Prečo majú ženy mlčať

Majú ženy v chráme podľa apoštola Pavla mlčať ?

V tretej stati 11, 2—34 sv. Pavol píše o rozličných bohoslužobných otázkach a dotýka sa najmä hodov lásky a eucharistie.

Podľa gréckeho zvyku mužovia sa zúčastňovali na bohoslužbách s nepokrytou hlavou, kým ženy hlavne vydatéj sa zahaľovaly závojom. Poniektoré kresťanské ženy začaly závoj odkladať, ale apoštol nástojí, aby sa tento starý zvyk zachoval. Pripisuje mu hlbši náboženský a mravný význam: Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo voľnosť spôsobov.

( Aj keď sa závoj už zriedka vo viditeľne podobe nosí. V duchovnom zmysle to stále platí, ono má vyjadriť pokoru a cudnosť ženy, podľa vzoru Panny Márie, v slovách a obliekaní, a spôsobe života )

Prvý list Timotejovi – Tim 2 - Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť ( feminizmus ) žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením detí; ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti. (opak  triezvosti je prehnaná žiadostivosťpo niečom, telesná, hmotná i duchovná ) Nikdy ženy nemohli čítať Sväté Písmo v synagóge. To mohol iba muž .Je možné, že kresťanské ženy v Korinte boli „posadnuté“ diskutovaním, možno skákali do reči, či nemiestne komentovali isté veci v Cirkvi, preto apoštol Pavol pristúpil k takémuto radikálnemu usmerneniu ....  viac .....

1Tim 5, 6 - sv. Pavol - Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. 1Tim 5, 6

Porovnaj

Len voči tej žene ( P. Márii ), citim nenávisť - blahoslavená Mária Ježišova z Agredy

Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi - blahoslavená Mária Ježišova z Agredy

 

Sv. Pavol dáva ženám za vzor anjelov ktorí si tiež zahaluju tvár pred Bohom

( porovnaj Iz 6 2). Muz si však nemusí zahaľovať hlavu, lebo muža Boh prvého a priamo stvoril na svoj obraz a svoju slávu, kým žena je obrazom a slávovou muža.

Sv apoštol tu nijako nehovorí o menejcennosti ženy len chce, aby kresťanské ženy zachovaly cudné mravy a skromné spôsoby a nedopúšťaly sa v šatení všelikých výstrednosti. 

1 .Muž a žena pri bohoslužbách. — Chválilim vás, [bratia], že vo všetkom pamätáte na mňa a zachovávate podania, ako som vám ich oddal. Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus Pán , hlavou ženy je muž a hlavou Krista je Boh.

Keď teda niektorý muž sa modlí, alebo prorokuje s prikrytou hlavou, zneucťuje si hlavu. Ale keď niektorá žena sa modlí, alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje si hlavu. Je to to isté, ako keby si dala (hlavu) oholiť. | Keď sa žena nezahaľuje, nech sa dá ostrihať! A ak je žene na potupu dať sa ostrihať alebo oholiť, nech sa zahaľuje!

 .. 

Muž si nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a jeho slávou; žena však je slávou mužovou.

Muž si nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a jeho slávou; žena však je slávou mužovou. Veď nie muž je zo ženy, ale žena z muža; ani nebol muž stvorený kvôli žene, ale žena kvôli mužovi. V tretej stati 11, 2—34 Pavol piše o rozličných bohoslužobných otázkach a dotýka sa najmä hodov lásky a eucharistie.

Podľa gréckeho zvyku mužovia sa zúčastňovali na bohoslužbách s nepokrytou hlavou, kým ženy (hlavne vydaté) sa zahaľovaly závojom. Poniektoré kresťanské ženy začaly závoj odkladať, ale apoštol nástojí, aby sa tento starý zvyk zachoval.

Pripisuje mu hlbší náboženský a mravný význam: Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo istú voľnosť spôsobov. 

