Príprava na sväté prijímanie

Čím pripravíme dušu na sväté prijímanie?

Dušu pripravíme na sväté prijímanie tým, že sme v milosti posväcujúcej a že sa zbožne modlíme.

154. Čím pripravíme telo na sväté prijímanie?

Telo pripravíme na sväté prijímanie tým, že sme od polnoci lační, na tele čistí a slušne oblečení.

Príprava duše. – Sväté prijímanie pôsobí tým viac milostí, čím častejšie kto prijíma, čím je lepšie pripravený a čím je pri ňom zbožnejší. Keby sa niekto vedome opovážil pristúpiť k svätému prijímaniu s ťažkým hriechom (bez milosti posväcujúcej), dopustil by sa tým ďalšieho ťažkého hriechu – svätokrádeže. Takýto “odsúdenie sebe je a pije, lebo nerozoznáva telo Pána.” (1. Kor. 11, 29) Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí pred svätým prijímaním ísť najprv k svätej spovedi. Sväté prijímanie s ľahkým hriechom pôsobí menej milosti. Preto pred svätým prijímaním máme vzbudiť ľútosť nad hriechmi.

Pred svätým prijímaním si odpovedz modlitbou na tri otázky: 1. Kto prichádza ku mne? (Pán môj a Boh môj. Verím a klaniam sa Ti, Pane Ježišu.) – 2. Ku komu prichádza? (K nehodnému služobníkovi: Pane, nie som hoden… Bože, buď milostivý mne hriešnemu.) 3. Prečo prichádza? (Pretože ma miluje a chce ma spasiť. Aj ja ťa milujem, Pane Ježišu a túžim po tebe. Príď ku mne. Ty si môj a ja som tvoj.)

Po svätom prijímaní: 1. klaňaj sa Pánovi Ježišovi a ďakuj, že k tebe prišiel. – 2. Obetuj mu svoju dušu i telo, sľúb vernosť. 3. Pros ho o všetko, čo potrebuješ pre dušu i telo. Pros o to nielen pre seba, ale aj pre svojich rodičov, súrodencov, príbuzných, dobrodincov a známych, živych i zomrelých. Pamätaj v modlitbách i na celú Cirkev a vlasť.

Po svätom prijímaní sa modli aspoň štvrť hodiny, pretože asi práve tak dlho prebýva Pán Ježiš so svojím telom, krvou a dušou v tebe a s tebou. Až za štvrť hodiny jeho sviatostná prítomnosť v tebe prestáva, pretože býva už porušená spôsobom chleba, avšak účinky svätého prijímania zostávajú. Celý deň svätého prijímania preži naozaj zbožne!

Príprava tela. – Predtým bol pôst pred svätým prijímaním tak prísny, že nebolo dovolené sa napiť ani vody. Teraz je piť vodu pred svätým prijímaním všetkým dovolené, ale nesmie k nej byť nič pridané. (Je dovolené piť vodu obyčajnú alebo minerálnu, nie však vodu s cukrom, s ovocnou šťavou alebo sódu.) Kto chce pristúpiť k svätému prijímaniu, musia byť od polnoci lačný. To znamená: Od polnoci až do svätého prijímania nesmie, nič jesť a nič piť okrem obyčajnej vody. ( Sú tu však výnimky. Spýtaj sa na to kňaza, on ťa o tom poučí. 

——— Poznámka k dnešku: V súčasnosti zaväzuje pod ťažkým hriechom eucharistický pôst jednu hodinu. Ovšem veľmi doporučenia-hodné je zachovávať aspoň pôst podľa indultu pápeža Pia XII.: Tri hodiny od pokrmov aj alkoholických nápojov a hodinu od nápojov ostatných. Samozrejme ani žuvačku. 

Pri týchto skrátených pôstoch je nutné dbať na umiernenosť v jedle a pití, lebo aj pri časovom zachovaní týchto postov, možno obzvlášť u poste hodinového veľmi ľahko zhrešiť proti úcte k Najsvätejšej Sviatosti ———

Vieš, ktoré sú najkrajšie a najradostnejšie chvíle v živote kresťana? Sú to chvíle, kedy sme s Pánom Ježišom po svätom prijímaní. Hľaď nech máš týchto chvíľ čo najviac! Každým svätým prijímaním je tvoja duša krajšia a máš právo na väčšiu radosť v nebi.zdroj http://pravykatolik.sk/2015/11/02/katechizmus-li-priprava-na-svate-prijimanie/

Moc svätej omše

Ak sú pochybnosti  - ísť alebo neísť na sv. príjímanie ?

