Diablov vyháňajte :: Ježiš Mária

Úvodná stránka > Diablov vyháňajte

Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete

Kňaz : ThDr. ICLic. PacdDr. Jozef Maretta, PhD.

Páter Gabriel Amorth, oficiálny rímsky exorcista, povedal veľmi závažný názor, že ak biskup nevykonáva exorcizmy alebo nepoverí kňaza, aby ích vykonával, dopúšťa sa ťažkého hriechu.

Mená zlých duchov poznané zo skúsenosti exorcistov

Podľa niektorých autorov je potrebné rozlišovať Satana, zlých duchov, nečistých duchov, diabla a Zlého. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trebníkoch, či už v rímskom rituáli latinskej cirkvi z r. 1614 a jeho neskoršom vydaní, tak aj trebníkoch východných katolíckych i nekatolíckych cirkví (Mohylov a i.) a je veľmi potrebná, o čom svedčí aj dvojtisícročná skúsenosť.

Že je tomu tak, svedčí aj prax tridsiatich exorcistov z piatich krajín, pre ktorých je poznanie mena dôležitým bodom exorcizmu.

Mená, ktoré sú nám známe z ich skúseností, by sme mohli rozdeliť do viacerých kategórií: 1.Biblické: Satan, Lucifer, Belzebul, Asmodej, Aštarot, Baal, Beliar, Ammon a pod.

Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *

Ako si najať zabijáka - nájomného vraha ?

Svátý František z Paoly vyháňa démonov

Vyslobodení -Neal Lozano

Z Božieho dopustenia 40 dní posadnutá malá Blahoslavená Mirjam z Ibelinu

Hrad v duši - svätá Terezia z Avily

Svätá Veronika Giuliani - hovorí kňazom a všetkým kresťanom

Svedectvo kňaza exorcistu z Medugorje

V čom spočíva práca exorcistu ? Rozhovor - J. Maretta

Prístupové cesty diabla

**==***==**

Prístupové cesty diabla

Prístupové cesty diabla

Prístupové cesty diabla

Prístupové cesty diabla - citové zranenia

Rozlišovanie duchov

Exorcizmus

Hriechy a charizmy

Anjeli naši ochráncovia

Svátý František z Paoly vyháňa démonov

**==***==**

2. V čase cirkevných Otcov, ktorí žili ako pustovníci, sa pripisujú démonom mená pochádzajúce z hriechov, ktoré spôsobuje konkrétny démon. Sú to najčastejšie mená zo siedmich hlavných hriechov, teda démon pýchy, lakomstva, opilstva a obžerstva, hnevu a démon lenivosti, smilstva, závisti.

Cirkevní Otcovia (Evagrius Ponticus, Kassián, Klimak, Maxim Vyznávač a iní) ich rozdeľujú na osem nerestí. Démoni sa od seba líšia, napríklad, svojou technikou, akou útočia. Každý z nich pôsobí na človeku napr. iným druhom myšlienok. Niektorí sú slabší a prepadnú človeka náhle (démon smilstva) a iní sú zase mocnejší (démon lenivosti) a ubíjajú

svoj objekt väčšmi. Evagrius delí týchto démonov podľa platónskej iiichotómie či podľa trojakého delenia duše na: démonov obžerstva, Smilstva a lakomstva, ktorí útočia na žiadostivú časť duše (epythimia), démonov smútku, hnevu a lenivosti, ktorí útočia na emocionálnu časť Duše (thymos), a poslední dvaja démoni, túžby po sláve a pýchy útočia im duchovnú časť duše (nous).128 Okrem týchto démonov sem priradzujú niektorí exorcisti aj démonov narkománie, teda závislosti od narkotík, okultizmu, homosexuality atď. 129

3. Iní exorcisti preberajú mená démonov z ich vlastností či skutkov, Kloré sú pre nich charakteristické: démon, ktorý ničí; démon, ktorý utláča, ubíja a pod.

4. Ďalší preberajú mená pohanských bohov, spoj ených s antickou dobou: Jupiter, Ares, Diana.130 Istý exorcista z Ázie mal viacero prípadov, keď sa mu Zlý predstavil menom hinduistických bohov. Až v tretine prípadov Uviedli démoni mená, aké majú hinduistickí bohovia a bohyne.

