Medžugorie sa nazývá „spovednicou sveta"

Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac ! Keď ste v stave hriechu nemôžete si pomoct' sami pomoc musí prísť od Boha !
 
Medžugorie - sa nazývá „spovednicou sveta" Lepšie to pochopíme, keď spoznáme udalosť,ktorá sa tam stala v auguste 1981. P. Jozo a vizionári ju často spomínajú. Aj sr. Emmanuel Maillard zo spoločenstva Blahoslavenstiev, ktorá Medžugorie neopustila a opisuje tuto udalosť vo svojej knihe Medžugorie - 90 roky.
 
Opisuje tuto udalosť vo svojej knihe Medžugorie - 90. roky. Bolo to dva mesiace po prvom zjavení v čase vojny, keď Panna Maria vizionárov poprosila: Zajtra sa zjavím na poli Gumno.Povedzte dedinčanom, aby vás tam sprevádzali."
 
Keď sa potom Panna Maria o 22. hodine zjavila, povedala : Dnes sa ma tam móže dotknut' každý, kto chce. " Ale ako sa ta móžu dotknúť ľudia, pýtali sa vizionári, veď oni ta nevidia ! My sme jediní, ktoríťa vidíme!"
 
 
 
 
Priveďte ich ku mne a veďte ich ruku ! Tak sa ma budu mocť dotknut !
Splnili želanie Panny Marie . Najprv obyvatelom dediny vysvetlili, aký velký dar im Panna Maria ponuka, a potomjednému po druhom pomáhali priblížit' sa k nej.
 
Ľudia, vedení vizionármi, sa s údivom a dojatím dotýkali pliec Panny Marie, jej hlavy, závoja či rúk. Každý z nich cítil jej skutočnú prítomnost' bez toho, aby ju videli alebo počuli. Všade vládlo silné a nezabudnutelné dojatie! Počas tohto obdivu diania si vizionári všimli, že dotyky ľudí zanechávajú na šatách Panny Márie škvrny, ktoré sa stále zváčšovali.
Na tvári Panny Márie sa zračil hlboký smútok. Vizionári boli zmatení: Panna Mária, tvoje šaty sa velmi zašpinili ! To sú hriechy tých, ktorí sa ma dotýkajú," odpovedala Panna Maria pokorné.
 
Prestaňte sa jej dotýkať, zvolali vizionári na obyvateľov dediny „Prestaňte ! " Vtedy začala Panna Maria velmi vážné rozprávať o spovedi a o nutnosti mesačnej sv. spovede pre každého človeka.
 
 

Vysvetlila im

Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval aspoň raz za mesiac vyspovedať !
 
V tom jeden muž zvolal: „Poďme sa všetci vyspovedať, aby sme boli opať čistí !" V ten večer musel P. Jozo zvolat' svojich spolubratov z okolitých dedín.
 
V ten večer musel P. Jozo zvolat' svojich spolubratov z okolitých dedín. keď bol biskup Dr. Georg Eder zo Salzburgu v decembri 1998 v Medžugorí, povedal pátrovi Slávkovi Barbaričovi v jednom interview: Sú tri veci, ktoré sme postupné stratili, ktoré sú však v Medžugorí dóležité: sv. spoveď, obrátenie a nové povolania - Sv. spoveďu nás prakticky vymiera.Už sa takmer nikde nepraktizuje, s výnimkou pútnických miest alebo kláštorných kostolov.
 
Počet povolaní tak velmi klesol, že si robíme starosti, či dokážeme udržať naše semináre. Ale tu v Medžugorí sa to všetko udržalo: sv. spoveď, obrátenia a povolania! Medžugorie nám dáva presne to, čo nám chyba !
 
I keď Královna pokoja sľubuje, že: „Mesačná sv. spoveď bude liekom na uzdravenie západného sveta," (6.8.1982) tak to nie je len preto, že pre milióny kajúcnikov z celého sveta je ich zmierenie s Bohom prostredníctvom sv. spovede zvláštnou milosťou, často po rokoch či desaťročiach.
 