Pavol dáva ženám za vzor anjelov, ktorí si tiež zahajujú tvár pred Bohom (porovnaj Iz 6, 2 ). Mu? si však nemusí zahaľovať hlavu, lebo muža Boh prvého a priamo stvoril na svoj obraz a svoju slávu, kým žena je obrazom a slávou muža. Apoštol tu nijako nehovorí o menejcennosti ženy ako takej, ten chce, aby kresťanské ženy zachovalý cudné mravy, skromné spôsoby a nedopúšťaly sa v šatení a výstredností.

 SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - VELKOST ZENY A DUCHOVNÝ RAST

V inej extáze k sv. Kataríne Sienskej Boh hovorí o “učených”, ktorí vedú ľudí do zatratenia, Aby som zarazil ich aroganciu, pozdvihnem ženy, nevedomé a krehké vo svojej prirodzenosti, ale obdarené silou a božskou múdrosťou. Potom, ak prídu k sebe a objavia pokoru, budem s nimi zaobchádzať s najvyšším milosrdenstvom.Pokračovanie

 

Majú ženy v chráme podľa apoštola Pavla mlčať?


„Ako vo všetkých zboroch svätých tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí: Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, ked’ žena hovorí v cirkevnom zhromaždení“ 
Ženy v Starozákonnej a Novozákonnej Cirkvi majú svoje nezastupiteľné miesto.

Bohabojnosť žien, ktoré sú príkladom

Na stránkach Biblie, ale aj v životopisoch svätých nachádzame množstvo bohabojných žien, ktoré sú nám príkladom pokory, zbožnosti, viery, odvahy a mučeníctva. Kto by nepoznal také mená ako Debora, Rút, Sára, Ester, Bohorodička Mária, Marta a Mária sestry Lazárove, Anna matka sv. Jána Krstiteľa, ženy myronosice, Lýdia, diakonisy: Féba, Priska, Mária, Persida ,Viera, Nádežda, Ľuba a ďalšie.

Bezbožnosť žien, ktoré sú pohoršujúcim príkladom

Na stránkach Svätého Písma však nachádzame zmienky aj o životných partnerkách, ktoré pôsobili negatívne, pohoršujúco a bezbožne ako Jezábel, Herodiáda, Salome ( Salome bola navedená matkou.).

biblia.=Jezabel

biblia = Salome a Herodiáda

................................................

O zlej a dobrej žene

Sir. 25 , 17  O zlej a dobrej žene

Duchovný rast žien 

Svätá Katarína Sienská : Boh hovorí “Musíš vedieť, že v týchto posledných dňoch nastal taký rozmach pýchy a to najmä u mužov, ktorí si o sebe myslia, že sú takí učení alebo múdri, že moja spravodlivosť ich nedokáže viac strpieť bez toho aby na nich neuvrhla taký trest, ktorý by ich uvrhol do zmätku .

Aby som zarazil ich aroganciu, pozdvihnem ženy, nevedomé a krehké vo svojej prirodzenostiale obdarené silou a božskou múdrosťou. Potom, ak prídu k sebe a objavia pokoru, budem s nimi zaobchádzať s najvyšším milosrdenstvom. Najmä s tými, ktorí podľa milosti, ktorou boli obdarovaní a obdržali moje učenie ponúknu samých seba v celej svojej zraniteľnosti, ale ako špeciálne vybrané nádoby a úctivo ho nasledujú…..V skutočnosti je to len o tom, že kto sa povyšuje, bude ponížený. ”

V inej extáze k nej Boh hovorí o “učených”, ktorí vedú ľudí do zatratenia, pretože neučia Sväté Písmo vo svetle, ktoré dáva Duch Svätý tým, ktorý Boha milujú nadovšetko. Podľa sv. Kataríny, lekárky Cirkvi je pravou exagézou túžba po spáse duší a duch posväcovania ostatných, aby nestratili večnosť. Sväté ženy pre spokornenie arogantného dneškaII. Vatikánsky koncil potvrdil sv. Katarínine varovania. Dei Verbum 12.3: pokračovanie
        

