zmyselnosťou a skoro vždy sú smrteľnými hriechmi. Preto snúbenci majú konať veľmi ostražito, aby ich Boh ťažko nepotrestal za hriechy spáchané pred uzatvorením manželstva. Aj príbuzní musia dávať pozor, aby sa im neprihodili rôzne dôvernosti. Veľká zodpovednosť dopadá na rodičov, ktorí nebdejú nad konaním svojich detí.
Proti svätej čistote hreší aj ten
kto sa v noci ukazuje ľuďom bez patričného odevu – napríklad, kde ide otvárať dvere alebo pomáhať chorému. Aj matka musí dávať pozor, aby nepozerala nečisto na svoje deti a nedovolila si nepotrebné dotyky. Otcovia i matky ako aj predstavení veľmi zodpovedajú za to pred Bohom, ak sa ukáže, že z ich viny sa objavili hriešne dôvernosti medzi deťmi či podriadenými.
Hriechu sa dopúšťa ten, kto číta zlé knihy alebo ich požičia iným, a tiež ten, kto ľahkomyseľne šíri piesne. Zlé sú aj precitlivené listy alebo korešpondencia. Ďalej – na cudzom hriechu má účasť ten, kto uľahčuje mladým ľuďom stretnutie pod zámienkou nahovárania na manželstvo.
Ak chcete, aby boli vždy vaše spovede dobré, musíte vyznať všetky priťažujúce okolnosti. Ak sa dopúšťate hriechu s osobou, ktorá sa oddáva nemravnosti, tak sa stávate sluhami a otrokmi diabla a vystavujete sa večnému zatrateniu.
Ale ak by ste kohosi mladého priviedli k hriechu prvý raz, ak by ste ho pozbavili nevinnosti a kvetu panenstva, ak by ste otvorili diablovi bránu do srdca takej osoby – ak tej duši, ktorá bola predmetom lásky Najsvätejšej Trojice, by ste zatvorili nebo, a urobili by ste z nej predmet hodný prekliatia na zemi i v nebi, tak by ste spáchali hriech oveľa ťažší a ako z takého, museli by ste sa z neho spovedať.
Zhrešiť s osobou slobodného stavu, nevydatou, nie príbuznou, je podľa náuky sv. Pavla ťažkým previnením – je hriechom, ktorý zatvára nebo, a otvára večné zatratenie
Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala mladovsti. Keď mala totiž päť či šesť rokov, oklamala v maličkosti otca.
Svätá Margareta z Oan - MP3 skrátené
A čo bude, bratia, s nami – s nami, ktorí sme možno spáchali viac hriechov, ako máme vlasov na hlave, a predsa nechcem za ne ľutovať, robiť pokánie, aj napriek tomu, že svätí – vynahrádzali drobné chyby – kvílením a plačom napĺňali skaly a púšte?
Istý zlodej, menom Jonatas, keď utekal pred ľudskou spravodlivosťou, schoval sa do stĺpa, kde robil pokánie sv. Šimon Stilita.
Nazdával sa, že vzhľadom na tohto svätca, tu ho ľudia nebudú prenasledovať. A skutočne sa tak stalo. Následkom modlitieb Šimona Stilitu Jonatas pocítil takú ľútosť za svoje hriechy, že plakal nad nimi osem dní. Po uplynutí tohto času prosil svätca, aby mu dovolil odísť.
Ale Šimon s tým nesúhlasil – bál sa, že zlodej sa vráti k starým hriechom. Jonatas mu však povedal, že myslí na návrat do neba a povedal: „Ježiš Kristus mi odpustil hriechy. Dnes som Ho videl“.
„Synu – odpovedal svätý – do neba ti dovoľujem odísť, aby si tam naveky ospevoval milosrdenstvo Božie“. A v tej chvíli kajúcnik zomrel, a Ježiš prijal jeho dušu do nebeského kráľovstva. Aká pekná a cenná je taká smrť – smrť, ktorá sa rodí z ľútosti, že sme urazili nekonečne dobrého Stvoriteľa ! Pokračovanie - životopis
Usilujme sa, drahí, podľa vzoru svätých, vzbudiť si ľútosť, pričom rozjímajme o troch zastaveniach.
[ Prvé z nich je peklo ] v ktorom kvília odsúdení, pričom sa navzájom požierajú a vrhajú z úst plamene ohňa. Keď si to istý nábožný biskup pripomínal, krv mu tuhla v žilách zo zdesenia a vyzeral ako mŕtvy. Odtiaľ sa myšlienkami preniesol do neba
[ to je druhé zastavenie ] – kde sa pozeral na tróny, na ktorých sedeli vyvolení. Pokánie a bolesti, ktoré títo svätí trpeli za života, pričom to obetovali za malé hriechy, naplnili tohto svätého človeka takým hlbokým smútkom, že sa nemohol zdržať plaču. Nakoniec
[ v treťom zastavení ] sa preniesol v mysli na Kalváriu a pozeral sa na Ježiša Krista, ktorý tam zomieral za hriešnikov. Pri tomto pohľade každú chvíľku opakoval: „Ako aj môžem ešte žiť, keď pozerám na ukrižovaného Spasiteľa za moje hriechy“.
Opravdivá ľútosť sa musí spájať so silným predsavzatím polepšiť sa. Dôkazom takého silného rozhodnutia bude predovšetkým základná zmena života.
Prečo nie prerušovaná súlož v manželstve?
Chcela by som sa opýtať ohľadom prerušovanej súlože v manželstve. Náš p. farár nás upozorňoval na to, že aj v manželstve ide o hriech a sex má slúžiť výlučne na plodenie detí. S manželom sme až do svadby žili čisto a vždy sme žili v tom, že sex až po svadbe. Nevedela som však o skutočnosti, že v prípade prerušovanej súlože ide taktiež o hriech. Obaja prijmeme bábätko ako dar Boží a vieme, že ani prerušovaná súlož nie je 100% antikoncepcia. Nechápem preto, prečo je jedinou uznávanou metódou, ako sa vyhnúť počatiu dieťaťa, sex počas neplodných dní...neviem to sama prijať...preto Vás žiadam o radu. Vopred veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď.
Je pravda, že prerušovaný styk je hriešny, rovnako ako každá iná antikoncepcia. Ale nie je pravdivé vyjadrenie to, že sex má slúžiť výlučne na plodenie detí. Cirkev hovorí, že manželstvo nie je ustanovené jedine na plodenie a že manželom nemožno určovať požiadavku, aby v každom svojom intímnom zjednotení museli mať úmysel splodiť dieťa. „Manželské spolužitie je potrebné pre lásku, a nie iba pre prokreáciu (stvorenie života). Manželstvo je ustanovizňou lásky, a nie iba plodnosti.“ Takto hovorí II. Vatikánsky koncil a Ján Pavol II.
Ale Cirkev hovorí, že manželský akt nemá byť úmyselne, z vôle človeka, uzavretý životu, a to je rozdiel. Znamená to, že Cirkev je proti akejkoľvek antikoncepcii – či je to hormonálna, chemická, bariérová alebo chirurgická, či je to kondóm alebo prerušovaný styk. Akákoľvek antikoncepcia má vo svojom princípe to, že úmyselne robí neplodným pohlavný styk. Niekedy je to pôsobením hormónov, inokedy prerušením vajcovodov, inokedy bariérou a pri prerušovanom styku je to samotným správaním – človek chce dosiahnuť orgazmus, ale bez skutočného zjednotenia. Ide pri ňom o to isté, o čo ide pri antikoncepcii – urobiť pohlavný akt neplodným, vedome a úmyselne ho zneplodniť.
Prirodzené plánovanie rodičostva má úplne inú podstatu – nijako nezasahuje do plodnosti, nikdy sa nesnaží zneplodniť pohlavný styk. Princíp PPR je orientácia vo vlastnej plodnosti a itegrácia tohto poznania do zámerov plánovania rodiny.
A aj keď sa manželia v oboch prípadoch snažia tehotenstvu predísť – a môžu maťna to oprávnené, dobré dôvody, nie je jedno, akými prostriedkami tento cieľ dosahujú. Pokúsim sa vám bližšie objasniť, prečo je to tak:
Sexualita má aj iný rozmer, než len fyzický – má aj rozmer duchovný. Každá zmluva mala svoj zmluvný znak. V manželstve je tým znakom manželskej zmluvy, akoby jej pečaťou, odovzdanie sa sebe navzájom v láske – manželský akt ako forma sebadarovania. Každý pohlavný styk v manželstve má byť obnovením a potvrdením toho manželského sľubu, ktorý si muž a žena vymenili na začiatku manželstva: sľúbili si lásku, úctu, prijatie druhého a otvorenosť pre plodnosť.
Tieto dva prvky: vzájomná jednota a otvorenosť pre rodinu, sú charakteristické pre manželstvo. Každý taký pohlavný styk, ktorý je zjednocujúci – je prejavom ich jednoty aj na duchovnej úrovni, a zároveň nie je úmyselne uzavretý životu (teda „nechránený sex“) je symbolicky vyjadrením manželského sľubu. Je to rečou tela vyjadrený manželský sľub.
Z tohto je zrejmé, že prerušovaný styk nie je „manželským aktom“. Je to síce akt sexuálnej aktivity, možno genitálny kontakt, ale nie manželský akt.
Na to, aby som Vám vysvetlila všetky súvislosti, je potrebná obsiahlejšia odpoveď. V edícii Viera do vrecka vo vydavateľstve Don Bosco malá brožúrka, kde sú zhrnuté odpovede na podobné otázky, ako ste položili. Ak máte záujem poznať podrobnejší pohľad na celú tému maželskej čistoty, odporúčam Vám ju.
Prvé miesto v Písme Sv., kde je užitý termín „hriech" sa nachádza vo štvrtej kapitole knihy Genezis, keď sa opisuje pokušenie, ktoré prežíva Kain pred zavraždením Ábela: „Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa (dychtí po tebe) jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať (ty však máš nad ním vládnuť)?"