 

 

Pán Ježiš sv. Faustíne 

Svätá Faustína + Raz som veľmi túžila pristúpiť k sv. prijímaniu, ale mala som isté pochybnosti a nepristúpila som. Strašne som preto trpela. Mala som pocit, že mi srdce pukne od bolesti. Pohrúžila som sa do práce plná hor­kosti v srdci. 
 
Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal: „Dcéra moja, nevyne­chávaj sv. prijímanie. Iba vtedy, keď vieš dobre, že si ťažko zhrešila. 
 
Okrem toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy vhodené ho veľkého ohňa. Pamätaj, že mi spôsobuješ veľký smútok, keď ma opúšťaš vo sv. prijímaní."  Viac tu: Svata-Faustina  odst. 156
 
O NEHODNOM SVÄTOM PRIJÍMANÍ
 
Ján Mária Vianney
Nedokážem vám to správnym spôsobom predstaviť, akým veľkým hriechom je svätokrádežné sväté prijímanie. Spasiteľ sveta iba raz podstúpil smrť na zemi, zatiaľ čo zvrátení ľudia stále obnovujú toto umučenie Jeho nehodným prijímaním do svojich sŕdc. Svätí Otcovia porovnávajú nehodné sväté prijímanie k zrade Judáša a k zneucteniu, aké Pán zakúsil od židovských katov a od ničomných rímskych žoldnierov. Keď sa blíži k stolu Pánovmu ten, čo sa dopúšťa svätokrádeže, zdá sa, akoby mu Spasiteľ hovoril, ako kedysi Judášovi: „Priateľu, prečo si prišiel? Znakom pokoja, bozkom zrádzaš Syna Človeka. Zastav sa, synu, zmiluj sa nado mnou“. Ale tieto prosby nepomáhajú, tak ako nemajú účinok výčitky svedomia. Neveriaci aj napriek tomu všetkému majú smelosť dopúšťať sa tohto strašného činu! Už idú – chcú odňať život svojmu Bohu a Spasiteľovi. Môže byť väčší zločin, môže byť väčšie spustošenie na svätom mieste? Dokonca peklo by nemohlo preukázať Bohu väčšie pohŕdanie. 
 
Duša, ktorá hreší, zomrie.
 
(Ez 17, 4) Ak každý hriech pozbavuje dušu života, oddeľujú ju navždy od Boha a vrhajú do strašného nešťastia, čo potom hovoriť o následkoch svätokrádeže? Možno si správne predstaviť žalostný stav človeka, ktorý sa dopustil hriechu svätokrádeže? To je strašné spustošenie na svätom mieste, o ktorom hovoril prorok Daniel – spustošenie, ktoré spomína aj Spasiteľ sveta! Aká je to strašná bolesť pre milosrdného Boha, keď bezbožní ľudia zneuctievajú Jeho najdrahšie Telo a Najsvätejšiu Krv! Už sv. Pavol hrozil tým, ktorí sa dopúšťajú svätokrádeže, strašným Božím súdom. Aká je to veľká bolesť pre Ježišovo Srdce – Srdce, ktoré nás milovalo až po krížovú cestu – keď Ono vidí, že Ho tak strašne urážajú! A aký ťažký, aký prísny trest čaká kresťanov, ktorí sa dopúšťajú tohto zločinu! Keby dnes, v tomto kostole, Boh zhodil záclonu zo sŕdc všetkých, ktorí sú tu, tak by sa ukázalo, že na mnohých týchto srdciach je vyrytý rozsudok zatratenia kvôli nehodným svätým prijímani
 
Lebo mnoho osôb pristupuje k Stolu Pánovmu po zlej spovedi, lebo zatajili hriechy, alebo nemali ani najmenšej ľútosti a rozhodnutie pre nápravu. Iní zasa pristupujú k svätému prijímaniu v hneve a s naviazaním na hriechy a týmto spôsobom znevažujú Telo a Krv Krista. Skúmajte sami seba, či náhodou ste nespáchali kedysi svätokrádež! Keby som bol v stave vytiahnuť z plameňov pekla zradcu Judáša a ukázať vám, ako tam on ukrutne stená a trpí za to, že nehodne prijal Telo a Krv Pánovu, tak by ste sa možno aspoň trochu vydesili! A čo bude s hriešnikmi, ktorí sa takmer celý život odpúšťajú takýchto svätokrádeží! Skutočne, bratia moji – svätokrádež je najťažším zločinom, lebo je útokom na samého Boha; a aj na človeka privádza obrovské nešťastia!
 