Pri jednej prí iležitosti sa duch v istej žene, ktorú priviedli pred kríž, identifikoval ako Krišna, čo je jedno z troch hlavných božstiev v hinduistickom náboženstve.

Ako diabol útočí na človeka?

Prirovnajme diabla k nebezpečnému psovi, ktorý je držaný reťazou! Nie je schopný nikomu ublížiť dovtedy, kým sa k nemu niekto sám nepriblíži a nedostane sa tak do jeho dosahu. Potom je už málo pravdepodobné, že sa Človek zachráni bez problémov. Podobne o tom hovorí aj sv. Augustín:

Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýsť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu.

„ Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu a nedovolíme mu aby nás pohrýzol!" Spôsobov, akými sa môže človek dostať do dosahu diabla, je mnoho. Je jasné, Ä' diabol je veľký taktik a dobre vie, na akom mieste má človeka zasiahnuť kde je jeho slabina a ako ho zničiť.

Myslíme si, že by sme mohli rozdelil' spôsoby či techniky, ktorými diabol útočí na človeka a zároveň v nich nájsť aj určitú hierarchiu, založenú na tom, akou silou útočí. Podľa názorov viacerých známych exorcistov (E. Vella, G. Amorth či R. Salvucci), ktoré sa od seba v niektorých bodoch trochu líšia, môžeme rozdeliť diablove útoky podľa ich intenzity na pokušenie, útlak (sužovanie), zviazanosť a posadnutie.

Pokušenie

Jeden z najvýznamnejších mníšskych spisovateľov východu Evagrius (+399) poukazuje na dve základné techniky, ktorými démon bojuje prolí človeku.

Je to boj prostredníctvom vecí a situácií vonkajšieho sveta a boj prostredníctvom myšlienok a neskutočných obrazov. Evagrius poukazuje na to, že je omnoho ťažšie bojovať proti myšlienkam ako proti veciam, lebo rozum je ľahko pohyblivý a pri hriešnych myšlienkach ťažko ovládateľný.

132 Aj prepodobný Siluan Atosský zastáva nepriamo tento názor, keď hovorí: „ Pád je v myšlienke ", čo znamená, že ak človek prijme hriešne myšlienky, pomaly sa blíži k svojmu pádu, ktorým je hriech, čo znamená odlúčenie od Boha.

Nemôžme však ostať len pri tvrdení, že diabol pokúša človeka, lebo aj pokušenie má svoju druhú stránku, teda že človeka pokúša aj vlastná žiadostivosť, povaha, temperament, prostredie, vzdelanie, priatelia, rozličné situácie, ako to hovorí aj sv. apoštol Jakub: „Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuj a zvádza.

Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť" (Jak 1, 14). Aj keď v mnohých prípadoch diabol nie je priamym tvorcom pokušenia, využije každé pokušenie, aby nás dostal pod svoj vplyv.

Nie je ľahké zistiť, či pokušenie pochádza od diabla, alebo z nás samých. No nie je dôležité poznať pôvod pokušenia, ak s ním nezačneme spolupracovať ! 33

Môžeme teda povedať, že každé pokušenie sa začína myšlienkou a ak ju človek prijíma, pokušenie narastá prechádza z myšlienok do konkrétnych skutkov. Sú rôzne pokušenia, napríklad proti láske, túžba po moci, rozptýlenie, nechuť do modlitby a pod.

Ich cieľom je odlákať nás od dobra a priviesť ku zlu. Ako však môžeme vidieť na živote spravodlivého Jóba, Pán dopúšťa pokušenia mi človeka - či už pochádzajú od diabla, alebo si ich človek spôsobuje sám - lebo pomocou nich sa môžu stať kresťania silnými.

Záleží však na lom, ako sa k nim postavia.134 Človek má na výber. Oprie sa o Pánovho ducha, alebo sa nechá zlákať volaním diabla?

Ak chce žiť plnohodnotný a slobodný život, musí sa dať do rúk Ježiša a prosiť ho o silu odolať pokušeniu, lebo Ježiš sám dobre vie, čo znamená byť pokúšaný, keďže aj sám bol diablom pokúšaný na púšti a v Getsemanskej záhrade.