O zlej a dobrej žene 

17          Najväčšia rana je zo zármutku srdca,
            najväčšia zloba však, ak je žena ničomná.
18          (Nech je) akákoľvek rana, len nie rana srdca!
19          (Nech je) akákoľvek ničomnosť, len nie ničomnosť ženy!
20          (Nech je) akékoľvek súženie, len nie súženie od nenávistníkov!
21          (Nech je) akákoľvek pomsta, len nie pomsta od nepriateľov!
22          Niet horšieho jedu, ako je jed hadí
23          a niet (horšieho) hnevu nad hnev ženy:
            radšej by si si prial bývať spolu s levom a drakom,
            ako byť spolu s ničomnou ženou.
24          Zloba znetvorí tvár ženy:
            zachmúri sa jej tvár ako tvár medvedice:
            a vyzerá, akoby bola vrecom.
25          Jej muž vzdychá v kruhu priateľov
            a len čo málo (o nej) počuje, zastene.
26          Akákoľvek zloba je menšia od zloby ženskej,
            nech by na ňu zaľahol osud hriešnikov!
27          Ako ťažko stúpajú nohy starca v piesku,
            tak pôsobí jazyčnica na pokojného muža.
28          Nezahliadaj na krásu ženy,
            ani nepožiadaj ženy pre jej pôvab!
29          Hnev ženy zneucťuje a je veľkou hanbou.
30          Ak žena raz uchváti moc, vždy odporuje mužovi.
31          Skľúčená myseľ, tvár bez (znaku) radosti
            i zranené srdce - to je (dielo) ničomnej ženy.
32          Skleslé ruky, trasľavé kolená -
            to je (dielo) ženy, ktorá nevie oblažiť muža.
33          Prvý hriech povstal pre ženu
            a pre ňu musíme všetci zomrieť.
34          Netrp, aby ti čo len málo unikala voda:
            ani zlej žene nepriznaj voľnosť na vychádzku!
35          Ak sa nespráva na (pokyn) tvojej ruky,
            hanbu ti zapríčiní pred nepriateľmi.
36          Oddeľ takú od svojho tela,
            aby ti nekrivdila ustavične.viac

 
 
 

 

Chvála dobrej ženy 

4           Chvála dobrej ženy
XXVI. 1 Muž dobrej ženy je blažený:
            počet jeho rokov sa zdvojnásobí.
2           Zdatná žena oblažuje muža,
            takže v pokoji prežíva roky života.
3           Dobrá žena je dobrý podiel dedičný,
            muž ju dostane ako odmenu za dobré skutky.
4           Či je bohatý, či chudobný, veselá je myseľ,
            pohľad takých je v každom čase radostný.
5           Trojaká vec mi napĺňa myseľ strachom:
            a pri štvrtej sa mi chveje, tvár:
6           klebety po meste, zbiehanie sa ľudu,
7           falošné osočovanie, lebo to všetko je ťažšie od smrti.
8           Bolesť a zármutok zaviní srdcu žiarlivá žena;
9           u žiarlivej ženy je jazyk bičom pre všetkých, s kým sa stretá.
10          Zlá žena je ako záprah volov sem-tam hnaných,
            kto ju má, akoby držal šťúra.
11          Opitá žena spôsobuje veľký hnev:
            jej potupu a nestydatosť nemožno ukryť.
12          Smilnú ženu môžeš poznať z jej vyzývavých očí
            a podľa mihalníc.
13          Prísne si stráž ženu, ak sa nechce odvrátiť (od zla),
            aby sa ti nespreneverila, keď si nájde príležitosť.
14          Varuj sa všetkej nehanebnosti jej očí
            a nediv sa tomu, ak opovrhne tebou.