Keby som hovoril k modlárom alebo heretikom, tak by som vám najprv dokazoval skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti. Ale o tejto pravde tu nikto z vás nepochybuje. Pre posilnenie vašej viery vám však pripomeniem jeden príklad. Jeden z kňazov slávil kedysi svätú omšu, pričom pochyboval, či je Pán Ježiš skutočne prítomný vo svätej hostii. Po konsekrácii a pozdvihovaní sa hostia pokryla krvou. Týmto zázrakom chcel Pán Ježiš posilniť vieru kresťanov a odstrániť pochybnosti svojho sluhu. Hostia vtedy vyliala zo seba toľko krvi, že boli ňou pokryté: korporál, plachty i oltár. Oznámili to pápežovi, ktorý prikázal uchovávať tento korporál v kostole a každý rok slávnostne ho niesť v procesii na Božie Telo. 
    Nedokážem vám to správnym spôsobom predstaviť, akým veľkým hriechom je svätokrádežné sväté prijímanie. Spasiteľ sveta iba raz podstúpil smrť na zemi, zatiaľ čo zvrátení ľudia stále obnovujú toto umučenie Jeho nehodným prijímaním do svojich sŕdc. Svätí Otcovia porovnávajú nehodné sväté prijímanie k zrade Judáša a k zneucteniu, aké Pán zakúsil od židovských katov a od ničomných rímskych žoldnierov. Keď sa blíži k stolu Pánovmu ten, čo sa dopúšťa svätokrádeže, zdá sa, akoby mu Spasiteľ hovoril, ako kedysi Judášovi: „Priateľu, prečo si prišiel? Znakom pokoja, bozkom zrádzaš Syna Človeka. Zastav sa, synu, zmiluj sa nado mnou“. Ale tieto prosby nepomáhajú, tak ako nemajú účinok výčitky svedomia. Neveriaci aj napriek tomu všetkému majú smelosť dopúšťať sa tohto strašného činu! Už idú – chcú odňať život svojmu Bohu a Spasiteľovi. Môže byť väčší zločin, môže byť väčšie spustošenie na svätom mieste? Dokonca peklo by nemohlo preukázať Bohu väčšie pohŕdanie. 
    Jeden z pohanských cisárov umiestnil na Kalvárii, a tiež na hrobe Krista, sochy bôžika a týmto spôsobom znesvätil sväté miesta. Ale zlý kresťan koná horšie. On prikazuje Kristovi prebýva uprostred vášní, a to sú pre Neho opravdiví kati. Ťažko je na to myslieť a nie sa báť sa hnevu, ťažko nebyť smutným. Menšou bolesťou je pre Spasiteľa zlo spôsobené Židmi či pohanmi, ako nehodné zaobchádzanie opovážlivých kresťanov s najsvätejšími vecami. Kedysi sa Pán Ježiš sťažoval na Židov a hovoril im: „Prečo ma prenasledujete? Či preto, že som navrátil zrak slepých, že som uzdravoval chorých, že som kriesil zomrelých a že som liečil rôzne choroby?“ – Takúto sťažnosť, plnú bolesti prednáša Pán teraz ústami proroka nám (pozri Ž 54, 13-14). Keby toto zneuctenie zakusoval zo strany nepriateľov, bolo by pre Neho menej bolestné. Ale bohužiaľ tí, ktorých On miloval najviac, zúrivo Ho prenasledujú! Nenávidia Ho tí, ktorých On prijal do svojej Cirkvi a ktorým dal bohatstvo toľkých cenných darov! Aká hrozná nevďačnosť! Kto to dokáže pochopiť! Ešte vám je málo, že Spasiteľ trpel pre vás krvavé bičovanie, že Jeho telo roztrhali na kúsky, že niesol pre vás ťažký kríž? „Vy nechcete – On hovorí – nechcete uznať moju lásku. Vy ma znovu prenasledujete a ochotne, keby to bolo možné, ešte raz by ste mi vzali život!“ 