Útlak - sužovanie diabla

**==***==**

Diablove útoky sú veľmi rafinované a omnoho ťažším druhom týchto úokov, s ktorými sa človek môže stretnúť, je práve akýsi útlak, či isté sužovanie diablom.

Zlý sa snaží čo najviac znepríjemniť život a používa na to rôzne prostriedky. Známy exorcista, páter E. Vella tento druh útokov označuje ako infestácia (značí : Zamorenie = 35

( pozn : Zamorenie značí : skrze hriech, cez zlích ľudí a zlú spoločnosť. Kde človek môže byť náchylní na zlo. Ale človek viery a morálnych zásad, sa vyhýba všetkému, čo sa nepáči Bohu a na takých zamorených miestach s pravidla chodiť nebude !).

Kameň hriechu ktorí treba odvaliť

**==***==**

( Lieky na dušu = častá sv. spoveď, pokánie, modlitba, časté sv. príjmanie tela Ježišovho. )

česť a dobré meno blížneho

Definícia hriechu - čo je hriech ?

Kňaz : ThDr. ICLic. PacdDr. Jozef Maretta, PhD. pokračuje: Infestácia ako to už vyplýva z prekladu samotného slova, znamená „ /zmorenie", teda akési zamorenie diablom. Môže ísť o lokálnu alebo personálnu infestáciu.

Pri lokálnom zamorení diabol útočí na majetok človeka, jeho zvieratá, dom, polia a tým ho vyrušuje. Páter Vella odporúča, aby pri takýchto problémoch hľadal postihnutý človek pomoc ( aj u parapsychológa alebo (kresťanského ) psychiatra, keďže podľa neho diabol nie je( vždy ) príčinou všetkých takýchto problémov.

…...........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

porov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 26. I M ľorov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 25. I ľ> ľorov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 27.

Parapsychológia sa ako veda snaží pomocou výskumov a štatistických analýz dokázať existenciu tzv. extrasenzorických javov a mimoriadnych procesov i obsahu myslenia, ktoré doposiaľ akademická psychológia nedokázala vysvetliť bežným spôsobom. Aj keď je diskutabilné, či ju môžeme hodnotiť ako vedu, lebo z pohľadu mnohých odborníkov z psychológie sa považuje len za pseudovedu. Otec E. Vella samozrejme nechce, aby sme takéto problémy riešili pomocou metód parapsychológie, ale môžeme sa pokúsiť pomocou tejto vedy hľadať ich pôvod. Pôvod com týchto problémov nemusí byť jednoznačne diabol, aj keď je pravda, že sa určite bude snažiť vyťažiť z každej takejto situácie. Ale príčinou týchto problémov môžu byť jednoducho javy, ktorií zatiaľ človek neprebádal a nevysvetlil. Prepis nahrávky relácie z rádia Lumen, s E. Vellom z dňu 22.10.2006.

Pri takýchto problémoch je potrebné, aby sa kňaz modlil príslušné modlitby z trebníka za oslobodenie miesta, vecí a zvierat od pôsobenia Zlého tak, ako to predpisujú rubriky. Ak by bolo prítomné pôsobenie Zlého, eliminovalo by sa modlitbami a požehnaním kňaza. Tomuto problému sa viacej venujeme v kapitole Exorcizmy domov, miest a zvierat. Pri personálnej infestácii diabol pôsobí priamo na človeka, aby ho zastrašil a odradil od činnosti, ktorej sa venuje. Tento útok diabla nezasahuje rozumovú schopnosť človeka, ani neobmedzuje celkom jeho slobodnú vôľu či rozum a obeť nieje mentálne zasiahnutá, aj keď tak v menšej miere môže byť.

Personálnou infestáciou sú postihnuté často obete mágie a okultných praktík. Táto personálna infestácia sa prejavuje napríklad fyzickým týraním, ako sú údery, škrabance, postihnutí cítia odporný smrad, počujú silný hluk, rúhavé slová, sú vyrušovaní zo spánku, pri modlitbe a pod. Takto postihnutý človek preto nemôže nájsť potrebný pokoj pre oddych, čo v ňom vyvoláva psychické napätie a vedie často k veľkému trápeniu a depresívnym stavom.1 Keď problém nie je riešený, môže niekedy dôjsť aj ku duševným poruchám.

