Svätá M. Faustyna

Pán Ježiš sa Láskavo na mňa sa pozrel a povedal mi, že ho „deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého

V istej chvíli som uvidela kláštor tej novej spoločnosti. Keď som chodila a navštevovala všetko, odrazu som videla hŕbu detí, ktoré nemali viac ako päť až jedenásť rokov. Keď ma zbadali, obstali ma dokola a začali hlasno volať: Chráň nás od zlého!

p

 

 

 

 

 

 

 

Deti ma ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého.

Zaviedli ma do kaplnky, ktorá bola v tom kláštore. Keď som vošla dnu, uvidela som umučeného Pána Ježiša.

Pán Ježiš sa Láskavo na mňa sa pozrel a povedal mi, že ho „deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého".

Od tej chvíle sa modlím za deti, ale cítim, že samotná modlitba nestačí.

Ó, Ježišu môj, Ty vieš, koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokázali úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša prirodzenosť uteká. Alebo s tými, ktorí nám vedome, alebo aj nevedomky spôsobili bolesť.

V tom som uzrela istú dušu, ktorá sa odlučovala od tela v strašných mukách. Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem pri pohľade na hrôzy, ktoré svedčia proti nemu.

d

d
 

Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších, asi deväťročných: boli odporné, protivné.

Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám

Ale tie mŕtvoly boli živé a hlasno svedčili proti duši, ktorú vidím umierať. A duša, ktorú vidím umierať, je duša, ktorá vo svete požívala poctu a prijímala potlesky, ktorých koncom je prázd­nota a hriech. Nakoniec vyšla žena, ktorá akoby držala v zástere slzy, a veľmi svedčila proti nemu.
Ó, strašná hodina, v ktorej treba vidieť všetky svoje skutky v celej nahote a biede. Nestratí sa ani jeden z nich. Budú nás verne sprevádzať pred Boží súd.

pNemám slov ani prirovnania na vypovedanie týchto straš­ných vecí. Hoci sa mi zdá, že tá duša nie je zatratená, jej múky sa nijako neodlišujú od pekelných múk.


Po ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe Pána Ježiša a kvôli tomuto Ježišovi robím pre tie osoby všetko. V takých skutkoch je čistá láska. Také cvičenie v láske dáva duši odolnosť a silu.

 

Neočakávam od stvorení nič, preto neprežívam žiadne sklamania. Viem, že stvorenie je samo zo seba biedne, tak čo od neho čakať. Boh mi je všetkým. Všetko túžim hodnotiť podľa Boha.

Škodoradosť detí a ích žalostní koniec

2. kniha kráľov 2, 1- 25 - Svátý Eliáš išiel hore do Betelu. Ako šiel hore cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: „Hore sa, plešivec, hore sa, plešivec!“ 24 Nato sa obrátil a keď ich uvidel, preklial ich v Pánovom mene. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25 Odtiaľ išiel na vrch Karmel a stadiaľ sa vrátil do Samárie   svaté pismo

 Svata-Veronika-Giuliani - OPEKLE KRESTANOV

Proč jdou lidi do pekla?

Jak tedy může člověk vysvětlit katolíkům, že většina dospělých katolíků jde do pekla? Obvykle nejjednodušší vysvětlení nebo metoda je často tou správnou.

P. Garrigou-Lagrange učí, že Bůh dává některým víc milosti, protože je víc miluje.  Proto dal Náš Pán milost spásy lotrovi po Své pravici, protože ho miloval víc než lotra na levici. Tento dar milosti je zcela dobrovolný.

Toto vídáme od počátku dějin od stvoření andělů, kteří se v jisté chvíli rozhodli, zda budou nebo nebudou následovat Boha. P. Garrigou-Lagrange vysvětluje měřítko, dle nějž se rozhodli:

„Nejprve obdrželi jasnější informaci o Božím bytí, jedné podstaty ve třech osobách, a bylo jim přikázáno vroucně Jej milovat a zbožně Jej uctívat jako svého Stvořitele a nejvyššího Pána, nekonečného ve Své podstatě a atributech. Všichni se podvolili tomuto příkazu a byli jej poslušní, ale s jistým rozdílem: dobří andělé byli poslušní z lásky a z toho důvodu, že to bylo spravedlivé. Nabídli svou lásku a dobrou vůli a svobodně uznali a uvěřili tomu, co bylo nad jejich chápání, a byli poslušní s radostí. Na druhou stranu Lucifer se podvolil, protože opak se mu zdál nemožný. Neučinil tak s dokonalou láskou, protože byl, tak to bylo, rozpolcený ve své vůli mezi sebou a neomylnou pravdou Pána.“

Výsledek známe.

Uvažujme tedy o tématu, že většina dospělých katolíků půjde do pekla. Jak sv. Leonard řekl ve svém kázání, téma „je velmi vážné, dokonce rozechvělo pilíře Církve, největší světce naplnilo hrůzou a osídlilo pouště poustevníky.“

Většina lidí však věnuje malou pozornost varováním světců nebo zázrakům, které nám Bůh dává. Mezi těmi lidmi jsou samozřejmě i katolíci, jak nám odhaluje všudypřítomná hereze progresivismu. To, co bychom měli dělat, abychom se vyvarovali pekla, je napodobování dobrých andělů v jejich úsilí. To znamená, že bychom měli milovat Boha s nepodjatostí a měli bychom nabídnout vše, co máme, k Jeho slávě. Nic pro ten cíl nemůže být účinnějšího, než odporučit se do péče Naší Paní. Ona je brána do nebe – Porta coeli.

Poté, co tak učiníme, obraťme své myšlenky k činům. Statečně bojujme za slávu Boží a slávu Naší Paní a bojujme vytrvale, abychom Církev zbavili progresivismu, který ji zamořuje.

Poznámky:

Leonard z Port Maurizio, „The Little Number of Those Who Are Saved“, The Fatima Crusader, 17000 State Route 30, Constable, NY, květen 2009.
Randolph B. Campbell, Gone to Texas – A History of the Lone Star State, University of North Texas, Oxford University Press, NY, 2003, strana 38.

 Svata-Veronika-Giuliani - OPEKLE KRESTANOV

 O pekle krestanov svätá Veronika-Giuliani

Veľa chorôb, ktoré si deti prinesú so sebou na zem, sú následkom neporiadku a hriechu ľudí - Vízie mystičky blahoslavenej Márie Ježišovej z Agredy

Anjeli privádzajú deti k požehnaniu cez cnosti rodičov a ich predkov - Vízie mystičky blahoslavenej Márie Ježišovej z Agredy

 Porovnaj - Ohrozenie zo strany diabla je zvlášť nasmerované na deti Cirkvi - Vízie mystičky ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy

 

Kvetná nedeľa


V túto nedeľu som prežívala zvláštnym spôsobom pocity najsladšieho srdca Ježišovho. Môj duch bol tam, kde Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom rozradostené, s ratolesťami v rukách.

Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti.

Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách.Neustále vykrikovali od radosti aj malé deti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal srdce presýtené nevďačnosťou.

pd

Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma - a mi hovorilo, že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore

Večer, len čo som sa uložila spať, hneď som zaspala. Ale ako rýchlo som zaspala, ešte rýchlejšie som sa zobudila. Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma.

To dieťa mohlo mať asi rôčik a prekvapilo ma, že tak pekne hovorí, veď deti v tomto veku nehovoria vôbec, alebo hovoria veľ­mi nezrozumiteľne. Bolo nevýslovné krásne, podobalo sa Ježiškovi. 

Povedalo mi tieto slová: „Pozri na nebo." Keď som pozrela na nebo, videla som svietiť hviezdy a mesiac.

Vtom sa ma dieťa opýtalo: „Vidíš mesiac a hviezdy?" Odpovedala som, že vidím. Ono mi povedalo: „Tie hviezdy sú duše verných kresťanov. A mesiac, to sú Bohu zasvätené duše.

Vidíš, aký veľký rozdiel je medzi svetlom mesiaca a svetlom hviezd? Taký veľký rozdiel je v nebi medzi dušou zasvätenou a dušou verného kresťana. "A ďalej mi hovorilo, že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore.


 Rozdiel je len v tom, že raz sa skončia.

Po chvíli som videla opäť to isté dieťa, ktoré ma zobudilo. Bolo veľ mi pekné a zopakovalo mi tieto slová: „Skutočná veľkosť duše je v milo­vaní Boha a v pokore." Opýtala som sa dieťaťa: „Odkiaľ vieš, že skutoč­ná veľkosť duše je v milovaní Boha a v pokore? Veď túto vec môžu vedieť len teológovia a ty si sa predsa ani katechizmus neučilo - ako je možné, že to vieš?" A ono mi na to povedalo: „Viem, všetko viem," a v tej chví­li zmizlo.

pdAch, ako ma bolí, že duše sa vo sv. prijímaní tak málo spájajú so mnou

Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú.

 Chcem ich zasypať milosťami - ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tieto deti pohŕdajú matkinou láskou.

Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske."

Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať
potechy v tribunáli milosrdenstva, tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa
ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú
púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady.

Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha.

Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, ale už bude neskoro." 1447+

 

d

Dobre mi je pri tvojom srdci

 

Dnes počas sv. omše som uzrela pri mojom kláčadle malého Ježiška. Mal asi rok a prosil ma, aby som ho zobrala na ruky. Keď som ho vzala, pritúlil sa k môjmu srdcu a povedal:

 p„Dobre mi je pri tvojom srdci." „Aj keď si taký malý, predsa viem, že si Boh. Prečo si berieš podobu takého maličkého, aby si prebýval so mnou?" „Lebo ťa chcem naučiť duchovnej detinskosti.

Chcem, aby si bola veľmi maličká, lebo keď si malič­ká, nosím ťa pri svojom srdci tak, ako ty mňa v tejto chvíli držíš pri svojom srdci."

V tej chvíli som zostala sama, ale nikto nepochopí pocity mojej duše. Bola som celá ponorená v Bohu - ako špongia hodená do mora..
Svatá Faustína  strana  601 -  odst. 1524



Jedného dňa prišla ku mne istá sestra a prosila ma o modlitbu

Ježišu môj, aký si Ty dobrý a trpezlivý, neraz sa pozeráš na nás ako na malé deti. Prosíme Ťa neraz, a sami nevieme o čo, lebo na konci mod­litby, keď nám dávaš, o čo sme Ťa prosili, nechceme to prijať.
 

dSpoznala som, že Boh jej tú milosť dá, ale keď ju dostane, opäť bude nespokojná

Jedného dňa prišla ku mne istá sestra a prosila ma o modlitbu. Povedala mi, že už dlhšie to nevydrží, ak by tak malo byť. Nech sa modlím. Odpovedala som, že dobre a začala som novénu k Božiemu milosrdenstvu.

Modlila som sa však ďalej, ako ma prosila. Na druhý deň prichádza tá istá sestra. Keď sa začal rozhovor znovu o tom istom, povedala som jej: „Vieš, sestra, nesmieme Pána Boha v modlitbe nútiť, aby nám dal to, čo my chceme, ale radšej sa poddávať jeho sv. vôli." Ale jej sa zdalo, že to, o čo prosí, je potrebné. 

pKu koncu novény opäť pri­chádza ku mne tá istá sestra a hovorí mi: „Ach, sestra, Pán Ježiš mi dal tú milosť, ale, ale teraz už rozmýšľam inakšie. Modli sa, sestra, aby to zase bolo nejako inakšie."

Odpovedala som jej: „Áno, budem sa mod­liť, aby sa v tebe splnila Božia vôľa a nie to, čo ty chceš...



Najmilosrdnejšie srdce Ježišovo, ochráň nás pred spravodlivým  Božím hnevom.