    A kto by mal po týchto bolestných výčitkách ešte odvahu ísť k Stolu Pánovmu, keby mal srdce poškvrnené hriechmi? Kto by chcel jesť a piť svoj výrok zatratenia? Komu by napadlo, že tí, čo sa dopúšťajú svätokrádeže, okrem toho budú Kristovi pripravovať novú Kalváriu! 
    V srdci plnom hriechu Spasiteľ nekoná – On je tam bez pohybu, utrpel duchovnú smrť, ktorá je pre Neho v istom zmysle bolestnejšia ako smrť na kríži. Židia Ho ukrutne prenasledovali iba počas Jeho pozemského putovania – tí, ktorí nehodne pristupujú k sviatostiam, prenasledujú Ho a znevažujú dokonca v príbytku slávy. Smrť Krista na Golgote bola skutočne strašná a bolestná, ale kvôli nej sa pokryla smútkom celá príroda, dokonca nerozumné stvorenia mali s Ním súcit a zdieľali s Ním Jeho bolesť. Avšak vo svätokrádežnom svätom prijímaní urážaný Spasiteľ nenachádza žiaden súcit. Podlý lajdák križuje Spasiteľa sveta a okolo sa rozlieha hluché mlčanie a nevidno žiaden súcit. Slnko sa nezatemní, zem sa nechveje v základoch, neprevráti sa oltár. Či v takejto situácii nie je oveľa pravdivejšie volanie Krista na Kalvárii: „Otče, prečo si ma opustil, prečo si ma vydal napospas mojim zaťatým nepriateľom? Prečo musím zomierať deň za dňom?“ 
    Ako môže kresťan pristupovať k Stolu Pánovmu s ťažkým hriechom?! Peklo nevymyslí nikdy nič horšie ako svätokrádež – lebo ona je najbolestnejším úderom so Srdca Boha. 
    A ktorí ľudia páchajú tento strašný hriech? 
    Najprv tí, ktorí v sa v spovednici spovedajú ľahostajne, bez najmenšej ľútosti, akoby rozprávali nejaký príbeh. Potom tí, ktorí sa po spovedi vôbec nepolepšia a stále sa vracajú k tým istým hriechom alebo tí, ktorí hriechy, zo strachu či hanby zamlčia, skrývajú. A pýtam sa: prečo idete k Stolu Pánovmu v takomto stave? Chceme – odpovedajú – zachovávať cirkevné prikázanie o veľkonočnej spovedi a svätom prijímaní. – Ale, milovaní! Na akom mieste – kde?! – bude Ježiš, keď vaše oči sú ušpinené špinavými, cudzoložnými pohľadmi, vaše ruky – hanebnými dotykmi, vaše ústa i jazyk – nehanebnými bozkami, keď je vaše srdce čierne a hnusné, podobné zuhoľnatenému drevu, ktoré niekoľko týždňov ležalo na ohnisku? Priateľ, chceš ísť na sväté prijímanie? Choď, úbožiak! Zachovaj sa ako Judáš, ktorý predal Božieho Majstra a upadol do zúfalstva! Choď, lajdák, predaj Krista satanovi, poukrývaj svoje hriechy pri spovedi! Vybuduj kríž vo svojom srdci; máš tu v rukách svoju obeť, dokonči ten zločin, stlmi výčitky svedomia, pristúp k Stolu Pánovmu, otvor tie poškvrnené ústa, aby si prijal Chlieb anjelov... Ale pamätaj: ťažký Boží trest sa ťa dotkne. Svätý Cyprián hovorí, že keď podával sväté prijímanie istej žene, ktorá mala srdce pošpinené hriechmi, Boh zoslal blesk z neba, ktorý na mieste túto osobu zabil. Svätý Pavol hovorí, že Židia by neukrižovali Spasiteľa, keby Ho poznali (por. 1 Kor 2, 8). A ty, priateľ, vieš, Koho prijímaš, lebo kňaz ti pred podaním svätého prijímania hovorí: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. On – Svätý a čistý! Ak sa teda cítiš v hriechu, nepristupuj, lebo Boh by ťa mohol potrestať bleskami svojho hnevu, a tvoju dušu uvrhnúť do pekla!
 