15          Ako smädný pocestný otvára nad prameňom ústa
            a pije z každej vody, ktorá sa mu naskytne:
            tak aj (ona) sa posadí pred každý kôl
            a roztvorí púzdra každému šípu, kým neustane.
16          Pôvab usilovnej ženy oblažuje muža
            a (jej rozvaha) dodáva vzrast jeho kostiam.
17          Jej rozvážnosť je dar od Boha;
18          ak je žena rozvážna a mlčanlivá,
            nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu.
19          Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab,
20          nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši.
21          Ako osvieti ranné slnko svet z Božích výšin,
            tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy;
22          ako žiari svetlo na posvätnom svietniku,
            tak žiari aj jej krása na pevnej postave.
23          Ako zlaté stĺpy na strieborných podstavcoch,
            tak pevne sa opierajú na chodidlá nohy urastenej (ženy).
24          Ako (kladú) večné základy na tvrdú skalu,
            také (pevné) sú aj Božie prikázania v srdci svätej ženy.. zdroj

 
 

 

 

 

Najčastejšie slová v posolstvách Panny Marie z Medžugoria

medjugorje

exorcizmus

Home

 

 

 

 

Kresťanské linky 

porovnaj

,Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. 1Kor 11:4-6,"

V novej omši nie je div, že ženy chodia na verejné služby Bohu, s nezahalenou hlavou. Ba dokonca je dnes pre ženy pohoršením taká, ktorá si dá šatku počas novej omše na hlavu.

Už protestantizmus všetko bagatelizoval, odmietol omšu, odmietol úctivé gestá človeka smerom k Bohu ako sú klananie na kolenách, úklony pri modlitbách, zbožné držanie rúk pred sebou, držanie svojho srdca rukou alebo rukami pri modlitbách. Protestantizmus hovorí, že toto všetko sú zbytočné veci, hlavná je viera v Boha, lebo IBA z viery sme spasení. Aký blud vziať zbožnosť úbohým ľuďom a všetko urobiť fádne, bez Ducha Božieho, bez úcty, bez poklony, bez poníženosti voči Tvorcovi, Vykupiteľovi a posvätiteľovi sveta.

Pred koncilom bola omša katolícka a preto aj držanie tela, gestá, zbožné vyjadrenie tela boli na osoh človeka. Aké krásne je vyjadrovať sa svojim telom k pokore pred Pánom Sveta, Kristom Kráľom. Ale čo to? Koncil vymyslel blud, že protestanti sú odrazu naši bratia a preto aj omšu je potrebné upraviť tak, aby sme týchto falošných bratov neurážali. Prestalo sa klaňať počas modlitieb, stačilo iba ukloniť hlavu. Postupne zaniklo aj to - už sa dnes neukláňa hlava, dokonca aj mnohí kňazi nemajú úctu pred vyslovením mena Ježiš Kristus, alebo pred menom Panny Márie. Prestalo sa chodiť do kostola v tom najlepšom čo človek mal - v nedeľných šatoch, a tak sa chodí do kostola v čomkoľvek. Ženy na svoju hanbu dokonca chodia v minisukniach, s odhalenými ramenami a tak šatka na hlave? To patrí už starým babkám - ale nie tým moderným, ktoré si v 70 rokoch svojho života dajú minisukňu - ale tým starým babičkám, ktoré sme poznali z časov, keď pre svet bol ešte Kristus Kráľom.

Ale Pavol nám jasne hovorí, že žena má mať šatku na hlave. Nemusí, ak je ostrihaná ako chlap - nakrátko, čo je však pre ženu biblickú hanba, pretože dlhé vlasy sú pre ženu okrasou.

Aký odpor voči katolíckemu učeniu sa nachádza v centre samotnej katolíckej Cirkvi. Ako ľahko sa dala katolícka Cirkev ovplyvniť protestantským banalizmom.

Pre ženu nech je vzorom Panna Mária. Dnes majú ženy rôzne vzory, či už ide o speváčky, celebrity, modelky, herečky. Zväčša ide o ženy s pochybnou povesťou, ženy hriešne ako uhol, ženy ktoré dokonca hriech ukazujú verejne a chvália sa ním. Tak sa chvália koľko mali manželstiev, koľko vystriedali mužov, ukazujú svoju necudnosť na verejnosti, svoje pohanské a diabolské myšlienky, ktoré negujú Krista a jeho vieru.

Tieto vzory dnešných žien a dievčat, sa preniesli aj do kostolov a myslení katolíckych žien. Miesto vzoru Panny Márie, ktorá je vznešená, cudná, dobrotivá, láskavá, vždy so zahalenou hlavou - obdivujú ženy pochybných povestí. Hriech je človeku blízky a preto aj hriešne osoby priťahujú hriešne sklony.