+ Jedna sestra ma neustále prenasleduje len preto, že Boh so mnou tak blízko prebýva. Zdá sa jej, že to všetko len predstieram. Keď sa jej zdá, že som urobila nejakú chybu, vtedy hovorí: „Zjavenia majú a také chyby páchajú." 

Porozprávala o tom aj iným sestrám, ale vždy v hanli­vom význame, skôr to podáva ako prejav nejakej čudácky. Jedného dňa ma to zabolelo, že tá kvapka ľudského rozumu dokáže takto pretriasať Božie dary. 

Po sv. prijímaní som sa modlila, aby ju Boh osvietil, ale poznala som, že ak táto duša nezmení svoj vnútorný charakter, nedôj­de k dokonalosti.

Svatá Faustína  strana  601 -  odst. 1524

a  601 -  odst. 1524

 

 

jezis ta miluje

+ Ó, Spasiteľu sveta, spájam sa s Tvojím milosrdenstvom. Ježišu môj, 740 spájam všetky moje utrpenia s Tvojimi a ukladám do pokladnice Cirkvi na úžitok duší.

Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké. Druhy múk, ktoré som videla: 

z prvé utrpenie - ktoré vytvára peklo, je strata Boha, 

z druhé utrpenie - ustavičné výčitky svedomia, 

z tretie utrpenie - tento osud sa už nikdy nezmení, 

z štvrtá múka - je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná múka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom. 

z Piata múka - je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzá­jom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje. 

z Šiesta múka - je ustavičná prítomnosť satana, 

z siedma múka - strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to múky, ktoré všetci odsúdení trpia spo­lu. Ale to nie je koniec trápenia.

 Sú jednotlivé múky pre duše, a to sú múky zmyslov. 

Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôso­bom, ktorý sa nedá opísať. 

Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej.

 Zomrela by som pri pohlade na tie straš­né múky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť. 

Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.
 

pJa, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje !

Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. 

To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. 

Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.


J. M. J.
„Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milo­srdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.

Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stup­ňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť. 

Áno, Dru­há veľkonočná nedeľa je Sviatkom milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam úctu k môjmu milosrdenstvu slávnostným oslavovaním tohoto sviat­ku aj vzdávaním úcty tomu obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho mio­srdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." Ó, Ježišu môj, Ty sám mi pomáhaj vo všetkom, lebo vidíš, aká som maličká. Spolieham jedine na Tvoju dobrotivosť, Bože.

 O pekle krestanov svätá Veronika-Giuliani

  Nevyhnutnosť svätej spovede

Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !

Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.

„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.


Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.


Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.

 pokračovanie

životopis - /svata_Faustina_Kowalska

 

Existuje peklo ?

 

**==***==**

Posolstvo z Medzugoria - 25. januára 1991

Drahé deti! Dnes ako nikdy predtým pozývam vás k modlitbe, i modlitba nech je modlitbou za pokoj. Satanje silný a chce zničiť hu ľudské životy, ale aj prírodu a planétu, na ktorej žijete. Preto, lu- deti, modlite sa, aby vás chránilo Božie požehnanie pokoja.Boh ma poslal medzi vás, aby som vám pomohla.

Keď chcete, zoberte si sv. ruženec ! x Už samotný ruženec môže urobiť zázraky vo svete i vo vašom živote žehnám vás a zostanem s vami, kým to Boh bude chcieť. Ďakujem že sa nespreneveríte mojej prítomnosti na tomto mieste a ďakujem, pretože vaša odpoveď napomáha dobru a pokoju. Ďakujem vám, prijali moje pozvanie!"

x Kto z vás si myslí že určite pôjde do očistca ?

 

 

 

Robte nápravu svojho života !

Turzovka - Lašútové pokánie x

 

Vicka nikdy neštudovala teológiu a je málo pravdepodobné, že ju bude študovať. A predsa sa s ňou teológovia radi stretávajú. Aj ja som mala možnosť viacerých k nej sprevádzať. Často od nej odchádzajú veľmi dojatí a akoby „uvedení na správnu mieru".

Všetko, čo sa naučili počas niekolkých štúdií, im jednoduché sedliacke dievča bez vzdelania vysvetlí niesli jednoduchými slovami s istotou niekoho, kto sa „dotkol" skutočnej viery. Stáva sa dokonca, že ich opravuje.

Takto sme sa dostali k podstate. Keď robím prekladateľku nejakému teológovi, ktorý dáva otázky, t už netýkajú tejto podstaty viery, viem vopred, aká bude odpoveď (Vicky aj ostatných piatich vizionárov):

Kto už dnes verí, že peklo existuje? Kto vysvetlí veriacim prečo počas sv. omše žiadame Otca „zbav nás od večného zatratenia a priveď nás k tvojim vyvoleným..."alebo v iných modlitbách: „... zachráň nás od pekelného ohňa, ( od diabla )

V Medžugorí Gospa neváhala osvetliť tento bod hneď na začiatku svojho príchodu a keďže vie, že často iba slová nestačia, „ukázala", v čo máme veriť. Ukázala to, čo naozaj jestvuje. Chce nás vytiahnuť z neveďmostí, z existujúcich nejasností, pretože v duchovnom boji je nevedomosť zbraňou porazených diablov proti ľudom.

 

 

 

 

 

Vicka pokračuje - Panna Mária nám ukázala peklo

Je to hrozné miesto. V strede je velký oheň, ale nie taký, aký poznáme tu na zemi Videli sme normálnych ľudí ako tých, ktorých stretávame na ulici, hádzali dobrovoľne do ohňa. Nikto ich tam nestrkal. Neoľutovaný Hriech ích do pekla ťahal.

Ponárali sa do rôznych hlbokého ohňa. Keď vyšli podobali sa na divé zvery, hnevlivo zavýjali od nenávideli a od zloby sa rúhali... Ťažko nám bolo uveriť, že išlo ešte o ľudské bytosti natolko boli zmenení, zohavení...

Všetkým sme boli strašne vyľakaní a nechápali sme, ako sa taká hrozná vec môže týmto ľudom stať. Našťastie nás prítomnosť Gospy - Panny Márie upokojila.

 

 

Videli sme aj jedno veľmi pekné mladé dievča

 

Videli sme aj jedno veľmi pekné mladé dievča vrhnúť sa dobrovoľne do ohňa. Potom sa podobala na netvora.

Panna Mária nám neskôr vysvetlila, čo práve vidíme a povedala nám: Títo ľudia idú do pekla z vlastnej vôle. Je to ich vlastný výber, ich vlastné rozhodnutie. Kto žije v hriechu má peklo na zemi. Jedine hriech oddeluje človeka od Boha.

Nebojte sa! Boh dal každému slobodu. Na zemi sa každý svojím životom môže rozhodnúťpre Boha alebo proti Bohu.

Niektorí ľudia robia na zemi vedome všetko proti Bohu a Jeho vôli. Títo sizačínajú s peklom vo svojom vlastnom srdci. HRIECH - A ak sa v hodine smrti nekajajú, to peklo potom pokračuje. Svätá Panna Mária nám ukázala to, čo naozaj jestvuje. Chce nás vytiahnuť z nevedomostí, z existujúcich nejasnosti, pretože v duchovnom boji je nevedomosť zbraňou porazených proti ľudom.

 Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy

 O pekle krestanov svätá Veronika-Giuliani

Porovnaj - Svata Faustína - Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti pekla plnej blata duše malých detí i starších, asi deväťročných  x Pokračovanie

 

 


Ale Boh robí všetko, aby nás zachránil. Všetko!

Ježiš zomrel pre každého z nás a Jeho láska je veľká pre všetkých. Stále nás vyzýva, aby sme sa priblížili k Jeho Srdcu, ale čo môže urobiť pre niekoho, kto Jeho lásku nechce? Nič ! Lásku nemožno znásilňovať !

A tým sa skončila návšteva. Trvala podľa našich pozemských hodi­niek dvadsať minút, ale pre Vicku a Jakova sa čas akoby zastavil, unikli našim priestorovo-časovým medziam. Nakoniec im Gospa zverila jedno poslanie:

Toto všetko som vám ukázala' preto,aby ste vedeli, že to existuje a aby ste to povedali ostatným.

Vo vnútri samotnej Cirkvi, niektoré osoby popierajú existenciu pekla. Niektorí pútnici mi žalovali: „Náš kňaz mi povedal, že peklo neexistuje, že takým veciam netreba veriť." V takýchto situáciách, ktoré sú stále bežnejšie, nám treba odpovedať jemne, ale isto: „Duchovný otče, je to váš osobný názor alebo základný článok viery obsiahnutý v Biblii a v celej tradícii Cirkvir Starý a Nový Zákon nás učí, že peklo existuje. A najlepšie je sa za neho modliť.

 

Klamala som svojou nábožnosťou a skončila som v pekle

Tri_anjelske_pozdravenia - Svedectvo ženy

Z hriechu nečistoty - istá žena pred všetkými z hrôzy omdlela

česť a dobré meno blížneho

Hriechy proti láske k blížnemu

IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech 

 

 

Diabol chce aby človek žil v hriechu - Elias Vella

 

( DIABLI - Ich cieľom je odlákať nás od dobra a priviesť k HRIECHU. Záleží však na tom, ako sa k nim postavia. Človek má na výber. Oprie sa o Pánovho ducha, alebo sa nechá zlákať volaním diabla ? ( cez hriech, okultizmus, zlú spol. ľudí. )

Vo výnimočných prípadoch útočí diabol tak, že sa človeka zmocní, to znamená že diabol vstúpi do človeka, ovládne jeho telo, jeho vôlu, jeho myseľ, jeho slobodu, jeho emócie.

Jediná vec ktorú diabol nemôže napadnúť je duša. Diabol môže vstúpiť do všetkých týchto oblastí okrem duše ! x

Do duše môže diabol môže vstúpiť jedine vtedy keď mu otvoríme dvere prostredníctvom spáchaného smrteľného HRIECHU. x

To znamená že človek ktorí sa dopustil smrteľného hriechu je na tom horšie ako človek posadnutý diablom. x

Pretože človek posadnutým diablom môže DIABOL prebývať proti jeho vôli, kým v prípade smrteľného hriechu ma človek úplnú slobodu otvoriť mu dvere prostredníctvom spáchaného HRIECHU. Peklo je dôsledok toho čo si človek vyberie - HRIECH. Elias Vella )

KATECHIZMUS KAT. CIRKVI

 

  • 1035 Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo(393) a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. HLAVNÝ TREST PEKLA SPOČÍVA VO VEČNEJ ODLÚČENOSTI OD BOHA, LEBO JEDINE V ŇOM MÔŽE MAŤ ČLOVEK ŽIVOT A BLAŽENOSŤ, PRE KTORÉ BOL STVORENÝ A PO KTORÝCH TÚŽI.

(KKC 1264). Stále je hriešnik náchylný robiť zlo. A tak pácha hriechy. Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života. Ak by človek zomrel so smrteľným hriechom, tak ide priamo do pekla.

Ježiš dobre vie, že sme náchylný k hriechu. Preto nám daroval prostriedok, ktorým je možné obnoviť priateľstvo s Ním.

Ustanovil sv. SPOVEĎ – je to šanca znova sa očistiť ak sme po krste spáchali hriech. Sv. spoved diabol nenávidí najviac.

Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom a modlitbami pričiňuje o ich obrátenie.“(KKC 1422)

Vysvetlenia:

hriech – je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu.

Je priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu. Môže to byť skutok, slovo alebo zlá túžba, myšlienka

Je urážka Boha,...je neposlušnosťou, vzburou proti Bohu, pretože človek chce byť „ako Boh“.

Je láskou k sebe až po opovrhnutie Bohom.

Je pyšné vyvyšovanie seba. Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od neho naše srdce. (KKC 1849-1850)

smrteľný hriech (ťažký) – je vážnym prestúpením Božieho zákona – ničí v srdci človeka lásku (KKC 1855) spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.