Pre riešenie týchto problémov je veľmi potrebná a nevyhnutná modlitba pristupovanie ku sviatostiam. V prípadoch, ked je človek podrobený útlaku diabla kvôli tomu, že u neho chýbala dostatočná obrana modlitbou, |e potrebné, aby boli nad týmto trpiacim človekom vykonané modlitby oslobodenia a exorcizmu. Veď tieto modlitby exorcizmu nie sú vyhradené len pre ten najvyšší stupeň pôsobenia diabla na človeka, ktorým je priame posadnutie, ale aj pre útlak a zviazanosť, skrze ktoré diabol človeka ničí.

O tom hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov, alebo oslobodiť od diabolského vplyvu. " (porov. KXC 1673).

Napokon v samotných modlitbách sa kňaz modlí: „Boh nech ho (alebo ju) vyslobodí od každého útoku a nešťastia, násilia a mučenia :zlého diabla, nech od neho (alebo od nej) odoženie klamlivé satanské obrazy, vidiny a strach a všetku jeho trápiacu moc, ktorá ho (alebo ju) opantáva. Nech mu (alebo jej) rýchlo daruje vo svojej milosti duševné i telesné zdravie... ". 138

Okrem tejto modlitby je v poriadku exorcizmu aj mnoho iných, ktorých samotný obsah hovorí, že sú prednášané kňazom za oslobodenie človeka od trápenia, ktoré mu spôsobuje diabol sužovaním a obsesiou: „Pane Bože náš, prosíme tvoju lásku k človeku a úprimne žiadame, blahodárne od nás prijmi pokorne ti prinášaný dar a modlitbu i duchovnú službu za tvojho služobníka povie meno. Milosrdne ho vytrhni z násilia zlého nepriateľa, klamstva a každého trápenia, mučenia a vlády; urob ho slobodným.

Zviazanosť - obsesia

Diablovo pokúšanie sa prejavuje aj formou zviazanosti (obsesiou). Ak pri útlaku či sužovaní pôsobí Zlý na človeka akoby zvonku, pri zviazanosti útočí naňho predovšetkým zvnútra. Obsesia znamená nutkavú, až chorobne sa vnucujúcu predstavu.

Takto postihnutý jedinec je náchylný na konkrétny druh hriechu, do ktorého veľmi ľahko upadá. Aj keď sa snaží žiť dobrým kresťanským životom, nad týmto hriechom, alebo oblasťou svojho života akoby ani nemal moc. Diabol odhalil jeho slabé miesto a on mu hriechom dovolil zmocniť sa ho. 140

Takto Zlý zameral celé svoje úsilie na túto slabosť človeka, skrze ktorú ho spútava, ničí a zotročuje. Takýmto miestom môže byť sexualita, žiarlivosť, závisť, pýcha, hnev, náklonnosť k alkoholizmu, či napríklad ku gemblérstvu a pod.

Niektorí exorcisti, ako napr. R. Salvucci, nazývajú tento stav obsesie aj stavom „diabolského ovládania človeka". Je v ňom zasiahnutá predovšetkým myseľ a fantázia, čo sa prejavuje aj v jeho negatívnom správaní. Trpiaci človek má až patologické myšlienky, ktorých sa nemôže zbaviť, a tie v ňom spôsobujú úzkostlivé stavy, náhle prejavy násilia a agresie bez oprávnenej príčiny, zmätenosť, ba dokonca môžu viesť až ku samovražde. 141

Podľa mňa má každý z nás takéto miesto, či oblasť, ktorá je veľmi náchylná na hriech a zväzuje človeka. Je dobré, ak človek takéto svoje slabé miesta pozná a dáva ich Bohu, aby ich on posilňoval, lebo ak s nimi nezačne pracovať Boh, vezme si ich a zneužije diabol. V tomto probléme pomáhajú postihnutému človeku sviatosti, ich časté a úprimné prijímanie, pri ktorom sa človek môže aj sám zriekať tých oblastí svojho života, ktoré ho zotročujú (najmä pri prijatí svätého príjimania ).