Na tradičnej katolíckej omši je to inak. Ženy nosia šatky na hlave, majú vzor Pannu Máriu, chcú sa jej pripodobniť. Taktiež muži radi hľadia na túto milostivú Pani, ako na vzor čistoty a vysoko si ju preto vážia. Naopak ako s opovrhnutím hľadia na sporo oblečené ženy, ktoré stratili nielen u mužov hodnotu, ale hlavne sami u seba.

Všimnime si Pavlovho veršu - žena sa má modliť so zahalenou hlavou. Teda nejde iba o verejné modlitby v kostole, ale aj súkromné modlitby doma. Ako ľahko človek zabúda na Božie slovo, ako ľahko si všetko zľahčuje. Nech je nám naša milá Pani, Panna Mária vzorom čistoty a pokory pred Pánom a nech sú nám vzorom tie ženy, ktoré nasledujú vzor našej Panny a taktiež sa pokorujú pred Pánom tým, že poslúchajú jeho slovo a zahaľujú si hlavu počas modlitieb.

Krása pokornej ženy v šatke na hlave - foto: Vzor všetkých žien - Matka Božia Mária

zdroj - http://pravykatolik.sk/2015/11/07/zena-so-zahalenou-hlavou-pri-modlitbach-plus-foto/

 

V dnešnej dobe sa dá povedať, že ženy tvoria základ cirkevnej obce a sú často aj hybnou silou duchovného života v rodinách, najmä keď je manžel pasívny v týchto otázkach. Pri vyučovaní náboženstva vypomáhajú na farnostiach zväčša katechétky, ale tiež kantorky, kurátorky a ekonómky sú zväčša ženy. O to zvlášť treba správne pochopiť vyššie uvedené slová, ktoré na prvý pohľad „diskriminujú“ ženy v prvotnej Cirkvi. Apoštol sv. Pavol na iných miestach poukazuje na prorokovanie mužov a žien v Cirkvi , a tiež na zrovnoprávnenie muža a ženy v Novozákonnej

 SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - VELKOST ZENY A DUCHOVNÝ RAST

V inej extáze k sv. Kataríne Sienskej Boh hovorí o “učených”, ktorí vedú ľudí do zatratenia, Aby som zarazil ich aroganciu, pozdvihnem ženy, nevedomé a krehké vo svojej prirodzenosti, ale obdarené silou a božskou múdrosťou. Potom, ak prídu k sebe a objavia pokoru, budem s nimi zaobchádzať s najvyšším milosrdenstvom.Pokračovanie

Odvolávanie sa na Tóru - Zákon: „Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojim mužom, ale on bude vládnuť’ nad tebou ". (1Mjž 3, 16). 1Kor 14, 34-35.

 


Preto im zakazoval nielen učiť v chráme, ale dokonca aj pýtať sa na čokoľvek v samotnom chráme

Ľudové príslovie, ktoré sa uchovalo v národe „kde nemôže diabol, pošle ženu“ vlastne hovorí o tom, že pokušiteľ pokúša človeka na zlo a hriech ako hovoria svätí otcovia, cez toho najbližšieho t.j. životného partnera.

Pretože úder, ktorý nám pokušiteľ „uštedrí“ prostredníctvom blízkeho človeka je ten najneočakávanejší a najcitlivejší.

Príklad Adama a Evy v raji je ten najlepší. Je zaujímavé, že Adam, ktorý mal napomenúť svoju ženu, aby nejedla plod zo stromu poznania dobra a zla to neurobil, ale dokonca sám jedol tento plod. Následne na to boli prarodičia vyhnaní z raja.
--------------------------------------------

Preto vyššie uvedené slová apoštola Pavla, ktoré vyriekol pre korintské ženy sa nám dnes zdajú priveľmi prísne.
Slová, ktoré adresuje apoštol Pavol treba správne pochopiť v kontexte, pretože v Korinte, na kresťanskom zhromaždení nastával neporiadok pri bohoslužbách a bolo treba usmerniť veriacich. Aby sa všetko dialo slušne a po poriadku . Vladyka Averkij vysvetľuje, že apoštol národov chcel ženy priučiť skromnosti a podriadenosti mužom.

 

Preto im zakazoval nielen učiť v chráme, ale dokonca aj pýtať sa na čokoľvek v samotnom chráme.

Z tohto usmernenia akosi vypadli nevydaté ženy a vdovy, ktoré sa doma nemali koho spýtať na to, čo ich ako veriace zaujímalo. Pravdepodobne sa tu poukazovalo na židovský zvyk, podľa ktorého sa ženy mohli zúčastňovať synagogálnej bohoslužby iba ako poslucháčky, čo vyplývalo z Tóry.

Nikdy však nemohli čítať Sväté Písmo v synagóge. To mohol iba muž .Je možné, že kresťanské ženy v Korinte boli „posadnuté“ diskutovaním, možno skákali do reči, či nemiestne komentovali isté veci v Cirkvi, preto apoštol Pavol pristúpil k takémuto radikálnemu usmerneniu.


Profesor Alexander Lopuchin poukazuje na to, že žena, ktorá je podriadená mužovi sa má tým riadiť aj počas bohoslužieb, hoci by tam vystupovala ako prorokyňa či učiteľka a vplývala by na všetkých počúvajúcich, teda aj na mužov. Žena nemá preberať úlohu učiteľa a predstaveného v zhromaždení a môže tam rozprávať iba vtedy, keď je jej to umožnené.

Sv. Ján Zlatoústy hovorí „že muži musia byť v cirkvi pozorní, lebo sú povinní s dokonalou presnosťou odovzdať ženám to, čo počujú ".

Svätý Teofan Zatvornik objasňujúc slová sv. Jána Zlatoústeho hovorí, že chaos a neporiadok počas bohoslužieb, kde dochádzalo k hovoreniu rôznymi jazykmi a vyslovovaniu proroctiev, spôsobili ženy. Preto im zakazuje počas bohoslužieb rozprávať a dovoľuje ibázňou počúvať. A ak náhodou niečomu neporozumejú ohľadne viery, majú sa na to spýtať doma svojich mužov. Ako udáva ctihodný Justín Popovič „zneužívanie duchovných darov vedie k odsúdeniu a k pádu. Múdre používanie duchovných darov však vedie k oslave Boha a spaseniu ľudí.

Prvý list Timotejovi – Tim 2 - Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva.

A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením detí; ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.

Prvý list Korinťanom - kapitola 14 - 34 - ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon.


Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení

 

--------------------------------------------

Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku "( 1Kor 14, 40).
ABEPKHH, T., Hemeepoeeamejiue. MocKBa 2003, s. 599.
ORTKEMPER, F.J., PrvnílistKorinťanum. Kostelní Vydrí 1999, s. 131.
Pozri nonyXHH, A., TojiKoean EUÔjIUH, T. 3. neTepôypr 1911- 1913, s. 110.
Pozri 3ATBOPHHK, O., nepeoe nocnanue K KopunípnuaM. MocKBa 1893, s. 519-520.
--------------------------------------------

 

Každý duchovný dar máme používať s pokorou, ktorá nás zároveň usmerňuje


Fenomén „ženského kňazstva“, ktorý máme možnosť sledovať v mnohých protestantských cirkvách je v rozpore s biblickým nazeraním na službu apoštolov a je pravdepodobne reakciou feministiek na sekularizáciu, inú orientáciu kňazov, pedofilné škandály kňazov a do istej miery aj duchovnú krízu v protestantských denomináciách. Apoštol Pavol dáva ešte jedno usmernenie ženám: „A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa sluší na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou.

Nedovoľujem však žene vyučovať, alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho chovala. Adam bol totiž stvorený prvý, potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku; bude však spasená rodením dietok, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti “.
Gruzínskou pravoslávnou cirkvou bol svätej Nine udelený titul apoštolom rovná, pretože nemalou mierou prispela k hlásaniu kresťanskej viery v 4. storočí v pohanskom Gruzínsku. Vrkoč, ktorý si odrezala a zviazala vinič do tvaru kríža je dodnes vystavený ako relikvia v katedrálnom chráme v Tbilisi.