Vidíme, že Boh k človeku neprestáva hovoriť. Kainovi vysvetľuje, prečo neprijal jeho obeť a za akých podmienok by ju prijal, ale Kain nechce počuť. Nás zaujíma problém hriechu. V hebrejskom texte je užitá zvláštna väzba: slovo „hriech" je rodu ženského, sloveso dychtiť je v mužskom rode. Je tu užité to isté sloveso, ako o žene, ktorá bude dychtiť po mužovi. Snáď je tu predstava hriechu ako toho Zlého, čohosi osobného, démonického, čo chce človeka ovládnuť. Hriech žiadostí po človeku, po jeho tele. Diabol sa búri proti Božiemu zjaveniu skrze človeka, preto chce a žiadostí po ľudskom tele, aby sa skrze človeka mohol zjaviť on sám alebo aspoň prekaziť Božie Zjavenie. Každý zlý skutok odporuje zjaveniu Boha, Lásky. 1 Pt 5,8 hovorí o diablovi ako o ručiacom levovi, ktorý obchádza korisť a hľadá koho by zožral. Teda tak ako hladný lev túži po koristi, tak diabol žiadostí za človekom, aby ho ovládol. Ale tak ako Kainovi, tak i nám je povedané: „Ty však máš nad ním vládnuť!"
Hriech je previnenie proti rozumu, pravde a správnemu (človek nesmie robiť proti svojmu svedomiu, aj keby nebolo správne, dokiaľ je presvedčený o jeho správnosti) svedomiu: je to priestupok proti pravej láske k Bohu a blížnemu spôsobený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Hriech zraňuje ľudskú prirodzenosť a vážne narušuje ľudskú solidaritu. Bol definovaný ako „slovo, skutok alebo túžba proti večnému zákonu" (zrov. KKC 1849) Hriech je urážka Boha: „Proti tebe samému som sa prehrešil, a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé" (Ž 51, 6). Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od Neho naše srdce. Podobne ako prvotný hriech, je neposlušnosťou, vzburou proti Bohu, pretože človek chce byť „ako Boh" (Gn 3,5) a teda poznať a určiť, čo je dobro a zlo. Hriech je teda „sebeláskou (moja poznámka: nie láskou k sebe, pretože správna láska k sebe je Božím príkazom – Miluj blížneho „ako seba samého“. Hriech nemá s láskou k sebe nič spoločné, pretože vedie do záhuby. Ak sa správne milujem, túžim po Spáse. Aj český katechizmus prekladá „sebeláskou“) až po opovrhnutie Bohom." Pre toto pyšné vyvyšovanie seba je hriech pravým opakom Ježišovej poslušnosti („...stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ Flp 2,8), ktorá uskutočnila spásu. (zrov. KKC 1850)
A práve v Kristovom umučení, v ktorom jeho milosrdenstvo zvíťazí nad hriechom, hriech najvýraznejšie prejavuje svoju násilnosť a mnohotvárnosť: neveru, vražednú nenávisť, zavrhnutie a výsmech zo strany vodcov i ľudu, Pilátovu zbabelosť a ukrutnosť vojakov, Judášovu zradu, takú bolestnú pre Ježiša, Petrovo zapretie a opustenie učeníkmi. Ale práve v hodine temnôt a kniežaťa tohoto sveta sa Kristova obeta tajomne stáva prameňom, z ktorého bude nevyčerpateľné vyvierať odpustenie našich hriechov. (zrov. KKC 1851)
Sv. Pavol nás poučuje: „...veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva " (Rim 3,23) alebo „všetci sú pod hriechom" (Rim 3,9). A nakoľko platí toto Pavlovo tvrdenie, človek sám od seba nedokáže vypovedať, čo je to hriech a to proste preto, že je sám v hriechu a je teda voči nemu zaujatý a nutne chce ostrie hriechu a definíciu zmierniť. Kierkegaard hovorí: „Náš zahmlený pojem hriechu je súčasťou nášho hriešneho bytia." Aby sme sa aspoň trošku priblížili tomu, čo je hriech, pozrime, čo hovorí o hriechu Božie Slovo Spomeniem aspoň štyri grécke výrazy, ktoré v tejto súvislosti užíva NZ:
HAMARTIA - Znamená toľko ako stav stratenej spásy (nepriateľstvo s Bohom). V hriechu sa konalo proti Bohu, po hriechu človek existuje a žije nie pre Boha, ale proti Bohu.
ANOMIA - Vyjadruje skutočnosť, že každý hriech je porušením Božieho zákona. Kto sa stavia proti Božiemu zákonu, stáva sa neposlušným samému Bohu.
ADIKIA - Vyjadruje fakt, že každý hriech je nespravodlivosťou voči Bohu. Hriech je sústavným popieraním Božieho práva na človeka.
PSEUDOS - Hriech je klamstvom. Hriešnik žije v poddanstve klamstva a lži, ďaleko od svetla Pravdy.
Jedine Božie Zjavenie dokáže správne definovať hriech. Ježiš hovorí, že Duch Svätý ukáže svetu, v čom je hriech (zrov. Jn 16, 8). Preto musí o hriechu hovoriť sám Boh. Táto naša meditácia dosiahne svoj cieľ, keď dokáže rozrušiť našu istotu o vlastnej spravodlivosti a vyvolá v nás zdravú bázeň z nesmierneho nebezpečenstva, ktoré predstavuje nielen hriech, ale aj sama možnosť hrešiť. Táto bázeň by sa mohla stať naším najlepším spojencom v boji proti hriechu. Bojte sa Boha a nebudete hrešiť V liste Hebrejom 12, 4: „v boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi."
Započúvajme sa do toho, ako nám apoštol Pavol odhaľuje Boží pohľad na hriech: „Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy." (Rim 1,18-23)
Základný hriech, prvotný predmet Božieho hnevu, vidí sv. Pavol v bezbožnosti (gr. = ASEBEIA). A hneď presne vysvetľuje v čom bezbožnosť spočíva: v odmietnutí oslavovať Boha (gr. = DOXAZEIN) a v odmietnutí vďakočinenia, vďačnosti voči Bohu (gr. = EUCHARISTEIN). Inými slovami, v odmietnutí uznať Boha v jeho Božstve, nevzdávať mu patričnú úctu. Dalo by sa povedať, že bezbožnosť spočíva v „ignorovaní" Boha, svojho Otca a Stvoriteľa, svojho Pána a svojej Lásky. Ignorovať neznamená: „nevedieť, že Boh existuje", ale „predstierať, alebo chovať sa tak, akoby neexistoval."
Už v Starom Zákone žalmista opakuje: „Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš Stvoriteľ a jemu patríme, sme jeho ľud a ovce z jeho stáda." (Ž 100,3). Hriech je v podstate odmietnutím tohoto „uznania": je pokusom zo strany tvora, aby zo svojej zvrátenej vôle, zmazal nekonečný rozdiel medzi sebou a Bohom. Tak hriech napáda samotnú podstatu vecí, „dusí pravdu", je pokusom uväzniť pravdu nespravodlivosťou. Je niečím omnoho temnejším a hrozivejším, než si človek dokáže predstaviť alebo než dokáže vysloviť. Ako sme už počuli: „Hriech je sebaláskou až k pohŕdaniu Bohom". Keby ľudia vedeli, čo je hriech, zomreli by hrôzou.
Toto odmietnutie Boha získalo konkrétnu podobu v modlárstve, ktoré je založené na klaňaní sa tvorstvu namiesto Stvoriteľa (zrov. Rim 1,25). V modlárstve človek neprijíma Boha, ale robí sa bohom, on sám rozhoduje o bohu a nie naopak. Úlohy sú obrátené: človek sa stáva hrnčiarom a boh nádobou tvarovanou podlá vôle hrnčiara. (zrov. Rim 9,20).
Sv. Pavol dosiaľ hovoril o poblúdenosti ľudského srdca, spôsobenej nesprávnou základnou voľbou proti Bohu. Ďalej nám predstavuje plody tejto voľby na poli morálky: všeobecná uvoľnenosť mravov. Ona predstavuje „rieku zatratenia", ktorá unáša ľudstvo ku skaze, bez toho, aby si to ľudia všimli. Sv. Pavol načrtáva ohromujúci obraz zvrátenosti v pohanskej spoločnosti: mužská a ženská homosexualita, nespravodlivosť, zlomyseľnosť, chamtivosť, závisť, podvádzanie, pýcha, spupnosť, neposlušnosť rodičom, podlosť....Na prvý pohľad nás možno zarazí, že sv. Pavol prehlasuje všetok morálny úpadok, ako následok Božieho hnevu. Boží hnev by sme tu mohli chápať ako opak Božieho priateľstva. Odstúpenie Boha z ľudského života. Človek je bez Boha úplne stratený vo svojich neovládaných podnetoch a vášniach. Dokonca trikrát opakuje slová, ktoré to nezvratné potvrdzujú: „Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca;... Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam... A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu,..." (Rim 1, 24.26.28).
Sv. Augustín hovorí: „I keď sú tieto činy trestom, sú sami o sebe hriechom, lebo trestom za nečistotu je zasa nečistota sama: Boh trestá zlo a z jeho trestov pramenia ďalšie hriechy." (De nat. et grat. 22,24) Hriech je súčasne trestom sám sebe. Boh je „donútený" ponechať ľudí im samým, aby nedal za pravdu ich nespravodlivosti a aby tak hľadali cestu naspäť. Začíname z toho chápať, že najväčším hriechom je domnelá ľudská sebestačnosť, ktorá sa stále vlečie s nami aj v našom pomýlenom duchovnom živote. Keď odmietame Krista pod zámienkou, že sme hriešni, že ho prijmeme až raz budeme dobrí. Nechceme ho prijať ako liek na svoju „bezbožnosť", ale chceme byť „zbožní“ sami zo seba a chcem ho prijať ako odmenu za náš ľudský „výkon".