No aj nespočetné ….. množstvo kňazov hovorí o tom, že sa po dlhých h desaťročiach, hodinách spovedania cítili vo svojom kňazstve celkom obnovení a šťastní - ako ešte nikdy predtým – práve preto, že sú kňazmi.
 
Vizionárka Marija Pavlovič-Lunetti má tiež velmi poučnú skúsenosť, týkajúcu sa sv. spovede: „Raz, počas modlitby pred sv. spoveďou som vo svojom vnútri videla kvet.
 
Najprv bol nádherný, svieži, celkom rozkvitnutý, krásné sfarbený. Mala som z neho radosť. Potom som videla, ako sa kvet zavrel, zvádol a stratil svoju krásu i farbu.
 
Bola som preto smutná Nakoniec som videla kvapku rosy, ako padla na zavretý a zvadnutý kvet.Ten sa opať otvoril a videla som ho znova svieži a krásny ako predtým. Tento obraz som v sebe nosila niekolko dní a snažila som sa pochopit', čo by mohol pre mňa znamenat'.
 
 

Účinok sv. spovede

Kvapka, ktorá naň kvapla a osviežila ho, predstavuje účinok sv. spovede.
 
Ale nechápala som to. Tak som sa rozhodla opýtať sa na zmysel tohto videnia Panny Marie počas jedného zjavenia čo znamená obraz, ktorý som videla počas modlitby? Čo znamená ten kvet ?
 
Panna Maria sa usmiala a vysvetlila mi: Vaše srdce je ako kvet, každé srdce je krásné. Ale keď hrešíte, zvädne ako tento kvet a stratí svoju krásu.
 
Kvapka, ktorá naň kvapla a osviežila ho, predstavuje účinok sv. spovede. Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac ! Keď ste v stave hriechu, nemôžete si pomoct' sami - pomoc musí príst od Boha.
 
 
SV. JÁN PAVOL II. A JEHO VÝROKY O ZJAVENIACH PANNY MÁRIE V MEDJUGORJE
 

“KEBY SOM NEBOL PÁPEŽOM, BOL BY SOM UŽ V MEDŽUGORÍ!” – povedané 21. apríla 1989 biskupom Pavlom Hnilicom, S.J., pomocnym biskupom Ríma potom, co ho Sväty Otec napomenul za to, ze sa nezastavil v Medzugorí pri svojom návrate do Ríma z Moskvy, kde bol pápežom poslany. Okrem toho mu pápež pri tej príležitosti v roku 1984 povedal: “MEDŽUGORIE JE POKRAČOVANÍM FATIMY.”

 

Ten isty biskup Pavol Hnilica zdelil, – mimochodom je to nás slovensky biskup, – ze pápez vo svojom príhovore 1. augusta 1989 k talianskym lekárom, ktorí sa venujú obrane nenarodeného zivota a vedeckym a medikálnym stúdiám zjavení, povedal:“DNESNY SVET STRATIL ZMYSEL NADPRIRODZENA, ALE MNOHÍ HO HLADAJÚ – A NACHÁDZAJÚ HO V MEDZUGORÍ, SKRZE MODLITBU, POKÁNIE A PÔST.”

Arcibiskup Kwangju povedal pápezovi: “V Kórey v meste Naju Panna Mária place…”

Pápez odpovedal:“SÚ BISKUPI, AKO NAPRÍKLAD V JUHOSLÁVII, KTORÍ SÚ PROTI TOMU… ALE DÔLEZITÉ JE POZERAT SA NA VELKY POCET LUDÍ, KTORÍ ODPOVEDAJÚ NA JEJ POZVANIE, NA POCET OBRÁTENÍ… VSETKO TOTO JE PODCIARKNUTÉ V EVANJELIU, VSETKY TIETO SKUTOCNOSTI MUSIA BYT SERIÓZNE PRESKÚMANÉ.”(L’Homme Nouveau, 3. február 1991.)