(KKC 1451; RR OP 6) Je to žiaľ duše nad spáchanými hriechmi, lebo sme nimi ublížili sebe, druhým ľuďom, ale hlavne Bohu.

Ak ľútosť pochádza z lásky k Bohu – nazýva sa dokonalá ľútosť – takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; odpúšťa aj smrteľné hriechy ak mám predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. (KKC 1452)

Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred trestom za hriech – takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi. (KKC 1453)

Ak niet ľútosti, niet ani odpustenia hriechov!

 

3. Predsavzatie

Je pevné rozhodnutie chrániť sa každého hriechu a aj príležitosti k hriechu. Predsavzatie viac nehrešiť.Napríklad sv. Dominik Sávio sa modlieval: Pane, radšej chcem zomrieť ako raz zhrešiť

Pri spovedi je nutné vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých si je človek vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia. (KKC 1456)

Tieto smrteľné hriechy treba vyznať každý osobitne.(RR OP 7a)

 

IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech 

 

  

Vzťahy idú až za hrob

Turzovka - Lašútové pokánie x

 

Po očistci, - pokračuje Vicka, - nám Gospa ukázala peklo. Je to hrozné miesto

  • Ach, Kto už dnes verí, že peklo existuje? V Medžugorí Gospa neváhala o svetliť tento bod hneď na začiatku svojho príchodu a keďže vie, že často iba slová nestačia, „ukázala", v čo máme veriť.

  • Ukázala to, čo naozaj jestvuje. Chce nás vytiahnuť z nevedo­mostí, z existujúcich nejasnosti, pretože v duchovnom boji je nevedomosť zbraňou porazených

V strede je veľký oheň, ale nie taký, aký poznáme tu na zemi. Videli sme normálnych ľudí ako tých, ktorých stretávame na ulici, hádzať sa dobrovoľne do ohňa. Nikto ich tam nestrkal. Ponárali sa do rôznych hĺbok ohňa. Keď vyšli podobali sa na divé zvery, hnevlivo zavýjali od nenávisti a zloby a rúhali sa... Ťažko nám bolo uveriť, že išlo ešte o ľudské bytosti, natoľko boli zmenení, zohavení...

Všetkým sme boli strašne vyľakaní a nechápali sme, ako sa taká hrozná vec môže týmto ľuďom stať. Našťastie nás prítomnosť Gospy upokojila. Videli sme aj jedno veľmi pekné mladé dievča vrhnúť sa do ohňa. Potom sa podobala na netvora. Gospa nám neskôr vysvetlila, čo práve vidíme a povedala nám:

 

  • Títo ľudia idú do pekla z vlastnej vôle je to ich vlastný výber, ich vlastné rozhodnutie. ( Kto žije v hriechu ma peklo už na zemi. Títo začínajú s peklom vo svojom vlastnom srdci. A ak sa v hodine smrti nekajajú, to peklo potom pokračuje )

Nebojte sa! Boh dal každému slobodu. Na zemi sa každý môže roz­hodnúť pre Boha alebo proti nemu. Niektorí ľudia robia na zemi vedome všetko proti Bohu a Jeho vôli. Títo začínajú s peklom vo svojom vlastnom srdci. A ak sa v hodine smrti nekajajú, to peklo potom pokračuje. Jedine hriech oddeluje človeka od Boha

Peklo sa nikdy neskončí. Tí, čo tam sú, nechcú nič od Boha, dobrovoľne si vybrali zostať ďaleko od Boha a navždy! Boh nemôže ni­koho nútiť, aby Ho miloval.

A Boh, - hovorím jej, - ak má také dobré Srdce, prečo dopustí, aby naveky stratil svoje deti ? Prečo nedá napríklad pred peklo závoru alebo prečo nevezme do náručia všetkých tých, ktorí sa pripravujú hodiť sa do ohňa a nepresvedčí ich, aby išli radšej s ním ako so satanom? Pochopili by svoj omyl! Ale Boh robí všetko, aby nás zachránil. Všetko!

 

Nemôžem sa na neho pozerať, taký je ošklivý. Povaľuje sa v horiacich plameňoch

 

V roku 1968 zomrel najväčší mystik nášho storočia, sv. páter Pio, ktorý mal dar vidieť a čítať v dušiach. Jednej žene, ktorú opustil muž a žil s inou, sv. Pio povedal .

Že hoci sa dotyčný dal nahovoriť, aby na poslednú chvíľu prijal sviatosti zomierajúcich, je zatratený.

Vôbec neľutoval, neučinil žiadne predsavzatie,nevyspovedal sa zo všetkých hriechov, svoje obrátenie roky a roky oddialoval.

O ľútosti

Mladíkovi, ktorý sa pýtal na osud pred pätnástimi rokmi zomrelého starého otca, poskytol páter odpoveď: „Nemôžem sa na neho pozerať, taký je ošklivý. Povaľuje sa v horiacich plameňoch."

 

PEKLO EXISTUJE - POKRAĆOVANIE

 

14 ročné dievča v pekle pre jednu nemravnú knižku - kázeň o. Kuffa

    

 

Svätá Terezia z Avily 

Náramné mé poděsilo videní, jež jsem měla na jistém místě a, o níž jsem se pozdéji do- vedela. že žila dlouhý čas velmi špatné. Poslední dvé léta by la nemocná a zdalo se. že se v určitých vécech polepšila.

Zemŕela bez sväté zpovédi. Nicméné se mi zdalo, že by nemusela príjít do véčného zatracení.

Avšak béhem príprav k pohřbu jsem viděla množství dáblú, kteŕí brali to télo, jako by si s ním chtéli hrát.

Týrali je. házeli jím sem a tam velkými vidlemi. Naplnila mé hrúza, když jsem vidéla, jak ho nesou ke hrobu s obvyklými poctami a obrady.

Myslela jsem na Boží dobrotu, jež zabránila, aby byl potupen, tím. že skryla stav oné duše.Ta podívaná mé zdrtila.

Během obradu jsem neviděla žádného ďábla, avšak když by la mŕtvola spušténa do hrobu, videla jsem nesčetně těch, kteŕí tam na neho čekali.

Byla jsem téměŕ bez sebe a méla jsem zapotŕebí hodné odvahy, abych nedala na sobé nic poznat. Medzitím jsem myslela na to. co asi udelali s duší, když už tolik * týrali télo.

Kéž by se líbilo Bohu. aby duše. žijící v téžkém hŕíchu. spatšily údésnou scénu, kterou jsem videla já! Myslím, že by se hned obrátily k lepšímu životu. Z toho jsem se dúkladnéji poučila, kolik dlužím Bohu a z jakého zla mé osvobodil.

Ten strach zustal ve mné až do té doby, dokud jsem o nehovorila se zpovédníkem. domnívajíc se že to byl ďábelsky klam, pokoušející mi zhanobit tu duši. pŕestože nebyla nŕj.tl príliš dobrá. Ať to byl klam nebo ne, zúslává faktem, že se chveji strachem, když si na to vzpomenu.

Svätá Terezia z Avily

 

Sv. Leonard z Porto Maurizio - Tak potom, hovorím k vám, ktorí ste si zvykli žiť v smrteľnom hriechu, v závisti a nenávisti, v bahne nerestí nečistoty, a ktorí sa dostávate každým dňom bližšie do pekla. Zastavte sa a poobzerajte sa dookola. Pán Ježiš vás volá a svojimi sv. ranami, ako mnoho výrečným hlasom, kričí na vás: „Môj synu, ak si zatratený, môžeš za to viniť len sám seba: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba´. Pozdvihni svoj zrak a uvidíš všetky milosti, ktorými som ťa obohatil, aby som ti zabezpečil večnú spásu a pokojný život na zemi.

Pokračovanie - Sv. Leonard z Porto Maurizio - z najväčších misionárov v dejinách Cirkvi x

 

ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Je potrebné pochopiť, že Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy.

Svätý Gregor rozprával , že istý pätročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial.

POROVNAJ x Deti ma ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého.

Panna Mária zjavila Božej služobnici Benedikte z Florencie , že isté dvanásťročné dievča bolo odsúsené po spáchaní prvého hriechu.

Iný osemročný chlapček , zomrel, po prvom hriechu a jeho duša bola zatratená. V Evanjeliu svätého Matúša ( kapitola 21) je napísané , keď Pán našiel figovník bez ovocia preklial ho : Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie „ a strom vyschol.

A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. Zjavenie Jána 20,12

Svata Faustína hovorí- Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších , asi deväťročných  x Viac

Pokračovanie x

česť a dobré meno blížneho

Hriechy proti láske k blížnemu

PEKLO EXISTUJE

 

HRIECHY JAZYKA, A OSOČOVANIA

 

Z ohovárania sa nestačí vyspovedať – treba ešte napraviť spôsobené zlo. Tak ako zlodej nedostane odpustenie, dokiaľ nevráti cudziu vec – ak je v stave to urobiť – tak isto i ľudia, ktorí ohovárali iných, musia napraviť krivdy, ktoré spôsobili.

Kto sa dopustil osočovania, ak je možnosť ten to musí odvolať pred tými osobami, ktoré ho počuli. Inák spoveď je neplatná. Treba to urobiť, hoci nás budú považovať za podvodníkov a klamárov, hoci by nám to bolo veľmi ťažké. ohovárači robia škodu viere i Cirkvi, pričom sa stávajú obyčajne dôvodom záhuby svojej i mnohých duší . Ohováranie, očierňovanie a nactiutŕhanie môžu byť smrteľným hriechom. To závisí od výčitiek, ktoré adresujeme druhému.

Z ohovárania sa nestačí vyspovedať – treba ešte napraviť spôsobené zlo. Tak ako zlodej nedostane odpustenie, dokiaľ nevráti cudziu vec – ak je v stave to urobiť – tak isto i ľudia, ktorí ohovárali iných, musia napraviť krivdy, ktoré spôsobili. ezabúdajme, že bez splnenia tejto podmienky naše spovede nestoja za nič a že kvôli tomu, že mnohí neľutujú, idú do zatratenia.

 Nedostatok ľútosti spôsobuje, že sa ľudia obviňujú ľahostajným spôsobom, akoby rozprávali nejaký príbeh. Po takejto mizernej spovedi nevidno žiadnu premenu. Ak ste po toľkých spovediach a svätých prijímaniach nedosiahli nápravu, ak z roka na rok upadáte do tých istých chýb, tak sa zamyslite nad tým a proste milosrdného Boha, aby vás uchránil od morálnej slepoty a od večnej záhuby, ktorá je jej morálnym dôsledkom.


Ak sme pomocou Ducha Svätého spoznali svoje hriechy, dobre sme sa z nich vyspovedali, úprimne sme ich oľutovali, tak nám zostáva splniť ešte jedna podmienka – zadosťučinenie Pánu Bohu i blížnemu. Od začiatku sveta spravodlivosť Božie vždy po odpustení vín vyžadovala ešte zadosťučinenie. 

Zadosťučinenie to je trest pre telo alebo pre ducha za to, že sme zhrešili. Tieto dočasné tresty sú čímsi veľmi malým v porovnaní s večnými trestami, ktoré sme si hriechmi zaslúžili. Ak sa nám pokánie, ktoré nám uložil kňaz, zdá ťažké, tak sa pozrite na pokánie svätých a určite zmeníte svoju mienku.

Boh odpustil Adamovi, a predsa tento praotec ľudského rodu robil ťažké pokánie deväťsto rokov [pozemského života].

Prorok Nátan oznámil kráľovi Dávidovi, že mu Boh odpúšťa, a predsa Dávid neprestáva plakať a ľutovať, že zarmútil najlepšieho Pána. Jeho bolestné náreky sa rozliehajú v celom paláci; horkými slzami kropí každodenný chlieb, dokonca v noci, na lôžku, plače – ľútosť ho neopúšťa až po hrob.