Nebudem tu hovoriť o dočasných nešťastiach, ktoré so sebou prinášajú svätokrádežné sväté prijímania. Židia za zabitie Boha, za ukrižovanie Ježiša Krista robili strašné pokánie. Ulice Jeruzalema boli plné mŕtvol a tiekla nimi krv, a počas obliehania mesta Rimanmi panoval taký hlad, že matky zabíjali svoje deti a týmto spôsobom sa bránili smrti hladom. 
 
    Sv. Ján Damascénsky hovorí, že v druhom živote Kristus vyleje plnú čašu svojho hnevu zvláštnym spôsobom na tých, čo sa dopúšťajú svätokrádeže. O istom človeku, ktorý sa dopúšťal svätokrádeže, hovoria, že v hodine smrti prišiel k nemu diabol a povedal: „Keďže si nehodne prijímal sviatosti celý život, dnes prijmeš prijímanie z mojich rúk“. Zomierajúci, keď počul tieto slová, zúfalo zvolal: „Dopadla na mňa pomsta Božia!“ A takto úboho skončil život. Keby si človek uvedomoval, aké veľké zlo je svätokrádež, radšej by tisíckrát zomrel, ako by sa jej čo len raz dopustil. Svätokrádež je najstrašnejšou nevďačnosťou voči Bohu – ona otravuje srdca a umŕtvuje v hriešnikovi dušu, pričom spôsobuje, že duša sa stáva príbytkom a otrokyňou satana. 
 
Tento strašný hriech sa podobá ostrému meču, ktorým hriešnik zabíja samého seba, pričom korisť odovzdáva peklu. Svätokrádežné sväté prijímanie neprináša človeku ani úžitok, ani útechu, ani poctu – dokonca naopak, spôsobuje mu najväčšiu škodu, zaťažuje ho strašnými výčitkami svedomia a pripravuje mu nešťastnú večnosť. 
 
Istú ženu, napríklad, po nehodnom svätom prijímaní posadol zlý duch a upadla do takého šialenstva, že si odhryzla jazyk a tak zomrela v zúfalstve. 
    Nie je divné, že svätý Pavol vystríha Korinťanov pred svätokrádežným svätým prijímaním a hrozí Božím súdom tým, ktorý zneucťujú Telo a Krv Pánovu (por. 1 Kor 11). Kvôli svätokrádežiam Pán Boh často trestá ľudí vojnou, hladom, chorobou a náhlou smrťou. Sv. Godfríd, biskup Amiensu, kedysi zakázal pri veľkonočnej spovedi udeľovať rozhrešenie tým, ktorí porušovali Veľký pôst. Istý bezočivý človek oklamal spovedníka a prijal Krista Pána nehodne. A tohto hriešnika náhle zvalila na zem neviditeľná moc, začali sa mu peniť ústa ako šialencovi a v takomto stave vydýchol dušu. Za svätokrádežným svätým prijímaním teda obyčajne nasleduje zatvrdnutosť srdca a nešťastná smrť. 
    Niektorí povedia, že lepšie je vôbec neísť k Stolu Pánovmu, ako sa vystavovať takému veľkému nebezpečenstvu. Drahí bratia! Je vás nechcem odrádzať od prijímania Najsvätejšej Sviatosti. Chcem vám iba otvoriť oči, aby ste čo len trošku pochopili, akým strašným hriechom je svätokrádež – aby ste sa jej vystríhali a vždy prijímali Pána Ježiša s čistým a nevinným srdcom. Ak niekto z vás, tu prítomných, by sa dopustil tohto zločinu, nech otvorí oči, dokiaľ je ešte čas a nech sa zmieri s Bohom, nech napraví zlo! Kiežby od dnešného dňa naše spovede a sväté prijímania boli také, aké by sme ich túžili mať v hodine smrti, keď budeme stáť pred súdom Ježiša Krista! A kiežby sme mohli dostať z Jeho rúk nebeskú odmenu! Amen
 

Účinky sv. prijímania

Ochrana pred ťažkým hriechom

 

Podľa sv. Tomáša Akvinského je potrebné predovšetkým duchovne rozu­mieť prísľubu evanjelia, že nezomrie, kto bude jesť eucharistický chlieb (pórov. Jn 6, 50): nezomrie smrťou duchovnou. Rímsky katechizmus vraví, že «tieto sväté tajomstvá (t. j. prijímanie Kristovho tela) majú silu, aby nás ochránili od ťažkých chýb, aby nám poskytli ochranu proti útoku pokušenia; sú nebeskou zárukou, že sa naša duša tak ľahko nepoškvrní a neskazí smrteľnou vášňou».

Ochrana pred ľahkým hriechom.

Ľahkých previ­není sa dopúšťame zo slabosti, z vlažnosti. Eucharistia je chlieb, čo dáva silu srdcu človeka (Ž 103, 15), zapaľuje lásku, premáha teda vlažnosť.

Bezpečnosť pred zlým duchom.

 

Sv. Ján Zlatoústy píše

«Božia krv zaháňa diablov, privoláva dobrých anje­lov. Keď v nás vidia krv Pána, diabli utekajú, anjeli pri­chádzajú. Keď odchádzame od Pánovho stola, je to ako­by z nás šľahali plamene, ktoré obracajú diablov na útek.» Istejšie vzdoruje pokušeniu silnejšia láska k Bohu.

Sv. Ján Zlatoústy nám vstupuje do svedomia takto: Ochutnal si Pánovu krv, a ani tak nepoznáš brata. Zneucťuješ tento stôl, keď nepovažuješ za hodného mať účasť na tvojom pokrme toho, ktorý bol uznaný za hodného mať účasť na tomto stole. Boh ťa oslobodil od všetkých tvojich hriechov a pozval ťa k tomuto stolu. A ty si sa ani vtedy nestal milosrdnejším.

sv. Faustína hovorí

"Najslávnostnejší okamih môjho života je ten, keď prijímam. Túžim po sv. prijímaní, po každom sv. prijímaní ďakujem Najsvätejšej Trojici..."

 

«Ja sa nijako zvlášť nepripravujem,“ vravieval sv. Ján z Avily, «pretože som pripravený stále.»

Sv. Ambróz: «Žite tak, aby ste si zaslúžili pri­jímať denne!»

«Blízka príprava» je správanie sa bezprostredne pred prijímaním.

Sv. Terézia: «Môj Bože, ty sa celkom dávaš mne, ja sa celkom dávam tebe.»

Podľa sv. Františka Saleského je treba «úplne sa podrobiť Božej vôli».

Sv. Alfonz z Liguori: «Príprava má byť obyčajne v úkonoch viery, úcty, pokory, ľútosti, lásky a túžby; hlavné však sú tri: úkony viery, pokory a lásky; k viere sa druží úcta, k pokore ľú­tosť a k láske túžba.»

Ďalšie účinky sv. prijímania, by sa mohli dať do hesla: Kde je Pán Ježiš tam nie je hriech. Je samozrejme, že prijímanie nás odlučuje od hriechu. KKC 1393

Katechizmus Tridentského koncilu nabáda, aby sa každý pred prijímaním sám seba opýtal, «či žije v mieri s ostatnými, čí miluje skutočne a úprimne svojho blížne­ho.» Má si spomenúť na slová evanjelia: Keď teda priná­šaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má nie­čo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar (Mt 5, 23-24). Eucharistia je sviatosť lás­ky, zjednotenie. Máme dať Kristovi seba celého, celú svoju osobu. To je, pravdaže, nemožné, ak odopierame dať blížnemu, čo mu patrí.

Oslabenie zlých náklonností.

Pre veľkú lásku ustupujú do pozadia malé záľuby. Láska k Bohu utlmuje lás­ku k svetu, k telu, duša cíti menej ich príťažlivosť.

Pokrm duše.

Pokrmom sa nahrádzajú straty, obno­vujú sily k životu. Eucharistia podľa slov sv. Františka Saleského, hojí duševné straty, dáva silu uskutočňovať činy, zachovávať prikázania, rady a dobré vnuknutia.,

Zdroj horlivosti.

Sv. prijímanie je potrebné zvlášť v dobách životných skúšok, napr. pri prenasledovaní, v silných pokušeniach, v nebezpečenstvách, že by sme mohli stratiť vieru alebo cnosť.

Útecha a radosť.

V Tridentskom katechizme (č. 51) čítame tieto slová: «Prirodzené jedlá slúžia nielen na to, aby zachovávali telo, ale dávajú mu i vzrast; pre chuť sú potom zdrojom nového potešenia a nových slad­kostí. Podobne i svätý eucharistický pokrm dušu udržuje a navyše jej dáva prežívať stále väčšiu a väčšiu radosť v Božích veciach. Preto ho právom prirovnávame k manne, v ktorej boli všetky potešenia a všetky chute.»

Sila modlitby.

Modlitba sa koná «skrze Krista nášho Pána», preto ju Otec vypočuje. Eucharistia nás s Kristom spája. Preto máme okamih po sv. prijímaní čo najviac využiť na modlitbu.

Účinky na telo

Eucharistia je pokrm duše, ale i telo má z nej úžitok.

Je to aj prirodzené. Veď je veľká spätosť medzi telom a duchom. Nie je len frázou to staré latinské príslovie: V zdravom tele – zdravý duch. Boh nás stvoril ako jeden komplex. Telo aj dušu. Prichádza k nám v hmotnom chlebe. Akoby zhmotňuje v ňom svoje telo a krv. Myslím, že je prirodzené, že posilňuje aj naše telo.

Vypočítavajú sa štyri výhody, ktoré prinášajú osoh pre telo.

1.      Naše telo sa stáva akoby svätostánkom, pripodob­ňuje sa Panne Márii pri tajomstve vtelenia .

2.      Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia.

3.      Eucharistiu je nielen ochranou duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách.

4.      Eucharistia zaručujú vzkriesenie a ne­smrteľnosť tela.

Pristavíme sa pri prvom úžitku sv. prijímania pre telo: Naše telo sa stáva akoby svätostánkom, pripodob­ňuje sa Panne Márii pri tajomstve vtelenia.

Na toto vyznačenie a požehnanie často zabúdame. Sv. prijímaním sa veľmi pripodobňujeme P. Márii, ktorá bola prvým svätostánkom. Poznáme príbeh z evanjelia ako Panna Mária dáva súhlas anjelovi Gabrielovi. Budeme si to pripomínať vo štvrtok na slávnosť Zvestovania Pána. P. Mária potom ide k Alžbete s Ježišom v živote. Tak aj človek po sv. prijímaní odchádza z kostola s Ježišom, aby ako Mária s radosťou slúžil a pomáhal iným.

Toto môžeme vlastne prežívať v desiatku ruženca, ktorého si Panna pi návšteve Alžbety v živote nosila.

 Osobne sa rád modlím tento desiatok

2. úžitok pre telo: Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia.

Umelecký kritik poznamenal pri jednom obraze: Pred ním by som nemohol urobiť nič zlé. Obraz ho zošľachťoval. Tak môže na nás pôsobiť sv. prijímanie.

Kedy pomáha sv. prijímanie premáhať prílišnú zmyslovosť?

Ak prijímame nielen mechanicky, ale meditujeme, rozmýšľame, čo prijímame.

3. Text mnohých liturgických modlitieb nazýva Eucharistiu je nielen ochranou duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách a to nielen pri morálnych.

Dosť často sa po sv. prijímaní ako poďakovanie modlia žalmy. 21 Pán je môj pastier. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nemusím sa ja báť, lebo je so mnou Pán. Nejaký čas po sv. prijímaní v seminári som pociťoval istotu, že keby som aj letel so priepasti nebojím sa lebo je so mnou Pán. Nemám istotu vo výškach a takto som sa v podvedomí liečil

4. Samotné Kristove slová zaručujú vzkriesenie a ne­smrteľnosť tomu, kto je jeho telo (pórov. Jn 6, 58). Preto nazýva sv. Ignác z Antiochie Eucharistiu «liekom nesmrteľnosti». Lev XIII. píše, že sv. hostia «vkladá do nášho tela kvas nesmrteľnosti, zasieva tu semienko nesmrteľ­nosti».

Nezabúdajme na článok viery : Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie. Pán povedal: Kto bude jesť moje telo...

Potreba vzdávania vďaky po sv. prijímaní

-----------------------

Účinky sv. prijímania

Vo filozofii sa to volalo premenenie transsubstanciácia - prepodstatnenie. Podstata chleba sa premieňa na telo Pána Ježiša. Akcidenty – prívlastky ako farba, chuť... ostávajú.

Učenie o prepodstatnení – transsubstanciácia formuloval 4. lateránsky koncil (1215)

Katolícky teológovia v rámci ekumenických dialógov sa snažia o priblíženie sa pojmu transsubstanciácia, pomocou pojmov transfunkcionalizácia (zmena funkcie), transfinalizácia (zmena účelu), transsignifikácia (zmena zmyslu).