 

Mons. Maurillo Kreiger, byvaly biskup z Florianopolisu (Brazilia), navstívil Medzugorie styri krát. Pvry krát to bolo v roku 1986. Píse takto: “V roku 1988 som bol s inymi ôsmimi biskupmi a tridsiatimi troma knazmi na duchovnom cvicení vo Vatikáne. Sväty Otec vedel, ze mnohí z nás potom pôjdu do Medzugoria. Po súkromnej omsi so Svätym Otcom, prv nez sme odisli z Ríma, povedal bez toho, aby sa ho niekto nieco pytal: “MODLITE SA ZA MNA V MEDZUGORÍ.” Pri inej prílezitosti som povedal pápezovi: “Idem do Medzugoria uz stvrty krát.” Zamyslel sa a povedal: “MEDZUGORIE, MEDZUGORIE. JE TO DUCHOVNÉ SRDCE SVETA.” Ten isty den som sa rozprával s inymi Brazilskymi biskupmi a pápezom pri obede a opytal som sa ho: “Vasa svätost, môzem povedat vizionárom, ze im posielate svoje pozehnanie?” Odpovedal: “ÁNO, ÁNO.” – a objal ma.

 

Jún 1986, odpoved skupine dvanástich talianskych biskupov, ktory ziadali pastoracnú radu ohladom ludí, ktorí chodia na púte do Medzugoria: “NECH LUDIA IDÚ DO MEDZUGORIA, NECH SA OBRÁCAJÚ, MODLIA, SPOVEDAJÚ, KAJAJÚ A POSTIA.”


Arcibiskup Paraguaja, Mons. Felipe Santiago Bentez, v novembri 1994 sa opytal Svätého Otca, ci konal správne, ze dal schválenie zhromazdovaniu veriacich v duchu Medzugoria, zvlást s knazmi z Medzugoria. Pápez odpovedal: “SCHVÁL VSETKO, CO SA TYKA MEDZUGORIA.

 

Pápez Ján Pavol II. v odpovedi na otázku arcibiskupa z Asuncion, La Paz, Bolivia (február 1995): “AUTORIZUJ VSETKO, CO SA TYKA MEDZUGORIA.”

6. apríla 1995 bola chorvátska delegácia na oficiálnej návsteve u Svätého Otca. V delegácii bolprezident Tudjman, viceprezident Radic a kardinál Kuharic zo Zágrebu. Pápez precítal svoje oficiálne vyhlásenie a potom, ako to casto robieva, spontánne pridal niekolko svojich slov: “CHCEM ÍST DO SPLITU, DO MARIA BISTRICE A DO MEDZUGORIA!” (“Slobodna Dalmacija”, 8. apríl 1995, str. 3)

Od biskupa Michala D. Pfeifera, OMI, biskupa v San Angelo (Texas) je toto prehlásenie (National Catholic Register, 15. apríl 1990): “Pocas mojej Ad Limina návstevy v Ríme s biskupmi Texasu v apríli 1988 som sa v súkromnom rozhovore opytal Svätého Otca na jeho názor na Medzugorie. Velmi priaznivo hovoril o tom, co sa tam deje, poukazujúc na dobro, ktorého sa tam ludom dostáva. Pocas obeda, ktory mali texasskí biskupi neskôr so Svätym Otcom, znovu prisla debata na Medzugorie. Jeho Svätost opät rozprávala o tom ako zmenilo zivoty ludí, ktorí ho navstívili a povedal, ze doteraz posolstvá nie sú v protive s evanjeliom.”

V Kórejskom tyzdenníku “Katolícke Noviny” z 11. novembra 1990 bolo publikované interview s Msgr. Angelom Kim Nam Soom, predsedom BK v Kórey. 15. októbra toho roku bol spolu s inymi sietimi biskupmi na obednajsej audiencii s pápezom Jánom Pavlom II. Msgr. Kim si spomína, ze “pápezovi boli prednesené slová chvály ohladom zmeny spôsobenej vo Vychodnej Európe. Pápez s úsmevom odpovedal, ze on vela toho neurobil, skôr to bola práca prozretelnosti zhora a udialo sa to v súlade s príslubom Panny Márie vo Fatime. Pápez pokracoval, ze prípad Panny Márie z Fatimy je súkromnym zjavením a povedal, ze sa podstatne lísi od verejného zjavenia. Pouzil aj príklad zjavení Panny Márie v Medzugorí a skomentoval, aké je to úzasné, ze napriek opozícii niektorych biskupov mnohí ludia tam chodia, obracajú sa a obdrzujú Boziu milost. Potom sa usmieval.”

Vo svojom príhovore pre národnú konferenciu v Notre Dame v roku 1994 biskup Pavol Hnilicacitoval slová Sv. Otca skupine Americanov, ktorí boli na ceste do Medzugoria: “PANNA MÁRIA MEDZUGORSKÁ SPASÍ AMERIKU.”


14. mája 1989 biskup Sylvester Treinen (USA) svedcil pred 7000 ludmi na univerzite Notre Dame, ze pocas svojej Ad Limina návstevy prv toho roku sa súkromne rozprával so Sv. Otcom. Povedal pápezovi: “Práve som prisiel z Medzugoria. Robia sa tam úzasné veci.” Pápez odpovedal: “ÁNO, JE DOBRÉ, KED PÚTNICI IDÚ DO MEDZUGORIA A ROBIA POKÁNIE. JE TO DOBRÉ!”


Kardinál Tomásek zverejnil poznámku Sv. Otca, ktorú povedal v jeho prítomnosti: “KEBY SOM NEBOL PÁPEZOM, RÁD BY SOM ISIEL DO MEDZUGORIA POMÔCT PRACOVAT S PÚTNIKMI.”

 

Pápez prijal niekolko medzugorskych vizionárov, medzi nimi Mirjanu Dragicevic-Soldovú. Pri jej prvej návsteve v Ríme v roku 1987 s nou súkromne rozprával 20 minút. Povedala, ze nateraz nevyjaví nic z ich konverzácie, okrem tychto slov Sv. Otca:“Keby som nebol pápezom, bol by som uz v Medzugorí a spovedal.”


Pápez povedal otcovi Jozovi Zovkovi 17. júna 1992: “Povedz Medzugoriu, ze som s vami. Chrán Medzugorie!” 20. júla 1992 mu povedal:“Zamestnaj sa Medzugorím, staraj sa o Medzugorie, neustávaj. Vytrvaj, but silny, som s tebou. Dohliadaj a nasleduj Medzugorie.”
22. marca 1995 isla Vicka spolu s 350 ranenymi a zmrzacenymi chorvátskymi vojakmi do Ríma, kde im pápez prijal v súkromnej audiencii. Vicka bola ako prekladatelka (talianstina – chorvátstina), ale pápez ju hned spoznal: “Nie si ty Vicka z Medzugoria?”– opytal sa jej. Vicka mu potom ponúkla ruzenec a povedala: “Myslím, ze máte uz vela ruzencov, ale ten je speciálny, lebo bol pozehnany Pannou Máriou pocas zjavenia.” Pápez jej povedal: “Modli sa k Panne Márii za mna. Ja sa modlím za teba.” Dlho sa nad nou modlil a pozehnal ju.


Mladí ludia poziadali talianskeho knaza o. Gianni Sgreva, aby zalozil komunitu, ktorá by mala ako základ posolstvá z Medzugoria. Radil sa s autoritami, a tí nezakazovali, ale radili mu “sledovat vyvoj tychto udalostí”. Ked raz bol so Sv. Otcom, povedal mu o spolocenstve a povolaniach spojenych so skúsenostou Medzugoria. Pápez ho pocúval, prisiel blizsie k nemu a povedal mi rovno do ucha:“Nebud ustarosteny o Medzugorie, pretoze ja myslím na Medzugorie a modlím sa za jeho úspech kazdy den. Ty sa staraj o povolania a modli sa za mna kazdy den.

 


Pri stretnutí s generálnym predstavenym frantiskánskej rehole sa Sv. Otec povedal:“BOMBY PADALI VSADE OKOLO MEDZUGORIA A PREDSA MEDZUGORIE NEBOLO NIKDY ZASIAHNUTÉ. CI TO NIE JE BOZÍ ZÁZRAK?”