Porov. VELLA, E.: Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 11.

Porov. SALVUCCI, R.: Zkušenostiexorcisty. Kostelní Vydri: Karmelitánske nakladatelství, 1999, s. 140.

V mnohých prípadoch je potrebné aj duchovné poradenstvo a pomoc psychológa či psychiatra. No neodmysliteľnou pomocou v takýchto problémoch sú aj konkrétne modlitby kňaza za oslobodenie trpiaceho človeka od zviazanosti1 a ako kic to už uviedli pri riešení problému útlaku a sužovania, aj tuje potrebná modlitba exorcizmu.

Posadnutosť

Posadnutosť je pravdepodobne najvyšším viditeľným prejavom satanovej moci nad človekom. O posadnutosti hovoríme vtedy, keď sa diabol snaží ovládnuť celého človeka. Diabol tak môže ovládnuť telo, myseľ, slobodnú vôľu jedinca a jeho city.

Keďže Zlý niekedy preberá kontrolu nad intelektom človeka a jeho Vôľou, nemožno vtedy postihnutú osobu považovať za priamo morálne Zodpovednú za svoje konanie, aj keď jej činy sú morálne zlé.

Táto skuločnosť požaduje od exorcistu neobyčajné nasadenie. Je samozrejmé, Je nie všetci ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú posadnutí, alebo o ktorých m to myslia druhí, nimi aj skutočne sú.

**==***==**

Veď sú prípady sužovania a zviazanosti diabla, ktoré sú omnoho častejšie a pravdepodobnejšie ako samotné posadnutie. Diabol môže na takýchto ľudí útočiť, môže ich znepokojovať či pokúšať, no neznamená to, že sú priamo posadnutí. Skutočné posadnutie je potrebné skúmať a rozlíšiť, ale zároveň je potrebné uvedomiť si, že stav človeka, ktorý zotrváva v smrteľnom hriechu, je oveľa vážnejší ako stav posadnutého.

( Prístupové cesty diabla : Z toho je pochopitelné, že diabla najviac zaujíma aby človeka zviedol na ťažký hriech a ostal v ňom bez nápraví. pokračovanie )

Lebo aj keď sa človek vykonaním smrteľného hriechu otvorí diablovi, neznamená to, že diabol chce hneď chce ovládnuť posadnutím. Takýto hriešnik už v moci diabla je a stáva sa jeho otrokom, lebo hriechom rastie u človeka jeho spojenie s ním a diabol si tak u neho nachádza vhodný príbytok.

Tradícia východných kresťanských cirkví obsahuje veľa modlitieb za oslobodenie od konkrétnych problémov, ako sú modlitba za oslobodenie od alkoholizmu a pod. Porov. Huh MOJteÔHuit uud xeopu MU. Nepublikovaný text Univskej Lavry. Archív autora. 14 s.

Stav posadnutosti totiž nie je hriechom

**==***==**

43 Stav posadnutosti totiž nie je hriechom. Pre takto postihnutého človeka je to skôr fyzické a morálne trápenie, ktoré dopúšťa Boh a to predovšetkým kvôli trom hlavným dôvodom:

Aby sa Boh oslávil

Aby sa človek duchovne pozdvihol a upevnil vo viere v Boha

Na zahanbenie diabla a ukázanie diablovej obmedzenej moci nad človekom

Z Božieho dopustenia posadnutá Arabka Mirjam

( Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: Nado mnou nemá nijakú moc „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta.Nado mnou nemá nijakú moc .... Evanjelium podľa Jána − Jn 14, 27-31. )

Prejavy posadnutého človeka sú rôzne a keďže diabol ovláda v tomto stave telo, intelekt a vôľu človeka, môže sa prejaviť aj navonok v jeho správaní. Neznamená to však, že posadnutý človek sa nedokáže ovládať a stále sa správa agresívne, ako je to mnohokrát mylne chápané a podávané napríklad vo filmoch.