Hriechy treba hodnotiť podľa ich závažnosti. V tradícii cirkvi sa uplatnilo rozlišovanie medzi smrteľným a všedným hriechom. (1 Jn 5, 16-17 ide o niečo vážnejšie). Skúsenosť ľudí toto rozlišovanie potvrdzuje. (zrov. KKC 1854)
Smrteľný hriech je vážnym prestúpením Božieho zákona, ničí v ľudskom srdci lásku. Odvracia človeka od konečného cieľa a blaženosti, ktorou je Boh, a to tým spôsobom, že človek dá prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom. Nemiluje Boha nadovšetko. Keďže smrteľný hriech napáda v nás životný princíp, ktorým je láska, je potrebná nová iniciatíva Božieho milosrdenstva a obrátenie srdca, ktoré sa normálne uskutočňuje v rámci sviatosti zmierenia. Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom vážna vec a okrem toho je spáchaný s plným vedomím a uváženým súhlasom. Vážna vec je spresnená v Božích prikázaniach podlá Ježišovej odpovede bohatému mládencovi: „Nezabiješ! Nezcudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" (Mk 10, 19). Závažnosť hriechov môže byť väčšia alebo menšia: vražda je závažnejšia ako krádež. Treba brať do úvahy aj to, aké osoby hriech postihuje: násilie spáchané na rodičoch je samo o sebe závažnejšie ako násilie spáchané na cudzom človekovi. Smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas. Predpokladá poznanie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe aj dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba. Predstieraná nevedomosť a zatvrdnutosť srdca nezmenšujú, ale naopak zväčšujú dobrovoľný ráz hriechu. (zrov. Mk 3, 5-6) Nedobrovoľná nevedomosť môže znížiť, ba aj zrušiť pričítateľnosť ťažkého previnenia. Ale o nikom sa nepredpokladá, že by nepoznal zásady prirodzeného mravného zákona, ktoré sú vpísané do svedomia každého človeka. Citové popudy, vášne môžu oslabiť dobrovoľný a slobodný ráz priestupku: podobne ako vonkajší nátlak alebo patologické poruchy. Najťažší je hriech spáchaný zo zlomyseľnosti, z uváženej voľby zla. Smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody, podobne ako láska. Má za následok stratu Božieho priateľstva, „lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel Ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol Ty k jestvote povolal? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života. (Mudr 11, 24-26) Boh miluje všetko, čo je a nemá v nenávisti nič z toho, čo učinil. Veď akoby mohlo niečo existovať, keby to On nechcel. A jeho chcenie sa nedá oddeliť od Lásky.) Dôsledkom smrteľného hriechu je strata lásky a posväcujúcej milosti totiž stavu milosti. Ak nieje hriech napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobí vylúčenie z Kristovho kráľovstva a večnú smrť v pekle. Naša sloboda má vskutku moc urobiť definitívne nezvratné rozhodnutie. Napriek tomu musíme úsudok o ľuďoch ponechať Božej spravodlivosti a milosrdenstvu, i keď môžeme usúdiť, že nejaký skutok je sám o sebe ťažkým hriechom. (zrov. KKC 1855-1861)
Všedný hriech ponecháva v človekovi lásku nažive, hoci ju uráža a zraňuje. Všedný hriech spácha človek vtedy, keď v nezávažnej veci nezachová mieru predpísanú morálnym zákonom alebo keď neposlúchne morálny zákon vo vážnej veci, ale bez plného poznania a úplného súhlasu. Všedný hriech oslabuje lásku: Prezrádza nezriadenú náklonnosť ku stvoreným dobrám. Prekáža duši v pokroku pri raste v čnostiach a pri konaní mravného dobra a zasluhuje časné tresty. Vedomý a dobrovoľný všedný hriech, ak ho neoľutujeme, nás pozvoľne disponuje na spáchanie smrteľného hriechu. Napriek tomu všedný hriech neruší zmluvu s Bohom. S pomocou Božej milosti ho možno napraviť: „Nepozbavuje posväcujúcej milosti, priateľstva s Bohom ani lásky, a teda ani večnej blaženosti." A napriek tomu platí to, čo hovorí Sv. Augustín: „Kým človek žije v tele, nemôže nemať aspoň ľahké hriechy. Ale neber naľahko hriechy, ktoré tak voláme. Ak ich berieš naľahko, keď ich vážiš, maj strach, keď ich počítaš. Mnoho ľahkých vecí vytvára jednu veľkú vec. Mnoho kvapiek naplní rieku. Mnoho zŕn vytvára hromadu. Aká nádej teda ostáva? Predovšetkým spoveď..." (zrov. KKC 1862-1863)
„Keď....vôľa ide za niečím, čo samo o sebe odporuje láske, ktorou je človek zameraný na posledný cieľ, je hriech vzhľadom na svoj predmet smrteľný, ...či už je proti Božej láske, ako je rúhanie, krivá prísaha, alebo proti láske k blížnemu, ako napr. vražda, cudzoložstvo. Niekedy však vôľa hriešnika ide za niečím, čo v sebe obsahuje určitú nezriadenosť, ale nieje v rozpore s láskou k Bohu a k blížnemu, ako napr. prázdne reči, zbytočný smiech a podobne. To sú hriechy všedné." (Sv. Tomáš Akv.)
„Kto by sa však rúhal proti Duchu svätému, nedôjde odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom" (Mk 3,29). Božie milosrdenstvo nemá hraníc, ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a Spásu, ktorú mu ponúka Duch Sv. Takáto zátvrdlivosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti a do večného zatratenia. (zrov. KKC 1864)
zdroj https://www.frantiskani.sk/kazatel/katech/09.htm
predmanželský-sex-je-ťažkým-hriechom-musíme-trvať-na-pokání
Kto nemiluje, ostáva v smrti 1033
Následky 1855, 1861
Odpustenie smrteľných hriechov dokonalou ľútosťou 1452, 1856
Podmienky: vážna vec 1858
Podmienky: plné vedomie 1859
Podmienky: úplný súhlas 1859
Pričítateľnosť previnenia 1860
Rozdiel medzi smrteľným hriechom a všedným hriechom 1854
Smrť v smrteľnom hriechu 1033, 1035
Večné tresty pre toho, kto zomrie v smrteľnom hriechu 1033
Ex-lesba Janet Boynesová
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
USA, Júl 2010 -Bývalá lesba Janet Boynesová otvorene priznáva, že jej homosexuálna orientácia bola len výsledkom sexuálneho a psychického zneužívania v detstve. Presne tak ako sa to deje aj v prípadoch mnohých iných žien.
Vychoval ju mamin partner – alkoholik, ktorý matku zneužíval. Janet sa tak dostalo v detstve málo materinskej náklonnosti. V dvanástich rokoch bola Janes zneužívaná svojim príbuzným. Odvtedy si voči mužom vytvorila averziu. Pochopenie nachádzala u rovnakého pohlavia a útechu v drogách.
„Ženy ma priťahovali viac“, priznala Janet v rozhovore pre CBN. „Toľko mužov ma zranilo, že ženy sa mi zdali byť bližšie.“
Svoju bolesť schovávala za zdanlivú mužnosť a stal sa z nej školský tyran. V tom období sa jej spolužiaci priamo spýtali na to, či je lesba. Túto problematiku však ignorovala do svojich dvadsiatich rokov, pokým nezažila svoju prvú homosexuálnu skúsenosť so ženou.
Aj napriek tomu, že sa obrátila a stala sa kresťankou, jej skúsenosť s lesbickým životom ju o vieru pripravila. Bola vtiahnutá do životného štýlu homosexuálov plného dramatických peripetii a bolesti.Striedala jednu partnerku za druhou, bola závislá na kokaíne a trpela bulímiou (pozn. psychická porucha prijímania potravy, pri bulímii sa dievča/žena prejedá a potom jedlo vyvráti).
„Žila som hrozným životom. Všetko sa pokazilo“, priznáva Boynes. „Stále som však odmietala vrátiť sa k Bohu.“
Jej život sa začal meniť v momente keď ju pozvali do kostola, okolo ktorého často prechádzala cestou do práce.
„Nedokázala som triezvo uvažovať a tak som povedala, že prídem. A prišla som. Mala som oblečené smiešne nohavice a netušila som, čo ma vlastne čaká. Zrazu som sa ocitla v prítomnosti deviatich žien, krásnych a veľmi ženských. V duchu som si kládla otázku, do čoho som sa to zase namočila. A tak som tam sedela– so sklonenou hlavou a s hanbou. Myslela som si, že tie ženy sú kruté, že si ma tam teraz pekne podajú a nakoniec ma vyhodia von,” hovorí.
„Každý sa predstavil svojim menom a keď prišiel rad na mňa, povedala som: Volám sa Janes a žijem homosexuálnym životom, ale ak mi pomôžete, tak budem žiť pre Pána.“
Veriaci z kostola jej prejavili veľa porozumenia a podporovali ju v rozhodnutí skoncovať s doterajším životným štýlom a drogovou závislosťou. Jeden pár z farnosti jej ponúkol možnosť bývať s nimi. Tu počas roka života zakúsila lásku, ktorú nikdy v detstve nezažila.Úplne zanechala lesbický život a obnovila svoju heterosexuálnu orientáciu.
„Chcela by som, aby každý, kto žije homosexuálnym životom a kto nepoznal lásku svojich rodičov, zažil skutočnosť, že práve Boh je otcom pre tých, čo nemajú otca či matku“, hovorí Janet. „To, čo Boh spravil pre mňa, urobí aj pre nich.“
Po jedenástich rokoch Boynesová vedie duchovné poradenstvo, ktoré ponúka pomocnú ruku tým, ktorí chcú zanechať svoju homosexuálnu orientáciu. Taktiež svedčila pred Okresným súdom štátu Minesota proti uzatvoreniu homosexuálnych manželstiev.
V minulosti sa so svojou homosexuálnou partnerkou chceli zobrať a adoptovať si dieťa. Dodáva však, že je nesmierne šťastná a vďačná za to, že od svojich plánov upustili a uchránili tak seba i spoločnosť pred ďalšou nefunkčnou rodinou. „Deti potrebujú jedného otca a jednu matku,“svedčí Boynesová.