Pápež Pavol VI. neodmietol tieto výrazy, ale označuje ich za nedostatočné ak sa spolu s nimi nepoužije aj pojem transsubstanciácia.

Učenie o permanencii – prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii po dobu zachovania spôsobov chleba a vína.

Ostávajú nepodstatné vlastnosti ako farba, chuť chleba, ale podstata chleba premenená v Pána Ježiša nás preniká.

Toto «telesné» spojenie pochopiteľne predpokladá i duchovné zjednotenie v myšlienkach, vo vôli, v žela­niach.

Bossuet:« Ježiš prijíma telo nás všetkých, keď my prijímame jeho telo; stáva sa teda pre nás človekom, rozširuje na nás svoje vtelenie».

Mal by žiť ako v Preblahoslavennej Panne Márii .

Božia Matka je so svojím Synom zo všetkých nás spojená najužšie, patrí jej zvláštne miesto v Cirkvi.

Prijímanie Kristovho tela nás teda približuje k nej viac než ktoré­koľvek iné pobožnosti.

Cieľom Eucharistie je spojenie s Kristom. Sväté prijímanie ho uskutočňuje. Dostávame však súčasne i akoby prísľub pre budúcnosť, že sa nám podarí toto spojenie udržať vo všetkých okolnostiach života, v myšlienkach, želaniach, skutkoch.

Očistenie od hriechov

Denne sa stretávame s rôznymi udalosťami a stretávame množstvo ľudí. Každá udalosť hovorí k nám inou rečou, každý človek má k nám iný postoj. V množstve týchto príhod sa nájdu okamihy, ktoré stoja za to. Za tie ďakujeme Pánovi času. Ľuďom ďakujeme za ich pekné postoje, ktorými nás prekvapili, lebo nemuseli konať pre nás tak dobre a výhodne.

Budeme ešte hovoriť o odpustení hriechov a Eucharistii. Tridentský koncil odmietol tvrdenie, že by bol hlavný a jediný úžitok z Eucharistie «odpustenie hriechov». Nemožno preto upúšťať od svia­tosti pokánia / spovede)Napriek tomu však v omšových modlitbách častejšie prosíme o to, aby nás «toto prijatie tvojho tela a krvi očistilo od viny».

Aby nenastalo nedorozumenie, dodal koncil, že «prijímanie nás zbavuje hriechov ľahkých a ochraňuje od ťažkých». Deje sa to aspoň «nepriamo» (podľa predstavy mnohých teológov). Pekne to vyjadril sv. Bonaventura obrazným spôsobom; «Eucharistia pôso­bí, že láska je viac horúca, a tak pomáha stráviť hrdzu hriechov.» Tridentský katechizmus (Č. 53) tvrdí: «Nikto nech nepochybuje o tom, že Eucharistia prepáči a odpúš­ťa ľahké hriechy, ktorým sa všeobecne hovorí všedné.»

Pokračujeme pri vypočítavaní účinkov sv. prijímania pre človeka. Po odpustení hriechov, sv. prijímanie spôsobuje prepáčenie časných trest.

Všetky dobré skutky majú zvláštnu cenu: sú zadosťučinením za tresty, ktoré sme si zaslúžili. Tým väčšia je táto hodnota, čím väčšia je láska, ktorá nás vedie. Eucharistia rozmnožuje lásku, pôsobí, že všetky naše modlitby a skutky majú väčšiu silu.

 

V akej polohe majú byť ruky, a čí sa máme prežehnávať so svätenou vodou pri odchode z kostola po sv. omši?

Na polohu rúk nie je predpis. Má vyjadrovať našu úctu. Malo by to byť prirodzené. Ak niekomu poloha našich rúk prekáža, treba sa prispôsobiť. Niekto napr. ostentatívne ako reakcia na zložené ruky ich má spustené vedľa tela – dosť neprirodzené. Nemali by sme robiť niečo proti iným. Všetko by malo byť v úcte k Pánovi.

Máme sa prežehnávať so svätenou vodou pri prídode a odchode z kostola sv. omše ?

Pri príchode a odchode do kostola je to očistenie a uvedomenie si krstu.

zdroj:

Sme Božie deti a ideme do otcovského domu. Na konci? Sú názory, že netreba, lebo čo môžeme pridať k sv. prijímaniu. To je najväčšie posvätenie. Mohlo by nám to uvedomiť: Odchádzam posvätený a šíriť požehnanie

 

Moc svätej omše