Posadnutý človek môže vykonávať svoju obvyklú činnosť, ako trebárs chodiť do školy či do práce. No Zlý účinkuje a znenazdania sa môže dostaviť jeho pôsobenie istou formou krízy, ktorú niektorí exorcisti volajú krízový moment.

Táto kríza má niekedy povahu hypnotického stavu, v ktorom akoby bol človek vypnutý podobne ako v hypnóze, takže už nemôže slobodne disponovať svojou vôľou a rozumom. Tak sa stáva istým médiom, skrze ktoré Zlý koná. 145

Ako príklad prejavov posadnutého človeka chceme uviesť príbeh jednej mladej ženy, ktorej oslobodzovanie spod pút Zlého bolo veľmi ťažké a trvalo osemnásť mesiacov. Táto žena prejavovala nadprirodzenú schopnosť rozumieť cudzím rečiam.

Hovorila démonickými jazykmi (sú veľmi podobné daru jazykov, ale vyznačujú sa nepokojom a nutkavým prejavom - človek sa v nich musí modliť, nemá slobodu prestať), keď bola v tranze, rozprávala po španielsky a po rusky, alebo mala obrovskú silu, zdvihla auto do výšky dvadsať centimetrov.

Pohybovala sa po zemi ako had veľkou rýchlosťou a keď sa nakoniec pokúsila prepichnúť nožnicami, tak sa rozhodli, že sa budú modliť za jej oslobodenie. Keď sa nad ňou modlili a žehnali jej sviatosťou, vymrštilo sa jej telo do výšky a vyšiel z nej démon hnevu, ktorým bola poviazaná, pomstychtivosť, neláska, žiarlivosť. Hlavný duch odišiel, aj tí ďalší, ktorí boli naň naviazaní, a ona prežívala naplnenie Svätým Duchom.

porov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 30.

Porov. RODEWYK, A.: Berme ďábla vážne, Olomouc : Matice cyrilometodéjská s.r.o., 2005, s. 32.

Spravanie sa Zlého má teda veľa prejavov. Posadnutý človek môže rozumieť takým jazykom, ktoré sa nikdy neučil a môže často rozumieť akémukoľvek jazyku. Stáva sa, že posadnutý človek aj sám rozpráva takým jazykom.

Ďalším prejavom, či znakom, že človek je ovládaný zlým je, ak je schopný poznať veľmi podrobne veci a udalosti, ktoré by prirodzeným spôsobom poznať nemohol, lebo sú preňho neznáme skryté.

Môže ísť o veci či udalosti z minulosti, súčasnosti alebo budúcnosti. Človek teda zjavne disponuje vešteckými schopnosťami, ktoré sú nad rámec jeho intelektuálnych schopností.

Maltský exorcista Vella spomína na prípad, kedy sa modlil za oslobodenie trinásťročného dievčaťa a veľakrát spolu diskutovali o teologických otázkach, ktoré ďaleko presahovali jej úroveň. Práve toto bolo preňho znamením, že je v nej prítomný nejaký duch.

Medzi ďalšie znaky patrí, že posadnutý disponuje nadmernou silou, čiže silou presahujúcou jeho fyzický stav v aj vzhľadom k jeho veku a pohlaviu. Dokazuje to aj samotný príklad z Nového zákona o posadnutom z Gerazského kraja, ktorého nikto nemohol zviazať ani reťazami, lebo aj keď ho spútali okovami a reťazami, mi ich roztrhal a okovy rozlámal a nik ho nemohol skrotiť (porov. Mk 5, 5).

Medzi trochu iný druh prejavu moci Zlého nad človekom patrí aj stav náhlej nemoty, hluchoty, slepoty, alebo napríklad ťažké stavy ochrnutia. Takýto prípad je opísaný aj v Novom zákone: „ Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl, "(porov. Mt 12, 22).

Známym znakom posadnutého človeka je aj veľký odpor k posvätným veciam, napríklad ku krížu, svätenej vode, Bohorodičke a svätým, pozostatkom svätých a pod. Posadnutý tak často nedokáže v modlitbe vysloviť napríklad meno Ježiš či osloviť Ježiša, aj keď o ňom môže diskutovať.Čím viac je týchto vecí - znakov, tým je zjavnejšie, že daná osoba je posadnutá.