Taktiež zdôraznila vážnosť vedeckých výskumov, ktoré poukazujú na nezdravé až fatálne následky legalizovania homosexuálnych partnerstiev. „Videla som to na životoch mojich priateľov v období, keď som žila homosexuálnym životom, “ tvrdí.
zdroj: lifenews
Homosexualita
-
Dr. Dariusz Oko
Tí, ktorí sa tak dožadujú tolerancie, keď sami dosiahnu dostatočný vplyv, ju často nechcú preukazovať iným. Medicínske dôvody Máme k dispozícii množstvo literatúry, stovky článkov a kníh s touto tematikou. Zvlášť odporúčam knihu Homosexualita a nádej Katolíckeho lekárskeho združenia USA. Uvádzam tu niektoré údaje zo správy kanadských lekárov (J. SHEA, J.K. Wilsona a iných): Manželstvo gejov a homosexualita. Správa a lekársky komentár:[...]
-
Dr. Gerard J.M. van den Aardweg Ph.D.
-
Ex-gay Michael Glatze
Michael Glatze – Boh ma uzdravil z homosexuality V jednom exkluzívnom článku stránky WorldNetDaily, Michael Glatze, zakladateľ, vydavateľ časopisu Young Gay America (Mladí americkí homosexuáli) a vychádzajúca hviezda hnutia za práva homosexuálov, sa delí so svojím svedectvom, v ktorom vysvetľuje, že „znamenia Boha v jeho svedomí“ ho doviedli k radikálnej premene, ktorá ho vytrhla z jeho životného štýlu. Hovorí, že odvtedy [...]
-
Michael Glatze – rozhovor
Michael bol spoluzakladateľom časopisu Young Gay America a zástancom práv homosexuálov. Kontakt a jeho obľúbená webová stránka: www.gcmwatch.com michaelglatze.blogspot.com Michael Glatze, rozhovor s bývalým homosexuálom Michael bol si jedným z lídrov homosexuálneho hnutia v Amerike. Vo svojom príbehu uvádzaš, že homosexuálne hnutie podporuje hriech a korupciu. Môžeš detailnejšie popísať korupčné pozadie homosexuálneho hnutia a hriech, [...]
-
História homosexuálneho správania
Homosexuálne praktiky v minulosti V minulých storočiach boli homosexuálne praktiky považované za abnormálne a zriedkavé správanie, nazývané sodomia. Neexistovala však žiadna identita homosexuála. Tu sú príklady. V starovekom Grécku boli pohlavia oddelené, ženy striktne separované, nevzdelané, podriadené. Muži mali homosexuálne vzťahy s chlapcami, ktorých mali vzdelávať, no tí sa potom tiež mali riadne oženiť so ženou. [...]
Smilstvo
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni “znh” a označuje mimomanželský pohlavný styk s “postrannou ženou”, t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15). Prvú zmienku o smilstve nachádzame v Knihe Genesis 38,24, kde sa píše “….Asi po troch mesiacoch oznámili Júdovi: Tvoja nevesta sa pozabudla- a keby len to- ale následkom svojho smilstva aj otehotnela! Tu Júda povedal: Vyveďte ju, nech sa upáli!” Kniha Prísloví v 7,5-27 varuje pred smilstvom ako pred niečím nemúdrym a veľmi škodlivým doslova zhubným. Kňazova dcéra, podľa Zákona mala byť za prostitúciu, smilstvo, upálená (Lv 21,9). Starý zákon zakazoval prostitúciu (Lv 19,29) hlavne preto, že u okolitých národov bola prostitúcia spojená s pohanskými kultami. V Egypte a v Babylone manželský zväzok božstva reprezentovaného kráľom, tvoril časť obradov, ktoré mali zvýšiť plodnosť zeme. K tomu bolo potrebné kňažiek-vestáliek pri chrámoch. Obzvlášť to bolo rozsiahle v Sýrii, kde tak, ako v Egypte a v Babylone bola plodivá sila zbožňovaná, pohlavné obcovanie predstavovalo významnú zložku kultických úkonov. Kananejské svätyne boli vlastne veľké nevestince, posvätené náboženstvom. Napriek všetkým zákazom (Lv 21,7-9) táto modlárska prax prenikla hlavne v dobe, kedy v Izraeli vládli králi aj medzi Izraelcov (Am 2,7; Oz 4,13). Deuteronomium v /23,17n/ hovorí o kultických prostitútkach a prostitútoch, ktorým sa tiež hovorilo “pes”. Toto sa neskoršie používalo pre označenie modlástva (Lv 20,5; Nu 15,15,39; Dt 31,16; Sdc 2,17; 8,27.33; Ž 106,38n; Iz 57,5; Jer 3,1; 13,27;Ez 16,20; 23,7; Oz 4,12.15; 5,3; 9,1. Atď.) Zdá sa, že až babylonský exil očistil Izraela od tohoto zla. Ale aj potom výraz smilniť znamenal nevernosť Bohu a odpadnutie od neho (Zjv 17).
Grécke slovo “porneia” môže v Novom zákone znamenať to isté čo cudzoložstvo (Mt 5,32; 9,19) alebo krvismilstvo ako v 1 K 5,1 a snáď aj Sk 15,20n. Apoštol Júda vo svojom liste v kap.7 myslí na prostitúciu, ktorej odstrašujúcim príkladom bola Sodoma a Gomora. Prvá kniha Kráľov v 6,9 hovorí, že smilníci a cudzoložníci, ktorých stavia na rovnakú úroveň s modlármi, nedosiahnu kráľovstvo Božie. Ježiš hovorí, cudzoložstvo a smilníctvo vychádzajú zo skazeného srdca človeka (Mk 7,21n) a smyselný pohľad na ženu prehlasuje za vykonané cudzoložstvo (Mt 5,27n).
Tak ako sme videli smilstvo i napriek pohanského kultu, zostalo vždy veľkým zlom a bolo veľmi prísne trestané. Katechizmus Katolíckej cirkvi zahrňuje smilstvo do skupiny,ktorú nazýva “previnenia proti čistote”. Patria sem: chlipnosť (luxuria), onánia (masturbácia), smilstvo (fornicatio), pornografia, prostitúcia a znásilnenie (stuprum). O týchto priestupkoch sme veľmi podrobne hovorili v príručke Zákony zo Sinaja a z Vatikánu.
Podľa sv.Tomáša Akvinského smilstvo je väčší hriech, než hriech, ktorý je proti vonkajším dobrám, je menší však než hriechy, ktoré sú priamo proti Bohu, aj než hriech, ktorý je proti životu človeka. Nikto nie je viazaný zachovávať vieru tomu, kto ruší vieru, teda tomu, ktorý je vierolomný, preto bolo podľa Mojžišovho zákona dovolené mužovi prepustiť manželku, ktorá sa dopustila smilstva. Lenže, cudzoložstvo nerobí manželstvo nepravým, preto nie je dovolené jednému za života druhého vstúpiť do nového manželstva, aj keď sa druhý dopustil cudzoložstva.
Kresťanská etika, podobne ako Katechizmus Katolíckej cirkvi zahŕňa pod pojem smilstvo akékoľvek zneužívanie sexuality. Vychádza zo známej histórie stvorenia človeka ako muža a ženu. V tomto akte nešlo vôbec o numerické prekonanie samoty, ale o účelovosť. Išlo o doplňujúce spojenie dvoch bytostí Toto spojenie neprinieslo len psychologické plody (prekonanie samoty), ale aj ontologické (vznik nového života). Z toho plynú pre človeka dve úlohy- dať a prijať spoločenstvo, ako aj prijať jeho dôsledky (úlohu spolutvorcu nového života). Šieste prikázanie stráži plnenie týchto úloh.
Tu nejde o ochranu majetkoprávnych vzťahov, v ktorých by bola žena chápaná ako majetok muža a cudzoložstvom by bolo jeho právo porušené. V šiestom prikázaní je potrebné vidieť predovšetkým teocentrický akcent. Smilstvo je častý preklad hebrejského “byť neviestkou, mať pohlavný styk s predajnou ženou, chrámovou zamestnankyňou”, pretože ako sme to aj povedali, kananské svätyne boli vlastne nevestince. Deuteronomium 23,7 žiada, aby žiadna izraelská dcéra sa nezasvätila smilstvu, ale taktiež ani žiadny z izraelských synov. “Neprinesieš prostitúcku mzdu, ani psovskú odmenu (psom sa rozumie mužský prostitút) do domu Pánovho”. Tak ako sme to už aj uviedli veľa miest Sv. písma svedčí o teocentricite sexu, so zretelom na vernosť Pánovi. Vo Sv. písme akákoľvek nevera Bohu sa označuje ako smilstvo, cudzoložstvo (1 Kor 3,16; Mk 7,21; 1 Kor 6,9). Sväté písmo jasne hovorí, že veci medzi mužom a ženou majú pôvod u Stvoriteľa a sú teda dobré. Ich zneužitie vedie k zrade na práve Pánovom a teda je potrebné ich užívať v súlade s vierou v Pána a s poriadkom stvorenia. To, že nie sú špatné, to ešte nehovorí, že sú pre každého vhodné. Môžu byť vytlačené inými hodnotami; platí ovšem, že nie každému je dané, napríklad oženiť sa.
Ak sa pozeráme z hľadiska filozofie sexuality včítane empirických údajov, duševné rozdiely pohlavia idú do hĺbky ľudskej osobnosti a nie sú len plodom kultúry. Človek nechce byť prijatý druhým ako predmet. Človek nevyhnutne nepodlieha vnútornému tlaku, nie je proti nemu bezmocný, a to spravidla ani v sexuálnej oblasti. Dôraz je položený na jeho pohnútky. Presun energie neochudobnňuje, ale naopak obohacuje i keď sa proti nerešpektovaniu sexuálnej potreby uvádzajú lekárske dôvody, ale medicína nepopiera, že zdržanlivosť neškodí, ale naopak napomáha duchovnému rozvoju.
Poznávať človeka druhého pohlavia za cieľom prípadného manželstva znamená poznávať ho taktiež a predovšetkým v mimosexuálnej oblasti. Nie, že ak nie je sex nemáme si čo povedať. Takáto prax môže viesť len k neuváženému uzavretiu manželstva, a to z dôvodov, že keď sme už tak ďaleko nebolo by slušné sa rozísť a keď tak neskoršie. Takto kresťan nemôže rozmýšľať, lebo by poprel Krista.