Peter zhrešil zo strachu a zbabelosti, a hoci mu Božský Majster odpustil to, že Ho zaprel, tak knieža Apoštolov aj napriek tomu plače po celý svoj život – slzy vyryli na jeho tvár brázdy.

A čo robí po smrti Spasiteľa Magdaléna? Skryje sa na púšti, plače a celý život robí pokánie, hoci jej Boh odpustil, hoci jasne povedal farizejovi, že sa jej mnoho odpúšťa, lebo mnoho milovala

Pozrime sa teda, aké pokánie ukladali v prvých storočiach Cirkvi. Ak niekto zbytočne vzýval meno Božie (čo je dnes všeobecným zvykom dokonca u detí, ktoré sa ešte nevedia modliť), tak ho odsúdili na pôst o chlebe a vode na sedem dní. Ak sa niekto radil s veštcami a čarodejníkmi, musel robiť pokánie sedem rokov.Za ťažkú prácu v nedeľu, hoci trvala iba krátko, dávali pokánie na tri roky. Za rozprávanie sa počas svätej omše odsudzovali na pôst o chlebe a vode na desať dní. 

Svätý Ján Vianney - pokračovanie

Svätý Ján Vianney - pokračovanie

Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd - sv. Faustína

 

 

Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné..." (KKC 1035)

Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú pre človeka výzvou na zodpovednosť, s ktorou má používať svoju slobodu so zreteľom na svoj večný osud. Súčasne sú aj naliehavou výzvou na obrátenie..." (KKC ¡036)

Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tom od­vrátení až do konca.

Cirkev v eucharistickej liturgii a v každodenných mod­litbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha, ktorý „nechce, " aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. "(2 Pt 3,9) (KKC 1037)

1 Tieto slová sú natoľko vážne, že som si starostlivo každé slovo znovu overila u Vicky skôr, ako som ich dala vytlačiť.

Najvýznamnejšia „návšteva pekla "je tá, ktorú zažila svätá Terézia z Avily. V roku 1917 ukázala Panna Mária peklo aj trom deťom z Fatimy, v dôsledku čoho sa neprestajne obetovali za hriešnikov. Francúzska mystička Martha Robinova taktiež vyrozprávala jej návštevu pekla po boku Panny Márie (ešte to nebolo publikované).

V roku 1936 blahoslavená s. Faustína z Poľska vyrozprávala svoju vlastnú skúsenosť: „Dnes som v sprievode anjela navštívila peklo. Je to miesto veľkého trápenia a veľkých priestorov. Zo všet­kých múk, najväčšia je strata Boha... Bola by som zomrela plačúc nad toľkým utrpením, keby ma Všemohúci nebol podržal. Nech hriešnik vie, že bude trpieť tým, čím zhrešil, a to večne. Píšem to na Boží príkaz, aby sa nikto ne­ospravedlňoval hovoriac: „Nikto tam nebol" alebo že „nikto nevie, ako tam je." Ja, sestra Faustína, na Boží príkaz som bola v pekelnej priepasti, aby som mohla svedčiť, že peklo existuje... Všimla som si, že peklo je plné duši, ktoré tam dole neverili v existenciu pekla! Od tohto dňa sa ešte horlivejšie modlím za hriešnikov."

Pán Ježiš povedal : Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, vraždy , cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania, závisť ...

a hlúposť ako následok hriechu.“ (Mk 7, 14 – 15. 20 – 21). stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri a stali sa hlupákmi(Rim1,21)

 

 

Hriechy proti duchu svätému x

 

 

 

Nepôjdem do očistca !

Zjavenie v Medzugorií

Svedectvo kňaza

Nepôjdem do očistca

Klamala som svojou nábožnosťou a skončila som v pekle

z hriechu nečistoty jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela

Z hriechu nečistoty - istá žena pred všetkými z hrôzy omdlela

 Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy

 

o pekle

čo je hriech ?

česť a dobré meno blížneho

Hriechy proti láske k blížnemu

 

 

 

A ak sa v hodine smrti nekajajú, to peklo potom pokračuje d

 

Pán Ježiš zomrel každého z nás a Jeho láska je veľká pre všetkých. Stále nás vyzýva, aby sme sa priblížili k Jeho Srdcu, ale čo môže urobiť pre niekoho, kto Jeho lásku namá za Nič!

Lásku nemožno znásilňovať!

 

 

 

 

 

ú

A tým sa skončila návšteva. Trvala podľa našich pozemských hodili vadsať minút, ale pre Vicku a Jakova sa čas akoby zastavil, unikli m priestorovo-časovým medziam. Nakoniec im Gospa zverila jedno poslanie.

Toto všetko som vám ukázala1 preto, aby ste vedeli, že to existuje ' ste to povedali ostatným. A ako ste sa vrátili naspäť k Jake? - spýtala som sa. Podobne ako predtým! Zišli sme cez strechu a ocitli sme sa v izbe!

 

Prvá eucharistická modlitba - Modlitba Anjela vo Fatime v roku 1917

Vo vnútri samotnej Cirkvi, niektoré osoby popierajú existenciu pekla. Niektorí pútnici mi žalovali: „Náš kňaz mi povedal, že peklo neexistuje, že takým veciam netreba veriť. "V takýchto situáciách, ktoré sústále bežnejšie, nám treba odpovedať jemne, ale isto: „Duchovný otče, je to váš osobný názor alebo základný článok viery obsiahnutý v Biblii a v celej tradicii Cirkvi?" Starý a Nový

 

 

 

äZákon nás učí, že peklo existuje

Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné...d (Katechizmus 1035)

„ Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú pre človeka vývt na zodpovednosť, s ktorou má používať svoju slobodu so zreteľom na večný osud. Súčasne sú aj naliehavou výzvou na obrátenie..." (KKC 1036

„Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokhi dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tom vrátení až do konca. Cirkev v eucharistickej liturgii a v každodenných iih litbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha, ktorý„ncclii aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie." (2 Pt3,9) (KKC 103

Tieto slová sú natoľko vážne, že som si starostlivo každé slovo znoy overila u Vicky skôr, ako som ich dala vytlačiť.

 

Svätá Fustína, na Boží príkaz som bola v pekénej priepasti, aby som mohla svedčiť, že peklo existuje... Všimla som si, žepiklo je plné duší, ktoré neverili v existenciu pekla! Od tohto dňa sa (šte horlivejšie modlím hriešnikov."

(Sv. Faustína, Demíček 20. októbra 1936)

Z knihy Medzugorsky zázrak - Viťazstvo srdca : str. 59

.....................................

 

Satan sa zjavil preoblečený za Pannu Máriu

Medzugorie

 

Kľakla si a chcela sa práve prežehnať, keď sa jej zjavil satan preoblečený za Pannu Máriu.

Mirjana napísala: „Bol škaredý, strašne škaredý. Nemohla som sa na neho ani pozrieť.

Jeho pohľad ma skoro zabíjal, skoro som omdlela. Povedal mi: Musíš opustiť Boha, musíš opustiť Pannu Máriu, oni ťa nechajú trpieť, poď so mnou, urobím ťa šťastnou v láske a v živote!´

Z hĺbky srdca som kričala: Nie, nie, nie! Diabol sa teda vzdialil, prišla Panna Mária a povedala mi: 
„Je mi ľúto, že si to musela zažiť, ale musíš vedieť, že satan existuje a že si vyžiadal dovolenie u Boha uviesť  krestanov na určitý čas do pokušenia a omylu s úmyslom zničiť.

 

 

Boh mu k tomu poskytol toto storočie  v ktorom žijete

Storočie, v ktorom žijete, je pod mocou satana. Keď sa všetky tajomstvá splnia, bude jeho moc zničená. Satan sa stáva ešte agresívnejším, pretože stráca moc.

-------- ----- ----- ----- -----

Satan Rozbíja vzťahy lásky, šíri nesvornosť, nenávisť, medzi kresťanmi a kňazmi, a udávaju sa navzájom.

Satan trýzni ľudí a dokonca pomocou zvrátených ľudí ich manipuluje a telesne i duchovne zabíja

d Satan imitoval telefonický rozhovor - porovnaj

-------- ----- ----- ----- -----

Preto sa pred ním chráňte Božou láskou, modlitbou obrátením srdca, pôstom a spoločnou modlitbouZnakom Božích detí je laska, a jednota. Satan je plni závisti preto rozdeľuje.

Obnovte si srdcia casto sa spovedajte, často príjimajte a adorujte, používanie svätenej vodynoste pri sebe posvätené predmety a vystavte si ich vo vašich domovoch dModlite sa kazdy den ruzenecd

d Sv. spoveď aspoň raz za mesiac

Konajte skutky lasky kým máte ešte času lebo už nebude. d

Mirjana - Medzugorie

 

 

 

 

Turzovka

 Hojenie zranených vzťahov

Citové vzťahy a zranenia

O ľútosti

Hriech ako charizmy

Spytovanie svedomia

Posolstvo z Medzugoria - 25. januára 1991 - Peklo existuje !

 

 

 

Pán Ježiš Kristus

 

Ktorá z osôb Najsvätejšej Trojice sa stala človekom?

Človekom sa stala Druhá božská osoba –Boží Syn - Ježiš Kristus.

Ktorá z osôb Najsvätejšej Trojice sa vo Svätom písme označuje ako ”Slovo”?

“Slovo”, to je Druhá božská osoba – Boží Syn.

Čo znamenajú vo Svätom písme slová: Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami?

Tie slová znamenajú, že Druhá božská osoba – Boží Syn, ktorý sa tiež nazýva “Slovo” vzal na seba ľudské telo a žil na zemi ako človek.

Kto je to Ježiš Kristus?

Ježiš Kristus je Druhá božská osoba, jednorodený Boží Syn, ktorý sa stal pre nás človekom. a zomrel na križi

Ježiš Kristus je Boh alebo človek?

Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek.

Kde sa narodil Ježiš Kristus?

Ježiš Kristus sa narodil v meste Betleheme v Izraeli.

Kedy slávime narodenie Pána Ježiša?

Narodenie Pána Ježiša slávime na Vianoce, 25. decembra.

Čo znamená meno Ježiš?

Meno Ježiš znamená Spasiteľ (Záchranca) alebo Vykupiteľ.

Čo znamená meno Kristus?

Meno Kristus po grécky znamená Boží Pomazaný. Po hebrejsky sa to povie “Mesiáš”.

Prečo sa stal Syn Boží človekom?

Syn Boží sa stal človekom preto, aby nás slovom a príkladom učil a vykúpil.

Kto je otcom Pána Ježiša?

Otcom Pána Ježiša je Boh Otec.

Prečo nazývame Krista ”Spasiteľ”?

Pretože nám svojim utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním zaslúžil odpustenie hriechov a zachránil nás pre večný život v nebi.

Kto je prisľúbený a poslaný Vykupiteľ?

Prisľúbený a poslaný Vykupiteľ je Ježiš Kristus.

Kde rástol Pán Ježiš?

Pán Ježiš rástol v meste Nazaret v Izraeli.

V čom nám bol podobný Pán Ježiš?

Pán Ježiš nám bol podobný vo všetkom, okrem hriechu.

Čomu nás učí nazaretský život Pána Ježiša?

Nazaretský život Pána Ježiša nás učí poslušnosti, modlitbe a statočnej práci.

Koľko rokov mal Pán Ježiš, keď začal vyučovať?

Pán Ježiš, keď začal vyučovať, mal asi 30 rokov.

Za kým išiel Pán Ježiš, skôr ako začal vyučovať?

Pán Ježiš, skôr než začal vyučovať, šiel za Jánom Krstiteľom, aby prijal krst pokánia.

Čo učil Pán Ježiš?

Pán Ježiš učil všetko, čo máme veriť a robiť, aby sme dosiahli pozemskú a večnú blaženosť.

Kto spísal učenie a život Pána Ježiša?

Učenie a život Pána Ježiša spísali štyria evanjelisti v knihách, ktoré voláme Evanjelium.

Ako znie hlavné prikázanie?

Hlavné prikázanie znie: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

Kedy milujeme Boha nadovšetko?

Pána Boha milujeme nadovšetko vtedy, keď ho máme radšej ako všetko na svete a keď plníme jeho vôľu.

Kedy milujeme svojho blížneho ako seba samého?

Svojho blížneho ako seba samého milujeme vtedy, keď úprimne chceme jeho dobro a v nešťastí mu pomôžeme.

Prečo robil Pán Ježiš zázraky?

Aby dokázal svoju lásku k ľuďom, aby im ukázal svoju božskú moc, a aby posilnil ich vieru.

Koho z ľudí Pán Ježiš osobitne miloval?

Pán Ježiš osobitne miloval deti.

Prečo Pán Ježiš osobitne miloval deti?

Pán Ježiš preto osobitne miloval deti, lebo čisté detské duše sú najbližšie k Božiemu kráľovstvu.

Kto boli nepriatelia Pána Ježiša?

Nepriatelia Pána Ježiša boli pyšní zákonníci, pokryteckí farizeji a žiarliví saduceji.

Na čom sa dohodli nepriatelia Pána Ježiša?

Nepriatelia Pána Ježiša sa dohodli, že ho zabijú.

Čo urobil Pán Ježiš na Poslednej večeri?

Pán Ježiš pri Poslednej večeri obetoval prvú svätú omšu. Premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv.

Čo sa stalo na slová Pána Ježiša: “Toto je moje telo” – “Toto je moja krv”?

Na slová Pána Ježiša: “Toto je moje telo” – “Toto je moja krv” chlieb a víno sa premenili na jeho Telo a Krv.

Prečo povedal Pán Ježiš slová: “Toto robte na moju pamiatku”?

Slová: “Toto robte na moju pamiatku” povedal Pán Ježiš preto, aby aj jeho apoštoli robili to, čo on: premieňali chlieb a víno na jeho Telo a Krv.

Kto teraz premieňa chlieb a víno na Telo a Krv Pána Ježiša?

Chlieb a víno na Telo a Krv Pána Ježiša premieňajú teraz nástupcovia apoštolov: biskupi a kňazi, keď obetujú svätú omšu.

Ako trpel za nás Pán Ježiš?

Pán Ježiš trpel za nás tak, že:

  • potil sa krvou,
  • bol bičovaný,
  • bol tŕním korunovaný,
  • niesol ťažký kríž,
  • bol ukrižovaný.

Za čo trpel a zomrel Pán Ježiš?

Pán Ježiš trpel a zomrel za všetky hriechy všetkých ľudí.

Kedy zomrel za nás Pán Ježiš?

Pán Ježiš zomrel za nás na Veľký piatok.

Kde zomrel Ježiš Kristus?

Ježiš Kristus zomrel v meste Jeruzaleme v hlavnom meste Izraela.

Čo sa stalo na tretí deň po smrti Pána Ježiša?

Na tretí deň po svojej smrti Pán Ježiš vstal z mŕtvych.

Kedy vstal Pán Ježiš z mŕtvych?

Pán Ježiš vstal z mŕtvych na Veľkonočnú nedeľu.

Prečo trpel, zomrel a vstal z mŕtvych Pán Ježiš?

Pán Ježiš trpel, zomrel a vstal z mŕtvych preto, aby nás vykúpil a spasil.

Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych?

To, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych vieme od apoštolov, ktorí ho videli, dotýkali sa ho, rozprávali sa i jedli s ním a toto dosvedčili mučeníckou smrťou.

Čo pre nás znamená smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša?

Smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša pre nás znamená to, že nebeský otec nás nekonečne miluje a po smrti nás vzkriesi k večnému životu.

Čo slávime na štyridsiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní?

Slávime to, že Pán Ježiš vystúpil na nebesia a ako Bohočlovek je účastný slávy Nebeského Otca.

Kedy sa vráti Pán Ježiš?

Pán Ježiš sa vráti na konci sveta, aby súdil všetkých ľudí.

Ako menujeme súd na konci sveta?

Súd na konci sveta menujeme posledný, všeobecný alebo súd sveta.

Čo sa stane na konci sveta?

Na konci sveta Pán Ježiš:

  • vzkriesi mŕtvych,
  • zjaví sa vo svojej sláve a bude súdiť,
  • dobrých odmení večnou blaženosťou a zlí sa dostanú do večného zatratenia,
  • viditeľný svet pretvorí na nový, ktorý bude domovom pre spasených ľudí.

Duch Svätý

Kto je Duch Svätý?

Duch Svätý je Tretia Božská osoba, pravý Boh v jednote s Otcom a Synom.

Kto zoslal na zem Ducha Svätého?

Ducha Svätého zoslal od Boha Otca Ježiš Kristus.

Kedy zostúpil na apoštolov Duch Svätý?

Na Turíce, teda 50 dní po Veľkej noci .

Prečo zoslal Pán Ježiš Ducha Svätého?

Pán Ježiš zoslal Ducha Svätého preto, aby: 1. apoštolov posilnil a urobil múdrymi, smelými hlásateľmi Ježišovej blahozvesti, 2. nás viedol a posväcoval v kresťanskom živote.

Kedy máme zvlášť prosiť Ducha Svätého o pomoc?

Ducha Svätého máme zvlášť prosiť o pomoc pred každým vážnym rozhodnutím

home

 

dievca

 

DIABLI - Ich cieľom je odlákať nás od dobra a priviesť ku zlu. Ako však môžeme vidieť na živote spravodlivého Jóba, Pán dopúšťa pokušenia mi človeka - či už pochádzajú od diabla, alebo si ich človek spôsobuje sám - lebo pomocou nich sa môžu stať kresťania silnými.

Záleží však na tom, ako sa k nim postavia. Človek má na výber. Oprie sa o Pánovho ducha, alebo sa nechá zlákať volaním diabla ? ( napr. Cez hriech, okultizmus, zlých ľudí, )

Vo výnimočných prípadoch útočí diabol tak, že sa človeka zmocní, to znamená že diabol vstúpi do človeka, ovládne jeho telo, jeho vôlu, jeho myseľ, jeho slobodu, jeho emócie. Jediná vec ktorú diabol nemôže napadnúť je duša.

Diabol môže vstúpiť do všetkých týchto oblastí okrem duše ! Do duše môže diabol môže vstúpiť jedine vtedy keď mu otvoríme dvere prostredníctvom spáchaného smrteľného HRIECHU.
To znamená že človek ktorí sa dopustil smrteľného hriechu je na tom horšie ako človek posadnutý diablom. Pretože človek posadnutým diablom môže DIABOL prebývať proti jeho vôli, kým v prípade smrteľného hriechu ma človek úplnú slobodu otvoriť mu dvere prostredníctvom spáchaného HRIECHU. Elias Vella 
..................................................
Sedem hlavných hriechov
..................................................

1. pýcha (lat. superbia)

2. lakomstvo (lat. avaritia)

3. závisť (lat. invidia)

4. hnev (lat. ira)

5. smilstvo (lat. luxuria)

6. obžerstvo (lat. gula)

7. lenivosť (lat. acedia) - duchovná znechutenosť
..................................................
Deväť „cudzích" hriechov
..................................................

1. Dávať iným radu na hriech.

2. Povzbudzovať iných na hriech.

3. Iným kázať hrešiť.

4. Súhlasiť s hriechom iných.

5. Pomáhať pri hriechu iných.

6. Mlčať pri hriechu iných.

7. Zastávať hriechy iných.

8. Netrestať hriechy iných

9. Chváliť hriechy iných.

pokračovanie --- http://exorcizmus.ic.cz/

 

Kat. katechizmus - 1472 Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok.(1861) Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie(1031) či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu“ za hriech.

Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane nijaký trest. 
pokračovanie

 

IV. Veľkosť hriechu: smrteľný a všedný hriech 

PEKLO…

Peklo je opakom Neba. Teda opakom spásy. V čom ale presne spočíva?

 

Katechizmus katolíckej cirkvi

  • 1033 Nemôžeme byť zjednotení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať hoNemôžeme však milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti nemu, proti svojmu blížnemu alebo proti sebe samým: „K

to nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život“ (1Jn 3,14-15). Náš Pán nás upozorňuje na to, že budeme od neho odlúčení, ak nebudeme pomáhať vo vážnych potrebách chudobným a maličkým, ktorí sú jeho bratmi. (KKC 1861)Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby. A TENTO STAV DEFINITÍVNEHO VYLÚČENIA SEBA(KKC 393) ZO SPOLOČENSTVA S BOHOM A S BLAŽENÝMI SA OZNAČUJE SLOVOM „PEKLO“.( KKC 633)

  • 1034 Pán Ježiš často hovorí o „pekle“ („gehenne“), o „neuhasiteľnom ohni“ , ktorý je určený tým, čo až do konca svojho života odmietajú veriť a obrátiť sa, a kde môžu zahynúť naraz duša i telo. Ježiš závažnými slovami oznamuje, že „pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva… tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece“ (Mt 13,41-42) a že vyhlási odsúdenie: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa“ (Mt 25,41).

  • 1035 Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo(393) a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. HLAVNÝ TREST PEKLA SPOČÍVA VO VEČNEJ ODLÚČENOSTI OD BOHA, LEBO JEDINE V ŇOM MÔŽE MAŤ ČLOVEK ŽIVOT A BLAŽENOSŤ, PRE KTORÉ BOL STVORENÝ A PO KTORÝCH TÚŽI.

  • 1036 Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú pre človeka výzvou na zodpovednosť,(1734) s ktorou má používať svoju slobodu so zreteľom na svoj večný osud. Súčasne sú aj naliehavou výzvou na obrátenie:(1428) „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7,13-14). „Keďže však nevieme ani dňa, ani hodiny, máme, ako upozorňuje Pán, stále bdieť, aby sme si po skončení nášho jediného pozemského života zaslúžili vojsť s ním na svadbu a byť započítaní medzi požehnaných, a nerozkázalo sa nám ako zlým a lenivým sluhom odísť do večného ohňa, von do tmy, kde bude plač a škrípanie zubami.“

AK SI TO ZHRNIEME:

  • Peklo je STAV, nie je to nejaké miesto. Je to spôsob existencie človeka.

  • Peklo znamená nezbožštiť sa a nežiť s Bohom.

    •  Bez ohľadu na to, čo iné človek za života získa, alebo dosiahne, ak nežije s Bohom a nie je ako Boh, je to PEKLO… – úplne rovnako, ako žiť s Bohom a byť ako Boh znamená byť v Nebi, bez ohľadu na to, čo to človeka stálo a čo všetko pre to musel podstúpiť a obetovať…

  • A nazýva sa to PEKLOM (čiže miestom utrpenia) preto, že v samej podstate človeka je túžby byť ako Boh a žiť dokonalý vzťah jednoty a lásky, možný iba v Bohu. Ak by teda človek získal všetko na svete, ale toto jedno by nedosiahol, výsledkom by bol stále stav večnej, nenaplnenej a bez Boha nenaplniteľnej nespokojnosti…

    •  Biblia tento stav utrpenia, večného smädu, večnej nespokojnosti obrazne prirovnávala k ohňu, k plameňom, k smrti,…

SLOVAMI FILOZOFA PETRA KREEFTA:

Blaise Pascal, prvý dôkladný pozorovateľ moderného ducha, vo svojom diele Pensées (Myšlienky) popísal nový fenomén moderného človeka. Bol natoľko nový, že bolo potrebné vymyslieť nové pomenovanie: ennui, čo znamená „NUDA". Pozoroval nového, prešpekulovaného, prepracovaného a unudeného moderného človeka, ako sa snaží zahnať nudu tisíckami spôsobov a najmä „ľahostajnosťou" k svojmu večnému osudu. Zistil, že táto nuda a útek od seba samého pochádzajú zo stavu bezútešnosti a úbohosti.

O niečo neskôr Søren Kierkegaard pozoroval u vzdelaného a úspešného moderného človeka dneška ZÚFALSTVO, hlboko ukryté pod povrchom.

(Peter Kreeft, filozof)

Presne toto je podstata toho, čo robí z Pekla peklo:

  • NUDA – nič ma nedokáže naplniť a urobiť trvalo šťastným

  • ZÚFALSTVO nad tým, že ma nikdy nič nenaplní

  • NENÁVISŤ k Bohu a ku všetkým zbožšteným, ktorých viním zo svojho stavu a ktorým závidím a preklínam ich šťastie…

  • OSAMELOSŤ, pretože nenávisť nevytvára vzťahy, ani spoločenstvo…

  • A TO VŠETKO DEFINITÍVNE A NAVŽDY

Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži. (KKC 1035)

Je Peklo nutné? Nemohol mu Boh nejako zabrániť?

Žiaľ, nie…

  • Umožňuje totiž človekovi odmietnuť Boha a žiť bez Neho – a to navždy a definitívne!

  • Bez PEKLA by nejestvovala sloboda človeka – a bez nej ani šanca na zbožštenie:

    •  BOH je slobodný – byť ako Boh znamená byť rovnako zvrchovaný a slobodný, ako je Boh!

    •  VZŤAH s Bohom vyžaduje LÁSKU – a tá je zo svojej samej podstaty slobodným darovaním sa milovanému. Bez slobody by možnosť milovať nejestvovala…

Ak by teda nejestvovalo peklo a možnosť zatratenia, skutočného a definitívneho, znamenalo by to, že človek nie je skutočne slobodným – a teda sa ani nikdy nemôže zbožštiť! Povedané krátko a stručne:

  • BEZ SLOBODY by sme v Pekle skončili nevyhnutne a všetci – pretože nikto z nás by sa bez nej nemohol zbožštiť.

  • AKO SLOBODNÍ sa môžeme slobodne rozhodnúť – a aj keď nie všetci, predsa aspoň tí, ktorí sa tak rozhodnú, si môžu namiesto Pekla vybrať Nebo, čiže život s Bohom a podľa Boha…

Peklo, to je z Božej strany veľká poklona existencii ľudskej slobody a dôstojnosti samostatného rozhodovania človeka.“ (G. K. Chesterton, filozof)

Peklo bude večným monumentom ľudskej dôstojnosti a veľkosti samostatného rozhodovania sa človeka. Je to chránené miesto, kde Boh hovorí dve dôležité veci: ,Slobodu rozhodovať sa rešpektujem až tak, že nikoho nebudem nútiť ísť tam, kam ja chcem, a nositeľov mojej podoby si tak veľmi vážim, že ich nikdy nezničím'.“ (James Porter Moreland, filozof)

Vo vzťahu k Bohu, ktorý nikoho nenúti, aby Ho miloval, je existencia pekla svedectvom toho, že Boha milujeme slobodne. Práve táto slobody plodí peklo, pretože môžeme vždy povedať „nebuď vôľa Tvoja“, a sám Boh proti týmto slovám nič nezmôže.“ (Pavel Jevdokimov, ruský spisovateľ, profesor a teológ)

Ten kto chce žiť bez Boha, ten to aj smie! Boh sa nám ponúka, my však smieme odmietnuť. Chcete prestupovať Božie prikázania? Smiete! Chcete cudzoložiť, klamať, kradnúť? Smiete! Ten kto nechce toho Spasiteľa, ktorého Boh poslal, aby zachránil hriešnikov, môže ho odmietnuť. Kto sa chce dostať do pekla, môže! U Boha niet donucovania. Len si prosím uvedomte, že potom však budete musieť znášať aj všetky následky. Boh vám prostredníctvom Ježiša ponúka odpustenie hriechov a pokoj. Smiete povedať: "Ja to nepotrebujem! Ja to nechcem! A potom smiete takto žiť! ...Smiete Božiu ponuku pokoja v Ježišovi odmietnuť, potom však musíte večne žiť bez pokoja s Bohom. A to je peklo! Peklo je miesto, kde sa človek definitívne zbavil Boha. Máte úplnú slobodu!“ (Wilhelm Busch, kazateľ)

Prečo je ale peklo Peklom? Prečo to utrpenie a tresty?

  • KKC 1472: Ťažký hriech nám odníma spoločenstvo s Bohom, a tým nás robí neschopnými večného života, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech. Na druhej strane, každý hriech, aj ľahký, zapríčiňuje nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očisťovanie tak tu na zemi ako aj po smrti, v stave, ktorý nazývame očistec. Toto očisťovanie oslobodzuje od takzvaného "časného trestu" za hriech. Oba tieto tresty sa nemajú chápať ako nejaký druh pomsty, ktorú Boh ukladá zvonku, ale ako čosi, čo vyplýva zo samej povahy hriechu. Obrátenia, ktoré pochádzajú z vrúcnej lásky, môže dosiahnuť úplné očistenie hriešnika, takže už niet nijakého trestu.

Inými slovami:

  • Boh stvoril Peklo, aby človek – súc slobodný a Bohu podobný zvrchovaný tvor – sa mohol slobodne a definitívne rozhodnúť, že bude raz a navždy žiť bez Boha a v Pekle takýto život bez Boha, mimo Boha a nie podľa Boha aj skutočne žiť: „Peklo je miestom, kde Boh už nikdy viac nenazrie.“ (Fjodor Michajlovič Dostojevskij)

  • To, že sa z Pekla stáva opravdivé peklo, je už potom dielom tých, ktorí v ňom žijú a ktorí z neho toto peklo nakoniec aj skutočne utvoria… Boh ľudí netrestá, iba ich ponecháva napospas im samotným, ak si to sami vyvolia – porov.: „Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny“ - hovorí Pán, „ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky.” (Zach 11,6)

Už teraz…

Peklo je medzi nami. Tento pojem síce býva nadužívaný, ale aj napriek tejto inflácii býva život takto trvalo označovaný: peklo nešťastnej lásky, peklo manželského života, peklo prítomnosti druhého, peklo seba samého. Je to peklo šité človekovi na mieru, vpadá do našej intimity, stáva sa všedným prvkom, známym a predsa drvivým. Líši sa síce od obrazov stredovekých majstrov, či od plátien Boschových, Goyových, alebo Tanca smrti, ale tým je iba reálnejšie.“ (Pavel Jevdokimov, ruský spisovateľ, profesor a teológ)

  • Všetci máme určitú skúsenosť Pekla: narodili sme sa doň a žijeme v ňom. Nemá v sebe síce ešte onú definitívnosť, ale predsa je dostatočné na to, aby sme dospeli k názoru, či doňho vložíme svoju nádej, alebo nie.

  • Je na nás, či usúdime, že nám tento stav vyhovuje a žili by sme ho aj naveky – alebo či dospejeme k záveru, že nám nevyhovuje a rozhodneme sa to zmeniť.

    •  V tomto duchu „vyjdenia z Pekla“ sa vyjadruje aj Biblia:

      • 17 A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem 18 a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“ (2Kor 6,17-18 SSV)

      • Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.“ (Jn 3,19-20 SSV)

      • „…aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu,…“ (Sk 26,18n SSV)

BOŽÍ SÚD

Kto nakoniec rozhodne o tom, kto bude v Pekle a kto pôjde do Neba?

Rozšírené naivné predstavy

Za jeden z najabsurdnejších prvkov katolicizmu považujem predstavu božej spravodlivosti, ktorá ukazuje, že ani súčasná predstava Boha nie je ani spravodlivá, ani morálna. Boh, podľa nej, odmení večným životom tých, ktorí splnia jediné dve podmienky - v poslednom okamihu života sú veriaci a oľutujú svoje činy. Pre ilustráciu absurdnosti tohoto si vyberiem dva protipóly.

1. Sociopat, ktorý za celý svoj život utýral a zabil mnoho ľudí, nikdy nikomu neurobil nič dobré a nikdy nebol veriaci (v toho správneho Boha). Na smrteľnej posteli uverí v Boha a oľutuje to, čo za celý život spáchal. A hľa - nový obyvateľ Kráľovstva nebeského je na svete!

2. Ateista (alebo veriaci inej konfesie), ktorý za celý život neublížil muche, žil podľa svojho najlepšieho svedomia a platnej sekulárnej morálky. Na smrteľnej posteli sa zmieri so svojou smrteľnosťou, v Boha neuverí (prípadne zostane verný nekresťanskému božstvu), oľutuje niektoré svoje nie príliš závažné činy, ktoré ho napokon príležitostne trápili po celý zbytok života. A hľa - o ďalšie mäsko do pekelného guláša je viac.

(užívateľ pere, ebookforum.sk)

< Čo by ste na to povedali?

Kto vlastne rozhoduje o tom, kto bude žiť v Nebi a kto v Pekle?

V čom spočíva „Boží súd“>

Ako to vidia katolíci?

Katechizmus katolíckej cirkvi

  • 1037 BOH NIKOHO NEPREDURČUJE NA TO, ABY ŠIEL DO PEKLA; to predpokladá DOBROVOĽNÉ ODVRÁTENIE SA OD BOHA (smrteľný hriech) a zotrvanie v tom odvrátení až do konca. Cirkev v eucharistickej liturgii(162) a v každodenných modlitbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha,(1014, 1821) ktorý „nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (2Pt 3,9). „Bože, milostivo prijmi túto obetu, ktorú ti predkladáme my, tvoji služobníci, i celá tvoja rodina. Spravuj naše dni vo svojom pokoji, zachráň nás od večného zatratenia a pripočítaj k zástupu svojich vyvolených.“

  • 679 Kristus je Pán večného života. Jemu, ako Vykupiteľovi sveta prináleží plné právo konečného súdu skutkov a ľudských sŕdc. Toto právo "nadobudol" skrze svoj Kríž. Aj Otec "odovzdal celý súd Synovi" (Jn 5,22).607 No Syn neprišiel súdiť, ale spasiť, rozdávať život, ktorý má v sebe. Odmietnutím milosti sa v tomto živote už súdi každý sám, dostane podľa svojich skutkov a dokonca sa môže odsúdiť aj naveky, keď odmietne Ducha lásky.

Takže v praxi:

Za svoj osud zodpovedá výhradne každý človek sám:

Boh pre nás vytvoril podmienky:

  • Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3,17 SSV)

  • A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ (Jn 6,37 SSV)

  • Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. (1Tim 2,3-4 SSV)

Na nás je zodpovednosť za ich využitie:

  • Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo!“ (Dt 30,19 SSV)

  • Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (Jn 3,18-19 SSV)

Chce to od človeka aktívny prístup:

  • Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života.“ (1Tim 6,12 SSV)

  • Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“ (1Kor 9,26-27 SSV)

  • Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“ (Mat 11,12 SSV)

  • Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.”“ (Mt 25,20-21 SSV)

  • Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne.“ (Zjv 3,21 SSV)

KRÁTKO A STRUČNE:

  • Byť ako Boh a žiť s Bohom vyžaduje byť ako Boh a žiť s Bohom.

  • Boh nám oboje umožnil – ostatné je na nás.

  • Ak túžim byť ako Boh a žiť s Bohom, tak sa začnem učiť od Boha byť a žiť ako On a začnem žiť s Ním. Výsledkom je, že sa s pomocou, ktorú mi Boh ponúka, naučím byť ako Boh a žiť tento život s Bohom – a to je NEBO.