Tento ucelený pohľad na problémy, ktoré sa odohrali v Korintskej cirkvi počas bohoslužieb nám pomôžu v dnešnej dobe pochopiť a správne usmerniť službu žien v Cirkvi.

Duchovný správca farnosti je tou kompetentnou osobou, ktorá má vedieť správne použiť dary žien a ich aktivitu v prospech cirkevnej obce a jej bohoslužobného života.

„Nie je ani Zid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Christu Isusovi“ (Gal 3, 28).

V židovstve mala žena druhoradú úlohu, pretože bola stvorená až po mužovi ako druhá. Nie div, že ranná modlitba zbožného žida znela takto: „Ďakujem ti Bože, že si ma nestvoril ako pohana, ako otroka, alebo ako ženu.“

Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. 9 Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, 10 ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami. 11 Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. 12 Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. 13 Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. 14 A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. 15 Ale spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti. Prvý list Timotejovi - kapitola 2 .1

................................................................................................................................................................................................................................................

Len voči tej žene ( P. Márii ), citim nenávisť - blahoslavená Mária Ježišova z Agredy

Eva počúvaním a odpovedaním došla k tomu, že uverila satanovi - blahoslavená Mária Ježišova z Agredy

SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - VELKOST ZENY A DUCHOVNÝ RAST

Zachrániš manžela od večného zatratenia - Ctihodný Pavol Capelloni

 

Sv. Irenej píše takto: „Jako ona (Eva), která měla muže, ale ještě byla panna, neposlušností se stala pro sebe i pro celý lidský rod příčinou smrti, tak Maria, která měla určeného muže, a přece byla panna, stala se sobě i celému lidskému rodu příčinou spásy."

Protiklad Marie a Evy nacházíme u Tertuliána: „Eva uvěřila hadovi, Maria uvěřila Gabrielovi. Co ona vírou zavinila - to Maria vírou napravila."

Z uvedených srovnání Marie s Evou před hříchem a z protikladu hříchu Evy a svatosti Marie snadno vyvodíme závěr, že starověké křesťanské tradici byla cizí myšlenka o jakémkoliv hříchu Marie.

Církevní otcové a spisovatelé připisují Marii takové vlastnosti, že stav hříchu v její duši je zcela vyloučen. Již v citovaných textech byla řeč o Mariiných vlastnostech, když byla srovnávána s Evou; nezávisle na tom je blahoslavená Panna Maria nazývána čistou, svatou, bez poskvrny, bez hříchu, vyvýšenou nad anděly.

Sv. Efrém nazývá Marii nejkrásnější a neposkvrněnou a soudí, že jen ona a Kristus byli zcela bez poskvrny hříchu. Sv. Ambrož se vyjadřuje o blahoslavené Panně Marii, že je ušetřena každé poskvrny hříchu (ab omni integra labe peccati). Vlastnosti blahoslavené Panny Marie, jako naší prostřednice, tak často uváděné církevními otci a spisovateli, rovněž vylučují závislost Marie na satanovi v kterémkoli okamžiku.

Vyjádřením všeobecné víry církve, schválené učitelským úřadem, je svátek Neposkvrněného Početí Panny Marie. V řecké církvi tento svátek existoval již v VII. století, jak o tom svědčí hymnus složený Ondřejem z Kréty (+ 720) na slavnost Početí blahoslavené Panny Marie. Ondřej z Kréty říká, že sám Spasitel dal svou neposkvrněnou matku svaté Anně.

Porovnaj - Všetko o Panne Márií

 

Vzory žien

Porovnaj - Zachrániš manžela od večného zatratenia - Ctihodný Pavol Capelloni

Porovnaj - sv. Alžbetu aj s deťmi vyhnal a prísne zakázal komukoľvek v kniežatstve jej pomôcť Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska)

Porovnaj - Všetko o Panne Márií