Stud (prírodzená hanba) je úkaz nezávislý, ktorý núti človeka ku skrytosti sexuálnych pohnútok, a to aj dovolených. Plynie z presvedčenia, osobné stretnutie dvoch bytostí by bolo rušené prítomnosťou tretích osôb. K jednote ľudskej osoby odpovedá zapájanie do vzťahu dvoch pohlaví nielen telesnú stránku ale aj duševnú. To viedlo k vytvoreniu príslušných pojmov: sex sa týka telesnej oblasti, eros telesne-duševnej oblasti s dôrazom na duševnú stránku, fila sa týka priateľstva. Špeciálne agapé sa týka duchovnej lásky menovite božsky preniknutej, omilostenej. Hranice medzi nimi sú nevýrazné.
Totálnosť vzťahu dvoch ľudí rôzneho pohlavia v telesnej oblasti, kde ide o intenzitu odovzdania sa, ktoré nemá v iných medziľudských vzťahoch obdobu, ale ide aj o efektivitu, t.j. možnosť nového života, vedie nielen k požiadavkám zapojenia sa ostatných zložiek človeka tu a teraz, ale aj k požiadavke trvalosti, ktorá má časový rozmer, ako aj výlučnosti, kde ide o priestorový rozmer. Nároky teda presahujú do sociálnej oblasti, ktorá samozrejme nemá byť vyňatá zo stretnutia oboch pohlaví. Trvalosť a výlučnosť, registrovaná spoločnosťou, vyžaduje inštitucionalizáciu. Je výrazom nezrelosti osoby, ak odmieta oceniť právnu stránku vydareného, trvalého a výlučného vzťahu, ktorým je manželstvo.
Z hľadiska teologického je potrebné tento problém rozumieť z pohľadu otázky: “Ako to vlastne bolo od počiatku (Mt 19,8)? V akom zmysle je muž a žena Božím obrazom?” Za pomoci analýzy zjavených informácii, podložených skúsenosťou odpoveď sa nachádza v dvoch kľúčových pojmoch, a to “osoba a dar”.
Pred pádom človek poznávaním tvorov zisťuje svoju odlišnosť, uvedomuje si seba. Zákazom určitej činnosti poznáva svoje možnosti voľby, svoju slobodu a určenie svojho jednania zvnútra. Tieto dva fakty, t.j. sebauvedomenie a sebaurčenie sú dva konštitutívne prvky osoby. To, že sa nenašla jemu rovná pomoc, poznáva nutnú potrebu kontaktu so sebe rovnou bytosťou.
Božie dielo pre človeka vrcholí ženou, jej príchodom si človek uvedomuje, že je obdarenou bytosťou. Darom je žena, v nej nielen ako dar vrcholí celé tvorstvo, ale aj tvorba človeku najbližšia, vlastné telo. Podľa Sv. Otca Jána Pavla II. telo je ako dar, je svedkom Božej lásky, ktorá je prameňom každého daru. Teda tak sa na svete objavil sex, podľa /Gn 2,24/ ide o obojstranný dar, ktorý nespočíva v užívaní sexu, ale v úplnom odovzdaní sa a prijatí daru jedného druhým. Nahota (Gn 2,25) je vhodným vyjadrením ničím neobmedzeného odovzdania sa a pretože toto odovzdanie nezodpovedá zámeru Stvoriteľa, nemá tu miesto stud.
Kľúčovými pojmami sú tu osoba a dar. Tieto dva pojmy úzko spolu súvisia. Osobu je možné chápať ako bytostný dar, ktorý človek dostáva od Boha a ktorý človek dáva druhému človekovi. Tento dar má byť zároveň prijímaný. Ak spojíme začiatok s koncom dostávame, že dar tela, ktorý umožňuje človekovi byť darom a zároveň byť obdarovaný v rámci osobného darovania sa zobrazuje, či spodobňuje spoločenstvo božských osôb, ktoré sa dopĺňajú v Najsvätejšej Trojici. Tým je telo a sex hodnotené výslovne pozitívne.
Ak by sme nevideli svoje telo ako dar od Boha, nemôžeme vidieť hlbokú orientáciu na mravnosť, ktorá je do človeka vpísaná. Objavenie nahoty (Gn 3,7) predstavuje zmenu pohľadu na seba, na druhého a na Boha. Prvé predstavuje stratu mravnej jednoty tela a duše; druhé stratu jednoty muža a ženy a tretie stratu jednoty tvora a Tvorcu.
Ak dochádza k strate jednoty vo všetkých prípadoch, dochádza k strate pôvodnej komunikácie s druhou osobou, skrze telo ako nástroj dávania sa (Gn 3,7-otvorenie očí). A tu sa stal sex prekážkou komunikácie, a to pre žiadostivosť- nehľadá sa osoba, ale telo a tým je ohrozený dar vo svojej podstate, lebo je vynucovaný a tak prestáva byť darom. Takýto “dar” neprináša uspokojenie, stráca schopnosť dávať. Človek uteká pred človekom, pretože to prežíva ako objekt žiadostivosti druhého, ide o vynucovanie a nie o darovanie, teda byť darom. Pochopiteľne, to neprináša uspokojenie, ale naopak strácanie schopnosti dávať sa. Osoba sa dostáva s telom do tmavej väzby, hanbí sa a tak sa chráni pred nebezpečím zneužitia tela ako prostriedku. Toto pochopiteľne vedie k pomýlenému názoru na rast slobody, darovania sa a vedenia slobodnej komunikácie. Špeciálnou formou komunikácie je kontakt reči tela. Toto predstavuje veľké obohatenie človeka človekom na rôznych rovinách ľudskosti, ale aj plodný aj mimo rámec komunikujúcej dvojice, pretože ide o zakladanie nového života. Úplná jednota božských osôb si žiada niečo podobného u človeka, t.j. ide o neobmedzené, výlučné a trvalé darovávanie a naviac sociálne postihnuteľné príslušnou formou- manželstvom.
Vzhľadom na to, že prírodzená náklonnosť k sexualnej aktivite neodpovedá vždy vydarenej ľudskosti a humánnej sexualite, ale vedie k strate “ľudskej tváre” je žiadúce, ba nutné, aby bola regulovaná istými pravidlami, ktoré slúžia integrovaniu sexuality do osoby. K ľudsky vydarenej sexualite nepatria formy, ktoré neumožňujú slobodné darovanie seba- znásilnenie, darovanie sa druhej osobe- masturbácia dar života- homosexualita. Záverom je potrebné zdôrazniť, že eticky významný nie je iba čin, ale aj dobrovoľné myšlienky a žiadosti, ktoré naň pripravujú.
/Bozie_milosrdenstvo_lub_ma_taky_aky_si/
------------------------------------------
po 184-roch rokoch jej telo neporušené a prúdila z neho nebeská vôňa
Jeho zloba sa obracia hlavne proti žene, ktorá mu pošliape hlavu.
My Ho aj s tou ženou, ktorú si vyvolil za svoju matku, s veľkým hnevom zničíme
Len voči tej žene ( P. Márii ), citim nenávisť
To všetko ho prudko podnietilo viac proti Eve ako proti Adamovi.
Zasvätenie Panne Márií ktoré nebudete ľutovať ani vy, ani vaše deti, ani deti vašich detí
Oslobodenie albigénskeho bludára, posadnutého 15 tisícami démonmi.
A požehnanú ženu, chceme uznať za našu paniu a kráľovnú
udelené dary milosti pred svojím pádom.
Veľa chorôb, ktoré si deti prinesú so sebou na zem, sú následkom neporiadku a hriechu ľudí.
Tu musím spomenúť ešte iné tajomstvo o Panne Márii
Anjeli privádzajú deti k požehnaniu cez cnosti rodičov a ich predkov
Čia si, EUTANÁZIA?
o. Miroslav Čajka, C.Ss.R. sites.google.com/site/eireneredemptio “VRAHOVIA!” - ozval sa výkrik z verejnej galérie Belgického parlamentu na adresu poslancov vo štvrtok 13. februára 2014, keď sa na svetelnej tabuli ukázalo 86 hlasov schvaľujúcich všeobecnú eutanáziu, teda eutanáziu, ktorá zahrňuje už aj deti. Eutanázia je z gréckeho a znamená doslovne: eu - dobrá, thanatos - smrť. Iná definícia znie: „Eutanázia sa vzťahuje na prax úmyselného ukončenia života s cieľom uľaviť bolesť a utrpenie.“ Och, čo za sústrať zrazu od tých, ktorí ničia a zdierajú národy!
Kde sa u nich zrazu vzala taká starostlivosť o ukončenie utrpenia blížneho?! Naozaj ho chcú ukončiť?! Pozrime sa na to! Ale vlastne, pýtam sa ich, prečo ho chcú ukon- čiť? Hlúpa otázka z mojej strany? Ja si to nemyslím. Je to podstatná otázka, bez ktorej nemá zmysel púšťať sa do ďalšieho objasňovania.
Satan, ktorý “sa tvári ako anjel svetla”, uvádza mnohé zdanlivo „pekné“ a „dojímavé“ argumenty pre zabíjanie.
Aj odporcovia eutanázie uvádzajú argumenty, ale ja s nimi vôbec nie som spokojný, alebo len málo. Pozrime sa najprv najčastejšie argumenty dávané za eutanáziu: - Hľa, ako ľudomilne znejú podmienky detskej eutanázie: „Pacient si musí byť vedomí svojho rozhodnutia. Žiadosť musí byť odobrená rodičmi a tímom ošetrovateľov. Choroba musí byť nevyliečiteľná. Pacient musí mať veľké bolesti, ktoré žiadne lieky nemôžu utíšiť. Dieťa musí urobiť opakovanú žiadosť, že chce zomrieť.
Aj deti by mali mať voľbu, právo zomrieť.“ - BBC: „…[dievčatko] trpí na nevyliečiteľnú genetickú chorobu… Zomrela, keď mala 10 mesiacov.“ Matka dievčaťa: „Ak chcete, aby vaše dieťa žilo, malo by to byť pekným spôsobom a nie ako bola… Veľmi to bolí, keď vidíte svoje dieťa trpieť!“
Matka dieťaťa na CNN: „…Potom si začínate klásť otázky, aký je úžitok z držania tohto dieťaťa nažive?“ A tak matka dcére nedala jesť a piť, aby urýchlila „nevyhnutné“. Komentátorka: „Sedatíva, zadržanie potravy a vody, je všetko pravdepodobne legálne, ale Linda [matka] si želala dať jej smrtiacu dávku, čo však nie je [legálne].“ „Matka bojovala za zmenu legislatívy.“ - „Nechajte ma ísť teraz, zakiaľ som ešte ľudskou bytosťou, kým ešte vždy mám svoju ľudskú dôstojnosť.“ - Istý lekár na BBC. - Socialisti [komunisti]: „Eutanázia je najvyššie gesto ľudskosti.“ - „
Veď to sa len legalizovalo, čo sa i tak stane.“ - povedal lekár. A teraz ukážka zvyčajných argumentov proti eutanázii: - „Zákon doslova povoľuje lekárom zabiť dieťa.“ - Cirkevní predstavitelia “argumentovali”, že zákon je nemorálny. - Arcibiskup: “Zákon hovorí, že mládež nemôže urobiť zodpovedné rozhodnutie v dôležitých ekonomických a emocionálnych záležitostiach, ale zrazu je schopná rozhodnúť, že niekto ich môže zabiť.“ - 160 belgických pediatrov: „Niet naliehavej potreby pre tento zákon, lebo moderná medicína je schopná uľaviť bolesť.“ -
Šéfka kresťanských demokratov: „Tínejdžri, tvrdia špecializovaní psychiatri, extrémne ťažko sa dokážu zodpovedne rozhodnúť.“ - „Nikdy to nebude voľba dieťaťa ani rodičov. Jemný tlak, skutočný alebo pociťovaný, bude súčasťou a základom dohody. Tak to proste je.“ - Snaha o eutanáziu je iba „premaskovaný úsudok o kvalite života“. Tieto argumenty proti eutanázii sú zaiste dobré a správne, ale sú DRUHORADÉ. Bez PRVORADÝCH neobstoja.
Moja otázka je: A kde je Boh v tom všetkom?! Preto som sa na začiatku pýtal: „Prečo nemajú ľudia trpieť?“ Pýtam sa vás, komunisti, ateisti…: ak človek je iba kôpka atómov, ktorá dnes je a zajtra sa rozpadne, aký zmysel má hovoriť o sústrasti s trpiacimi?! Aký význam to má, keď všetko vzniklo len z chaosu molekúl a znovu sa prepadne do chaosu hmoty? Čo je to dobro, právo, dôstojnosť, zákon… ak duša nejestvuje?! Veď sa na to nedá aplikovať žiadna, opakujem, žiadna fyzikálna veličina. A teda to nie je hmota. A tak pre vás to musí byť NIČ. Vaše bojovanie za akési „práva“ a „zákony“ je smiešne.
Pre vás sú to len nezmyselné chemické pochody vo vašej hlave, ktoré sa skôr či neskôr rozsypú. Všetky tie srdcervúce argumenty za eutanáziu sú len kopa hnoja vo vašich hlavách, keďže podľa vás človek vyšiel z nezmyslu a do nezmyslu hnoja odíde. Prečo by sa malo skrátiť niečie utrpenie, keď aj tak život nemá žiadny zmysel: molekuly sa zhlukli z nezmyslu a do nezmyslu sa rozhluknú, tak to predsa tvrdíte! Tak čo sa tu oháňate tým, čo vytvorila katolícka Cirkev?!
Ste zlodeji, ktorí stavajú a privlastňujú si to, čo iný vybudoval. Cirkev priniesla do sveta charitu, Cirkev priniesla pojem ľudského práva, ľudskej dôstojnosti, atď. Pred kresťanstvom sú to všetko totálne neznáme pojmy. Nemožno hovoriť o právach či spravodlivosti bez Ježiša Krista. Tá matka sa pýtala, aký je úžitok z držania jej dieťaťa pri živote. Ale či aj chcela počuť odpoveď?! Odpoveďou je Ježiš Kristus ukrižovaný. Kristov kríž dáva zmysel životu, utrpeniu i smrti. Utrpenie má vykupiteľskú hodnotu. Svätý Pavol nám hovorí: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Kol 1:24)
V Ježišovom svetle vidíme, že utrpenie má zmysel !
A to väčší a slávnejší než by kto očakával. Neraz je vidieť športovca, ktorý celý vyčerpaný dôjde do cieľa a neraz sa tam zrúti. K čomu je dobré to vyčerpanie, to utrpenie?! Nikto sa nad tým nepozastaví, lebo každému je to jasné. Ale to isté je predsa aj v našom životnom behu.
Prečo to mnohí nechcú pochopiť? Na konci čaká večný život. Svätý Pavol hovorí: Len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: sved- čiť o evanjeliu Božej milosti. (Sk 20:24) Kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. (1 Kor 9:25) Trpieť z lásky k Bohu a k blížnemu, to je svedectvo obetujúcej sa lásky. „Láska, to bolí.“ - hovorila matka Tereza. Ona nechodila po uliciach pichať ľuďom smrtiace injekcie, aby ich zbavila bolestí, ale preukazovala im Kristovu lásku, aby videli, že ich život má zmysel, lebo sú milované Božie deti a sú ukrytí v tajomstve Kristovho utrpenia.
Toto je „umrieť v dôstojnosti“ a nie eutanázia, ktorá človeku hovorí: „Si už bezcenná nula.“ Ježiš Kristus hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. (Mt 16:24) Kto odmieta svoj kríž, ide za satanom. Kto nechce zaprieť svoj krátkozraký úsudok pred múdrosťou živého Boha, ten sa dáva klamať lžou satana. Ten sa povyšuje nad Boha. Keď Kristus hovoril o svojom budúcom utrpení, Peter mu odvrával: „To sa ti nesmie stať!“
Ale Kristus mu povedal: „Choď mi z cesty, satan!
Ale Kristus mu povedal: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16:22n) Táto Kristova odpoveď je aj pre eutanáziu. A ak socialisti prehlasujú, že eutanázia je najvyššie gesto ľudskosti, tak je jasné, že je to najvyššie gesto satanskosti. Odstúp, satan! Boh dal život a len Boh ho môže vziať! Ani človek sám nemá žiadne „právo“ pozbaviť sa svojho života! Spomínam si, keď som pracoval na studenej valcovni v železiarňach, s akou zú- rivosťou jedna kolegyňa povedala: „Ja nebudem trpieť!“
Mňa zarazila tá zúrivosť, s akou to povedala. Aj za eutanáziou je zúrivosť proti Božej vôli, zúrivosť proti Božej múdrosti, zúrivosť proti Bohu. Človek má také „právo“ na eutanáziu, aké ja mám „právo“ vylúpiť banku. Ak zhrešíš, zomrieš, - povedal Boh v raji. Boh ustanovil smrť pre človeka, tak ako lekár pri vakcinácii „nakazí“ človeka oslabenou kultúrou choroby. Smrť, ktorú Boh dal za hriech, je liekom proti večnej smrti. Keby nebolo telesnej smrti, ktorá pobáda človeka myslieť na Boha a večnosť, koľkí by sa spasili?
Každá bolesť nám hovorí o prítomnosti hriechu. Ach, ale ako často v bolesti iného vidíme náš vlastný hriech! Pyšní si však nechcú priznať hriech a preto chcú za kaž- dú cenu odstrániť spred svojich očí to, čo im ho pripomína, a to je pravým dôvodom boja za eutanáziu. Nie, nejde im o trpiacich! Sebe chcú uľaviť! Eutanázia nie je žiadna „dobrá smrť“. Lebo eutanáziou sa stávaš vrahom a ako vrah skončíš naveky v jazere ohňa a síry! Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“ (Zjv 21:8) Aká teda eutanázia, „dobrá smrť“? Eutanáziou sa nevyhneš utrpeniu, lebo budeš naveky v pekle v nevýsloviteľných bolestiach.
Ak hlasuješ za eutanáziu, hlasuješ za vraždy, a ak sa nespamätáš, skončíš v pekle ako satan, ktorý tiež chcel byť múdrejší ako Boh.
Alebo sa budeš držať svojho satanského mudrovania, alebo sa podriadiš Božej múdrosti. Vyber si! Boh ti hovorí: Utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. (Tim 8:18) Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. (1 Pt 4:13)Nuž vyberieme si Božiu múdrosť alebo satana?! Vyber si! Veď si chcel mať slobodu voľby!
Ktorú ti predsa Boh nikdy nevzal, ale naopak dal. Nuž vyber si: nebo alebo peklo. Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život. (Dt 30:19) Áno, máš slobodu hlasovať za eutanáziu, za vraždy, ale tá sloboda nie je žiadne „právo“. Ako sa slobodne rozhodneš, takú večnosť budeš mať. Dalo by sa ešte uvažovať o tom, či naozaj strojcom eutanázie ide o trpiacich alebo o zákony na odstraňovanie nepohodlných. O tom, prečo sa nerieši utrpenie lekárov a sestričiek uväznených za odmietnutie eutanázie. A podobne. Ale to stačí! Mňa len irituje, prečo sa bojíme argumentovať PRVORADÝMI argumentami.
Buď Boh je alebo nie je. Nech sa ateisti neodvolávajú na „charitu“, „práva“ a podobne! Nech vychádzajú zo svojich princípov a nie katolíckych!! Božou pravdou treba argumentovať na prvom mieste. Dokedy sa budeme báť pred týmto skazeným svetom hovoriť o Bohu a Ježišovi Kristovi ako o samozrejmosti?! Má byť bezbožnosť a bojovný ateizmus samozrejmosťou?! Áno, poslanci v belgickom parlamente mali slobodu (nie „právo“!) zdvihnúť ruku za vraždy. I my máme slobodu, a aj Bohom dané právo ba i povinnosť, postaviť sa proti takému zákonu. Nie, zločincom nepatrí sloboda! Ak pri voľbách hlasujeme za bezbožných, ktorí tvrdo, - slovom alebo životom, - hlásajú ateizmus a „právo“ zabíjať (napríklad aj nenarodených), i pre nás zaznieva výkrik z balkóna belgického parlamentu: „VRAHOVIA!“.
zdroj
https://www.magnificat.sk/wp-content/uploads/2014/02/Eutanázia-.pdf
Či chcete tomu veriť alebo nie, či si to myslíte alebo nie, pravda zostáva stále tá istá: "Nezabiješ!"
Dieťa v lone matky je dieťa, je to ľudský tvor, človek, nevyrastie z neho ani mačka, ani pes, ani slon, iba človek. Preto je človek človekom plnohodnotným už pri počatí, lebo už pri počatí obsahuje v sebe všetko čo potrebuje, kým je - človekom. Potrat teda je a navždy zostane vraždou nevinného človeka ktorý sa nemôže nijako brániť. Hovorí o tom gynekológ, ktorý vykonal okolo 50 000 potratov. Zmenil sa... Prečo? Tu je jeho článok: "Vykonal som tisíce potratov..." (Stojan Adaševič, Rytier Nepoškvrnenej)
Stojan Adašević si zapamätal tento deň na celý život. Bol študentom medicíny. Raz si v lekárskej izbe prezeral kartotéku. Keď bol v kúte učupený nad papiermi, začali sa v izbe schádzať gynekológovia. Tí si príliš nevšímali pracujúceho študenta a rozprávali o rozličných prípadoch zo svojej praxe.
Doktor Rado Ignatović rozprával o istej tehotnej zubárke z neďalekej ordinácie, ktorá ho žiadala o potrat. Ten sa nepodaril, pretože gynekológ nedokázal podkasať krčok maternice. Keď lekári rozprávali o ďalších osudoch tejto ženy, študent Adašević celý stuhol. Uvedomil si, že žena, o ktorej je reč, je jeho matka. "Ona už zomrela, ale čo sa asi stalo s dieťaťom, ktoré si chcela nechať zobrať?" spýtal sa jeden z gynekológov. To Adašević už nevydržal, narovnal sa a povedal: "Ja som tým dieťaťom!" Zavládlo ticho a lekári sa začali jeden po druhom vytrácať. Stojan Adašević bude ešte veľakrát rozmýšľať nad svojím príchodom na svet. Bolo mu jasné: žije len preto, že lekár "pobabral" zákrok. On sám nikdy nebude takým "fušérom". Po vyštudovaní, keď začal pracovať ako gynekológ - potratár, sa mu neraz stalo, že vznikli komplikácie, ale vždy si s tým poradil. Stal sa z neho najlepší potratár v Belehrade. Rýchlo prekonal v tomto odbore svojho učiteľa, doktora Ignatovića, ktorého nekompetentnosti vďačil za svoj život.
"Tajomstvo úspechu je v ruke vytrénovanej mnohými zákrokmi", vravieval a k tomu citoval nemecké príslovie: "Übung macht den Meister" (Cvik robí majstra). Verný svojmu heslu prevádzal denne 20 - 30 umelých potratov. Dnes, po 26 rokoch tejto praxe, odhaduje počet prevedených potratov medzi 48 až 62 tisíc.
Mnoho rokov bol presvedčený, že umelý potrat, ako sa vyučovalo na lekárskych fakultách a písalo v knižkách, je chirurgickým zákrokom podobným operácii slepého čreva. Rozdiel je iba v tom, že sa odstraňuje iná časť tela - raz to je kúsok čreva, inokedy tehotenské tkanivo.
Pochybnosti sa začali objavovať v 80. rokoch, keď sa v juhoslovanských nemocniciach začali zavádzať ultrasonografy (USG). Vtedy Adašević po prvý raz uvidel na obrazovke USG to, čo bolo doposiaľ pre neho neviditeľné - vnútro ženského lona a živé dieťa, ktoré si cmúľalo prst a pohybovalo rukami i nohami. Obyčajne o niekoľko okamihov už kusy tohto dieťaťa ležali vedľa neho na stole.
"Pozeral som sa, ale som nevidel." - spomína. "Všetko sa zmenilo, keď sa mi začali snívať sny."
Sen doktora Adaševića
Vlastne to bol iba jeden sen, ale opakoval sa každú noc, deň čo deň, týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac. Snívalo sa mu, že ide po slnkom ožiarenej lúke, všade je plno krásnych kvetov, lietajú farebné motýle, je teplo a príjemne, ale jeho trápi nejaký znepokojujúci pocit. Zrazu sa lúka napĺňa deťmi, ktoré behajú, hrajú sa s balónmi, smejú sa. Od troch alebo štyroch rokov do asi dvadsať rokov. Všetky sú veľmi krásne. Tváre jedného chlapca a dvoch dievčat mu pripadajú povedomé, ale nemôže si spomenúť, odkiaľ ich pozná. Pokúša sa s nimi rozprávať, ale tie, akonáhle si ho všimnú, začínajú s hrôzou utekať a kričať. Všetko pozoruje istý človek v čiernom oblečení, pripomínajúci mnícha. Nehovorí nič, iba sa prenikavo pozerá.
Adašević sa každú noc prebúdzal vydesený a už do rána nezaspal. Nič nepomáhalo - ani bylinky, ani lieky na spanie.
"Pomôžte! Vrah! Zachráňte ma z rúk vraha!
Raz vo sne, v rozčúlení, začal naháňať utekajúce deti. Podarilo sa mu jedno chytiť, ale ono začalo desivo kričať: "Pomôžte! Vrah! Zachráňte ma z rúk vraha!" Vtom načierno oblečený človek akoby orol vzlietol k Adaševičovi, vytrhol mu dieťa z rúk a zmizol.
Doktor Adašević sa prebudil. Srdce mu hrozne bilo. V izbe bolo chladno, ale on bol celý rozpálený a spotený. Rozhodol sa, že ráno k pôjde k psychiatrovi. V ten deň psychiater nemal voľný termín, takže sa Adašević nechal objednať na ďalší deň.
Keď išiel večer spať, rozhodol sa, že vo sne pôjde za "čiernym človekom" a spýta sa ho, kto je. Čierny neznámy mu odpovedal: "Moje meno ti aj tak nič nepovie." Keď sa Adašević nevzdával, neznámy odpovedal: "Hovoria mi Tomáš Akvinský." Toto meno Adaševićovi naozaj nič nehovorilo. Počul ho prvýkrát v živote.
"A prečo sa nespýtaš, kto sú tieto deti? Nespoznávaš ich?" pýtal sa Tomáš. Keď doktor povedal, že ich nepozná, Tomáš mu odvetil: "Nie je pravda. Ony ťa poznajú veľmi dobre. Sú to deti, ktoré si ty zabil pri potratoch." "Ako to?" namietal Adašević. "Veď ony sú veľké a ja som nikdy nezabíjal narodené deti." "Nevieš, že tu, v Eschatone, na druhej strane, všetky deti rastú?" spýtal sa Tomáš. "Veď ja som nezabil dvadsaťročného človeka," bránil sa doktor. "Zabil si ho pred 20 rokmi, keď mal tri mesiace," odpovedal Tomáš.
V tom si Adašević spomenul, na koho sa podobá ten dvadsaťročný mládenec a tie dve dievčatá - na jeho dobrých známych, ktorým pred rokmi urobil interrupciu. Chlapec sa podobal na jeho dobrého kamaráta. V tvárach dievčat rozoznal tváre ich matiek, z ktorých jedna bola dokonca jeho sesternica. Keď sa zobudil, rozhodol sa, že už nikdy neurobí žiaden potrat.
Držal som v ruke tlčúce srdce
V nemocnici na neho čakal bratranec so svojím dievčaťom. Boli s ním dohovorení na interrupciu. Ona bola v štvrtom mesiaci tehotenstva a chcela dať preč svoje dieťa, v poradí už deviate. Adašević to odmietol, ale bratranec ho prehováral tak dlho a neodbytne, že nakoniec súhlasil: "Tak dobre, naposledy v živote."
Na obrazovke USG zreteľne videl profil dieťatka. Rozšíril maternicu, zastrčil kliešte, niečo do nich uchopil a vytiahol. Pozrel sa - bola to malá ručička. Položil ju na stôl, ale tam bol rozliaty jód a keď sa ho dotkol nerv odtrhnutej ručičky, ručička sa začala hýbať. Asistujúca zdravotná sestra takmer vykríkla" "Úplne ako žabie stehienka na cvičeniach z fyziológie!"
Doktorom to trhlo, ale pokračoval v zákroku. Opäť vsunul kliešte do maternice, niečo uchopil a vytiahol - tentoraz to bola nožička. Stačil si iba pomyslieť: "Len aby som to nepoložil na ten jód," keď v tej istej chvíli druhej zdravotníčke kvôli neopatrnosti spadol na zem podnos s chirurgickými nástrojmi. Doktor sa zľakol a nožičku pustil vedľa ručičky, ktorá sa tiež začala hýbať. Celý personál niečo také videl po prvýkrát.
Adašević sa rozhodol, že všetko, čo je v maternici, rozdrví a potom vytiahne už len neforemnú hmotu. To aj urobil. Začal drviť, lámať, mlieť. Keď vytiahol kliešte, v presvedčení, že vytiahne neforemné mäso, uvidel… ľudské srdce. Srdce ešte bilo, stále pomalšie, až nakoniec prestalo. Vtedy pochopil, že zabil človeka. Zatmelo sa mu pred očami. Nepamätal si, ako dlho to trvalo. Zaraz pocítil trhanie za ruku a počul zdesený hlas sestry: "Pán doktor! Pán doktor!"
Keď sa prebral, zistil, že pacientke hrozí vykrvácanie. Prvý raz sa doktor začal vrúcne modliť": "Bože, zachráň nie mňa, ale tú ženu!" Keď v maternici zostávajú veľké zbytky plodu, je treba k úplnemu vyčisteniu aspoň desať minút, kým jemu sa to teraz podarilo dvoma ťahmi.