Porov. https://www.martindom.sk/prednasky.php?sub=43&akcia=citaj&idp=155 (19.12.2007).

Ak posadnutý človek niekedy vie predvídať a pozná veci z budúcnosti, alebo lepšie povedané, ak diabol ústami človeka predvída a pozná veci z budúcnosti, neznamená to, že by Zlý mal schopnosť poznať tieto veci a zjavovať ich prostredníctvom človeka. Diabol budúcnosť nepozná, ale svojím intelektom, ďaleko prevyšujúcim človeka, ju dokáže niekedy dobre predvídať. K. tomu zároveň využíva to, že je duch a môže sa omnoho rýchlejšie premiestňovať a vidieť veci, ktoré sa už dejú, ale človek o nich ešte nemá žiadnu vedomosť. Môže tak byť napríklad aj s chorobou človeka. Diabol ju dokáže predvídať, lebo on už vidí, že táto choroba sa vytvára v tele človeka, alebo že človek štýlom svojho života k nej s veľkou pravdepodobnosťou dospeje.

Porov. VELLA, E:. Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 12.

Porov. RODEWYK, A.: Berme ďábla vážne, Olomouc : Matice cyrilometodéjská s.r.o., 2005, s. 34.

Nie sú to však len tieto znaky, ktoré nasvedčujú, že je človek posadnutý. Môžu sa vyskytovať prudké bolesti hlavy alebo napríklad žalúdka, ktoré sa nedajú odstrániť liekmi. Náhle neúspechy v škole alebo v práci, ktoré vedú človeka ku psychickým problémom a pod.

Takýchto príznakov je veľa, ale exorcista ich musí vedieť odlíšiť od bežnej choroby a jej prejavov a to aj pomocou lekárskych a psychologických či psychiatrických vyšetrení. Lebo je samozrejmé, že nie za každým problémom či chorobou je diabol a väčšina z nich je somatického prípadne psychického pôvodu.

Ale je pravdou aj to, že diabol sa bude snažiť využiť každú chorobu a problém, aby mohol ovládnuť a zničiť človeka. Nie je vôbec ľahké rozpoznať, či za problémami človeka stojí diabol a či daná osoba je skutočne posadnutá alebo trpí len nejakou chorobou prirodzeného pôvodu. Mnohí exorcisti tvrdia, že až pri modlitbe exorcizmu sa môžeme presvedčiť, či ide o skutočný vplyv diabla alebo nie.

Najčastejšie vstupné brány pre Zlého

Hranice medzi okultizmom a náboženstvom sú dnes veľmi nejasné. Jedným z cieľom tejto knihy je snaha dať čitateľom k dispozícii základný metodologický prístup či nástroj na rozlišovanie.

Objektívne rozlíšenie medzi náboženstvom a okultizmom (mágiou) musíme hľadať v antropologicko-kultúrnej rovine. Rozlíšenie vychádza z toho, aký pomer majú obidve skúsenosti k nadprirodzenému: náboženstvo znamená priamy vzťah k Bohu a k jeho pôsobeniu; bez tohto vzťahu nemôže existovať náboženská skúsenosť; 2. okultizmus (mágia) vychádza z pohľadu na svet, ktorý verí v existenciu takých tajných síl ovplyvňujúcich život človeka, ktoré môže ich vykonávateľ ovplyvňovať pomocou obradov automaticky vyvolávajúcich žiadané účinky. Ten v podstate nad sebou nepripúšťa akúkoľvek vyššiu moc. Tvrdí, že môže prinútiť duchov (alebo démonov), aby sa ukázali a splnili, čo požaduje. Závisí od systému, ktorý sa vytvára, či nejakým spôsobom okultisti pripúšťajú existenciu a vplyv osobného Boha, jeho prozreteľnosť i jeho vládu nad svetom, alebo skôr vyznávajú ako synonymum Boha tajné neosobné sily, energie, nadľudské a nadsvetové, ovládajúce život kozmu a človeka.