  • Ak naopak nechcem byť ako Boh a nechce žiť s Bohom a mám iné predstavy o svojom živote, môžem si to slobodne zvoliť – a Boh mi garantuje, že nebude do mojej slobody nijako zasahovať a plne mi umožní žiť odlišne od Neho a bez Neho. Výsledkom je PEKLO…:

    • Môžem proti Bohu vybudovať celú ríšu, s ktorou Boh nemôže urobiť vôbec nič; a to je peklo.“ (Marcel Jouhandeau)

Prečo sa potom hovorí o Božom súde a o „treste“ za hriechy?

Ako potom ale chápať to, že Biblia na mnohých miestach výslovne vraví o Bohu ako o sudcovi a aj sám Ježiš na iných miestach vraví, že v konečnom dôsledku prichádza súdiť tento svet?1

Podstatu tohto súdu osvetľuje sám Ježiš, keď vraví v už spomenutom citáte:

44 Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ (Jn 12,44–50)

A inde zase konštatuje:

16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. 18 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21 Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. (Jn 3,16–21)

  • Podľa Ježiša každý človek, kto od Neho príjme spásu, je spasený a preto nemôže byť súdený a ani odsúdený (v. 18)2.

  • Naopak, kto od Ježiša spásu neprijal, sám sa odsúdil na jej stratu a nevlastnenie (v. 19): „Může existovat stav duše, kdy je všechna láska bezmocná, a to v případě, kdy duše se proti Lásce zatvrdila. Peklo je stav bytí, který si v podstatě vytváříme sami: je to stav definitivní odloučenosti od Boha, který však není výsledkem toho, že Bůh by zavrhl člověka, ale toho, že člověk zavrhl Boha, což je zavržení věčné…“ (Gerald Vann, Katolícky teológ, filozof a humanista)

    • Ježiš ako sudca vlastne iba konštatuje a potvrdzuje toto samoodsúdenie sa človeka, rešpektujúc tak jeho rozhodnutie a jeho slobodu…: „Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov.“ (Zjv 20,12 SSV) – čiže „podľa skutkov, vykonaných v živote“, ktorými si človek volil, ako a s kým chce, či nechce žiť…

BOH LEN AKO „ROZHODCA“:

Aby sme to lepšie pochopili, uvedomme si, že aj v našom bežnom živote rozoznávame dve formy súdu:

- Tou prvou je prax trestného súdu. Na tomto súde – ak sa dokáže vina obžalovaného – sudca svojou autoritou odsúdi obvineného na súd, ktorý mu sám vymyslí (v intenciách zákona) a uloží podľa svojho úsudku. Tento trest nie je logickým následkom zločinu. Je uložený zvonka a sudca – keby sa tak rozhodol – by ho vôbec nemusel uložiť.

Druhou je prax rozhodcu (nazývaného v staršej literatúre často a príhodne aj „sudcom“) napr. pri futbalovom zápase. On nie je ten, kto na základe nejakého ukazateľa, alebo dokonca len na základe svojej ľubovôle rozhodne, ktoré mužstvo a o koľko za trest prehralo. Prehra je logickým dôsledkom mizernej hry mužstva a rozhodca (sudca) iba potvrdzuje, že mužstvo naozaj a práve o toľko a toľko gólov prehralo.

Podľa Biblie Boh súdi týmto druhým spôsobom. Neukladá trest zvonka. Ponecháva človekovi slobodu, aby sa sám slobodne rozhodol prijať Nám ponúkanú spásu, alebo sa rozhodol ju odmietnuť. Ak človek spásu príjme, Boh svojim „sudcovským výrokom“ tento fakt potvrdí – spolu s Neho plynúcim a darovaným „nárokom“ na spoločenstvo Neba. Ak človek tento Dar odmietne, Boh opäť svojim výrokom – a s veľkou bolesťou – túto jeho voľbu potvrdí a umožní mu tak žiť zatratenie, ktoré si človek slobodne a vedome vyvolil ako „lepšiu alternatívu“.

Krátko a stručne…:

PEKLO TEDA NIE JE MIESTO, KDE BOH TRESTÁ HRIEŠNIKOV ZA ICH VINY, ALE MIESTO, KTORÉ SI HRIEŠNIK SÁM PRE SEBA VYTVORIL, ABY NÁSLEDNE SÁM SEBA ODSÚDIL OSTAŤ V ŇOM NAVEKY – PRETOŽE OPAČNÚ ALTERNATÍVU, ZBOŽŠTENIE SA V BOHU A S BOHOM, ZÁSADNE ODMIETA…

 

1 Napr.: „Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.““ (Jn 9,39)

2 Byť spasený = byť Božím synom, stať sa Bohom. A Boží syn predsa nemôže byť súdený!

 

 

 

 

 

 

Téma 18 - Sviatosti

SVIATOSŤ ZMIERENIA

 

:: priebeh stretnutia:

- kvôli priblíženiu sviatostí je najlepšie byť v kostole, kde sa vysluhujú – je tam spovednica

- druhá časť stretnutia – skúšanie a podobne už môže byť na fare alebo v sakristii

 

:: téma

Ukázať spovednicu – aj vnútrajšok (kňazov)

Kresťan aj keď patrí Ježišovi, po krste mu zostala ešte náklonnosť na hriech

(KKC 1264). Stále je hriešnik náchylný robiť zlo. A tak pácha hriechy. Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života. Ak by človek zomrel so smrteľným hriechom, tak ide priamo do pekla. Ježiš dobre vie, že sme náchylný k hriechu. Preto nám daroval prostriedok, ktorým je možné obnoviť priateľstvo s Ním.

Ustanovil sviatosť zmierenia – je to šanca znova sa očistiť ak sme po krste spáchali hriech.

„Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom a modlitbami pričiňuje o ich obrátenie.“(KKC 1422)

 

Vysvetlenia:

hriech – je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu.

Je priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu. Môže to byť skutok, slovo alebo túžba (myšlienka).

Je urážka Boha,...je neposlušnosťou, vzburou proti Bohu, pretože človek chce byť „ako Boh“.

Je láskou k sebe až po opovrhnutie Bohom.

Je pyšné vyvyšovanie seba. Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od neho naše srdce. (KKC 1849-1850)

 

smrteľný hriech (ťažký) – je vážnym prestúpením Božieho zákona – ničí v srdci človeka lásku (KKC 1855)

Smrteľný hriech je každý hriech spáchaný vo vážnej veci úplne vedome a dobrovoľne.

(KKC 1857) Takýto hriech má za následok stratu Božej lásky a zbavuje človeka stavu posväcujúcej milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť v pekle. (KKC 1861)

 

všedný - zraňujúci hriech (ľahký) – vtedy ak sa spácha v nezávažnej veci;

alebo vo vážnej veci, ale nie celkom vedome alebo nie dobrovoľne (KKC 1862)

Takýto hriech ponecháva v človeku lásku, hoci ju uráža a zraňuje. (KKC 1855)

Aj keď takýto hriech spáchame, nezbavuje nás posväcujúcej milosti, ani priateľstva s Bohom ani lásky ani večnej blaženosti.

 

Sviatosť zmierenia a jej časti:

 

1.Spytovanie svedomia

Na začiatku prosiť Ducha Svätého o pomoc.

Treba si spomenúť, kedy som bol naposledy na dobrej a platnej spovedi. Dobrá a platná spoveď je vtedy ak ľútosť, predsavzatie, vyznanie bolo dobré a úprimné, a tiež či som splnil a vykonal skutok pokánia, ktorý mi určil kňaz. Ak mám vážnu pochybnosť alebo viem, že som sa zle vyspovedal (napr. som zamlčal nejaký smrteľný - ťažký hriech), tak vtedy je treba si urobiť generálnu spoveď.

generálna spoveď – spoveď kedy vyznávam hriechy od poslednej dobrej spovede. Takáto spoveď sa odporúča vykonať aj bez pochybností o platnosti predchádzajúcich spovedí pred dôležitými udalosťami napr. pred prijatím sv. manželstva, kňazstva, a inými dôležitými udalosťami. Treba sa však dopredu dohodnúť so spovedníkom a dohodnúť si stretnutie.

Pri spytovaní svedomia si môžem pomôcť spovedným zrkadlom a Božími a cirkevnými prikázaniami. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si prejdem život od poslednej spovede. Zistené hriechy si zapamätám. Zvlášť si treba pamätať každý smrteľný hriech osobitne a tiež okolnosti tohto hriechu, ktoré treba tiež vyznať.

2. Ľútosť

Spomedzi úkonov kajúcnika je ľútosť na prvom mieste. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.

(KKC 1451; RR OP 6)

Je to žiaľ duše nad spáchanými hriechmi, lebo sme nimi ublížili sebe, druhým ľuďom, ale hlavne Bohu. Každý hriech totiž potupuje a uráža Boha, ktorý je Láska a chce naše dobro. Ľútosť nesmie byť formálna, ale má byť vyjadrením duše.

Ak ľútosť pochádza z lásky k Bohu – nazýva sa dokonalá ľútosť – takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; odpúšťa aj smrteľné hriechy ak mám predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. (KKC 1452)

Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred trestom za hriech – takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi. (KKC 1453)

Ak niet ľútosti, niet ani odpustenia hriechov!

 

3. Predsavzatie

Je pevné rozhodnutie chrániť sa každého hriechu a aj príležitosti k hriechu. Predsavzatie viac nehrešiť.

Napríklad sv. Dominik Sávio sa modlieval: Pane, radšej chcem zomrieť ako raz zhrešiť.

 

4. Vyznanie hriechov

Hriechy sa vyznávajú pre kňazom, ktorý zastupuje Boha a Cirkev.

Pri spovedi je nutné vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých si je človek vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia. (KKC 1456)

Tieto smrteľné hriechy treba vyznať každý osobitne.(RR OP 7a)

Hoci spoveď zo všedných hriechov nie je nutne potrebná, Cirkev ju veľmi odporúča. (KKC 1458) Je veľmi užitočné pristupovať k sviatosti aj pre všedné hriechy. Má to pre náš život vo viere posilňujúci účinok, ide o zdokonalenie krstnej milosti.(RR OP 7b)

 

5. Skutok pokánia (kajúcnosti) -zadosťučinenie

Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik musí urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich odpykať. Voláme to pokánie. Napríklad mnohé hriechy spôsobujú

škodu blížnemu a treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (napr. vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno osočovaného, odčiniť urážky,...)

Skutok pokánia má byť primeraný závažnosti spáchaných hriechov. Môže to byť: modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a najmä

trpezlivé prijímanie kríža. (KKC 1459-1460)

Zapamätaj si ho a snaž sa ho čo najvernejšie splniť.

 

Priebeh sviatosti zmierenia: (RR OP 41-47)

 

1. Privítanie

Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“

Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“. (alebo iné povzbudenie)

 

2. Čítanie Božieho slova

Kňaz prečíta alebo zpamäti povie úryvok z Písma, ktorý ohlasuje Božie milosrdenstvo.

 

3. Vyznanie hriechov a prijatie úkonu pokánia

Treba povedať kedy bola posledná spoveď.

Kajúcnik: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:“

Potom treba vyznať hriechy.

Nakoniec: „Na viac hriechov sa už nepamätám.“

Kňaz potom dá kajúcnikovi skutok pokánia a prípadne poučenie.

 

4. Modlitba kajúcnika

Kňaz vyzve: „Oľutuj svoje hriechy.“

Kajúcnik: „Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.“ (alebo inými slovami)

 

5. Rozhrešenie

Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A JA ŤA ROZHREŠUJEM OD TVOJICH HRIECHOV V MENE OTCA I SYNA I DUCHA SVÄTÉHO.“

Kajúcnik: „Amen“

 

6.Poďakovanie a prepustenie

Kňaz: „Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.“

Kajúcnik: „Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“

Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji.“

 

Dôležité pre život:

  • vyspovedať ma môže len biskup alebo kňaz!!!

  • k sviatosti zmierenia sa pristupuje hneď po ťažkom hriechu – neodkladať!!!

  • ak mám ľahké hriechy – tie stačí oľutovať no odporúča sa vyznať aj tie

  • spovedať sa môže aj mimo spovednice a kostola (ak nie je blízko kostol)

  • je vhodné mať stáleho spovedníka (nebáť sa toho, že ma pozná – tým lepšie mi prípadne môže poradiť)

  • kňaz, ktorý spovedá je viazaný spovedným tajomstvom, teda hriechy čo počuje pri spovedi nesmie nikomu povedať

  • sviatosť zmierenia má účinok uzdravujúci aj posilňujúci – teda ak aj nemám ťažký hriech ale len ľahké a idem na spoveď – tak Boh mi dáva väčšiu silu a odolnosť voči hriechu – je teda vhodné chodiť na spoveď aj bez ťažkého hriechu – odporúča sa chodiť raz za mesiac (pápež chodí na spoveď raz za dva týždne)

 

 

 

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Všetci v zásade sú v zásade dobrí a takmer každý pôjde do neba ?

 

Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating

Je to tak ? Nečítali ste nikdy novinové titulky? Mnoho ľudíí sa správa tak, akoby boli od základu zlí, a to nerátam tých, čo sa do novín nikdy nedostanú. Je dobrý ten, čo robí potraty? A čo drogový díler? A notorický smilník? A čo tí, o ktorých sa zdá, že si svoj život vybudovali na konkrétnom hriechu?

Odovzdali srdce Kristovi, alebo svojej žiadostivosti? Pravda, všetko bolo stvorené ako dobré, vrátane každého človeka. Máme však slobodnú vôľu, ktorú máme môžeme využívať, ale aj zneužívať. Každý ju občas zneužiť a toto zneužitie sa volá hriech. „Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva," hovorí sv. Pavol (Rim 3, 23).

Niektorí ľudia neprestanú hrešiť až do konca života nastúpia na eskalátor smerom nadol. Iní svoje hriechy oľutujú a zomrú v stave milosti - nastúpia smerom nahor. Koľkí budú na jednom a koľký na druhom eskalátore? To jednoducho nevieme. Biblia nám nedáva nijaké čísla, ale zato nám ponúka nepríjemné náznaky: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života" (Mt 7, 14), „lebo mnoho je povolaných ale málo vyvolených" (Mt 22, 14).

Keď sa Ježiša poslucháči opýtali, či je málo tých, čo budú spasení,
odpovedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo h vorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebu môcť" (Lk 13, 24).
Bežná predstava, že väčšina ľudí pôjde do neba, i pravdepodobne svoj pôvod v tom, že si nedostatok uvedomujú závažnosť hriechu a spoliehajú sa na Božiu milosť na úkor ignorovania Božej spravodlivosti.

Okrem toho existuje aj názor, že spasí všetkých,dokonca aj tých, čo o to nestoja. Lenže Boh bude milosrdní ale len k tým, čo ho o to milosrdenstvo prosia.

Nebude svoju milosť a spásu nikomu vnucovať. Spása je a ako každý dar možno ju odmietnuť. Nemáme dôvod myslieť si, že ju odmietne iba pár ľudí. Ako |( sme si to aj mohli myslieť, keď žijeme v najkrvavejšom najkrutejšom storočí ľudských dejín?

 


Učenie o očistci nie je zásadného charakteru, je to len teória, presne ako predpeklie ?


Robíte hneď dve chyby. Prvou je dávať očistec a p peklie na jednu vieroučnú úroveň, druhou je vyhlásiť učenie o očistci za „dobrovoľne voliteľnú" teóriu, je to tak. Očistec je vyhláseným článkom katolíckej ry. Ako katolík v neho musíte veriť a ak študujete písmo a prax prvých kresťanov, mali by ste v neho veriť.


Predpeklie má úplne inú pozíciu. Vychádza z telogických dohadov, nie zo zjavenia. Ak sa vám zdajú tieto dohady presvedčivé, môžete v predpeklie veriť. l Ak sa vám presvedčivé nezdajú, máte možnosť v predpeklie neveriť. V dnešnej dobe už predpeklie v svoji prácach podporuje podstatne menej teológov, ako predd päťdesiatimi rokmi. Je pravda, že ich menej podporuje aj očistec - alebo o očistci už vôbec nehovoria ale to je ich chyba, a nie chyba učenia.


Prečo sa teda o očistci menej hovorí? Napadá mi niekoľko dôvodov: ústup od pravidelného modlenia za zosnulých, znížený cit pre hriech a aj cit našej nehodnosti pred Bohom, niektorými ľuďmi prehnané
zdôrazňovanie Božej milosti na úkor jeho spravodlivosti a možno aj rozpaky nad učením, ktoré počas reformácie priviedlo niektorých ľudí k odchodu z Cirkvi.


V.ičšina ľudí pod slovom predpeklie myslí predpeklie pre deti, miesto, kam sa podľa tejto teórie dostanú nepokrstené deti. Odlišuje sa od predpeklia otcov, čo je miestokdde čakali dobrí ľudia, ktorí zomreli pred Ježišových zmŕtvychvstaním, kým sa im otvorí nebo. Pretože predpeklie otcov je špecificky spomenuté v Písme („prišiel a kázal duchom čo boli vo väzení", 1 Pt 3, 19), katolík v neho musí veriť. Čo však s predpeklím detí? Nie je spomenuté v písme a Cirkev nikdy formálne nedefinovala jeho existenciu, ale mnoho teologických prác už od stredoveku tvrdí že takýto stav (miesto) je logicky nevyhnutné.*


Poznámka : 6, októbra 2006 sa skončilo výročné plenárne zasadnutie Medzinárodnej teologickej komisie pod predsedníctvom kardinála Wiliama Levadu, ktorá medzi preberanými témami venovala fcmbitnú pozornosť osudu detí, ktoré zomreli bez krstu.
To, že takéto deti idú do neba, je pravdepodobnejšie ako všeobecne známy koncept tzv. limba. Ako povedal člen teologickej komisie páter Paul McPartlan, profesor katolíckej univerziity vo Washingtone, „nemôžeme s istotou povedať, čo sa deje s nepokrstenými deťmi po smrti, ale máme dobré dôvody dúfať, že Boh s milosrdenstvom a láskou zhliada na tieto deti a spasí ich".


Ide o nový pohľad na starý problém. Ako však zdôraznil další člen komisie arcibiskup Bruno Forte z Chieti-Vasto, nový arcbiskup neprotirečí doterajšiemu učeniu ani náuke o dedičnom hriehu. Ten je stále zmazateľný iba krstom. „Ale v prípade detí nekrstených bez vlastného pričinenia sa zdá, že zachraňujúca moc Krista by mala prevážiť nad silou hriechu," konštatoval arcibiiskup Forte.


Tridentský koncil v súvislosti s prechodom do stavu ospravodlivenia vyhlásil: „Od zverejnenia evanjeli sa tento prechod nemôže uskutočniť bez vody znu vuzrodenia (krstu) alebo bez túžby po nej, pretože napísané: ,Ak sa niekto nenarodí z vody a z Dudu nemôže vojsť do Božieho kráľovstva' (Jn 3, 5)." Teológovia sa však pýtajú, čo sa stane s deťmi, ktoré zónu pred krstom vodou a ktoré po ňom nemôžu túžiť, pretotože sú ešte príliš malé ? Čo sa stane s niekým, takto zomrie v stave dedičného hriechu? Ako rozriešiťj problém, keď je dieťa nehodné vstúpiť do neba. ale na druhej strane sa nám zdá, že jeho večné zatratení v pekle je v protiklade s Božím milosrdenstvom? Odpoveď, s ktorou prišli stredovekí teológovia, je predpeklie. Väčšina moderných teológov už nevidí dôvod jeho existencie a hovorí, že Boh pravdepodobne nejaký iný spôsob, ktorým umožní nepokrsteným m deťom rozhodnúť sa byť s ním alebo proti nemu ilinf po smrti.


Uvedomte si, že Cirkev nevyhlásila existenciu predpeklia za článok viery, a tak niekto môže byť dobrým katolíkom a veriť v neho, alebo aj neveriť. Nemôžeme niekoho označiť za zlého katolíka len preto, že má iný názor ako my.


Každý okrem kanonizovaných svätých a mučeníkov musia stráviť aspoň nejaký čas v očistci predtým, než pôjde do neb?


Nie je to pravda, hoci je pravdepodobné, že väčšína ľudí tam na ceste do neba skutočne strávi nejaký čas. Aby sme pochopili, prečo je to tak, musíme najprv pil chopiť, čo to vlastne je očistec.

Biblia nás učí, že nič nečisté nevojde do neba Hjr 21, 27). Tým sú zjavne vylúčení zatratení, ktorí
nečistí, pretože keď zomrú, nemajú v duši nijakú milosť. Sú absolútne nehodni ísť do neba. Co však s tými, ktorí zomrú v stave milosti, oľutujú svoje hriechy? pôjdo do neba, ale nie všetci priamo. Mnohí budú najprv očistení v očistci. O očistci je lepšie uvažovať ako o stave , a nie ako o mieste.


počas svojho života často uprednostňujeme svoju vôľu pred Božou („nie tvoja vôľa, Pane, ale moja nech sa stane ") a toto uprednostňovanie má svoj základ v pokrivenej| sebaláske. Pretože nás stvoril Boh, vo svojej podstate sme dobrí. V tomto zmysle by sme mali prejavovať pravú sebalásku. Keď však odmietneme Boží zákon a riadime sa iba svojou pomýlenou vôľou, prejavujeme pokrivenú sebalásku, iným slovom, hrešíme. Ak zomrieme a v duši máme pozostatky tejto pokrivenej sebalásky, nezomreli sme úplne očistení, aj sme svoje hriechy oľutovali. Nie sme úplne hodní neba, ale nepatríme ani do pekla, pretože nie sme zatratení. Namiesto toho budeme čakať v predsieni neba,až kým nebudeme očistení od zvyškov tejto pokrivenej sebeláisky. A túto predsieň nazývame očistcom. Keď
zomrie posledný človek na zemi a keď posledný človek v očstci i pôjde do neba (a každý, kto je v očistci, raz pôjde do neba), očistec prestane existovať.

Pravda, slovo „očistec" sa v Písme nevyskytuje, ale rovnako ako sa tam nevyskytuje ani „Trojica" či „vtelenie", napriek tomu sú oba tieto pojmy, rovnako ako očistec, súlade s Písmom. Spomína však Písmo očistec priamo, hoci aj pod iným menom? Možno. Pozrime sa na Petrov list 3, 19. Po smrti na kríži Ježiš „kázal aj dušiam, čo boli vo väzení". Kto boli títo ľudia? Nie tí, čo boli odsúdení do pekla, pretože tým už nemá zmysel kázať , nič im už nemôže pomôcť. Nie tí, čo boli v nebi, pretože nebolo až do vzkriesenia otvorené pre nikoho. Títo duchovia vo väzaní boli dobrí ťudi, ktorí zomreli predtým, než Vykupiteľ otvoril nebo.

Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating

d O očistci

Späť HORE

 

POROVNAJ

d Sv. Leonard z Porto Maurizio - Je málo tých, čo sú a budú spasení ?

d Svatá Veronika Giuliani hovorí ku kňazom a všetkým kresťanom + 7 stupňov pekla

pokračovan

 

 

 

 

d

 





 

 

 

HOME

 

Pokora

Tuzžby človeka

Nebo a peklo

O pekle

panna maria