Po zložení rukavíc vedel, že už nikdy v živote nespraví potrat.
Vedro ako potratový nástroj
Oznámenie jeho rozhodnutia primárovi vyvolalo veľké prekvapenie. Ešte sa nestalo, aby akýkoľvek doktor v belehradskej nemocnici odmietol prevádzať umelé potraty. Aby zmenil názor, bol na neho vyvíjaný nátlak. Bol mu znížený plat, jeho dcéru prepustili zo zamestnania, jeho synovi nedovolili študovať na vysokej škole. V tlači a televízii bol zosmiešňovaný, ohováraný. Hovorili o ňom, že socialistický štát mu dal vzdelanie na prevádzanie umelých potratov a on tu prevádza sabotáž.
Po dvoch rokoch útokov bol na pokraji nervového zrútenia. Rozhodol sa, že na druhý deň pôjde za primárom, a požiada ho, aby mu pridelili nejaké interrupcie. V noci sa mu však snívalo o Tomášovi, ktorý ho poklepal po pleci a povedal: "Si mojím dobrým priateľom. Bojuj ďalej." Ráno sa teda rozhodol bojovať ďalej a za primárom nešiel.
Zapojil sa do hnutia na ochranu nenarodených. Cestoval po Srbsku a prednášal o umelých potratoch. V juhoslovanskej televízii sa mu podarilo presadiť vysielanie filmu "Nemý výkrik" od Bernarda Nathansona, ktorý zachytával interrupciu prostredníctvom USG. Na začiatku 90. rokov vďaka jeho iniciatíve juhoslovanský parlament presadil zákon o ochrane nenarodeného života. Vtedajší prezident Slobodan Milošević však tento zákon nepodpísal. Potom v bývalej Juhoslávii vypukla vojna a na zákon o chrane života už nikto nemyslel.
O vojne doktor Adašević uvažuje takto: "ako inak by sme mohli vysvetliť ten masaker, ktorý sa páchal tu na Balkáne, ak nie vzdialením sa ľudí od Boha a vymiznutím úcty k ľudskému životu."
Pre potvrdenie svojho názoru Adašević hovorí o srbskej praxi: "Pretože náš zákon definuje, že život dieťaťa je chránený od chvíle prvého nadýchnutia, alebo od chvíle vydania prvého hlásku, je prevádzanie umelých potratov v siedmom, ôsmom a dokonca i v deviatom mesiaci tehotenstva legálne. Slovo "potrat" tu však nie je správne, pretože sa jedná o vyvolanie predčasného pôrodu. Vedľa gynekologického kresla je vedro s vodou a skôr, než dieťa stihne vydať hlas, sú mu zapchaté ústa a potom je rýchle ponorené do vody. Oficiálne je to interrupcia a všetko sa deje v súlade s právom - veď dieťa sa nenadýchlo a ani nevydalo hlas.
Adašević cituje Matku Terezu z Kalkaty: "Ak matka môže zabiť svoje vlastné dieťa, čo dokáže zadržať mňa a teba, aby sme sa vzájomne nezabíjali?"
Dnes sa v Srbsku väčšina umelých potratov robí na súkromných klinikách, ktoré nezverejňujú počty prerušených tehotenstiev. Podľa odhadu Adaševića pripadá na 25 počatí jedno živé narodenie. Dvadsaťštyri životov je teda zmarených!
"Je to skutočná vojna narodených s nenarodenými," hovorí doktor. "V tejto vojne som mnohokrát menil frontu. Najprv som bol ako nenarodený odsúdený na smrť, potom som sám zabíjal nenarodených, teraz sa snažím ich chrániť."
"Začal som sa zaujímať o život Tomáša Akvinského, o ktorom som doposiaľ nemal potuchy. Uvažoval som o tom, prečo som videl práve jeho a nie iných svätých, o to viac, že je to katolícky svätý a ja som pravoslávny. Aby som na to prišiel, začal som študovať Tomášovo učenie. Na čo som prišiel? Našiel som jeho spisy, v ktorých tvrdil, že ľudský život začína od 40 dňa po oplodnení v prípade mužského plodu a od 80 dňa v prípade ženského plodu. A kým je dieťa v prvých dňoch po oplodnení? Nikým? Myslím, že to, čo Tomáš napísal, mu teraz v Eschatone nedá pokoj. Aj keď musíme povedať, že toto potvrdenie prevzal od Aristotela, ktorý bol vtedy veľkou autoritou. Tomáš sa priklonil k jeho názoru a urobil chybu.
Potreboval som mnoho času, aby som pochopil, že dieťa v matkinom lone je živým človekom nie od chvíle, keď sa po prvýkrát nadýchne vzduchu, ako nás to učili naši komunistickí profesori, ale od okamihu vzniku ľudského embrya, teda od chvíle spojenia spermie s vajíčkovou bunkou (…)
Je tiež ťažké hovoriť o štatistikách, pretože zabitie dieťaťa v lone matky sa deje tiež použitím niektorých prostriedkov, ako sú vnútromaternicové telieska či tabletky RU-486, ktoré sú oficiálne klasifikované ako antikoncepčné prostriedky. Starci z hory Athos, s ktorými som sa zhováral, delia antikoncepciu na hriešnu a diabolskú. Hriešna je tá, ktorá zabraňuje spojeniu spermie s vaječnou bunkou. Diabolská je tá, ktorá zabíja už počaté dieťa. To práve robia vnútromaternicové telieska a RU-486
Vnútromaternicové teliesko funguje ako meč, ktorý oddeľuje maličkú ľudskú existenciu od zdroja pokrmu v maternici. Je to strašná smrť, pretože človek zomiera od hladu v miestnosti plnej jedla."
POKRACOVANIE
https://misie.sk
https://pravonazivot.okamzite.eu
Ako mladý lekár som bol konfrontovaný aj s tým, aby som chodil uspávať ženy, ktoré chcú ukončiť svoje tehotenstvo. Ja som sa proti tomu priečil, tak som bol za trest poslaný na miesto, ktoré nechcel nikto robiť a kde sa to len plátalo a sa tam lekári striedali. Do Oravských ferozliatinársých závodov, čo bol hutnícky závod pri Dolnom Kubíne, kde som bol 7 rokov v takom”vyhnanstve” a liečil som ťažko pracujúcich hutníkov pri vysokej peci. Ale vôbec si nesťažujem, len tým chcem povedať, že niekedy je potrebné ukázať nie len rečami a takými verbálnymi postojmi , ale aj možno určitým praktickým postojom, ako to je s úctou k životu a aké sú postoje k človeku, ktorý sa ešte nenarodil. Druhý taký pól, kde často hovoríme o úcte k životu je koniec, na konci. A to je eutanázia. Viete, že niektoré európske štáty, si už vo svojom právnom priestore uzákonili, že je možné ukončiť niekomu život, kto je starý a chorý a teda spoločnosť to môže za určitých podmienok vykonať, tak ako na začiatku môže urobiť potrat. Proti tomu ostro vystupujem ako lekár aj ako poslanec. Pre ilustráciu aké zvrátené je myslenie tých, ktorí takýto zákon presadzujú a uplatňujú. V Holandsku sa stála nedávno taká hrozná vec. Hovoril som s rodičmi tej dievčiny. Ich 25-ročná dievčina bola nejaká smutná, možno sa jej niečo nepodarilo v práci, možno ju opustil chlapec a ona si poza chrbát rodičov zažiadala o eutanáziu. 25- ročná, inak zdravá, nič jej nebolo, telesne, duševne v poriadku. Keďže tam taká možnosť zo zákonov je, oni to urobili. Zrazu ukončili život 25-ročnej dievčine na jej žiadosť. Tak vidíte, že tu sa nedá s takým niečím súhlasiť. A druhá vec, často sa argumentuje s tým, že ľudia, ktorí žiadajú o eutanáziu, že strašne trpia, že sú to pacienti v terminálnom štádiu rakovinového ochorenia a že majú strašné bolesti. Moja špecializácia anestéziológa mi pomáha argumentovať aj tu. Môžem vám zodpovedne povedať, že lekári majú dostatok tíšiacich prostriedkov aj také sily, ktoré vedia na prijateľnú hladinu únosnosti riešiť aj takýto prípad. To prečo ľudia v niektorých krajinách žiadajú eutanáziu, to je zlyhanie spoločnosti, medzigeneračnej solidarity, to je zlyhanie rodiny ako inštitúcie. A to je neskutočná existencionálna osamelosť tých ľudí, ktorí sa väčšinou odhodlajú požiadať o eutanáziu. Mladí Belgičania, ktorí sú kresťanskí založení, keď videli prípady niektorých žiadateľov o eutanáziu, tak ich navštívil – starčekov starenky. Nakúpili im, vyupratovali im, obriadili ich, vykúpali ich, čítali i, rozprávali s nimi a títo ľudia úplne ožili. Úplne zmenili svoj postoj, pôvodný názor, roztrhali žiadosť o eutanáziu a kľudne žili ďalej. Tým chcem ukázať, že ak niekto o to žiada, ´je za tým ľudská osamelosť, neláska blízkeho okolia. A keď sa tieto veci dajú vhodne zmeniť, tak ten človek nevidí dôvod, aby odchádzal zo sveta podaním jedu do žili. Úcta k životu by mala spájať ľudí rôzneho typu, mladých, starých, pravicovo orientovaných, ľavicovo orientovaných, ľudí, ktorým ide o tú podstatu. A tá podstata je daná tým, že človek si svoj vlastný život nedal. Človek je na svete, lebo to tak chcel Boh. A bojovať proti niekomu koho tu chce Boh mať je určite veľmi zlé a je to nezmysel. Preto by som chcel pozvať všetkých, aby za ten život s chuťou, energicky, ale radostne bojovali”autor videa: Misie filmom
- https://www.youtube.com/watch?v=b0Qg5QCI8m0&feature=youtu.be
https://mojpribeh.sk/zahranicne-pribehy/i8/