12. Porov. VELLA, E.: Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 12, -72-

Náboženstvo a okultizmus predstavujú objektívne dva odlišné javy, ale subjektívne môžu byť niekedy z niektorého hľadiska súbežné. (íkultné (magické) myslenie sa vyznačuje dvojakým postojom: túžbou človeka, aby získal niečo, čo nemá, alebo tiež strachom, ktorý ho vedie k domnienke, že si môže podrobiť tajné mocnosti, aby mu slúžili. Vzhľadom na svoju základnú štruktúru okultizmus nemá sám osebe žiadnu spojitosť s morálnymi voľbami osoby a jej povinnosťami.

Človek sa môže správať ničomne alebo žiť v stave hriechu, sebectva, nenávisti, ale nič z toho, aspoň v zásade, nemôže byť prekážkou, aby magický rituál, presne dodržaný či neúnavne opakovaný, nevyvolal účinky, ktoré sa mu pripisujú.Preto chceme predstaviť najčastejšie vstupné brány Zlého.

Špiritizmus

Slovo špiritizmus má latinský pôvod v slove „spiritus", čo znamen í duch.

„Špiritizmus je umenie vyvolávať mimoriadne javy vďaka duchom, alebo odlúčeným dušiam, alebo tajomným prirodzeným silám, alebo vďak u podvodom či ilúziám (napr. rôznym javom davovej psychológie)."

Iná definícia poukazuje na súvislosť špiritizmu s veštením. „Špiritizmu* je snaha vyvolať duchov zosnulých ľudí pre poznanie tajomných vecí a vytvorenie podivných efektov."

„Najhorší a najzávažnejší prejav veštenia je nekromancia alebo špriritizmus, človek sa tu utieka k duchom zomrelých, aby s nimi nadviazal styk a odhalil budúcnosť, alebo niektorú jej podrobnosť."

Avšak špiritizmus nie je len vešteckou praktikou. „Špiritizmus predstavuje duchovné hnutie, ( sekta) ktoré sa zaklad na presvedčení, že sa ľudia dostávajú do kontaktu so zomrelými prostredníctvom zjavovania sa mŕtvych, pohybov stola, pohárov, klopaniu, prostredníctvom píšucich a hovoriacich médií, ktoré sa nachádzaj u v stave tranzu, alebo spánku.

MADRE, Ph.: Ale zbav nás od zlého. Kostelní Vydri : Karmelitánske nakladatelstvi, IW\ s. 102.

TONDRA, F.: Morálna teológia. Spišská Kapitula : Kňazský seminár b. J. VojtaÄäiHh 1996, s. 28.

PASTÝFSKY LISTTOSKÁNSKYCH B1SKUPÚ: Mágie, zlý duchové, satanské obrady. Kostolní Vydri : Karmelitlánske nakladatelstvi, 1996, s. 14.

V tejto definícii sú spomenuté jednotlivé špiritistické javy, ktorým sa budeme venovať neskôr. Najprv si vymedzíme základné pojmy, ktoré sa tejto problematiky týkajú.

ŠPIRITISTA - človek, ktorý sa usiluje nadviazať spojenie s mŕtvymi

ŠPIRITISTA - človek, ktorý praktizuje špiritizmus a zároveň sa ku kresťanskej viere a vyhlasuje o sebe, že verí v Bibliu.

TRANZ - stav, v ktorom špiritistické médium stráca údajne vedomie a nachádza sa pod vplyvom nejakej vonkajšej sily za účelom prenosu spojenia z mŕtvymi. ( zlý duchovia si berú na podobu mrtvých)

MEDIUM - osoba obdarená nezvyčajnými psychickými schopnosťami, ktoré pravdepodobne umožňujú nadväzovať spojenie so svetom zlých duchov , nazýva sa aj nekromant.

SEANSA- stretnutie, počas ktorého skupina špiritistov nadväzuje spojenie so duchmi mŕtvych. ( zlými duchmi )

Z knihy : Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete – J. Maretta

doc.

............................................................................................................................................................................................................................................

Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete

Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?

Panna Mária v La Salette

rozlišovanie duchov

exorcizmus

Božie milosrdenstvo	Božie milosrdenstvo	Božie milosrdenstvo
stiahni v doc.	Božie milosrdenstvo	Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia